V tradičnom čas - na sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, nám naše deti koledovali. Rozniesli Dobrú Novinu po celej dedine. Všetkým ľuďom dobrej vôle zvestovali: Narodil sa Spasiteľ, Kristus Pán. Ďakujeme Marianke, koledníkom, spevádzajúcim osobám, všetkým Vám, ktorí ste koledníkov prijali... Ďakujeme za finančný príspevok, ktorý putuje do Južného Sudámu...
8. diel – Krst Krista Pána, 7. 1. 2024 – Plním záväzky krstu???
Ako plním záväzky svätého krstu? Sľubovali moji rodičia, krstní rodiča. Obnovoval(a) som si svoje sľuby pri Prvom svätom prijímaní, birmovke: verím (vyznanie viery), zriekam sa (hriechu a diabla), sľubujem (byť dobrým človekom). Prečo je taký veľký rozpor medzi pokrstenými a praktizujúcimi vieru. Pokrstených je veľké číslo. Praktizujúcich vieru je však málo... Lebo neplníme záväzky krstu. Veľa je zaujímavých príbehov zo života pátra Pia. Jeden z nich odznel aj dnes. Nenadávaj na Boha, spoznávaj ho, ži zo záväzkov svojho krstu. Čo som sľúbil(a) pri krste mojich detí? Zachovávam to???? Aká je moja modlitba, moja spoveď? Ako často prijímam Eucharistiu? Posilňujem si svoju pravú vieru? Nie vieru v tento svet, ale vieru vychádzajúcu z evanjelia, z Ježiša Krista! Ján pri Jordáne nás pozýva začať nový život. Zažiť nový východ – nie z otroctva faraóna, ale z otroctva hriechu...
7. diel – Zjavenie Pána, 6. 1. 2024 – V pokore srdca hľadaj svetlo Boha
Králi hľadajú Boha. Kandidát blahorečenia, americký biskup Fulton Sheen nám ponúka krásnu myšlienku: „Iba dva druhy ľudí počuli plač v noci Božieho Narodenia: pastieri a mudrci. Pastieri – tí, ktorí vedeli, že nič nevedia. Mudrci – tí, ktorí vedeli, že všetko nevedia.“ Aké je to ohromné – v oboch prípadoch vystupuje pokora. V pokore potrebujem uznať pravdu o sebe. Legenda hovorí, že aj štvrtý kráť ide do Betlehema. Nesie tri vzácne kamene. Po ceste ich rozdá. Po dlhých rokoch putovania prichádza na úpätie vrchu, kde vidí tri kríže. Zrazu mu jasná hviezda zažiari nad stredným krížom. Z prebitých rúk žiari svetlo... Kráčaj za Hviezdou - Ježišom Kristom. Tvojou hviezdou nech je aj Tvoja viera. Vtedy isto nepoblúdiš. Choď aj v temnote za svetlom Ježiša Krista. V pokore srdca hľadaj svetlo Boha...
6. diel – Prvý piatok – Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, ktorí ho vzývajú, 5. 1. 2024 – Len odo mňa závisí, koľko bohatstva získam od Boha.
Prof. Jozef Búda uvádza, že je zaujímavé sledovať, podľa čoho dali jednotlivé národy meno Stvoriteľovi. Hebrejské – El – Mocnár, babylonské – Ilu, arabské Illah – Allah. Sú to obmeny toho istého kmeňa - El. Rimania v latinčine – Deus, grécke Zeus. Boží – po latinsky divus, bohatý – dives. Slovenské – Boh súvisí so slovom boháč. Boh je bohatý, teda my sme chudobní. Srdce Ježišovo je bohaté pre tých, ktorí ho vzývajú, ale aj pre pohanov. Slnko svieti nad dobrých i zlých, dážď padá na dobrých i zlých. Boh dáva ako rodič deťom aj keď neprosia. Otec nám dáva cez Ježiša Krista. Boh nám dáva všetkým všetko na spôsob hudby. Všetci môžu počuť všetko. Len sám poslucháč je na vine, ak nezachytí všetko... Duchovné bohatstvá si nemáme závidieť.
Ján Havlík sa narodil vo Vlčkovanoch pri Skalici – dnešné Dubovce – 12. februára 1928 ako najstarší zo štyroch detí vo veľmi chudobnej veriacej rodine. Do školy v Holíči chodieval denne pešo osem kilometrov.
V roku1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy („malého seminára“) Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. V čase Slovenského národného povstania bolo na čas štúdium prerušené, po vojne sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil a v roku 1949 zložil maturitu. Od roku 1948 nastupuje totalitný komunistický režim a otvorený boj proti Cirkvi. Janko chcel vstúpiť do vincentínskeho seminára v Bratislave, aby mohol študovať na teologickej fakulte a stať sa kňazom. Vincentínsky seminár bol v auguste 1949 zlikvidovaný; vysokoškolský internát Svoradov, kde seminár sídlil, bol obsadený exponentami režimu; internátny kostol bol premenený na byty... Janko však nerezignuje, koncom leta 1949 vstúpil do noviciátu Misijnej spoločnosti v Ladcoch.
