Milí priatelia, ponúkam Vám všetko, čo zaznelo v Medžugorí:
v tejto sekcii si môžete vypočuť všetky prednášky,
katechézy, zaujímavé svedectvá, krásne piesne zboru,
kázne, všetko hodnotné, čo zaznelo na MladiFeste 2024.
A bolo to ozajstné duchovné bohatstvo!
V stredu 27. júla 2011 o štvrtej popoludní vo veku nedožitých 71 rokov zomrel vo svojom sídle na Námestí SNP banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Príčinou smrti bola krvná embólia.
Otec biskup Rudolf sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom. V rokoch 1958-1963 študoval na RK CMBF v Bratislave. Napriek dobrým študijným výsledkom mu ani po opakovaných žiadostiach z politických dôvodov nebolo umožnené ďalšie štúdium. Kňazskú vysviacku prijal 23. júna 1963. Myslime na neho v modlitbách...
Slovensko, kam kráčaš?
Nehanbím sa za vieru
Čítať ďalej: 27. júla 2011 odišiel do Domu Nebeského Otca otec biskup Rudolf Baláž
V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätého Šarbela Machlúfa, kňaza. Je známy ako pustovník z Annaya. Tento maronitský kresťan žil v Libanone v rokoch 1828 –1898. Je považovaný za jedného z najväčších divotvorcov 19. storočia. Už za svojho života bol vzorom dokonalého mnícha pustovníka a ľudia ho považovali za svätca.
Jozef Anton Makhlouf sa narodil 8. mája 1828 v mestečku Békaa Kafra v chudobnej rodine. Ako trojročnému mu zomrel otec, a tak vyrastal pod dohľadom svojho strýka. Keď mal 14 rokov, utiahol sa do jaskyne, dnes nazývanej Jaskyňa svätca, aby sa tam v tichu modlil. V rozjímaní dokázal tráviť hodiny. Cítil povolanie do mníšskeho stavu, no nemohol túto túžbu realizovať, lebo strýko bol proti.
Až po dosiahnutí 23 rokov opustil tajne domov a stal sa novicom v kláštore Rádu libanonských maronitov v Annay. Prijal meno Charbel (Sarbel, Jerbello) po jednom z mučeníkov za éry cisára Traiána. Slávnostné sľuby zložil 1. novembra 1853 a predstavení ho poslali do seminára v Kfifane. Charbel Makhlouf bol vysvätený za kňaza roku 1859 a nasledujúcich štyridsať rokov prežil v kláštore v Annay.
Čítať ďalej: Dnes - 24. júla - má sviatok svätý Šarbel Machlúf, kňaz
Svätá Brigita Švédska, matka, rehoľníčka, spolupatrónka Európy
Veľké prisľúbenie - svätá Brigita Švédska - 1 ročná pobožnosť
* okolo 1303 Finsta pri Uppsale, Švédsko
† 23 . júl 1373 Rím
Význam mena: mocná, silná, vznešená
Patrónka Európy, Švédska; pútnikov; v hodine smrti
Sv. Brigita sa narodila okolo roku 1303 na hrade Finsta pri Uppsale v južnom Švédsku v nábožnej a vzdelanej rodine. Od svojich desiatich rokov veľmi silne prežívala utrpenie Pána Ježiša, najskôr len v mysli, neskôr mala aj mystické vízie. Ako šestnásťročná sa vydala za bohabojného, tichého člena kráľovskej rady Ulfa Gudmarssona. Prvé dva roky svojho manželstva prežili v úplnej čistote a zdržanlivosti. Potom sa im narodilo osem detí. Najmladšia dcéra Katarína je známa ako sv. Katarína Švédska. Ostatné deti tiež žili nábožný kresťanský život. Rodičia sa svedomito o nich starali. Okrem toho nezabúdali na skutky dobročinnej lásky – veľkú časť svojho majetku rozdali chudobným, navštevovali chorých, šírili dobro, chodili na púte. V roku 1343 alebo 1344 sa vydali na púť do Compostely do Španielska k hrobu sv. Jakuba. Na ceste späť Brigitin manžel Ulf vážne ochorel. O krátky čas potom zomrel v cisterciánskom kláštore v Alvastre vo Švédsku. Po jeho smrti sa Brigita už nevydala. Zostala žiť jedine pre Boha. Často sa modlievala, písala úvahy a meditácie. Jej mystické zážitky pokračovali, práve na základe nich sa zrodila Kniha zjavení.
(baner v naše farskej záhrade)
Priatelia, poďme 31. augusta 2024 do Šaštína na blahorečenie
tohto mučeníka komunizmu...
Ján sa narodil 12. februára 1928 v dedinke Dubovce na Záhorí. Navštevoval školu v Holíči a od roku 1941 gymnázium v Skalici. Vtedy začal uvažovať o duchovnom povolaní. Rozhodol sa pre Misijnú spoločnosť svätého Vincenta de Paul.
