Roráty - devätnásty deň: Láska bez podmienok
Pondelok po 4. adventnej nedeli
23. december 2024
BEZPODMIENEČNÁ LÁSKA – LÁSKA BEZ PODMIENOK
Aká je najväčšia „Božia túžba“?
Čo prinášajú duchovní synovia sv. Vincenta – Vincentíni všetkým, ktorí sú v beznádeji?
Dal(a) som si konkrétne predsavzatie, v ktorom vytrvám?
Ako pomáhajú sestry vincentky v Turecku tým, ktorí to potrebujú?
Dnes slávime predposlednú adventnú svätú omšu tohto roku. Je to chvíľa, ktorá v nás môže vyvolať jemný smútok - no je to dobrý smútok, aký zažívajú tí, ktorí prešli dlhú cestu. Cieľ našej cesty už jasne vidíme, pretože zajtra si sadneme k štedrovečernému stolu a budeme sa radovať zo zrodenia Spasiteľa sveta. V tomto období túžime formovať svoje srdcia, aby dokázali milovať každého človeka bez výnimky.
Pozrime sa na mapu! Dnes nám ukáže Libanon a jeho hlavné mesto Bejrút.
Vzdialenosť z Bejrútu do Betlehema je niečo cez 400 km - autom by to trvalo viac ako 6 hodín. Naša cesta nás zavedie do školy sv. Vincenta, kde sa každodenne vzdelávajú a formujú mladí ľudia. Práve okolo prechádza jeden muž s úsmevom na tvári. Počúvajme, čo nám chce povedať - možno sa s nami podelí o niečo dôležité z jeho života alebo nám odhalí kúsok múdrosti, ktorú tam našiel.
PRÍBEH
Volám sa Fadi a žijem v chudobnej štvrti Bejrútu, hlavného mesta Libanonu. Pred niekoľkými rokmi náš prístav zasiahla obrovská explózia a požiar, čo zanechalo stopy aj na našom dome. Som majiteľom pekárne, kde pečieme a predávame chlieb každý deň. Moja žena Basma, ktorá je pre mňa najkrajšia žena na svete, sa v poslednej dobe často usmieva. Meno Basma znamená „úsmev“. Po svadbe sme tvrdo pracovali, aby sme si udržali byt na predmestí, a hoci sme mali vlastný dom a pekáreň, zistili sme, že nebudeme môcť mať deti. Čo ma znepokojilo viac ako táto správa, bol smútok mojej manželky. Počas Adventu v Bejrúte spievame chválospevy na počesť Panny Márie. Ja som sa modlil za radosť pre svoju manželku. A v tomto čase, keď počúvame príbeh o Alžbete a Zachariášovi, sme zažili veľkú Božiu milosť. Dozvedeli sme sa, že budeme rodičmi!
Ďakujem Ti, Bože, že nám cez Máriu zosielaš lásku a radosť.
Kňaz:
Fadi je muž, ktorý má v srdci veľa radosti, ale aj veľkú lásku k Pánu Bohu, k Matke Božej, k manželke a teraz aj k malému dieťaťu. Ak máme hovoriť o láske, musíme začať tým, ako Boh miluje každého človeka. Sv. Vincent písal, že Boh je „zamilovaný do našich sŕdc“. Neuveriteľné! Viete si to predstaviť? Pod jedným z vianočných stromčekov, ktoré sa už v kostole objavili, je darček.
Čo je podľa teba najväčší dar na svete?
Ten, o ktorom sníva každý človek?
(odpovede detí)
Áno, najkrajším darom je láska, pretože každý človek chce milovať a byť milovaný. Asi sa nenájde nikto, kto by povedal: „Nikoho nemilujem a nechcem, aby ma niekto miloval...“
Bez lásky sa žiť nedá. Najväčším darom - zopakujme - je láska: veľká Božia láska k nám a tá malá láska, ktorú si môžeme navzájom ponúknuť.
PIESEŇ
Kde ľudia pozývajú Pána Boha, tam je pravá láska.
Stretneme sa s Ním v našom dome.
Spomeňme si na Neho v tomto predvianočnom zhone.
Ako môžeme ponúknuť svoju lásku iným ľuďom?
Môžete napríklad často hovoriť „ĎAKUJEM“...