Počas povestnej „barbarskej noci vincentínov“ z 3. na 4. mája 1950 bol Janko Havlík spolu s ostatnými násilne vytrhnutý z noviciátu a zavlečený do „preškolovacieho ústavu“ v Kostolnej. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach pri Púchove, kde musel zostať do augusta 1950. Keďže však drvivá väčšina rehoľnej mládeže spolu s Jankom Havlíkom štúdium na zreformovanej fakulte rozhodne odmietla, štátne úrady koncom augusta preškolovací ústav rozpustili.
Vatikán 2. januára 2023. Zverejnený dokument, spísal Joseph Ratzinger, 29. augusta 2006
Keď sa v tejto neskorej hodine svojho života obzriem späť na desaťročia, ktoré som prežil, v prvom rade vidím, koľko mám dôvodov ďakovať. V prvom rade ďakujem samotnému Bohu, darcovi každého dobrého daru, ktorý mi daroval život a viedol ma v rôznych chvíľach zmätku; vždy ma zdvihol, keď som sa začal šmýkať, a stále mi znovu daroval svetlo svojej tváre. Spätne vidím a chápem, že aj temné a náročné úseky tejto cesty boli pre moju spásu a že práve v nich ma dobre viedol.
Ďakujem svojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkých časoch a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý až dodnes osvetľuje všetky moje dni ako jasné svetlo.
Otcova jasná viera naučila nás súrodencov veriť a ako smerovník vždy stála pevne uprostred všetkého môjho vedeckého poznávania.
Hlboká zbožnosť a veľká dobrota mojej matky zostávajú dedičstvom, za ktoré jej nemôžem dostatočne poďakovať.
Pútnici putovali do Rudinskej aj v advente. Na úvod nám zaspievali V&N Nelka a Veronika z Púchova, ktoré sa vrátili domov z Anglicka a nachádzajú si cestu aj na naše mariánske slávnosti. Dievčatá, vďaka Vám.... Pán dekan pokračoval v úvahe nad testamentom pápeža Benedikta XVI. Dnes to boli slová: Ďakujem ľuďom vo svojej vlasti, pretože v nich som mohol stále znovu a znovu zažívať krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drahí krajania: Nenechajte sa odvrátiť od viery.“
Aj takéto slová sú súčasťou testamentu nemeckého pápeža, ktorý sa bál o vieru svojich rodákov, lebo videl ako Nemci vieru v pravého Boha strácajú a vo veľkej miere svojou vlastnou vinou.
Benedikt veľmi pozorne sledoval situáciu viery vo svojom rodnom Nemecku. Trápilo ho, akým smerom sa uberá hlavne oficiálna nemecká Cirkev. Jej predstavitelia – kardináli, biskupi a mnohí kňazi - neboli kompatibilní s učením Pána Ježiša. Tajomník pápeža Benedikta to viackrát pripomenul, že Benediktovi veľmi záleží na tom, aby v jeho rodnom Nemecku bola živá a pravá viera.
Bratia Františkáni dnes (7. decembra 2023) zverejnili:
Pri príležitosti 800. výročia „Vianoc v Grecciu“ Apoštolská penitenciária udelila plnomocné odpustky všetkým veriacim, ktoríod 8. decembra 2023 (Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie) do 2. februára 2024 (Sviatok Obetovania Pána) navštívia jasličky v kostole zverenom františkánom kdekoľvek na svete.
Františkánska rodina zaslala žiadosť Svätému Otcov 17. apríla, „aby podporila duchovnú obnovu veriacich a posilnila ich život „milosti“ – môžeme čítať v žiadosti zaslanej na Apoštolskú penitenciáriu. „Zotrvaním v modlitbe pred jasličkami veriaci môžu získať plnomocné odpustky za bežných podmienok (sviatosť zmierenia, prijatie Eucharistie a modlitba na úmysel svätého Otca) a tiež je potrebné nábožne sa zúčastniť na slávení spojeným s jubileom alebo aspoň zotrvať modlitbe pred jasličkami vystavenými v kostole, stráviac určitý čas v nábožnom rozjímaní a zakončením modlitbou Otče náš, Verím v Boha a Modlitbou k Svätej rodine a sv. Františkovi.
Keď pred rokmi stavali v Rudinskej nový kostol, pred uložením mramorového oltára na miesto v sanktuáriu, vložili do neho relikvie svätého Františka. A dnes ráno na prvé Roráty 2023 vstúpil svätý František do tohto chrámu, aby povzbudil nielen deti, ale aj dospelých...
Toto je tabuľka na oltári v Rudinskej z vnútornej strany:
... a takto dnes vstúpil svätý František do kostola v Rudinskej:
