Mons. V. Judák a prof. R. Letz k 100. výročiu vysviacky biskupov a k 70. výročiu vykonštruovaného procesu
Prof. Róbert Letz: Uplynie 100 rokov od vysviacky prvých slovenských biskupov
Bratislava 8. februára (TK KBS) Slovenská verejnosť si 13. februára 1921 pripomenie významnú historickú udalosť – vysviacku troch slovenských katolíckych biskupov Karola Kmeťku, Jána Vojtaššáka a Mariána Blaha. Pri tejto príležitosti vám ponúkam text prof. Róberta Letza, ktorý sa venuje politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí:
Táto udalosť bola bodkou za starými cirkevnými pomermi v Uhorsku, keď si na menovanie biskupov udržiavala rozhodujúci vplyv uhorská vláda a toto postavenie využívala na podporu maďarizácie. Cirkevné pomery na Slovensku bolo potrebné po vzniku Československej republiky v roku 1918 konsolidovať. Preto sa začali rokovania o menovaní nových biskupov. Cestu k nim otvorili dve udalosti z roku 1920 – podpísanie Trianonskej mierovej zmluvy s Maďarskom, ktorá stanovila štátne hranice tohto štátu s Československom a nadviazanie oficiálnych diplomatických stykov so Svätou stolicou. Kandidáti na biskupské stolce na Slovensku boli rôzni, no napokon sa ako kompromis po zložitých rokovaniach vybrali spomenuté tri osobnosti. K slávnostnému oznámeniu (prekonizácii) troch slovenských biskupov pápežom Benediktom XV. došlo na zasadnutí tajného konzistŕia 16. decembra 1920. Marián Blaha bol vymenovaný pre Banskobystrickú diecézu, Karol Kmeťko pre Nitriansku diecézu a Ján Vojtaššák pre Spišskú diecézu.
Pre obrad slávnostnej vysviacky bolo určené mesto Nitra, symbol slovenskej kresťanskej tradície. Obrad biskupskej vysviacky sa začal 13. 2. 1921 ráno o 8.00 hod. v piaristickom Kostole sv. Ladislava. Výber miesta nebol náhodný. Kostol sv. Ladislava stojí na vŕšku sv. Ondreja (na Andrášku) je najväčším kostolom Nitry a v tom čase plnil funkciu farského kostola. Hlavný svätiteľ, arcibiskup Clemente Micara apoštolský nuncius v Prahe spolu s dvomi spolusvätiteľmi – Karlom Kašparom, královehradeckým svätiacim biskupom a Antonínom Podlahom, pražským svätiacim biskupom. Na vysviacke sa zúčastnili zástupcovia katolíckeho kňazstva a laikov. Za evanjelickú cirkev a. v. bol prítomný Samuel Zoch a za reformovanú cirkev Ladislav Šedivý. Účasť predstaviteľov iných cirkví dávala slávnosti širší celonárodný a ekumenický rozmer. Vládu zastupovali slovenskí ministri Martin Mičura, Vavro Šrobár, Fedor Houdek.
Vysviacalo sa v poradí podľa veku. Najprv bol vysvätený M. Blaha, potom K. Kmeťko a nakoniec J. Vojtaššák. Po vysviacke traja novovysvätení biskupi kráčali na čele veľkého sprievodu k nitrianskej katedrále, kde sa konala slávnostná intronizácia nitrianskeho biskupa K. Kmeťka. M. Blaha, K. Kmeťko a J. Vojtaššák boli prví biskupi vysvätení v podmienkach nového štátneho útvaru, ktorí už mohli pôsobiť nehatene ako slovenskí biskupi. Bol to dôležitý krok na ceste k zásadnej premene správy slovenských diecéz. Vznikom ČSR a vymenovaním nových biskupov sa začali vytvárať podmienky na vytvorenie slovenskej cirkevnej provincie. Vysviackou troch biskupov Svätá stolica potvrdila existenciu slovenského národa. Traja noví slovenskí biskupi boli známi v národnom živote pred rokom 1918 a dvaja z nich – Vojtaššák a Kmeťko sa dokonca zúčastnili prijatia Deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili k myšlienke spoločného štátu s Čechmi.
Vysviacku troch slovenských biskupov treba chápať aj ako dôležitý konsolidačný krok vo vzťahu štátu a cirkvi. V predchádzajúcich dvoch rokoch sa napriek silným proticirkevným náladám najmä v českej časti štátu nepodarilo presadiť odluku cirkvi od štátu. Ukázalo sa, že cesta konfrontácie a neporozumenia neprospieva ani štátu, ani cirkvi.