Môžete napríklad často povedať „mám ťa rád“...
Dnešná úloha?
ŠPECIÁLNA MISIA - ÚLOHA
Poviem svojim blízkym: „ĎAKUJEM!”
Poviem svojim blízkym: „MÁM ŤA RÁD!”
„MÁM ŤA RADA!”
OTÁZKA
Ako sv. Vincent písal o Božej láske k človeku?
Vlajku Libanonu
tvoria tri vodorovné pruhy, červený, biely a červený (1:2:1), uprostred vlajky na bielom pruhu je zelený libanonský céder, prastarý symbol krajiny. Symbolizuje silu, svätosť a nesmrteľnosť.
céder libanonský
Už v 18. a 19. storočí používali maronitskí kresťania v Libanone bielu vlajku s obrazom cédra. Červená farba predstavuje sebaobetovanie, biela mier. Každá krajina sveta má svoj symbol a blízkovýchodný Libanon predsa nemôže byť výnimkou!
Čo by ste pasovali za ikonu tejto krajiny? Bude to Bejrút s jeho stavbami? Pozrite sa pozorne na libanonskú vlajku a tá vám to napovie. Najvýraznejším a najkrajším symbolom krajiny je totiž cédrový strom. Je tak hlboko zasiaty v krajine až máte pocit, že má korene v každom jednom obyvateľovi krajiny.
Cédrový strom je mimoriadne silným symbolom Libanonu. Nech sa dialo v jeho histórii čokoľvek, nech ho sužovali vojny, katastrofy, nech mu padala ekonomika, či sa ho snažili vziať do rúk Francúzi, céder tu stále hrdo stál a nenechal sa vytrhnúť zo zeme. Prečkal to najhoršie, čo si Libanon vytrpel, no bol aj svedkom toho, ako bol Libanon šťastnou krajinou, kde sa Bejrút tešil povesti „Parížu východu“. Všetko sa akosi pominulo, len céder tu stále stojí. Nie osamotený ako na libanonskej vlajke, ale v krásnych a vznešených cédrových lesoch. Za tými najkrajšími sa v krajine treba vydať do oblastí údolia Qadisha, neďaleko mestečka Bšaré, ktoré preslávil libanonský básnik Chalíl Džibrán. Údolie je pretkané zaujímavými a starobylými miestami a hoci je dnes Libanon prevažne moslimskou krajinou, tu nájdete staručké kláštory, ktoré ukrývali rôzne kresťanské komunity po stáročia. Stačí jeden pohľad a budete vedieť prečo niekedy Bšaré prezývajú aj „mesto kostolov“. Začnite ich počítať a zastavíte sa takmer na štyridsiatke! Ocitnúť sa tu v údolí Qadisha znamená poprieť takmer všetko klišé, ktoré ste o regióne Blízkeho Východu počúvali. Nenájdete tu žiadnu vyprahnutú krajinu, žiadne púšte či Beduínov so stádami tiav. Práve naopak! Údolie Qadisha prekypuje zeleňou, zdobia ho vysoké kopce, hlboké údolia, kostoly aj kláštory, mestečká či dedinky roztrúsené na svahoch a cítiť tu príjemnú klímu z vyššej nadmorskej výšky. Dokonalé miesto na starobylý cédrový les, ktorý je tak unikátny, že sa spomína už v Starom zákone. Nič také ste dosiaľ nevideli, pretože ste nemali kde.
Céder Libanonský
Byť v Libanone a nevychutnať si na vlastné oči vznešené cédre by bola obrovská chyba, ktorú by ste veľmi ľahko mohli doma ľutovať. Libanonské cédre (latinsky Cedrus libani) sú obrovské a môžu dosahovať výšku až 40 metrov! Tu v údolí Qadisha rastú od nepamäti a krásnym dôkazom je aj Biblia, kde sa libanonské cédre spomínajú dokonca viac než sedemdesiat krát. Prastarý les posiaty vznešenými stromami sa dostal do myslí ľudí, dostal sa do legiend, príbehov či rozprávok a napokon sa prebojoval aj do histórie, pretože si pamätá viac ako mnohé iné libanonské mestá. Cédrové lesy sú tak staré, že ich dokonca spomínajú klinopisné tabuľky s príbehom Eposu o Gilgamešovi.