Biskup Tomáš Galis v Šaštíne: Buďme synmi a dcérami Panny Márie, ľuďmi súcitu a nádeje

Šaštín 15. septembra 2024. Ponúkam Vám plné znenie homílie žilinského biskupa Mons. Tomáša Galisa, ktorú predniesol počas slávnostnej svätej omše v rámci národnej púte k patrónke Slovenska,  Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne:

Drahí bratia a sestry, milí pútnici, milí televízni diváci a poslucháči rádia, všetkých vás srdečne pozdravujem a teším z tejto účastu tu, v národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.

V evanjeliu dnešnej slávnosti sme počuli: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka...“ (Jn 19, 25). Stáť „pri Ježišovom kríži“ je postoj učeníka. Učeníka, ktorý v kríži vidí tajomstvo Boha a človeka. Keď už ľudsky nie je možné nič robiť, láska sa nevytratí. V bezmocnosti sa stáva „com-passione“, stáva sa „spolu-cítením i spolu-utrpením“, teda jedinou silou schopnou prekročiť posledný prah samoty, neopúšťa milovaného ani vo smrti a vytvára s ním spoločenstvo v každom jeho obmedzení.

Svätý Otec František nám na tomto mieste pred tromi rokmi 15. septembra 2021 povedal: „Mária je Matka súcitu. Jej viera je súcitná. Mária, súcitná Matka, zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo. Súcit, zdroj všetkej činnosti, je najvyššia Božia vlastnosť, ktorá spôsobuje, že cítime druhého ako seba samého. Z Božieho súcítenia za strateným človekom sa rodí „nutnosť“ kríža, zo súcitu týchto žien s ukrižovaným Bohom sa rodí nový človek. Mária, Bolestná Matka, s rozdrásanou dušou zostáva pod krížom. Stála pod krížom a hľadela na Ježiša. Nezúfa, neuteká preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Stála. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou sĺz, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.

Bratia a sestry, aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, otvárame sa viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Takáto viera nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta, zavlažuje spásou brázdy dejín. V tomto „státí pod krížom“ má pôvod aj Cirkev: kríž je prirodzenosťou, kánonom a normou nového ľudu, ktorý - ako píše sv. Pavol - sa nechce „chváliť ničím iným iba krížom nášho Pána Ježiša Krista“ (Ef 6, 14). Stáť na nohách je teda znamením vernosti a očakávania. Učeníci utiekli, zostávajú ženy – tie, ktoré rodia smrteľné telá, majú prax v živote aj v smrti, poznajú lásku, jej slabú a zraniteľnú silu, ale aj jej bláznivú a odvážnu múdrosť.

Svätý pápež Ján Pavol II. v Encyklike o preblahoslavenej Panne Márii v živote cirkvi (Redemptoris mater, 23, 45)  pri slovách: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka...“ objasňuje, že v tomto čine sa prejavuje jedinečná starostlivosť Syna o Matku, ktorú opúšťal v takej veľkej bolesti. Tento Ježišov "testament z kríža" nám okrem synovskej starostlivosti hovorí aj o novom pute, novom vzťahu medzi Matkou a Synom a slávnostne potvrdzuje všetku jeho pravdivosť i skutočnosť, ktorá vyplýva z definitívneho zavŕšenia veľkonočného tajomstva. Keďže Kristova Matka je priamo v tomto tajomstve, ktoré sa týka človeka – jednotlivca i všetkých – daná človekovi – teda každému i všetkým ako Matka. Týmto človekom pod krížom je Ján, "učeník, ktorého Ježiš miloval". Nie je to však len on sám. Si to aj ty. Som to aj ja. Mária je z Kristovej vôle tvoja i moja matka! Nielen svätého Jána… Tvoja i moja matka!