Na Fatimskej slávnosti sme opäť chceli osláviť dobrotivého Pána prostredníctvom Matky Márie. Dnes nám v tom pomohla rehoľná sestrička Martinka Baginová. Posledné dva roky študovala v Paríži a bývala na Rue du Bac. Toto miesto je tretie najnavštevovanejšie v Paríži. Pripravila si krásnu prezentáciu, kde nám priblížila život sv. Kataríny Labouré, kláštor, aj všetko, čo nasledovalo po jej smrti. Ponúkla nám zaujímavé čísla, ako sa Zázračná medaila ihneď začala šíriť. Meno – Zázračná medaila – jej vymysleli ľudia, podľa toho, ako sa rýchlo šírila. Sestrička nám vysvetľovala aj niektoré zaujímavosti, ktoré sa dozvedela o zjaveniach od sestier v kláštore. Povedala zaujímavú perličku o rukách svätej Kataríny Labouré. Táto rehoľnica prežila v pokore, v tichosti všetko to vznešené pri Božej Matke. Je to jediné zjavenie, kde sa človek dotýka Matky Božej, keď Katarína položí ruky na kolená Panny Márie... Sestrička Martinka spomenula aj svedectvo ľudí, ktorí prichádzajú na Rue du Bac... Hovorila aj o tom, že napríklad v Paríži sa moc ľudia nespovedajú, ale v Kaplnke Zázračnej medaily stále spovedajú dvaja kňazi a stále ľudia prichádzajú k sv. spovedi.
Aj táto Fatimská slávnosť je prípravou na výročie prvého zjavenia, ktoré sa uskutočnilo z 18. na 19. júla 1830.
Sestrička Martinka pridala aj z ďalších svojich darov: zahrala na organe a zaspievala...
Tým, ktorí budú nosiť "Zázračnú medailu", Panna Mária sľúbila mimoriadne milosti.
Katarína mlčala počas celého svojho života o všetkých milostiach. Pekne to zhodnotil aj Svätý Otec Pius XI.: „Zachovala tajomstvo svojej Kráľovnej.“
Katarína sa rozprávala s Máriou.
Rozprávam sa s Máriou aj ja?
Ako?
V modlitbe?
Ako sa ja modlím?
Ako sa rozprávam s Bohom Otcom?
Ponúkam vám text homílie spišského diecézneho biskupa Mons. Františka Trstenského, ktorú predniesol počas svätej omši na Mariánskej hore v Levoči, 7. júla 2024:
Drahí spolubratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, drahý apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli, bratia a sestry v zasvätenom živote, milí bohoslovci, zástupcovia verejného života, vzácni hostia zo zahraničia, bratia a sestry v Kristovi tu na Mariánskej hore v Levoči ale aj vy všetci, ktorí nás sledujete prostredníctvom Televízie Lux a Rádia Lumen!
Teraz v piatok som sa zúčastnil na oslávach našich svätých vierozvestov Cyrila a Metoda v Nitre. Počas svätej omše sa mi zapáčilo prirovnanie, že Nitra je akoby slovenský Betlehem, lebo tam sa zrodila naša viera. Naša vlasť má aj svoj slovenský Rím ako zvykneme nazývať Trnavu, má svoj Jeruzalem na Spišskej Kapitule. Pozývam vás, príďte do spišského Jeruzalema!
Premýšľal som, čo povedať o našej milovanej Levoči, kde si uctievame biblický príbeh stretnutia mladej Márie so svojou staršou príbuznou Alžbetou. Evanjelista Lukáš hovorí, že po zvestovaní v Nazarete sa Mária ponáhľala do istého judejského mesta v hornatom kraji. Aj sem ste mnohí putovali cez hornatý kraj Slovenska, aby ste napokon vystúpili na túto horu – prišli ste na stretnutie s našou drahou nebeskou Matkou. Napríklad pútnici z Muráňa alebo Kežmarku a okolia, z Brezovičky, z Lipian a tak ďalej. Kresťanskí pútnici vo Svätej zemi od najstarších čias stotožňujú dom, kde býval Zachariáš so svojou manželkou Alžbetou a kde sa im narodil Ján Krstiteľ, s dnešným mestečkom pri Jeruzaleme, ktoré sa volá Ain Karem.
Čítať ďalej: Levočská mariánska púť 2024 - otec biskup František Trstenský
Nuncius Mons. Nicola Girasoli: Držme sa metódy sv. Cyrila a Metoda, konajme ako partneri napriek odlišnostiam.
Nitra 5. júla (TK KBS) Tradičná Cyrilo-metodská národná púť v Nitre sa začala o 10:00 na Svätoplukovom námestí slávnostnou pontifikálnou svätou omšou. Hlavným celebrantom liturgickej slávnosti bol arcibiskup Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku spolu s biskupmi a arcibiskupmi zo Slovenska. Českú biskupskú konferenciu zastupoval kardinál Dominik Duka OP, emeritný pražský arcibiskup. Na svätej omši na Svätoplukovom námestí sa zúčastnili tisícky veriacich zo všetkých kútov Slovenska vrátane prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, ako aj ďalších predstaviteľov štátu a cirkví, verejného, politického, kultúrneho a akademického života i diplomati.