Typickou črtou troch novovysvätených biskupov bolo vedomé nadviazanie na cyrilometodskú tradíciu. Už 5. júla 1921 putovali traja novovysvätení slovenskí biskupi spolu na moravský Velehrad – stredisko cyrilometodského kultu. V septembri a októbri 1921 sa zúčastnili ďakovnej púte do Ríma.
Vysviacka slovenských biskupov mala popri náboženskom a národnom aj hlboký sociálny význam. Od začiatku sa zdôrazňoval ich nízky sociálny pôvod, pretože bol protikladom k predchádzajúcim uhorským i rakúskym biskupom, ktorí patrili prevažne k aristokracii. Biskupi viac zľudoveli. Lepšie rozumeli mentalite a potrebám svojich veriacich, ktorých každodenný život a problémy dôverne poznali. Traja slovenskí biskupi sa spoločne usilovali o konsolidáciu cirkevných pomerov po prvej svetovej vojne v podmienkach nového štátu, ktoré charakterizoval mravný rozvrat, sociálne napätie a proticirkevné nálady. Nový štátny útvar síce ústavne zaručil práva katolíckej cirkvi, no najmä socialistické strany sa usilovali o tvrdšiu politiku proti cirkvi. Preto bolo potrebné obhájiť právo na cirkevné školy, vlastné inštitúcie, ale aj cirkevné majetky. Traja slovenskí biskupi spoločne vystupovali ako tvorcovia, rozvíjatelia a strážcovia kresťanských hodnôt, ale aj ako úprimní slovenskí vlastenci. Ich spojovacím článkom bola okrem cirkevnej pôdy aj spolková pôda Spoloku sv. Vojtecha. Mali čestný titul ochranca Spolku sv. Vojtecha a súčasne boli jeho zakladajúcimi členmi.
Marián Blaha bol skôr ústupčivý, vážny, trpezlivý, mäkký a konciliantný typ človeka. Aj najcitlivejšie problémy svojho biskupstva alebo vzťahu s vládou riešil bez konfrontácie a zmierlivo. Aj keď nepracoval nápadne, dokázal popri svojich kultúrnych a spoločenských aktivitách povzniesť svoju diecézu. Podarilo sa mu obnoviť diecézny seminár s vysokou bohosloveckou školou v Banskej Bystrici, doplniť početné stavy duchovenstva, reštaurovať chrámy a založiť diecézny týždenník Náš priateľ, ktorý bol vôbec prvým úradným orgánom Katolíckej akcie na Slovensku. Predsedal Matici slovenskej a Spolku slovenských umelcov.
Karol Kmeťko bol typom rozvážneho, no otvoreného srdečného človeka, altruistu so zmyslom pre humor. Investoval do obnovenia diecézneho veľkého a malého seminára a biskupského internátu. Predsedal Katolíckej školskej rade a úspešne viedol zápas za uchovanie slovenského cirkevného školstva. Usiloval sa rozvinúť cyrilometodskú myšlienku, presnejšie jej misijný obsah. Preto podporil misijnú Spoločnosť Božieho Slova (verbistov) a saleziánov. Slováci sa tak prepracovali na popredné miesto medzi národy, ktoré vysielali misionárov do celého sveta. Misijnej problematike venoval dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré vyšlo v rokoch 1941 – 1942 a dalo podnet vzniku edície Misijná knižnica.
Ján Vojtaššák bol typ askétu, húževnatého a priameho bojovníka, ktorý sa usiloval s vypätím všetkých síl obnoviť náboženský život diecézy a celého Slovenska čeliť sekularizačnému tlaku. Vynikol aktivitami v oblasti vzdelania a charity. Obnovil diecézny seminár, kde bohoslovcov formovali vynikajúci pedagógovia. Založil malý seminár v Levoči. Postavil chlapčenský učiteľský ústav v Spišskej Kapitule s internátom a v Levoči založil ženský učiteľský ústav s internátom. Obidva ústavy vychovali množstvo kvalitných katolíckych učiteľov a učiteliek. Založil aj Ústav pre vzdelávanie učiteliek domácich náuk v Levoči. Mimoriadne sa zaslúžil o vyhlásenie Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a slovenského národa. Ako vedúci Ústrednej charity postavil domov Charitas v Bratislave a ozdravovňu v Dolnom Smokovci, podporoval sirotince a detské domovy.