Koncil v duchu tradície bez váhania nazýva Máriu "Matkou Kristovou a Matkou ľudí". Vskutku, ona je "v Adamovom potomstve spojená so všetkými ľuďmi... ba priam matkou (Kristových) údov, lebo s láskou spolupracovala na zrode veriacich v Cirkvi". Pod krížom sa začína to osobitné zverenie človeka Kristovej Matke, ktoré sa potom v dejinách Cirkvi uplatňovalo a vyjadrovalo rozličným spôsobom. A keď ten istý apoštol a evanjelista po slovách, ktoré Kristus povedal z kríža svojej matke a jemu, dodáva: „A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe" (Jn 19,27). Tento výrok chce vyjadriť, že učeníkovi bola pridelená úloha syna a že sa začal starať o matku svojho milovaného Učiteľa. A keďže Máriu dostal za matku osobne on, tento výrok, aj keď nepriamo, poukazuje na všetko to, čím sa vyjadruje dôverný vzťah syna k matke. Toto všetko možno zahrnúť do slova "zverenie". Zverenie je odpoveď na lásku určitej osoby, najmä na lásku matky.

Milovaní, možno si položíte otázku: ,Čo sa pri dnešnej slávnosti môžeme ako Ježišovi učeníci a synovia a dcéry Panny Márie od tejto našej mamy naučiť? Stáť pri kríži, hľadieť na Ukrižovaného na kríži. Nech sa deje čokoľvek, potrebujem mať pohľad upretý na Ježiša, ktorý za mňa zomrel, aby som mal večný život.

Je to veľmi dôležité aj v našej dobe, keď nás situácia v spoločnosti a neraz aj blízki ľudia stavajú pred otázku, na ktorej strane sme, ku ktorému -izmu sa prikláňame. Akoby sme mali na výber len možnosti nejakých -izmov. Kedysi socializmus, kapitalizmus, sekularizmus, dnes tradicionalizmus, progresivizmus, individualizmus a ďalšie. Ale dnešná slávnosť nám dáva tú najlepšiu možnosť – všetko vo svojom živote podriaďovať Kristovi. Svätý Pavol hovorí: ,Ukážem vám najvzácnejšiu cestu, vznešenú cestu, a to je cesta lásky.' V celých dejinách sú -izmy, dnešné nevynímajúc, v mnohých aspektoch pokúšaním Zlého. My sme však povolaní zlo odmietať a sústreďovať svoj život na Ježiša Krista. Mnohé rodiny sú rozdelené pre -izmy, aj pre politiku. Dajme na popredné miesto v našich domoch kríž, stojme pred ním, hľaďme naň a spolu sa modlime. Kríž nás spojí a ukáže nám, že len Ježiš je ten, kto nám dáva budúcnosť a nádej.

Pápež František v bule o vyhlásení riadneho jubilejného roka 2025 (Spes non confundit - Nádej nezahanbuje, 3-4) napísal: Každý dúfa. V srdci každého človeka je ukrytá nádej ako túžba a očakávanie niečoho dobrého, hoci nevie, čo prinesie zajtrajšok. Nepredvídateľnosť budúcnosti však niekedy vyvoláva protichodné pocity: od dôvery k strachu, od pokoja k skľúčenosti, od istoty k pochybnostiam. Často sa stretávame so skľúčenými ľuďmi, ktorí hľadia do budúcnosti skepticky a pesimisticky, akoby im nič nemohlo ponúknuť šťastie. Nádej sa totiž rodí z lásky a zakladá sa na láske, ktorá prúdi z Ježišovho srdca prebodnutého na kríži: „Lebo ak sme boli zmierení s Bohom, smrťou jeho Syna, vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho krížom, píše svätý apoštol Pavol Rimanom (Rim 5, 10). A jeho život sa prejavuje v našom živote viery, ktorý sa začína krstom, rozvíja sa poslušnosťou voči Božej milosti, a preto je oživovaný nádejou, vždy obnovovaný a vďaka pôsobeniu Ducha Svätého neochvejný. Vytrvalý. Každý deň nanovo začínajúci. Preto túto nádej nosíme v sebe a táto nádej neustupuje v ťažkostiach: je založená na viere, je živená láskou, a tak umožňuje človeku napredovať aj v živote.

