Majte odvahu prejavovať vieru. Hovorte Bohu „áno“, aj keď vás za to odsudzujú

Hlavným celebrantom a kazateľom na tohtoročnej Levočskej púti na Mariánskej hore bol pražský arcibiskup Jan Graubner. Vo svojej homílii veriacich povzbudil, aby sa nebáli hovoriť Bohu „áno“, tak ako Panna Mária.

Arcibiskup vyzval pútnikov, aby mali odvahu rozprávať so svojimi deťmi o Božích skutkoch vo svojom živote. „Majte odvahu prejavovať vieru, ale nielen ako tradíciu. Počúvajte tiež svoje deti, pretože aj skrze ne k vám môže hovoriť Boh,“ povedal pražský arcibiskup veriacim v Levoči.

Arcibiskup tiež poukázal na to, že niektorí ľudia vyhľadávajú s veľkým záujmom rôzne súkromné zjavenia. „Všimnite si, že v žiadnom z nich nepočujeme nič väčšie ako to, čo povedala Mária na svadbe v Káne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie Ježiš“ (Jn 2,5).

Tiež sa zamyslel nad tým, či je našou prioritou v živote prísť do neba a či je Boh na prvom mieste. „Keď sa ponáhľam na vlak, nestrácam čas rozprávaním so susedom alebo prezeraním výkladov. Keď mám cieľ, viem si veci podľa toho zariadiť. Viem si zariadiť život tak, aby som mohol dosiahnuť nebo? Je to moja priorita?“ položil na záver otázku Jan Graubner.

Plné znenie homílie arcibiskupa Jána Graubnera:

Drahí bratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, milé sestry, milí bratia, drahí pútnici, prišli sme do Levoče z mnohých, najrôznejších miest a cítime sa tu pri Panne Márii ako doma u mamy.

Všetci patríme do veľkej mariánskej rodiny. Ako sa to stalo, že patríme do jej rodiny? Keď nás Kristus vykúpil svojou smrťou na kríži, vzdal sa všetkého. Svojho ducha odovzdal Otcovi a svoju Matku dal za matku nám.

Vtedy nás prijala za svoje deti. Milujúca Matka zhromažďuje svoje deti. Aj keď sú rozptýlené po svete, k matke sa vracajú s radosťou. A preto sme prišli dnes aj my. Prichádzame k matke, aby sme jej otvorili svoje srdcia, aby sme prežili radosť rodiny.

Spievame jej. Chválime ju. Každý z nás jej priniesol nejaký dar. Ale prišli sme k nej tiež preto, aby sme jej načúvali. Je dobré započúvať sa do hlasu milujúcej Matky, veď je to Matka Vtelenej Múdrosti.

Máriiných slov nájdeme v evanjeliu iba málo. Vo chvíli zvestovania povedala Bohu svoje jasné ÁNO: Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Pri návšteve Alžbety spieva chválospev na Božiu oslavu. V chráme sa rozpráva s dvanásťročným Ježišom. Evanjelium nám zachovalo iba jednu jej radu: Urobte všetko, čo vám Ježiš povie (Jn 2, 5).

Máriiných slov je málo… Ona však neučí len slovom, ale všetkým, čo koná. Bola dobrou poslucháčkou božského Majstra. Všetky jeho slová uchovávala vo svojom srdci. Verne stála pod jeho krížom.

Keď bol zoslaný Duch Svätý, bdela s učeníkmi na modlitbách. Tomu učí Mária dnes i nás: majte odvahu hovoriť Bohu vždy „áno“. Nielen vtedy, keď sa vám to páči, keď je to pohodlné, keď tomu rozumiete, keď je to podľa vašich predstáv.

Hovorte Bohu „áno“ aj vtedy, keď vás jeho požiadavky presahujú, keď im nerozumiete, keď vás to mnoho stojí, keď vás za to niekto odsudzuje.

Vtedy pocítite silu a moc Božieho slova, vtedy zakúsite, že Slovo sa stane telom, skutočnosťou. Stanete sa viditeľným znamením Božieho pôsobenia pre okolitý svet. Vďaka vám a skrze vás bude Boh znova vstupovať i do tohto sveta, ktorý sa od Boha vzďaľuje.

Buďte realistami, ktorí vidia potreby sveta i ľudí. Neprejavujte však iba empatiu, ale skutočný súcit, ktorý účinne pomáha. Ako Mária šla pomôcť Alžbete v jej ťažkej chvíli, vy tiež priložte ruky k dobrému dielu a nestrácajte čas zbytočnou kritikou a planým nariekaním.

Nehovorte o škandáloch či zlých príkladoch, na ktorých sa zabáva svet. Hovorte radšej o veľkých Božích skutkoch, ktoré majú miesto vo vašich životoch, chváľte a velebte Boha ako Mária v Magnificat.