U troch biskupov nachádzame výrazné spoločné črty v týchto oblastiach: zvýšená starostlivosť o diecézne kňazstvo a kňazský dorast, podpora cirkevného školstva, reholí, charitatívnych podujatí, náboženskej tlače a organizovania mládeže. Všetkým biskupom sa podarilo vybudovať jednotu medzi nimi a diecéznym kňazstvom, konsolidovať náboženské pomery a rozvíjať náboženský život.
Traja slovenskí biskupi odchádzali z tohto sveta za pohnutých okolností. Biskup Blaha zomrel v roku 1943, v čase vrcholiacej vojny. Biskup Kmeťko zomrel v roku 1948, v čase, keď už neobmedzene vládla komunistická strana. Biskup Vojtaššák dával otvorene najavo, že nesúhlasí s prenasledovaním Cirkvi. V septembri 1950 ho zaistili, podrobili fyzickému a psychickému týraniu. V politickom procese v Bratislave ho 15. januára 1951 odsúdili spolu s biskupmi Pavlom Gojdičom a Michalom Buzalkom za vykonštruované zločiny vojenskej zrady, velezrady, vyzvedačstva a úkladov proti republike. Stal sa symbolom trpiacej Cirkvi na Slovensku.
Zatiaľ čo vysviacka troch biskupov v roku 1921 bola prejavom elánu, nádejí a odhodlania slovenského katolicizmu a troch biskupov možno pokladať za zakladateľov, proces s tromi biskupmi (J. Vojtaššák, M. Buzalka, P. Gojdič), ktorý sa konal o 30 rokov neskôr, bol symbolickým vrcholom poníženia a prenasledovania episkopátu a katolíckej cirkvi. Trojicu biskupov – zakladateľov vystriedala trojica biskupov – trpiteľov. J. Vojtaššák, ktorý patril do prvej i druhej trojice, sa stal svedkom toho, ako sa to, čo sa ťažko budovalo, násilne ničí a odstraňuje. Biskup Vojtaššák zomrel v nútenej izolácii v nemocnici v českých Říčanoch v roku 1965.
Prví traja slovenskí biskupi, vysvätení v roku 1921, boli vhodne vybratými kandidátmi, ktorí dokázali zabezpečiť konsolidáciu náboženských a spoločenských pomerov. Položili slovenský katolicizmus na pevnejšie základy a s úspechom ho vyviedli z povojnovej krízy. Každý z nich mal rôzne povahové vlastnosti, odlišný štýl práce, rôzne názory, no v praxi sa ich činnosť v zásadných veciach harmonizovala. Ukázali, že majú zmysel nielen pre úzke cirkevno-pastoračné a náboženské problémy, ale aj pre celospoločenské dianie a kultúrny život. Stali sa tak priamo i sprostredkovane tvorcami, rozvíjateľmi a sprostredkovateľmi hodnôt, vlastných slovenskému národu a vôbec pôvodnej európskej kultúre.
Prof. Róbert Letz
VYHLÁSENIE K 100. VÝROČIU VYSVIACKY PRVÝCH TROCH SLOVENSKÝCH KATOLÍCKYCH BISKUPOV A K 70. VÝROČIU VYKONŠTRUOVANÉHO PROCESU S TROMI SLOVENSKÝMI KATOLÍCKYMI BISKUPMI
Ponúkam vám vyhlásenie k 100. výročiu vysviacky prvých troch slovenských katolíckych biskupov a k 70. výročiu vykonštruovaného procesu s tromi slovenskými katolíckymi biskupmi.
Za Radu pre históriu pri Konferencii biskupov Slovenska ho podpísal jej predseda Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup.
Na začiatku tohto roka si pripomíname dve dôležité udalosti: 100 rokov od slávnostnej vysviacky troch slovenských rímskokatolíckych biskupov v Nitre 13. februára 1921, a 70 rokov od vykonštruovaného súdneho procesu s tromi slovenskými katolíckymi biskupmi: Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom 10. – 15. januára 1951. Zdanlivo ide o dve rôzne udalosti, ktoré sa stali v rôznom čase. Predsa však medzi nimi nachádzame hlbokú spojitosť.
