Putujeme k svätým bránam: Márnotratný syn
Deviaty týždeň - ôsma katechéza: Márnotratný syn
Tento príbeh čítame v Evanjeliu podľa svätého Lukáša: Lk 15, 11 - 32
11 A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov.12 Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok.13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť.16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
17 Vstúpil teda do seba
a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu:
Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.
19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.«20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.21 Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.«22 Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme,24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec.26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje.27 Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.«28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.29 Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.«31 On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“
Kto pôjde do neba a kto do pekla
Lucia a Valerio sedeli na koberci v detskej izbe, na kolenách mali podložky s papiermi a v rukách ceruzky.
„Si na rade,“ povedala Lucia: „Teraz vymýšľaš tému ty.“
Valerio sa zamyslel: „Už viem!“ zvolal víťazoslávne: „Budeme kresliť príšery! Nakreslím najstrašnejšiu, akú si kedy videla!“
Pustili sa do práce.
Lucia najskôr nakreslila obrovské brucho a potom k nemu prikreslila hlavu s dlhou bradou a čertovskými rohmi.
„Hotovo!“ vyhlásil Valerio a položil ceruzku: „Ukáž,“ nakúkala Lucia ponad plece: „Hí, to vyzerá ako náš pán školník!“
„Valerio!“ zahriakla ho Lucia: „Takto sa o slušných ľuďoch nehovorí!“
„Náš pán školník nie je slušný človek,“ namietal Valerio: „Kričí na deti, keď sa hrajú na školskom dvore a týra mačky. Minule kopol do jednej tak, že narazila do steny. Taký človek určite pôjde do pekla, a preto nevadí, keď o ňom hovorím škaredo.“
„O nikom by si nemal hovoriť škaredo, Valerio,“ ozvala sa mama, ktorá sa znenazdajky objavila za nimi: „A o nikom by si nemal hovoriť, že pôjde do pekla.“
„Ale prečo? Veď je to pravda a vy ste nás učili, že
máme vždy hovoriť pravdu,“ trval na svojom Valerio.
„Áno,“ prisvedčila mama: „Učili sme vás, že máte hovoriť pravdu. Lenže to, že váš pán školník pôjde do pekla, nie je pravda, preto by si to nemal hovoriť.“
„Ako to, že to nie je pravda?“ čudoval sa Valerio: „Náš pán školník je zlý človek a zlí ľudia predsa pôjdu do pekla.“
Mama sa naňho vážne pozrela: „Váš pán školník nie je zlý človek. Ľudia sa nedelia na dobrých a zlých. Každý človek má v sebe niečo dobré, aj niečo zlé a o tom, kto pôjde do neba a kto do pekla, rozhoduje iba Boh. Našťastie pre nás všetkých je Boh milosrdný a láskavý, lebo keby mali ísť do neba iba tí, ktorí majú v sebe len dobro, nedostal by sa tam takmer nikto z nás. Boh je milosrdný a láskavý a odpúšťa hriechy tým, ktorí ho prosia o odpustenie. Vďaka jeho milosrdenstvu má každý z nás nádej, že po smrti pôjde do neba.“
„Má nádej aj náš pán školník?“ opýtal sa Valerio: „Má nádej, že pôjde do neba, aj keď kričí na deti a týra mačky?“
Mama prikývla: „Božie milosrdenstvo je nekonečné. Ide o to, že aj keď sme urobili zlé veci,
podstatné je, či to potom oľutujeme
a prosíme o odpustenie.
Boh odpúšťa hriechy všetkým, ktorí ho o to prosia. Pán Ježiš nám o tom povedal podobenstvo. Viete, ktoré Ježišovo podobenstvo hovorí o Bohu ako o milosrdnom otcovi, ktorý odpúšťa hriechy?“
Valerio pokrútil hlavou.
„Je to podobenstvo o márnotratnom synovi,“ odpovedala Lucia.
„Správne,“ prikývla mama: „Márnotratný syn si vzal od otca peniaze, odišiel do cudziny a začal ich utrácať. Žil hýrivým a hriešnym životom, až kým sa mu jedného dňa peniaze neminuli. Stal sa pastierom svíň a celé dni hladoval. Napokon si povedal: ,Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ A tak sa márnotratný syn vrátil domov. Čakal, že za svoje hriechy bude potrestaný, no otec, keď ho zazrel, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku, vybozkával ho a povedal svojim sluhom: ,Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ Otec odpustil márnotratnému synovi všetky jeho hriechy, pretože ho veľmi miloval. Aj nám, Božím deťom, Nebeský Otec odpúšťa všetky naše hriechy. Odpustí každému, kto ho o to prosí. Božie milosrdenstvo je väčšie ako akýkoľvek hriech.“
Valerio sa zamyslene pozrel na Luciinu kresbu: „Vieš čo, Lucia? Myslím, že by si mala vygumovať tie čertovské rohy. Náš pán školník síce kričí na deti a týra mačky, ale
aj on možno raz oľutuje
svoje hriechy a pôjde do neba.
S tými čertovskými rohmi vyzerá, akoby nemal už žiadnu nádej, a to nie je pravda.“
Lucia sa so šibalským úsmevom pozrela na Valeria: „Chceš počuť tajomstvo, Valerio?
Minule som nášho pána školníka videla, ako potajomky kŕmi mačky slaninou, čo ostala od obeda a popritom sa s nimi mazná.“
Valerio vypleštil oči: „Si si istá, že to bol náš pán školník?“
„Som si istá,“ prikývla Lucia, vzala ceruzku a prikreslila svojej príšerke na tvár široký úsmev.
Tu si stiahni: Osemsmerovka
Čo povedal márnotratný syn, keď sa vrátil k svojmu otcovi? Riešenie osemsmerovky:
A) Buď milostivý mne hriešnemu.
B) Otče zhrešil som proti nebu i voči tebe.
C) Odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.
Správnu odpoveď nám pošli na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Nezabudni pridať aj svoje meno, adresu a číslo súťažnej otázky – 9.
Ak súťažíte ako TRIEDA, do predmetu emailu napíšte TRIEDA a do správy číslo otázky 9, správnu odpoveď aj názov vašej triedy a školy. Za každú triedu je potrebné zaslať samostatný email.
Nezabudnite! Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním.
(pápež František)