Roráty - piaty deň: Panna Mária Anjelská, vzťah sv. Františka k Panne Márii
Prvý adventný týždeň
Piatok 8. decembra 2023
Sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie
Panna Mária Anjelská
Vzťah sv. Františka k Panne Márii
Pokoj a dobro!
Milé deti! Dnes slávime veľmi dôležitý sviatok - Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Tieto slová znamenajú, že Matka Božia Mária od samého začiatku svojho života bola uchránená od akéhokoľvek hriechu, jej duša bola vždy čistá, bez akejkoľvek škvrny.
Otázky deťom:
O čom sme hovorili včera?
(O dôležitom sne)
Kto mal sen?
(Vtedajší pápež Inocent III.)
Čo sa mu snívalo?
(Sníval sa mu sen, že jeden z najvýznamnejších kostolov v Ríme - Lateránska bazilika - sa rúca)
Chcel prijať pápež Františka?
(Nie, spočiatku to vôbec nechcel urobiť, presvedčil ho sen)
Koho spoznal pápež, keď ku nemu František prišiel?
(Keď Františka prijal, spoznal v ňom chudobného muža - rehoľníka zo svojho sna, ktorý podopiera a zachraňuje baziliku)
Čo urobil potom pápež?
(Schválil regulu – stanovy – pravidlá, podľa ktorých chceli františkáni – malí bratia – žiť)
Prečo putovali František s bratmi do Ríma?
(Nechceli robiť nič proti Cirkvi, chceli schválenie pápeža)
Pomodlili ste sa včera za Cirkev?
Rorátna pieseň
Kňaz:
Svätý František veľmi miloval Pannu Máriu a keď sa vrátil z Ríma s pápežským súhlasom, zvolil si kostol Porciunkula, t. j. malý kostol Panny Márie Anjelskej, za hlavné sídlo svojej komunity. František veril, že práve tu Mária otvorila brány do Neba jemu a jeho bratom a umožnila mu tešiť sa z prítomnosti anjelov a predovšetkým z jej prítomnosti.
Čo je to Porciunkula?
Porciunkula je jeden z troch kostolíkov, ktoré sv. František vlastnoručne opravil potom, ako k nemu prehovoril ukrižovaný Pán Ježiš z ikony kríža slovami: „František, oprav môj dom, lebo sa rúca.“ Neskúsený mladík si spočiatku myslel, že Kristus ho posiela opravovať zanedbané a poškodené chrámy. Obnovil Kostol sv. Damiána, Kostol sv. Petra i najmenší z troch kostolov – Porciunkulu. Trocha neskôr pochopil, že povolanie „opraviť Boží dom” bolo pozvaním k obnove Cirkvi.
Prečo má tento kostol taký zvláštny názov?
Slovom Porciunkula ho nazývali ľudia oddávna. Doslovne toto slovo znamená „malý kúsok zeme”. Má názov, ktorý je ľudovým výrazom pre niečo veľmi skromné. Kostol vznikol ešte v roku 576. František sa pri ňom od roku 1206 zdržiaval so svojimi prvými spoločníkmi a postupne ho opravoval. Bol tak skromným chrámom, že priam zosobňoval hlavnú myšlienku povolania menších bratov – byť menšími (minorita). Františka silno oslovilo tajomstvo Máriinho života, ktorému je chrám zasvätený – Panna Mária, Kráľovná anjelov. Mária žila na tejto zemi v úplnej prostote a jednoduchosti ako ponížená služobnica Pána, preto bola v Nebi povýšená veľmi vysoko, až nad anjelov.
Ako sa Porciunkula stala hlavným kostolom rehole menších bratov?