Ponúkam vám plné znenie homílie apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Nicola Girasoliho na slávnosť svätých Cyrila a Metoda.
Drahí bratia a sestry!
Slávnosť svätých Cyrila a Metoda nás napĺňa radosťou a nádejou. Ako to spomína preambula našej ústavy, ich duchovné dedičstvo je trvalou súčasťou našej historickej a kultúrnej identity.
Dnes, keď si s veľkým nadšením uctievame svätých Cyrila a Metoda, chceme znova s hrdosťou a uspokojením ukázať, že sme národom, že sme jednotným národom, pričom rešpektujeme naše rozdielnosti, myšlienky, správanie a kultúrne postoje. Rozdiely a pluralita nikdy nie sú prekážkou jednoty, naopak, rozdielnosť jednotu obohacuje.
DESATORO
Desiata detská sv. omša
Piatok 28. júna 2024
Rudinská 8,00 hod.
PRAVIDLÁ ŽIVOTA V KAŽDOM ČASE
Nadišiel ten krásny deň – či pre všetkých? Deti si vydýchnu, p. učiteľky si odpočinú. Ale rodičia sa nepotešia, lebo budú musieť riešiť program pre deti na najbližšie dva mesiace....
Tento zaujímavý deň sme začali v kostole. Ďakovali sme za múdrosť uplynulých 10 mesiacov.
Pán dekan zhodnotil náš krásny baner, ktorý máme v kostole, kde sú všetky normy z Desatora. Každé jedno tam má svoj obrázok. Pripomenuli sme si, ako treba zachovať všetky z Desatora. Chlapci všetky nezachovali a do Neba neprišli. Do Neba prídu iba tí, ktorí zachovajú všetky z Desatora.
Zamýšľali sme sa aj nad denným čítaním pri svätej omši, ktoré hovorilo práve o tom, že Židia nezachovali Božie normy a preto sa dostali do zajatia.
Pán dekan hovoril o ukazovateľoch smeru. Smerové značky poznáme z lesa, z hôr, smerovky sú aj na stromoch. Keď ich poslúchame a ideme podľa nich, prídeme do cieľa. Ak by sme ich nerešpektovali, zablúdili by sme.
Zaujímavý bol príbeh o tom, ako rodina zablúdila v lese.
Jurko zhodnotil poblúdenie jednoznačne: „Ešteže sme našli cestu ku krížu. Odtiaľ nám to už išlo celkom ľahko.
Veru, ak nájdeme cestu ku Krížu, nájdeme cesto do Neba.
Pripomenuli sme si, že prázdniny nemajú byť prázdne dni. Treba niečo dobré urobiť, prečítať, zopakovať nejaké slovíčka... od Pána Boha nemáme prázdniny. Zoberme Ho všade so sebou...
Program začal svätou omšou. Organizátori postavili oltár na stred ihriska, vyrobili zaujímavú kazateľnicu. Pán dekan upozornil všetkých otcov a prítomných na citát, ktorý dali organizátori na pozvánku: „Otec mi nepovedal ako mám žiť. Žil a nechal ma sledovať ho, ako žiť.“ (C. B. Keland) A spýtal sa otcov, aký príklad dávajú svojim deťom? Spomenul odkaz Dávida, ktorý dal svojmu synovi Šalamúnovi pred smrťou:
"Zachovávaj, čo žiada Pán, tvoj Boh, kráčaj jeho cestami, zachovávaj jeho zákony, príkazy, práva a nariadenia, ako je napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kde sa obrátiš. A Šalamún miloval Pána a kráčal podľa príkazov svojho otca Dávida."
Prestali sme počúvať Pána Boha. Ani mnohí naši otcovia už nepočúvajú Pána Boha. Psychológ, sociológ a veriaci otec v jednej osobe hovorí, že príčinou krízy otcovstva je odchod od Boha. Človek sa hrá na všemocného, myslí si, že môže všetko. Ale plnením svojich sebeckých plánov bez rešpektovania Boha sa rúti do pekla.
Otázka, čo sa dnes od mužov vyžaduje, je nepresná. Stvoriteľ vyžaduje od človeka lásku a zodpovednosť za seba a za ľudí, ktorí sú mu zverení. Svätý Ján Pavol Veľký v Apoštolskej exhortácii Familiaris Consortio (Vatikán 1981) definoval model mužskosti prostredníctvom funkcií, ktoré má manžel a otec plniť:
1. zodpovednosť za počatý život,
2. účasť na výchove detí,
3. práca - povolanie v službe rodine;
4. príklad zrelého kresťanského postoja.
Skutočnou príčinou krízy otcovstva je odklon od Boha a jeho prikázaní a nedostatočná účasť otcov na výchove detí. Najbolestivejšími a najtragickejšími následkami je nedostatok vzťahu lásky medzi otcom a deťmi a zánik otcovskej autority. Potom už deti nechcú byť „také skvelé ako ich otec hrdina“, búria sa a vyberajú si „svoje“ cesty, ktoré často vedú na scestie.
