Fulton J. Sheen: Arcibiskup, ktorý evanjelizoval bez toho, aby oslaboval evanjelium

 

 

Blahorečenie a kázeň:

Poslaním Fultona Sheena bolo priviesť ľudí ku Kristovi

Na blahorečení arcibiskupa Fultona J. Sheena v St. Louis kardinál Luis Antonio Tagle uvažuje o misionárskom povolaní amerického biskupa, ktorého kázanie oslovilo milióny ľudí prostredníctvom rozhlasu a televízie. Hovorí však, že Sheenovo požehnanie nespočívalo v sláve, ale v jeho spoločenstve s Kristom a blízkosti k chudobným.

Blahorečenie arcibiskupa Fultona J. Sheena spojilo Cirkev v Spojených štátoch a mimo nich, aby oslávili biskupa, ktorého si pamätajú pre jeho neúnavné hlásanie evanjelia.

Kardinál Luis Antonio Tagle vo štvrtok otvoril svoju homíliu na sv. omši blahorečenia v St. Louis v štáte Missouri a odovzdal pozdravy od pápeža Leva XIV., ktorý, ako povedal, „sa raduje z blahorečenia svojho krajana, krajana z Illinois a brata biskupa“.

 

Kardinál sa potom odvolal na apoštolský list pápeža Leva, v ktorom vyhlásil Sheena za blahoslaveného a v ktorom ho opisuje ako „neúnavného kazateľa evanjelia prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov a usilovného pastiera oživovaného misionárskou horlivosťou“.

Pre kardinála vynikajú obzvlášť dva aspekty Sheenovho života: jeho identita evanjelizátora, čiže hlásateľa evanjelia, a jeho povolanie misionárskeho pastiera. A poznamenal, že tri čítania prednesené na beatifikačnej omši tiež kladú do centra pozornosť evanjelizácie a misie.

Tagle si však položil otázku: Čo robí evanjelizátora požehnaným? Je to veľkosť publika? Dosah rozhlasového alebo televízneho programu? Počet ľudí, ktorí počúvajú, čítajú alebo reagujú? Pre kardinála Luisa Antonia Tagleho, ktorý slúžil beatifikačnú sv. omšu arcibiskupa Fultona J. Sheena, sa odpoveď nachádza inde.

Počas svojej homílie na omši, ktorá sa konala vo štvrtok v St. Louis v Missouri, kardinál odvrátil pozornosť od slávy amerického biskupa ako komunikátora a zameral ju na jadro jeho misionárskeho povolania: spoločenstvo s Kristom a spoločenstvo s ľuďmi, najmä s chudobnými a zraniteľnými.

Kardinál Tagle citoval apoštolský list pápeža Leva XIV., v ktorom bol Sheen vyhlásený za blahoslaveného, a opísal ho ako „neúnavného kazateľa evanjelia prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov a usilovného pastiera oživeného misionárskou horlivosťou“.

Tieto dva opisy, povedal, poukazujú na dva rozmery Sheenovej blaženosti, z ktorých prvým je podľa neho spoločenstvo s Ježišom.

„Blahoslavení ste, keď vás Ježiš pošle"

Čítania prednášané počas sv. omše hovoria rôznymi spôsobmi o poslaní Cirkvi hlásať evanjelium. Kardinál Tagle však poznamenal, že kresťanské poslanie nie je niečo, čo si evanjelizátor vymyslí alebo ujme len podľa osobných preferencií.

„Zmŕtvychvstalý Pán si vyberá a posiela svojich priateľov,“ pokračoval a dodal, že misionár je teda v prvom rade ten, kto bol povolaný. A na tomto rozlíšení, povedal, F. Sheenovi veľmi záleží.

Kardinál Tagle si spomenul na výmenu názorov medzi Sheenom a pápežom Piom XII.: Na otázku, koľko konverzií môže pripísať, F. Sheen odpovedal, že ich nikdy nepočítal, aby nebol v pokušení myslieť si, že patria jemu.

Namiesto toho sa opísal ako „jednoducho vrátnik“, ktorý niekedy dokázal priviesť ľudí k otvoreným dverám Božieho domu.

Kardinál vysvetlil, že evanjelizátor nevlastní ľudí, ktorých stretáva, ani si nepripisuje zásluhy za to, čo v nich Boh koná. Jednoducho otvára dvere.

„Blahoslavený si, vrátnik pri dverách Božieho domu!“ zvolal kardinál Tagle.