V roku 1209 potvrdil pápež Inocent III. Františkovi a jeho prvým spoločníkom ich spôsob života. Toto cirkevné uznanie vytvorilo predpoklad rozvoja charizmatického spoločenstva vznikajúceho okolo sv. Františka, pretože ním Cirkev uznala, že nie sú kacírmi. Skupinka kajúcnikov sa potom mohla smelo rozísť na misijné cesty. Spoločenstvo rástlo a onedlho bolo už nutné konštituovať ho ako katolícky rehoľný rád. Krátko po schválení spôsobu života menších bratov požiadal František benediktínskych mníchov z hory Subiaco, ktorým Porciunkula patrila, aby mu dovolili urobiť z nej duchovné centrom svojho spoločenstva – matku a hlavu rehole menších bratov. Benediktíni boli ochotní tento kostolík nezištne darovať. František ale nesúhlasil. Nechcel, aby bratia na tejto zemi niečo vlastnili. Dohodol sa s mníchmi, že kostol im bude prenajatý a za jeho používanie zaplatia každý rok košíkom rýb.
Čo priviedlo pápeža k tak veľkému omilosteniu tohto skromného miesta?
Podľa dobových prameňov stojí za všetkým tajomné stretnutie sv. Františka s Kristom, ktoré sa odohralo počas jednej letnej noci v roku 1216. Celano hovorí: «Sv. František bdel v Porciunkule na modlitbách. Zrazu v kostolíku zažiarilo svetlo a František uvidel nad oltárom Krista odetého do svetla, po jeho pravici Božiu Matku v sprievode anjelov. František vzdal Pánovi úctu poklonou až po zem. Pán sa ho pýtal, po čom túži pre spásu duší. František bez rozmýšľania odpovedal: „Nebeský Otče, aj keď som len nehodný hriešnik, prosím, aby bola všetkým, ktorí prídu do tohto kostola s úmyslom vyznať svoje hriechy a prejaviť skrúšenosť, udelená milosť úplného odpustenia dočasných trestov." „Prosíš veľa, brat František" - povedal Pán. Zaslúžiš si ale viac a viac ti bude dané. Prijímam teda tvoju modlitbu, ale pod podmienkou, že v mojom mene predložíš túto žiadosť môjmu námestníkovi na zemi. A František sa bez otáľania dostavil pred tvár Honória III., ktorý bol v tom čase v Perugii a úprimne mu rozpovedal o svojom videní. Pápež ho pozorne vypočul a dal mu dovolenie. Potom sa opýtal: „Na koľko rokov chceš tieto odpustky?" František rýchlo odpovedal: „Svätý Otče neprosím o roky, ale o duše!" A šťastný chcel odísť, ale pápež za ním zavolal: „A nechceš ani nijaký doklad?" A František odpovedal: „Stačí mi tvoje slovo, Svätý Otče! Odpustenie hriechov je Božím dielom, Bohu prináleží zjaviť toto dielo. Nepotrebujem žiadny doklad, pretože Najsvätejšia Panna je dokumentom, Ježiš Kristus notárom a anjeli svedkami." O niekoľko dní potom v prítomnosti umbrijských biskupov zvolal k zhromaždeným veriacim v Porciunkule: „Túžim, aby ste všetci prišli do neba!"»
Spomedzi mnohých modlitieb, ktoré napísal svätý František, je jedna - adresovaná Matke Spasiteľa, a teraz sa ju pomodlime spolu so svätým Františkom.
PRÍBEH:
Pokoj a dobro!
Drahé deti, nenachádzam slová, ktorými by som povedal, aká dôležitá je pre mňa Panna Mária, ako veľmi ju milujem. Je to naozaj moja najdrahšia Matka a jej pomoc som zažil veľakrát. Bol by som rád, keby sme sa k nej dnes všetci modlili slovami, ktoré som kedysi napísal. Obdivujme a chváľme jej krásu!
Buď pozdravená, Pani, svätá Kráľovná,
svätá Božia Rodička Mária;
ty Panna, ktorá si sa stala Cirkvou
a si vyvolená najsvätejším Otcom z neba,
ktorú posvätil svojim najsvätejším milovaným Synom
a Duchom Svätým Utešiteľom
a v ktorej bola a je všetka plnosť milosti a všetkého dobra.
Buď pozdravená, ty jeho palác;
buď pozdravená, ty jeho Bohostánok,
buď pozdravená, ty, jeho dom.
