Naša vzácna perla - Pán Ježiš

 

Počas školského roka 2025/26 sa na Detských svätých omšiach zamýšľame nad podobenstvami Pána Ježiša. Materiál pripravil otec biskup František Trstenský ešte počas pôsobenia v Kežmarku. Teraz mu pomáhajú aj farníci z Popradu, kde má pravidelne sväté omše pre deti. A práve na májovej svätej omši o perle sme boli aj my z Rudinskej. Vzali sme deti, ktoré chodia na Detské sv. omše, sadli do autobusu - smer Poprad, pozvali sme pani starostku a cestovali sme. Otec biskup nás opäť povzbudil: našou vzácnou perlou je Pán Ježiš. Dve dievčatá z našich čítali pri svätej omši, zaspievali sme, čo sme sa naučili v autobuse, spoločne sme sa odfotili. Ešte pred svätou omšou sme sa zastavili vo Svite, aby sa tam deti vyšantili. Vítal nás tam aj zaujímavý Kiko. Škriekal parádne... Prežili sme krásny deň. Ďakujeme...

Čítať ďalej: Naša vzácna perla - Pán Ježiš

106. výročie narodenia svätého pápeža

Dnes - 18. mája si pripomíname 106. výročie narodenia Karola Wojtyłu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II. Jeho viac ako 26-ročný pontifikát bol najdlhším v 20. storočí a tretím najdlhším v dejinách Cirkvi. 1. mája 2011 bol Ján Pavol II. blahorečený a 27. apríla 2014 bol vyhlásený za svätého.

Karol Wojtyła sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach.  Matka budúceho pápeža, Emilia rodená Kaczorowska, bola žena v domácnosti a privyrábala si ako krajčírka. Jeho otec Karol Wojtyła, slúžil v armáde cisára Františka Jozefa a po znovuzískaní nezávislosti Poľska v roku 1918 sa stal úradníkom v Okresnom odvodnom úrade vo Wadowiciach, kde slúžil ako dôstojník v miestnom 12. pešom pluku.

Keď mal Karol Wojtyła necelých deväť rokov, stratil matku, o tri roky neskôr jediného brata a jeho otec zomrel, keď Karol nemal ešte 21 rokov. Počas štúdia politológie na Jagelovskej univerzite, ktoré začal v roku 1938, sa začal zaujímať o divadlo a bol spoluzakladateľom a významnou osobnosťou divadla Rhapsodic Theater, ktoré založil Tadeusz Kotlarczyk. Zároveň niekoľko rokov, až do roku 1944, pracoval ako robotník v chemickom závode Solvay v Borku Fałęckom. Prerušil štúdium poľštiny na Jagelovskej univerzite a venoval sa tajnému štúdiu v seminári.

Čítať ďalej: 106. výročie narodenia svätého pápeža

Fatimská slávnosť v máji 2026

 

Dnešný deň je výnimočný. Pre všetkých mariánskych ctiteľov zvlášť. 13. máj 1917, 13. máj 1981. 109 rokov od prvého zjavenia vo Fatime, 45 rokov od atentátu na svätého Jána Pavla Veľkého. Pre Rudinskú je to deň patrónky nášho farského kostola. Oslavujeme Matku, ktorá nám pomáha na ceste do Neba.

Začali sme piesňou „K Márii voláme“ od Nelky a Veroniky z Púchova, pokračovali sme meditatívnou modlitbou svätého ruženca. Pred každým desiatkom nám zaspieval náš mládežnícky spevokol a postupne sa predmodlievali muži, ženy, mládež a deti. Piaty desiatok bol spievaný. V procesii s Fatimskou Pannou Máriou sme putovali tak ako je to vždy na námestí vo Fatime za spevu k Božej rodičke. Po fatimskej piesni „Keď žiaril a prekvital 13. máj“, nasledovalo zasvätenie modlitbou od svätého Jána Pavla. Slávnosť vyrcholila svätou omšou. Po nej naše ženy pripravili pred kostolom sladké pohostenie pre všetkých. Ďakujeme...       

Pán dekan nás voviedol do dnešných krásnych chvíľ  jeho ponukou, ktorú tvorili slová mladučkej Lucie z Fatimy:

„Prídem aj ja do Neba?“ 

Túto otázku položila pri prvom stretnutí v Cova d'Iria 13. mája 1917 Lucia Panne Márii potom, čo jej povedala, že prichádza z Neba.