„Nikdy ma to neunaví rozprávať"

F. Sheen, pokračoval, chápal svoje povolanie podobne jednoduchými slovami a spomenul ešte jednu anekdotu: Keď sa ho raz priateľ opýtal, prečo sa stal kňazom, odpovedal: „Bol som povolaný rozprávať tento príbeh (evanjelium). Nikdy ma neunaví ho rozprávať. Nikdy ma neunaví zlepšovať jeho rozprávanie. Milujem svoje povolanie.“

Tagle pokračoval, že desaťročia nachádzal nové spôsoby, ako tento príbeh rozprávať. Jeho hlas sa dostal do domovov po celých Spojených štátoch prostredníctvom rozhlasu a televízie, zatiaľ čo jeho spisy a medzinárodná misionárska práca rozšírili jeho dosah ďaleko za hranice krajiny.

Pre kardinála však význam Sheenovej komunikačnej služby nespočíval v sláve, ktorú mu priniesla. Otázkou vždy bolo, čo – a komu – hlásal.

Svätý Pavol, pripomenul, „nekáže o sebe, ale o Ježišovi Kristovi ako o Pánovi“. Kázať o sebe namiesto o Kristovi, vysvetlil a poznamenal, že misionár je povolaný poznať Ježiša, dovoliť Ježišovi, aby ho poznal a poslal, a pokorne s ním pracovať.

Od „abstraktného sveta“ ku konkrétnym ľuďom

Kardinál Tagle potom pridal k misionárskemu blahoslavenstvu ďalší rozmer a zdôraznil, že misionár je tiež povolaný do spoločenstva s ľuďmi a národmi – najmä s tými, ktorí sú chudobní, zraniteľní alebo ľahko zabudnutí.

Evanjelium neposiela Kristových učeníkov do abstraktného „sveta“, povedal, ale k ľudským bytostiam, s ktorých životmi, ranami a dôstojnosťou sa treba stretnúť, a túto obavu opakovane vyjadril aj sám F. Sheen.

Pripomínajúc Sheenovo pozorovanie, že niektorí kňazi sa môžu správať, akoby vysluhovali sviatosti „anonymným skupinám ľudí“ bez toho, aby zohľadnili individuálnu identitu tých pred nimi, kardinál Tagle poznamenal, že medzi tými, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú v anonymite, sú chudobní.

F. Sheen, pokračoval, dôrazne hovoril o zodpovednosti Cirkvi voči chudobným počas Druhého vatikánskeho koncilu a pripomenul Sheenov prejav počas tretieho zasadnutia koncilu v roku 1964, v ktorom americký biskup naliehal na koncilových otcov, aby potvrdili dôležitosť chudoby.

Povedal, že upozornil na výrazný geografický rozdiel medzi oblasťami prosperity a oblasťami, kde je rozšírená chudoba, najmä v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, a pripomenul Rade, že mnohí biskupi pochádzajú z krajín poznačených chudobou a prenasledovaním.

„Ako len zranený Kristus mohol obrátiť pochybujúceho Tomáša, tak len Cirkev zranená chudobou môže obrátiť pochybujúci svet,“ povedal kardinál Tagle.

Pre F. Sheena, pokračoval kardinál, starostlivosť o chudobných nebola ideologickou propagandou. Bola dôsledkom nasledovania Ježiša; bola súčasťou príslušnosti k Cirkvi a bola neoddeliteľná od misionárskeho povolania.

F. Sheen sa podľa neho snažil toto presvedčenie uviesť do praxe, a to aj tým, že chudobným dával odmenu, ktorú dostával za niektoré zo svojich záväzkov, a povzbudzoval k misionárskej podpore chudobnejších cirkví na celom svete.

Muž s malomocenstvom

A keď sa kardinál Tagle opäť ponoril do jedného z mnohých príbehov, ktoré rozprával sám Sheen, pripomenul príbeh o návšteve centra v Bulube v Ugande, kde žilo približne 500 ľudí postihnutých leprou.

Povedal, že F. Sheen im priniesol strieborné kríže.

Jeden muž, ktorý sa k nemu priblížil, už prišiel o predlaktie a ruku; na zvyšku jeho ramena visel ruženec. Biskup sa natiahol, aby mu podal kríž, ale keď uvidel mužovu zranenú kožu, „striasol sa od strachu a kríž mu spadol na ruku“.