Buď pozdravená, ty, jeho odev;
buď pozdravená, ty jeho služobnica,
buď pozdravená, ty, jeho matka
aj vy, všetky sväté čnosti,
ktoré sa z milosti a osvietenia Ducha Svätého
rozlievate v srdciach veriacich
a z neveriacich robíte verných Bohu.
Kňaz:
Táto modlitba svätého Františka je krásna, pevne veril, že v Márii bola a je všetka plnosť milosti a všetko dobro. Chcel žiť - a povzbudzoval k tomu aj iných - s rovnakou milosťou a rovnakým dobrom. Chcel, aby bol život každého taký, ako Máriin život - krásny a bez akéhokoľvek hriechu.
Modlime sa dnes so svätým Františkom za čisté a krásne srdcia nás všetkých. Modlime sa, aby sa Pán Ježiš narodil v čistých srdciach. Ale aby sa tak stalo, musíme najprv počúvať Božie slovo a tešiť sa z toho, že sme v prítomnosti anjelov - to všetko nás učí Porciunkula, kostol Panny Márie Anjelskej, a dnešné evanjelium.
Nech si dnes každý z vás namaľuje svojho anjela strážcu alebo Pannu Máriu a pomyslí si, čo by nám teraz chcel náš nebeský strážca povedať'?
Čo máme robiť, aby sa Pán Ježiš narodil v našich srdciach?
ÚLOHA:
Nakreslite portrét svojho anjela strážneho alebo Panny Márie.
OTÁZKA:
Ako sa volá kostol, ktorý sa stal sídlom svätého Františka a jeho bratov?
OBRÁZOK:
Porciunkula - kostol Panny Márie Anjelskej
Miesto Panny Márie v živote svätého Františka
V tejto prednáške chcem upriamiť váš pohľad na Pannu Máriu, ako prvú a vzorovú kresťanku, ženu celkom zasvätenú a odovzdanú Bohu, Nevestu Ducha Svätého, ako zvykol P. Máriu nazývať sv. František z Assisi. Najprv sa pozrieme, ako prežíval úctu k P. Márii sv. František a potom sa pozrieme, prečo ju takto prežíval. P. Hilarín Felder vo svojej knihe „Ideály sv. Františka“ opisuje vzťah sv. Františka k P. Márii takto: „S Kristom a kvôli Kristovi uctieval najblahoslavenejšiu Pannu.“ Odpradávna ho prenikala „vrúcna nábožnosť k najdobrotivejšej Matke“ a „k Pani Sveta“. K Matke Kristovej prejavoval nesmiernu úctu, lebo, ako hovoril: „učinila Pána Slávy naším bratom“. „Radoval sa ako dieťa z každej pocty, ktorá sa jej preukazovala.“ Tvrdil: „Právom sa vzdáva Najblahoslavenejšej Panne Márii veľká úcta, pretože nosila Pána pod svojím srdcom.“
Ale Pannu Máriu nemiloval len preto, že je Matkou Božou, ale tiež preto, že spolu so svojím božským Synom žila chudobným životom a tým sa stala krásnym vzorom pre Menších bratov. Preto napísal aj sv. Kláre a jej sestrám u sv. Damiána: „Ja, najmenší brat František, chcem nasledovať život a chudobu nášho Najvyššieho Pána Ježiša Krista a jeho Najsvätejšej Matky a chcem v tom až do smrti zotrvať. A prosím vás všetky a radím vám, aby ste v tomto najsvätejšom spôsobe života a v chudobe vždy zotrvali.“
Preto tiež úplne zvláštnym spôsobom zasvätil seba a svoj rád Matke Božej a Matke chudobných, Panne Márii. Kolískou a domovom nášho rádu je kostolík Panny Márie Anjelskej, ľudovo nazývaný Porciunkula. V tejto kaplnke, ako píše sv. Bonaventúra, „úpenlivo vzýval mnohými slzami a vzdychmi tú, ktorá počala večné Slovo milosti a Pravdy, aby ráčila byť jeho orodovnicou. A zásluhami Matky Milosrdenstva prijal a sám zrodil ducha evanjeliovej pravdy.“ Do tejto kaplnky privádzal všetkých nových bratov, „aby rád Menších bratov, ktorý tam na príhovor Matky Božej vznikol, tak isto tu naberal silu ku vzrastu a zdar.“