Rozprávajte sa so svojimi deťmi ako Mária. Rozprávajte sa s nimi o Bohu a o jeho skutkoch vo svojom živote. Majte odvahu prejavovať vieru, ale nielen ako tradíciu. Počúvajte tiež svoje deti, pretože aj skrze ne k vám môže hovoriť Boh. Nebojte sa, keď vám dieťa, ktoré začulo Božie volanie, povie: Nevedeli ste, že moje miesto je v dome môjho otca? (Lk 2, 49).

Prijmite povolanie svojho dieťaťa ku kňazstvu alebo k zasvätenému životu ako veľké vyznamenanie. Žijeme vo svete, ktorý je zložitý. U susedov je vojna, pred ktorou nemôžeme zatvárať oči a tváriť sa, že sa nás netýka.

Vo vojne sa bojuje nielen zbraňami, ale tiež lživými správami. Kto hľadá Krista, ktorý je pravda, nemôže šíriť lži. Z politiky sú mnohí unavení a chcú sa skryť do svojej ulity. Verte, že Boh chce i tu na Slovensku a aj dnes vstúpiť do dejín skrze tých, ktorí mu ochotne povedia „áno“ ako Mária.

On hovorí ústami sv. Pavla: „Nenáviďte zlo, lipnite k dobru, v horlivosti neochabujte, navzájom rovnako zmýšľajte a žehnajte všetkým, i tým, ktorí sú proti vám.“ Vy ukazujte silu uzdravujúcej lásky (porov. Rim 12, 9).

„Vo vojne sa bojuje nielen zbraňami, ale tiež lživými správami. Kto hľadá Krista, ktorý je pravda, nemôže šíriť lži.“

Budovanie pokoja od nás vyžaduje lásku, ktorá dokáže milovať i tých, ktorí nás nemilujú, odpúšťať a milovať i nepriateľov či vlasť druhých ako svoju vlastnú. Aby sa odstránilo nebezpečenstvo vojny, je potrebné odstrániť ducha agresie, vykorisťovania a sebectva, z ktorého vojna pochádza. Musíme počúvať svedomie ako Boží hlas v srdci.

Niektorí ľudia vyhľadávajú s veľkým záujmom rôzne súkromné zjavenia. Všimnite si, že v žiadnom z nich nepočujeme nič väčšie ako to, čo povedala Mária na svadbe v Káne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie Ježiš“ (Jn 2, 5). To je základ zdravej mariánskej zbožnosti: byť otvorený Božiemu slovu a radovať sa z toho, že môžeme plniť Božiu vôľu. Preto správny mariánsky ctiteľ otvára často Sväté písmo a načúva, čo mu Boh hovorí.

Nechá sa sprevádzať Božou múdrosťou a uchováva vo svojom srdci Božie slovo ako Mária, aby v správnej chvíli mohol podľa neho žiť. Nenechá sa deptať každodennými starosťami a trápeniami, pretože sa vie zveriť Bohu s detskou dôverou. On je predsa dosť mocný na to, aby sa postaral o to, čo mu patrí.

Keď Pán Ježiš splnil svoje poslanie na zemi, odišiel do neba, „aby nám tam pripravil miesto. Príde znova a vezme nás k sebe, aby sme aj my boli tam, kde je on“ (porov. Jn 14, 13).

To je cieľ nášho života. Apoštol Pavol o tom píše: „Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, po jeho príchode, tí, čo patria Kristovi“ (1 Kor 15, 22-23).  Prvá vstúpila do jeho slávy tá, ktorá mala s Kristom najpevnejšie puto, Matka Ježišova a naša matka.

Drahí bratia a sestry, dnes sme prišli do Levoče navštíviť našu Matku, ktorá je už v nebi a tam na nás čaká. Túžime sa s ňou v nebi stretnúť i my? To nie je iba rečnícka otázka, na ktorú by som očakával vaše zbožné pritakanie. Je to nesmierne vážna vec. Pozrime sa na svoj život. Aké sú moje priority? Čomu venujem najviac času? Čo si ma získava natoľko, že tomu dávam prednosť i pred Bohom?

Keď sa ponáhľam na vlak, nestrácam čas rozprávaním so susedom alebo prezeraním výkladov. Keď mám cieľ, viem si veci podľa toho zariadiť. Viem si zariadiť život tak, aby som mohol dosiahnuť (získať) nebo?

Je to moja priorita? Na každej púti o niečo prosíme. Poprosme dnes o odvahu hovoriť Bohu „áno“ ako Mária a prinášať ľuďom lásku Boha, ktorý je v nás, aby sme sa raz mohli všetci zísť okolo Panny Márie.

zdroj: Postoj

• Predch.
• Nasl.