Pre F. Sheena sa, povedal Tagle, tento moment stal konfrontáciou s významom daru, ktorý niesol. Kríž hovoril o Kristovi, ktorý sa stal zraniteľným. Hovoril o Ježišovi, ktorý sa dotkol tých, ktorí trpeli. Ako teda mohol ponúknuť znamenie tohto Krista, zatiaľ čo sa odvracal od osoby stojacej pred ním?

Povedal, že F. Sheen prekonal svoj strach, dotkol sa mužovho poškodeného tela a držal ho v dlani, čím sa začal vnímať ako jeden z nich – „501. osoba s leprou“.

„Stretnúť tam Ježiša“

Obraz zraneného Krista a zranenej ľudskej osoby sa vrátil na konci homílie kardinála Tagleho, keď hovoril o tom, že sila misionára nepochádza od misionára.

Evanjelizátor, vysvetlil, zostáva „hlinenou nádobou“, ktorá nesie poklad, ktorý pochádza od Boha, a stretnutie s tými, ktorí trpia, sa môže stať stretnutím so samotným Kristom.

„Blahoslavený je hlásateľ evanjelia, ktorý sa obráti pohľadom na rany zmŕtvychvstalého Krista a dotykom ich hľadá v zranených bratoch a sestrách,“ povedal kardinál Tagle.

Potom prišiel jeho posledný obraz nového blahoslaveného: „Blahoslavený je misionár, ktorý sa hlboko ponorí do srdca chudobného, aby sa tam stretol s Ježišom.“

Nakoniec zopakoval, že požehnanie Fultona J. Sheena sa nemeralo miliónmi ľudí, ktorí ho počúvali, ale nachádzalo sa v Tom, koho neunavene hlásal – a v jeho ochote stretnúť sa s tým istým Kristom v ľuďoch, ktorí boli najzraniteľnejší.

 

Bol blahorečený vo štvrtok 24. septembra 2026.

Fulton Sheen bol jedným z najväčších katolíckych komunikátorov 20. storočia. Jeho prítomnosť v rozhlase a televízii nebola spôsobená technickými zručnosťami – ktoré určite mal – ale niečím hlbším: hovoril o viere ako niekto, kto ňou žije. V dobe, ktorá sa začínala uchyľovať k morálnemu relativizmu a militantnému sekularizmu, Sheen hlásal pravdu evanjelia bez výhrad a bez toho, aby ju prispôsoboval prevládajúcim trendom. Katolícku doktrínu vysvetľoval s dôslednosťou, ale aj s ľudskosťou, ktorá sprístupňovala večnosť.

Jeho komunikačný talent nikdy nebol v službách oslabenej viery. Naopak, F. Sheen využíval masmédiá na to, aby priviedol verejnosť ku Kristovi, nie na to, aby Krista prispôsoboval očakávaniam verejnosti. Spájal intelektuálnu jasnosť s pastoračnou láskou, dve cnosti, ktoré Cirkev vždy potrebovala a ktoré sú dnes obzvlášť nevyhnutné. 

Muž premenený Eucharistiou

Tajomstvo jeho apoštolského života spočívalo v každodennej eucharistickej adorácii. Viac ako päťdesiat rokov venoval F. Sheen každý deň celú hodinu Najsvätejšej sviatosti. Všetky plody svojej služby pripisoval tejto tichej pobožnosti. Eucharistia pre neho nebola symbolom ani spomienkou, ale skutočnou prítomnosťou Krista pôsobiaceho v srdci sveta.

V časoch, keď eucharistická viera slabne a objavujú sa pastoračné praktiky, ktoré znižujú úctu k sviatosti, sa Sheenovo svedectvo stáva nevyhnutnou pripomienkou. Jeho život ukazuje, že bez adorácie nemôže byť skutočná evanjelizácia a že obnova Cirkvi vždy začína pri úpätí svätostánku. Jeho dôraz na návrat k jadru viery je dnes hlboko aktuálny.

 

Odvážny obhajca pravdy uprostred zmätku

Sheenova prorocká sila bola zjavná v jeho schopnosti čítať znamenia svojej doby. Odsudzoval šírenie komunizmu, keď ho mnohí radšej ignorovali, varoval pred materializmom, ktorý vyprázdňoval ľudskú dušu, a varoval pred nebezpečenstvom kresťanstva bez požiadaviek, zredukovaného na vágny sentiment zbavený doktrinálneho obsahu.