Čítať ďalej: Fatimská slávnosť v máji 2026

Svätý Otec Lev XIV. v Pompejách

Kráčal s nimi

 

 

Lev XIV. v Pompejách: Ruženec nás privádza k Ježišovi a učí nás pokoju

Pápež Lev XIV. slávil 8. mája svätú omšu na Námestí pred Sanktuáriom v Pompejách. V homílii pripomenul 150 rokov od položenia základného kameňa svätyne, odkaz svätého Bartola Longa a ruženec predstavil ako modlitbu, ktorá vedie ku Kristovi, Eucharistii, láske k blížnym a prosbe za pokoj.

HOMÍLIA PRI SVÄTEJ OMŠI

Drahí bratia a sestry!

„Velebí moja duša Pána.“ Tieto slová, ktorými sme odpovedali na prvé čítanie, vyvierajú zo srdca Panny Márie, keď Alžbete predstavuje plod svojho života, Ježiša, Spasiteľa. Po nej budú pre Krista spievať Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, i starec Simeon. Tieto tri chválospevy každý deň sprevádzajú chválu Cirkvi v Liturgii hodín. Sú pohľadom starobylého Izraela, ktorý vidí naplnené svoje prisľúbenia; sú pohľadom Cirkvi-nevesty, obrátenej k svojmu božskému Ženíchovi; sú implicitne aj pohľadom celého ľudstva, ktoré nachádza odpoveď na svoju túžbu po spáse.

Čítať ďalej: Svätý Otec Lev XIV. v Pompejách

Spoznávame pátra Vendelína Javorku

"Buď misionárom tam, kde si" 

 1949 - 1966

Na ďalekom severe

Páter Javorka ostal v Temlagu asi rok a pol. V roku 1949 ho previezli do severnej oblasti, kde sa rozprestierala sieť pracovných táborov pri veľkých riekach Pečora a Ussa okolo sídlisk Abez a Inta v Komijskej autonómnej sovietskej socialistickej republike. Kým trestanecký komplex Temlag v strednom Rusku krátko po vojne zrušili, na severe sa počet nevoľníkov v rokoch 1946 - 1950 zvýšil na niekoľko miliónov. Veľkú časť tvorili politickí väzni.

Medzi nimi boli zajatí vojaci generála Andreja Vlasova, ktorý spolupracoval s nacistami, ďalej ruskí repatrianti, ktorí sa vrátili z nútených prác v Nemecku, disidenti zo spojeneckých krajín, nemeckí a japonskí vojnoví zajatci, ako aj ruskí emigranti, ktorí sa vrátili domov a dožili sa nepríjemného prekvapenia.

Klikni sem a pozri stránku o Vendelínovi Javorkovi

Gulagy boli rozsiahlym systémom pracovných táborov vytvorených v Sovietskom zväze, ktoré spravovala tajná polícia NKVD a neskôr ministerstvo vnútra. Najväčší rozmach dosiahli za vlády Josifa Stalina, najmä v 30. až 50. rokoch 20. storočia. Do gulagov boli posielaní politickí väzni, odporcovia režimu, duchovní, príslušníci národnostných menšín, vojnoví zajatci, ale aj obyčajní ľudia odsúdení za drobné priestupky alebo na základe vykonštruovaných obvinení.

Hlavným účelom gulagov nebolo iba izolovať nepohodlné osoby, ale aj využívať ich ako zdroj takmer bezplatnej pracovnej sily. Väzni pracovali pri ťažbe zlata, uhlia a niklu, pri výstavbe železníc, ciest, priehrad, baní či pri odlesňovaní rozsiahlych oblastí Sibíri a Ďalekého východu. Podmienky boli často mimoriadne kruté – hlad, vyčerpanie, choroby, mráz a nedostatok zdravotnej starostlivosti si vyžiadali milióny obetí. Gulagy sa stali jedným zo symbolov totalitnej represie sovietskeho režimu.

Pastiersky list k Roku pátra Vendelína Javorku

Jedným z najznámejších svedectiev o tomto systéme je dielo

Čítať ďalej: Spoznávame pátra Vendelína Javorku