V dejinách Cirkvi čerpali svätci a mučeníci zo slávneho Kristovho kríža nádej a silu pre to, aby ostali verní Bohu až do obetovania seba samých. A máme takých aj v našom národe. Vo viere našli  nádej a silu premôcť svoje slabosti a prekonať každé protivenstvo. Skutočne platí, ako píše apoštol Ján: „Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn?” (1 Jn 5, 5). A víťazstvo, ktoré sa zrodí z viery, je víťazstvo lásky. Koľkí kresťania boli a sú živým svedectvom o sile viery, ktorá sa prejavuje v nádeji a láske: sú to umelci pokoja, budovatelia spravodlivosti, podnecovatelia ľudskejšieho sveta, sveta podľa Božieho plánu; zodpovedne a kompetentne sa zapájajú do rôznych oblastí spoločenského života, účinne tak prispievajúc k dobru všetkých. Nádej a láska, ktorá pramení z viery, ich priviedla ku konkrétnemu svedectvu v skutkoch a slovách. Kristus nie je totiž dobrom iba pre nás samých, ale je tým najcennejším dobrom, o ktoré sa máme podeliť s ostatnými.

Milovaní, v epoche globalizácie buďte preto svedkami kresťanskej nádeje v celom svete, lebo mnohí túžia po tom, aby mohli prijať túto nádej! Ak uveríme, ak dokážeme prežívať svoju vieru a svedčiť o nej v každodennom živote, staneme sa nositeľmi nádeje a lásky, ktorá pomôže mnohým ľuďom okolo nás nájsť zmysel a radosť života, plného života, ktorý sa rodí zo stretnutia s Kristom. S Kristom, ktorý žije v nás.

V 80-tych rokoch minulého storočia na pohrebe najvyššieho sovietskeho komunistického a straníckeho i štátneho funkcionára Leonida Brežneva sa zúčastnil aj vtedajší viceprezident USA George Bush. Zostal hlboko pohnutý tichým protestom uskutočneným Brežnevovou manželkou Viktóriou. Niekoľko sekúnd nepohnute stála pri rakve svojho manžela pred jej definitívnym zavretím. Vo chvíli, keď vojaci uchopili veko truhly, Brežnevova vdova vykonala gesto veľkej odvahy a nádeje,  ktoré treba zaradiť medzi najsilnejšie úkony občianskej neposlušnosti v dejinách socializmu: natiahla ruku, aby spravila znak kríža na hrudi svojho manžela. Tam, uprostred bašty dlhej ateistickej moci spochybnila, čo jej manžel dlhodobo riadil. Ona dúfala aj v iný život, nosila v sebe nie strach, ale nádej na život ponúknutý Ježišom Kristom, ktorý zomrel na kríži a vstal z mŕtvych.

Milovaní bratia a sestry, naše dnešné putovanie do národnej svätyne, ale aj iné na pútnické miesta, ale aj spoločná modlitba svätého ruženca, slávenie Eucharistie,pristupovanie k sviatosti zmierenia, ochota pracovať na sebe, nás postupne duchovne pretvárajú, učia nás pozerať na udalosti v našom živote novým pohľadom. To je naše napredovanie na ceste viery.

A dnes sme počuli, že to máme robiť podľa príkladu Panny Márie s vytrvalosťou a nádejou. Nezabudnime, že tak ako na Máriinej ceste napredovania vo viere boli prekážky, celkom iste budú aj na ceste každého z nás prekážky. Nech nás neznechutia. Nádej pre napredovanie na ceste viery sa získava tak, že dokážeme stáť pri Ježišovom kríži.

Samo utrpenie má malú alebo nijakú cenu, dôležitejší ako môj kríž, je Ježišov kríž, na ktorý môžem pozerať. Mária stojaca pod krížom s vierou a odovzdanosťou nám ukazuje ako sa pridružiť, lebo nie naše utrpenie, ale Ježišova obeta na kríži je zdrojom plodnosti Cirkvi.

Bratia a sestry, neodchádzať od kríža, ale vziať svoj kríž každý deň a ísť za Ježišom (porov. Mk 8, 34) – je spôsob, ktorý prináša novú kvalitu života. Lebo, ak jeho utrpenie nosíme na svojom tele, podľa svätého Pavla, zjaví sa v nás aj jeho život (porov. 2 Kor 4, 10). Učme sa teda od Panny Márie, ako nasledovať Ježiša, ako ho milovať a konať podľa jeho vôle. Ako Mária stojme aj my pod krížom, pozerajme na Ježiša a každý deň ho stavajme do centra našich myšlienok, našich rozhovorov i nášho konania. Buďme skutočnými synmi a dcérami Panny Márie, ľuďmi veľkého súcitu, ale aj ľuďmi veľkej nádeje. Amen.

• Predch.
• Nasl.