Prvá udalosť – vysviacka troch biskupov, je udalosťou nádeje. Po prvý raz sa na pôde vtedajšej Česko-Slovenskej republiky po skončení prvej svetovej vojny stali biskupmi Slováci, pochádzajúci z nižších vrstiev. Karol Kmeťko sa stal biskupom v Nitre, Marián Blaha biskupom v Banskej Bystrici a Ján Vojtaššák biskupom v Spišskej diecéze. Túto prvú trojicu biskupov možno označiť za budovateľskú. Dokázali v zložitých podmienkach útokov proti Cirkvi obhájiť právo katolíkov na slobodný život a postaviť kresťanské hodnoty na pevný základ. Všetci traja biskupi podporovali kvalitnú výchovu kňazstva, rehole, katolícke spolky, ľudové misie, exercície pre laikov a tlač.
Biskup Mons. ThDr. Karol Kmeťko (od r. 1944 arcibiskup) sa stal známy ako dôležitý podporovateľ misií, vďaka čomu sa Slováci stali popredným národom, vzhľadom na počet obyvateľov, ktorý obetoval na misie a dal Cirkvi veľký počet misionárov. Banskobystrický biskup Mons. Marián Blaha reprezentoval katolíkov v celoslovenských spolkoch. Bol predsedom Matice slovenskej a podporoval umelecký život. Biskup Spišskej diecézy Mons. Ján Vojtaššák sa do dejín zapísal ako podporovateľ katolíckej charity, Katolíckej akcie a kvalitného vzdelania učiteľov.
Biskup Marián Blaha zomrel v roku 1943 počas prvej Slovenskej republiky, v čase, keď sa Európa zmietala vo vojne. Arcibiskup Karol Kmeťko zomrel v roku 1948. Bol konfrontovaný s nastupujúcim komunizmom po skončení vojny, keď predstavoval najvyššiu morálnu autoritu slovenských katolíkov. Biskup Ján Vojtaššák žil spomedzi trojice biskupov najdlhšie. Zomrel v roku 1965 internovaný v Čechách. On bol priamo svedkom a znášal dôsledky tvrdého úderu komunistického režimu proti Cirkvi. Stal sa základom novej trojice biskupov, a to biskupov trpiteľov a mučeníkov.
Táto trojica zložená z biskupov Mons. Jána Vojtaššáka, Mons. Michala Buzalku a Mons. Pavla Petra Gojdiča bola postavená pred komunistický súdny tribunál v Bratislave v roku 1951. Obvinili ich z protištátnej činnosti, údajnej velezrady, špionáže, vojenskej zrady a úkladov proti republike. Počas vyšetrovania ich neľudským spôsobom týrali a nútili priznať sa k vymysleným obvineniam. Ján Vojtaššák dostal trest 24 rokov väzenia, Michal Buzalka doživotie a Pavol Peter Gojdič doživotie. Cieľom procesu bolo skompromitovať katolíckych biskupov, znemožniť ich v očiach vlastných veriacich, zastrašiť biskupov, ktorí ešte neboli uväznení, a zasiahnuť Katolícku cirkev na Slovensku, ktorá bola nositeľom slovenského národného povedomia, ktoré vytváralo prekážku pri presadzovaní komunistických zámerov. Proces mal aj medzinárodný rozmer – ukázať na Katolícku cirkev na čele s vtedajším pápežom Piom XII., ako na súčasť medzinárodného imperialistického sprisahania proti táboru budujúcemu socializmus.
Trojica slovenských biskupov – mučeníkov znášala tortúry väzenia. Biskup Pavol Peter Gojdič zomrel v leopoldovskom väzení v roku 1960, biskup Michal Buzalka v internácii v Čechách v roku 1961 a ako posledný zomrel biskup Ján Vojtaššák v roku 1965 tiež mimo Slovenska v českých Říčanoch. Práve on patril do obidvoch trojíc biskupov. Bol svedkom bojov katolíkov o vlastné práva a napriek prežitým príkoriam sa nevzdal. Jeho smrť otvorila nádej na zmenu, na vzkriesenie Katolíckej cirkvi práve vďaka podstúpeným obetiam.
V roku 1990 súd troch odsúdených biskupov v plnom rozsahu rehabilitoval. Biskup Pavol Peter Gojdič bol vyhlásený za blahoslaveného (2001). V prípade Jána Vojtaššáka a Michala Buzalku procesy blahorečenia pokračujú.
Nová generácia biskupov po roku 1989, a vôbec celá Katolícka cirkev na Slovensku dodnes čerpá a nadväzuje na dielo dvoch trojíc biskupov – budovateľskej a trpiacej, kráčajúc s nádejou do budúcnosti. Preto uvedené výročia nás zaväzujú zostať vernými ich odkazu.
Bratislava, 25. januára 2021
za Radu pre históriu pri Konferencii biskupov Slovenska
Viliam Judák, predseda