Jeho myslenie s pozoruhodnou presnosťou predvídalo krízy, ktoré dnes postihujú Cirkev a spoločnosť: stratu zmyslu pre hriech, morálny úpadok, roztrieštenosť rodín, kultúru smrti a rastúcu náboženskú ľahostajnosť. Jasnosť, s akou hovoril o týchto otázkach, ostro kontrastuje s nejednoznačnosťou, ktorá často dominuje súčasnému cirkevnému diskurzu. F. Sheen nám neustále pripomínal, že Cirkev nie je povolaná prispôsobovať sa svetu, ale ho osvetľovať; a že pravda, aby bola láskou, musí byť hlásaná v celej svojej celistvosti.

 

Meradlo pre súčasnú evanjelizáciu

Hoci žil v dobe bez sociálnych médií alebo digitálnych platforiem, Sheenovi sa podarilo priniesť Kristovo posolstvo miliónom ľudí. Jeho úspech nezávisel od zložitých komunikačných stratégií, ale od jednoduchého presvedčenia: viera sa odovzdáva, keď sa žije autenticky. Jeho posolstvo nikdy nehľadalo schválenie sveta. Jeho jediným meradlom bola pravda evanjelia, ktorú komunikoval so zmesou pevnosti a láskavosti, akú dnes len zriedka nájdeme.

Zatiaľ čo niektorí navrhujú „nové modely“ evanjelizácie založené na manažmente alebo kultúrnej adaptácii, F. Sheen ukazuje úplne odlišnú cestu: cestu neochvejnej vernosti Magistériu, podopieranej hlbokým duchovným životom a rozumom osvieteným vierou. Jeho príklad učí, že katolicizmus sa nemusí stať nepoznateľným, aby bol vypočutý; naopak, čím je vernejší Kristovi, tým plodnejším sa stáva.

 

Živý odkaz pre Cirkev prechádzajúcu ťažkými časmi

Fulton J. Sheen zomrel 9. decembra 1979 kľačiac v modlitbe pred Najsvätejšou sviatosťou. Takto korunoval život, ktorý bol od začiatku do konca aktom odovzdania sa Kristovi. Dnes, keď Cirkev čelí vnútorným aj vonkajším výzvam, jeho postava stojí ako spoľahlivý sprievodca. Jeho myšlienky nás pozývajú znovuobjaviť doktrinálnu jasnosť, prežívať liturgiu s úctou a hlásať pravdu bez strachu. Jeho život ukazuje, že Cirkev sa neobnovuje štrukturálnymi reformami, ale svätými, ktorí v nej prebývajú.

Štyridsaťsedem rokov po svojej smrti ctihodný, čoskoro už blahoslavený Fulton Sheen naďalej ohlasuje posolstvo plné nádeje aj naliehavosti:

 

Cirkev sa potrebuje vrátiť ku Kristovi,

vrátiť sa k Eucharistii

a vrátiť sa k pravde.

Všetko ostatné je druhoradé.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

-----------------------------

Napísané v roku 2019, nakoniec bolo blahorečenie pozastavené. 

Pre viac info v slovenčine: klikni sem 

Arcibiskup Fulton J. Sheen bude blahorečený 21.decembra 2019

Katolícka cirkev oznámila, že blahorečenie Fultona J. Sheena sa uskutoční 21.12. 2019 v rodnej diecéze arcibiskupa Sheena v Peorii v štáte Illinois. Práve tento rok slávime 100 rokov od vysvätenia Fultona Sheena za kňaza. Biskup Peorie práve preto považuje za veľkú milosť, že sa v tomto jubilejnom roku stihne blahorečenie biskupa. Arcibiskup Fulton J. Sheen je považovaný za najväčšieho predstaviteľa katolíckej cirkvi v USA a jedného z najpoprednejších kazateľov modernej éry. Každú nedeľu počas 30 rokov ho sledovali desiatky miliónov ľudí a dokonca dostal najprestížnejšie ocenenie Emmy Awards. Blahorečenie biskupa sa začalo v roku 2002 a po uznaní zázraku vzkriesenia mŕtveho chlapca, bol proces pozastavený v roku 2014, nakoľko newyorský kardinál Dolan odmietol vydať telo biskupa Sheena z katedrály sv. Patrika do rodnej Peórie. 

Rodina musela viesť nákladný súdny spor, pri ktorom minula milión dolárov. Kardinál Dolan sa po každom prehratom spore odvolával a spor predlžoval. Argumentoval tým, že posledná vôľa biskupa bola údajne vyjadrená, že arcibiskup chce byť pochovaný práve v katedrále v New Yorku. Rodina toto tvrdenie spochybňovala, že v žiadnom písomnom testamente toto arcibiskup nespomenul a je to v rozpore s jeho skromnosťou. Druhý argument, ktorý sudca uznal bol, že ak by aj takáto vôľa vyjadrená bola, určite by arcibiskup Sheen ju neprejavil, keby mal vedomosť, že bude brániť jeho blahorečeniu. Telo arcibiskupa bola v lete tohto roka prenesená do Peorie.

