Putujeme k svätým bránam: Tomáš
Trinásty týždeň - katechéza: Tomáš
Čítaj v Evanjeliu podľa svätého Jána: 20, 19 - 31
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“
Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“
Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“
Potom povedal Tomášovi:
„Vlož sem prst a pozri moje ruky!
Vystri ruku a vlož ju do môjho boku!
A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Tomáš mu odpovedal:
„Pán môj a Boh môj!“
Ježiš mu povedal:
„Uveril si, pretože si ma videl.
Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Osemsmerovka – na stiahnutie
po kliknutí na obrázok alebo tu.
Tajnička – online:
Aké prímenie mal apoštol Tomáš? – klikni tu.
13. Počuť, vidieť, doktnúť sa
Keď Lucia vošla do kuchyne, ocko stál pri sporáku a varil polievku. Podišla k nemu so zamysleným výrazom na tvári.
"Čo sa deje, zlatko?" opýtal sa ocko a na chvíľu prestal miešať.
Lucia sa naňho vážne zadívala: "Prečo niektorí ľudia neveria v Boha?" opýtala sa.
Ocko sa zamyslel: "Má to rôzne dôvody," povedal po chvíli: "Jedným z nich je, že im o ňom nikto nepovedal. Je to ako s touto polievkou. Pozri sa do hrnca. Chýba tejto polievke ešte niečo?"
Lucia nakukla pod pokrievku: "Mrkva, petržlen, hrášok, cibuľka, halušky. Myslím, že je tam všetko," povedala a pozrela na ocka.
Ocko vybral z príborníka lyžicu, nabral na ňu trocha polievky a podal ju Lucii: "Ochutnaj. Ale opatrne, je horúca!" upozornil ju.
Lucia polievku pofúkala a opatrne ju ochutnala.
"Tak čo? Je dobrá?" opýtal sa ocko.
"Je nejaká bez chuti. Myslím, že jej predsa len niečo chýba, len neviem presne čo," skonštatovala Lucia.
"Teraz sa chvíľu nepozeraj," požiadal ju ocko.
Lucia zatvorila oči. Počula, ako ocko zložil z hrnca pokrievku a čosi vytiahol zo skrinky. Potom ju vyzval, aby sa znova pozrela do hrnca. Polievka vyzerala stále rovnako.
„Ochutnaj,“ povedal ocko a podal jej lyžicu.
Lucia ochutnala a pokývala hlavou: "Teraz je už dobrá."
Ocko sa usmial: "To preto, lebo som do nej pridal korenie. Na pohľad sa nič nezmenilo, ale chuť je oveľa lepšia. A tak je to aj s Bohom v živote človeka.
Ľudia, ktorí neveria v Boha,
možno majú pocit,
že im v živote niečo chýba,
no nevedia presne čo. Pokiaľ im niekto nepovie, že to korenie, ktoré im chýba, je Boh, sami na to neprídu.“
„A čo keď im o tom niekto povie a oni aj tak neuveria?“ opýtala sa Lucia.
„Niektorým ľuďom nestačí o Bohu len počuť,“ odpovedal jej ocko: „Niektorí ľudia majú problém uveriť, kým ho neuvidia a nedotknú sa ho. Aj jeden z Ježišových najbližších učeníkov bol taký. Potom, čo Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, zjavil sa dvanástim apoštolom. Chýbal vtedy medzi nimi Tomáš. Keď mu o tom neskôr ostatní učeníci rozprávali, neveril im. Povedal: ,Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.ʻ O niekoľko dní sa im zjavil Ježiš znova, obrátil sa na Tomáša a povedal mu: ,Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!ʻ A vtedy Tomáš vyznal: ,Pán môj a Boh môj!ʻ Uveril, ale až potom, čo Pána Ježiša uvidel a dotkol sa ho. Ľudí ako on je aj dnes veľa.“
„Ale nie všetci sú takí,“ podotkla Lucia: „My sme Boha nikdy nevideli, ani sme sa ho nedotkli, a predsa v neho veríme.“
„Máš pravdu,“ prikývol ocko: „Aj na nás Pán Ježiš myslel, keď povedal: ,Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.ʻ My všetci sme Boha nikdy nevideli, ani sme sa ho nedotkli, a predsa v neho veríme. Ale viera nie je niečo, čím by sme sa mali pýšiť. Je to dar.
Boh nám dal dar viery,
keď nám zoslal ľudí,
ktorí nám o ňom povedali.
Nie všetci mali také šťastie. A práve preto by sme
aj my mali byť svedkami viery
pre iných, aby sme dar,
ktorý sme dostali,
odovzdávali ďalej,“
ocko sa na ňu vážne pozrel: „Myslela si na niekoho konkrétneho, keď si sa pýtala, prečo niektorí ľudia neveria v Boha?“
Lucia prikývla: „Myslela som na svoju kamarátku
Eriku. Myslím, že jej o Bohu nikto nepovedal.“
„Možno by si to mohla urobiť ty,“
povedal ocko a povzbudivo ju potľapkal po pleci.
Lucii zasvietili oči: „Áno, urobím to,“ povedala odhodlane a rozbehla sa k dverám.
„Polievka je už hotová. Nechceš si z nej trochu dať predtým, než odídeš?“ zavolal za ňou ocko.
Ale to už Lucia nepočula, lebo sa za ňou zatresli vchodové dvere.
Súťažná otázka č.13
V ktorej rímskej bazilike sa nachádza relikvia – prst apoštola Tomáša, ktorým sa dotkol Ježišových rán?
a) Lateránska bazilika
b) Bazilika Svätého Kríža v Jeruzaleme – v Ríme
c) Bazilika svätých dvanástich apoštolov
Správnu odpoveď nám pošli na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Nezabudni pridať aj svoje meno, adresu a číslo súťažnej otázky – 13.
Ak súťažíte ako TRIEDA, do predmetu emailu napíšte TRIEDA a do správy číslo otázky 13, správnu odpoveď aj názov vašej triedy a školy. Za každú triedu je potrebné zaslať samostatný email.