Fatimská slávnosť v auguste
Pán dekan sa venoval udalostiam, ktoré sa odohrali od 13. do 19. augusta 1917. V roku 1910 prišli k moci v Portugalsku slobodomurári. Dôsledne realizovali program boja s Cirkvou. Prednostom kraja, do ktorého patrila Fatima a jej okolie, bol slobodomurár a zaťatý antiklerikál Arturo d´ Oliveira Santos. Pretože o udalostiach vo Fatime kolovali v celej krajine rôzne príbehy, čo podkopávalo novú moc, ktorá chcela zničiť katolícke náboženstvo, rozhodol sa urobiť s tým koniec. 13. augusta roku 1917 bol pondelok. Do Aljustrel zavítal sám správca Qurem – Arturo d´ Oliveira Santos. Zaprisahal sa, že pod vplyvom zjavení Márie sa obrátil. Sľúbil, že zavezie deti do údolia Cova da Iria. Všetkých oklamal. V polovici cesty sa však vrátil a zaviezol ich do svojho domu v Qurem, kde ich uväznil. Vyhrážal sa im smrťou, že ich hodí do kotla s vriacim olejom. Deti tajomstvo napriek výhrážkám neprezradili. Boli odhodlané splniť to, čo sľúbili Panne Márii. František sa tešil, že aspoň budú skôr v nebi. 15. augusta prednosta deti priviezol naspäť do Fatimy. Panna Mária sa im zjavila vo Valinhos až v nedeľu 19. augusta 1917.
Pán dekan rozoberal slová Panny Márie. Opäť nás povzbudil, aby sme sa modlili za človeka, ktorý smeruje do pekla. Mária je nešťastná, lebo „veľa duší prichádza do pekla, pretože sa za nich nikto neobetuje a nemodlí.“ Musím pomôcť niekomu. Do najbližšej Fatimskej slávnosti – celý mesiac sa budem nielen modliť, ale aj prinášať obety za tohto človeka.
Aké miesto majú choroby v našom živote? Je to trest za naše hriechy? Chce Boh cez choroby posilniť našu vieru? Aj na tieto otázky dával kazateľ odpovede: „Čím viac utrpení pre Krista v tomto živote, tým viac oslavy s Kristom v budúcom živote.“
obrázok: internet