Porciunkula, zdroj internet
O jeho úcte k Panne Márii môžeme usudzovať aj podľa toho, ako často a horlivo sa k nej modlil. Nestačili mu obvyklé mariánske pobožnosti, ktoré boli v liturgických hodinkách. Tomáš z Celána hovorí: „Matke Ježišovej venoval ešte zvláštne chválospevy, modlieval sa k nej zvláštne modlitby a dával jej také časté a nežné dôkazy lásky, že to nedokáže ľudský jazyk vysloviť. Po Kristovi Pánovi vkladal do nej všetku svoju dôveru, vyznával jej svoje poklesky a skrze ňu dúfal denne v odpustenie svojich domnelých previnení. Celé noci trávieval chválou Boha a blahoslavenej Panny.“ Každá hodina jeho hodiniek o utrpení Pána začínala a končila antifónou:
„Svätá Panna Mária, žiadna medzi ženami na svete nie je ti podobná: dcéra a služobnica Najvyššieho Kráľa, Nebeského Otca, Najsvätejšia Matka nášho Pána Ježiša Krista, snúbenica Ducha Svätého, pros za nás so svätým archanjelom Michalom, so všetkými nebeskými Mocnosťami a so všetkými svätými u svojho najsvätejšieho a milovaného Syna, nášho Pána a Majstra.“ Z toho môžeme vidieť, že Mariánska úcta v živote sv. Františka nie je okrajovou záležitosťou, ale zaberá významne miesto. A z tohto dôvodu by mala podobné miesto zaujať aj v našom duchovnom živote. Skúsme si povedať, prečo?
Cirkevní otcovia tvrdili, že Krista nemáme napodobňovať, Krista máme žiť. Ale aby sme ho mohli žiť, musíme a máme napodobňovať Pannu Máriu. Prečo nemáme Krista napodobňovať? Lebo, ak by išlo len o vonkajšie napodobňovanie, zostali by sme len na úrovni pokrytectva, ktoré Ježiš tak často vyčítal farizejom. Krista máme prijať ako ho prijala Mária, prijať ho ako svoj Život a dovoliť mu pretvárať našu bytosť. A Máriu máme napodobňovať v jednotlivých krokoch jej požehnaného života, ktorého plodom a ovocím je Ježiš. Všimneme si ju v jednotlivých krokoch jej požehnaného života.
Evanjelium nám ukazuje na príklade P. Márie, že sa človek môže stať partnerom Boha v láske, môže počať Krista z Ducha Svätého, môže ho v sebe nosiť, môže ho dokonca porodiť svedectvom života i ohlasovaním a tak sa stať jeho matkou. P. Mária nás chce naučiť, ako sa aj my môžeme stať matkami Ježiša Krista. Toto je najdôležitejšie, aby sa aj v nás počal živý Ježiš. Sv. Maxim Vyznávač hovorí: „Kristus sa ustavične tajomne rodí v duši, lebo si berie telo z tých, ktorí sú spasení a dušu, ktorá ho rodí, robí panenskou matkou. Každá duša, ktorá verí, počína a rodí Božie Slovo. Ak podľa tela existuje len jedna Božia Matka, tak podľa viery rodia Krista všetci, ktorí prijímajú Božie Slovo a uskutočňujú ho.“
Zdroj: www.frantiskani.sk
Porciunkula, zdroj internet
Vo Františkovom živote mala Porciunkula zvláštne miesto. Po svojom obrátení prišiel František plný Božej lásky do opustenej benediktínskej kaplnky a obnovil ju vlastnými rukami a za pomoci svojich bratov. V nej počul evanjeliové posolstvo o rozoslaní apoštolov a tam k nemu Pán ešte hlbšie prehovoril, aby aj sám zhromaždil svojich bratov a poslal ich do celého sveta. Porciuncula sa stalo miestom stretnutia a zhromažďovania bratov. On ich nazval, že sú „svätej Márie Anjelskej“, pretože toto maličké miesto bolo Panne Márii veľmi milé a tu udeľovala veľké milosti.