Arcibiskup Sheen vydal vyše 60 kníh a všetky sa stali bestsellermi svojej doby. V roku 1947 sa stala známa jeho kázeň o 12 trikoch, ktoré budú charakteristické pre antikrista, ktorý vykoná poslednú skúšku vernosti Božieho ľudu na zemi. Podľa neho antikrist “nebude mať kopytá a nebude chŕliť síru, pretože vtedy by ho nikto nenasledoval. Bude to práve naopak, veľký humanista,” navonok ho bude trápiť osud ľudstva, mier, prosperita, medzináboženský dialóg. Bude však nenávidieť pravú vieru. Bude mať tajomstvo o ktorom nikto nebude vedieť a síce, že neverí v Boha. Založí falošnú cirkev, ktorá nebude uznávať otcovstvo Boha. Zvedie aj veľa veriacich a zvolených. Bude písať knihy, ktoré budú náboženské a ľudí utvrdia v spôsobe, ako žijú. Bude dokonca hovoriť aj o Kristovi ako o najväčšom človeku, ktorý kedy žil,” predpovedal Sheen.

Ján Pavol II. pri návšteve USA pár týždňov pred smrťou Fultona Sheena ho poctil prijatím a prehlásil na jeho adresu: “Dobre si hlásal o Pánovi.”

 

Pápež uznal zázrak vzkriesenia mŕtveho chlapca

V sobotu 6. 7. 2019 pápež František formálne uznal zázrak vzkriesenia mŕtveho chlapca, ktorý sa udial v roku 2010. Rodičia chlapca Jamesa Fultona Engstrom, ktorý vyše hodiny nevykazoval žiadnu činnosť srdca a vitálnych funkcií, spustili modlitbovú reťaz na orodovanie arcibiskupa Fultona J. Sheena z úmyslom prinavrátenia života chlapcovi.

Po 61 minútach lekári zaznamenali prinavrátenie činnosti srdca, dýchania a mozgovej činnosti. Chlapec nenesie žiadne zdravotné následky a vyvíja sa úplne zdravo. Biskupstvo v Peorii v roku 2011 spustilo vyšetrovanie zázraku a zaznamenalo svedectvá rodičov, lekárov, zdravotných sestier a ostatných ľudí, ktorí boli svedkami prípadu. Záver správy jednoznačne stanovuje, že v danom prípade ide „o zázrak.“ Správu miestny biskup Jenky následne podstúpil Kongregácii pre kauzy svätých do Vatikánu, ktorá ju podrobila potrebnej verifikácii a odporučila pápežovi zázrak na orodovanie arcibiskupa Fultona J. Sheena uznať. 

Biskup Jenky na rozhodnutie pápeža Františka, ktoré prišlo týždeň po prenesení telesných pozostatkov Fultona Sheena z New Yorku do rodnej Peorie, reagoval slovami: „Je naozaj úžasné vidieť, ako Boh koná zázraky aj v týchto časoch. Som prenesmierne vďačný, že Vatikán konal tak rýchlo.“

Biskup zároveň ohlásil, že začína s prípravou ceremónie na blahorečenie, kedy sa čaká na stanovenie dátumu zo strany Svätého otca. Je predpoklad, že dátum bude zhodný so 100 ročným výročím kňazskej vysviacky Fultona J. Sheena.

Fulton J. Sheen patrí medzi najväčšie postavy Katolíckej cirkvi. Pápež Ján Pavol II. pri stretnutí s arcibiskupom Sheenom použil na jeho adresu rovnaké slová, ako počul sv. Tomáš Akvinský od Boha na konci svojho života: „Dobre si hovoril o Pánovi.“

Kázeň a katechézu Fultona Sheena každú nedeľu sledovalo vyše 30 miliónov ľudí a do dnešného dňa je jediným katolíckym duchovným, ktorý získal EMMY Awards. Fulton Sheen je považovaný za prvého teleevanjelizátora v Cirkvi a má prezývku „Ján Krstiteľ Ameriky.“ Napísal 66 kníh, ktoré všetky boli bestsellermi.

Fulton Sheen patril k silným zástancom pravého učenia Katolíckej cirkvi a chránil ju pred prúdom teologického modernizmu.