Svätý Otec František v Iraku

Svätá omša 7. marca 2021 na štadióne “Franso Hariri” v Erbile v Iraku Svätá omša v chaldejskej Katedrále svätého Jozefa v Bagdade – 6. 3. 2021 Pápež František v meste Ur – 6. 3. 2021 Ur Chaldejský 6. 3. 2021 – medzináboženské stretnutie Privítanie: prezident a František

Klikni sem na prehľad

Ur - mesto Abraháma - zaujímavá reč pápeža Františka 

Irak 6. marca (RV) V plnom znení vám ponúkam príhovor Svätého Otca Františka, ktorý predniesol na medzináboženskom stretnutí v sobotu 6. marca 2021 v abrahámovskom Ure v Iraku.

Drahí bratia a sestry,

toto požehnané miesto nás privádza k počiatkom, ku zdrojom Božieho diela, k zrodu našich náboženstiev. Tu, kde žil náš otec Abrahám, máme pocit, že sa vraciame domov. Tu pocítil povolanie Bohom, odtiaľto vyrazil na cestu, ktorá zmenila dejiny. My sme ovocím toho povolania a tej cesty. Boh žiadal Abraháma, aby pozdvihol oči k nebu a spočítal hviezdy (porov. Gn 15,5). V tých hviezdach videl prísľub svojho potomstva, videl nás. A dnes my, židia, kresťania a moslimovia, spoločne s bratmi a sestrami iných náboženstiev, si ctíme otca Abraháma robiac tak, ako on: hľadíme na nebo a kráčame po zemi.

1. Hľadíme na nebo. Kontemplujúc po tisícročiach to isté nebo, objavujú sa tie isté hviezdy. Ony osvetľujú tie najtemnejšie noci, pretože žiaria spoločne. Nebo nám takto dáva posolstvo jednoty: Najvyšší nad nami nás pozýva, aby sme sa nikdy neseparovali od brata, ktorý je vedľa nás. Ten Boží presah (oltre) nás odkazuje na inakosť (altro) brata. Ak však chceme chrániť bratstvo, nemôžeme stratiť z pohľadu nebo. My, potomstvo Abraháma a predstavitelia rozličných náboženstiev, cítime, že máme predovšetkým túto úlohu: pomáhať našim bratom a sestrám, aby pozdvihli zrak a modlitbu k nebu. 

Všetci to potrebujeme, pretože sami si nevystačíme. Človek nie je všemohúci, nedokáže to sám. A ak vylúči Boha, skončí klaňaním sa pozemským veciam. Avšak svetské dobrá, ktoré mnohým dávajú zabudnúť na Boha a na druhých, nie sú dôvodom našej pozemskej cesty. Pozdvihnime oči k nebu, aby sme sa zdvihli z nízkosti márnej slávy; slúžme Bohu, aby sme vyšli zo otroctva nášho „ja“, pretože Boh nás podnecuje milovať. Tu je skutočná nábožnosť: klaňať sa Bohu a milovať blížneho. V dnešnom svete, ktorý častokrát zabúda na Najvyššieho alebo mu dáva zdeformovaný obraz, sú veriaci povolaní dosvedčovať jeho dobro, ukazovať jeho otcovstvo prostredníctvom ich bratstva.

Z tohto pramenného miesta viery, zo zeme nášho otca Abraháma potvrdzujeme, že Boh je milosrdný a že tou najrúhavejšou urážkou je znesvätiť jeho meno nenávidiac brata. Nevraživosť, extrémizmus a násilie sa nerodia z náboženského ducha: sú zradou voči náboženstvu. A my veriaci nemôžeme mlčať, keď terorizmus zneužíva náboženstvo. Ba je na nás, aby sme s jasnosťou rozptýlili nedorozumenia. Nedovoľme, aby bolo svetlo neba zakryté oblakmi nenávisti!

Nad touto krajinou sa nakopili temné mraky terorizmu, vojny a násilia. Trpeli nimi všetky etnické i náboženské komunity. Chcel by som pripomenúť osobitne komunitu jazídov, ktorá oplakávala smrť mnohých mužov a videla tisíce žien, dievčat a detí unesených, predaných za otrokov a podrobených fyzickému násiliu a núteným konverziám. Dnes sa modlíme za tých, čo znášali tieto utrpenia, za tých, čo sú ešte stále rozohnaní a unesení, aby sa čoskoro vrátili do svojich domov. A modlíme sa, aby bola všade rešpektovaná a uznaná sloboda svedomia a náboženská sloboda: sú to základné práva, pretože robia človeka slobodným kontemplovať nebo, pre ktoré bol stvorený.

Keď terorizmus zasiahol sever krajiny, barbarsky zničil časť jej úžasného náboženského dedičstva, ako kostoly, kláštory a miesta kultu rozličných komunít. Ale aj v tom temnom momente žiarili hviezdy. Myslím na mladých moslimských dobrovoľníkov z Mosulu, ktorí pomohli upratať kostoly a kláštory, budujúc bratské priateľstvá na ruinách nenávisti, i na kresťanov a moslimov, ktorí dnes spoločne reštaurujú mešity a kostoly.

Profesor Ali Thajeel nám tiež rozprával o návrate pútnikov do tohto mesta. Je dôležité putovať k posvätným miestam: je to to najkrajšie znamenie nostalgie za nebom tu na zemi. Preto milovať a chrániť posvätné miesta je existenčnou nevyhnutnosťou, na pamiatku nášho otca Abraháma, ktorý na rozličných miestach pozdvihol k nebu oltáre pre Pána (porov. Gn 12,7.8; 13,18; 22,9).

Veľký patriarcha nech nám pomôže udržiavať posvätné miesta každého oázami pokoja a stretnutia pre všetkých! On sa pre svoju vernosť Bohu stal požehnaním pre všetky národy (porov. Gn 12,3); to, že sme dnes tu v jeho stopách, je znamením požehnania a nádeje pre Irak, pre Blízky východ a pre celý svet. Nebo sa zemou neunavilo: Boh miluje každý ľud, každú jeho dcéru a každého jeho syna! Neunavme sa nikdy hľadieť na nebo, hľadieť na tieto hviezdy, tie isté, na ktoré vo svojom čase hľadel náš otec Abrahám. 

2. Kráčame po zemi. Oči upreté k nebu Abraháma nerozptyľovali, ale povzbudzovali kráčať po zemi, vydať sa na cestu, ktorá sa cez jeho potomstvo mala dotknúť každého storočia a kraja. Ale všetko sa začalo odtiaľto, od Pána, ktorý „ho vyviedol z Uru“ (porov. Gn 15,7). Jeho cesta bola teda vyjdením, čo si vyžadovalo obete: musíte zanechať zem, domov a príbuzenstvo. Ale vzdaním sa svojej rodiny sa stane otcom rodiny národov.

Aj nám sa stáva niečo podobné: na ceste sme povolaní zanechať putá a pripútanosti, ktoré, keď nás uzatvárajú v našich zoskupeniach, zabraňujú nám prijať bezhraničnú Božiu lásku a v ostatných vidieť bratov. Áno, potrebujeme  vyjsť zo seba samých, pretože potrebujeme jeden druhého. Pandémia nám dala pochopiť, že «nikto sa nezachráni sám» (Encyklika Fratelli tutti, 54). A predsa sa vždy vracia pokušenie držať si odstup od ostatných. Ale  «fráza "zachráň sa, kto môžeš" sa rýchlo zmení na "všetci proti všetkým", a to bude horšie, než samotná pandémia» (tamtiež, 36).

V búrkach, ktorými prechádzame nás nezachráni izolovanie sa, nezachráni nás rýchle posilnenie výzbroje a vyvýšenie múrov, ktoré nás dokonca budú ešte viac dištancovať a hnevať. Nezachráni nás modloslužba peniazom, ktorá uzatvára do seba samých a vyvoláva priepasti nerovností, do ktorých sa ľudstvo prepadáva. Nezachráni nás konzumizmus, ktorý znecitlivuje myseľ a ochromuje srdce.

Cesta, ktorú nám Nebo ukazuje pre naše kráčanie, je iná, je to cesta pokoja. Tá vyžaduje, predovšetkým v búrkach, zostať spolu na jednej strane. Je nedôstojné, aby zatiaľ čo sme všetci skúšaní pandemickou krízou, a obzvlášť tu, kde konflikty spôsobili toľko trápenia, niekto myslel hrabivo len na vlastné záležitosti. Nebude mier bez delenia sa a pohostinnosti, bez spravodlivosti, ktorá zaistí rovnosť a podporu pre všetkých, počnúc od tých najslabších. Nebude mier bez národov, ktoré podajú ruku iným národom.

Nebude mier pokým ostatní budú ´oni´ a nie ´my´. Nebude mier pokiaľ spojenectvá budú namierené proti niekomu, pretože spojenectvá proti iným rozmnožujú iba rozdiely. Mier nežiada víťazov, ani porazených, ale bratov a sestry, ktorí napriek nedorozumeniam a zraneniam z minulosti kráčajú od konfliktu k jednote. Poprosme o to v modlitbe pre celý Blízky východ, myslím najmä na neďalekú, trýznenú Sýriu.

Patriarcha Abrahám, ktorý nás dnes zhromažďuje v jednote, bol prorokom Najvyššieho. Jedno staré proroctvo hovorí, že národy si «z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože» (Iz 2,4). Toto proroctvo nebolo naplnené, ba z mečov a kopijí sa stali rakety a bomby. Odkiaľ sa teda môže začať cesta pokoja? Od vzdania sa nepriateľstiev.

Kto má odvahu hľadieť na hviezdy, kto verí v Boha, nemá nepriateľov, s ktorými by bojoval. Má iba jedného nepriateľa, aby mu čelil, ktorý stojí pri dverách srdca a klope, aby vošiel: je to nepriateľstvo. Zatiaľ čo sa niektorí snažia viac o to, aby mali nepriateľov než aby boli priateľmi, zatiaľ čo mnohí hľadajú vlastný zisk na úkor iných, ten, čo hľadí na hviezdy prísľubov, kto nasleduje Božie cesty, nemôže byť proti niekomu, ale je za všetkých. Nemôže si ospravedlňovať žiadnu formu vnucovania, utláčania a zneužívania, nemôže mať postoj agresivity.

Drahí priatelia, je možné všetko toto? Otec Abrahám, ten, ktorý vedel proti každej nádeji v nádeji uveriť (porov. Rim 4,18) nás povzbudzuje. V priebehu dejín sme často sledovali príliš pozemské ciele a kráčali sme každý po svojom, ale s Božou pomocou sa môžeme zmeniť k lepšiemu. Je na nás, ľudstve dneška, a predovšetkým na nás, veriacich každého náboženstva, aby sme prevrátili nástroje nenávisti na nástroje pokoja.

Je na nás naliehať dôrazne na zodpovedných za národy, aby rastúce rozširovanie zbraní ustúpilo distribúcii jedla pre všetkých. Je na nás, aby sme umlčali vzájomné obviňovania a dali hlas kriku utláčaných a vyradených na planéte: príliš mnohí sú bez chleba, liekov, vzdelania, práv a dôstojnosti! Je na nás, aby sme zdôraznili pochybné manévre, ktoré sa točia okolo peňazí, a aby sme dôrazne žiadali, aby peniaze neskončili vždy a jedine na živenie neviazaného blahobytu niekoľkých.

Je na nás, aby sme chránili spoločný domov pred našimi dravými zámermi. Je na nás, aby sme svetu pripomenuli, že ľudský život je hodnotný tým, čím je, a nie tým, čo má, a že životy nenarodených, starých ľudí, migrantov, mužov a žien každej farby a národnosti sú vždy posvätné a zarátavajú sa ako všetci! Je na nás, aby sme mali odvahu pozdvihnúť oči a hľadieť na hviezdy, tie hviezdy, ktoré videl náš otec Abrahám, hviezdy prísľubu.

Abrahámova cesta bola požehnaním pokoja. Ale nebolo to ľahké: musel čeliť bojom a nepredvídateľným udalostiam. Aj my máme pred sebou hrboľatú cestu, ale potrebujeme, ako veľký patriarcha, urobiť konkrétne kroky, putovať k objaveniu tváre toho druhého, deliť sa o spomienky, pohľady a mlčanie, príbehy a skúsenosti.

Zachytilo ma svedectvo Dawooda a Hasana, kresťana a  moslima, ktorí bez toho, že by ich odradili ich rozdiely, spolu študovali a pracovali. Spolu budovali budúcnosť a navzájom v sebe objavili bratov. Aj my, aby sme napredovali, potrebujeme urobiť spolu niečo dobré a konkrétne. Toto je cesta, predovšetkým pre mladých, ktorí nemôžu vidieť svoje sny preťaté konfliktmi minulosti! Je nevyhnutné vychovávať ich k bratstvu, učiť ich hľadieť na hviezdy. Je to skutočná nevyhnutnosť; bude to najúčinnejšia vakcína pre pokojný zajtrajšok. Pretože vy, drahí mladí, ste naša prítomnosť i naša budúcnosť!

Iba spolu s inými sa môžu uzdraviť zranenia z minulosti. Pani Rafah nám vyrozprávala hrdinský príbeh Najyho, zo sabejsko-mandejskej komunity, ktorý stratil život v pokuse zachrániť rodinu svojho suseda moslima. Koľko ľudí tu, v tichu a mimo záujmu sveta, rozbehlo cesty bratstva! Rafah nám vyrozprávala aj o nevýslovnom utrpení vojny, ktorá prinútila mnohých opustiť domovy a rodnú zem, aby hľadali budúcnosť pre svoje deti.

Ďakujem Rafah, že si sa s nami podelila s pevnou vôľou zostať tu, v zemi tvojich otcov. Kiež tí, čo to nezvládli a museli ujsť, nájdu dobrotivé prijatie, hodné zraniteľných a zranených ľudí.

Bolo to práve vďaka pohostinnosti, charakteristickej črte týchto krajov, že Abrahám prijal návštevu Boha a takmer už neočakávaný dar - syna (porov. Gn 18,1-10). My, bratia a sestry rôznych náboženstiev, sme sa ocitli tu, doma a odtiaľto sa spolu chceme angažovať, aby sa uskutočnil Boží sen: aby sa ľudská rodina stala pohostinnou a ústretovou voči všetkým svojim deťom; aby pri pohľade na to isté nebo kráčala v pokoji po tej istej zemi.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

 

 

Tesne pred cestou pápež pozdravil Iračanov:

Hľaďme na hviezdy ako Abrahám

Krátko pred odchodom na svojou 33. apoštolskú cestu Svätý Otec František pozdravil obyvateľov Iraku cez video. V niekoľkominútovom príhovore vyjadruje radosť z nadchádzajúcich stretnutí s Iračanmi akéhokoľvek vierovyznania a hovorí tiež o nádeji na zmierenie a uzdravenie zranení, ktorú chce ako „pútnik pokoja“ priniesť do krajiny.

Vo videoposolstve, publikovanom vo štvrtok 4. marca aj cez YouTube, pápež František pozdravuje všetkých obyvateľom krajiny:

„Drahí bratia a sestry v Iraku, «assalam lakum»! [Pokoj vám!]

O pár dní budem konečne medzi vami! Veľmi túžim stretnúť sa s vami, vidieť vaše tváre, navštíviť vašu zem, starobylú a neobyčajnú kolísku kultúr. Prichádzam ako pútnik, ako putujúci kajúcnik, aby som úpenlivo vyprosoval od Pána odpustenie a zmierenie po rokoch vojny a terorizmu, aby som prosil Boha o útechu sŕdc a o uzdravenie zranení. 

A prídem medzi vás ako pútnik pokoja, aby som zopakoval: «Vy všetci ste bratia » (Mt 23,8). Áno, prídem ako pútnik pokoja hľadajúci bratstvo, živený túžbou spolu sa modliť a spoločne kráčať, aj s bratmi a sestrami iných náboženských tradícií, v znamení otca Abraháma, ktorý spája do jednej rodiny moslimov, židov a kresťanov.“

Abrahám hoci opustil všetko, nikdy nestratil nádej

Ďalej sa Svätý Otec prihovára osobitne irackým kresťanom:

„Drahí kresťanskí bratia a sestry, ktorí ste svedčili o viere v Ježiša uprostred najtvrdších skúšok, s rozochvením vyčkávam, kým sa s vami uvidím. Je mi cťou, že sa stretnem s Cirkvou mučeníkov: ďakujem za vaše svedectvo.

 Tí mnohí, prepočetní mučeníci, ktorých ste poznali, nech nám pomáhajú vytrvať v pokornej sile lásky. Ešte máte v očiach obrazy zničených domov a znesvätených kostolov, a v srdci zranenia zo stratených citových vzťahov a opustených obydlí.

Chcel by som vám priniesť láskavé pohladenie od celej Cirkvi, ktorá je nablízku vám i trýznenému Blízkemu východu a povzbudzuje vás kráčať vpred. Nedovoľme, aby mali navrch tie strašné utrpenia, ktoré ste zakúsili, a z ktorých mám  veľký žiaľ.

Nevzdávajme sa zoči-voči rozpínavosti zla: starobylé zdroje múdrosti vašej zeme nám ukazujú iný smer: konať tak ako Abrahám, ktorý hoci opustil všetko, nikdy nestratil nádej (porov. Rim 4,18); a dôverujúc Bohu dal život potomstvu početnému ako hviezdy na nebi. Drahí bratia a sestry, pozrime na hviezdy. Tam je náš prísľub.“

V Ninive zaznelo Jonášovo proroctvo, ktoré zabránilo zničeniu

V závere videoposolstva sa pápež František opäť obracia na všetkých obyvateľov kultúrne, nábožensky a etnicky pestrej krajiny:

„Drahí bratia a sestry, počas týchto rokov som na vás veľa myslel, na vás, ktorí ste si mnoho vytrpeli, ale nepodľahli ste. Na vás, kresťanov, moslimov, na vás, národy ako je jazídsky ľud, tých jazídov, ktorí si tak veľa toho vytrpeli: všetci ako bratia, všetci. Teraz prichádzam do vašej požehnanej a zranenej zeme ako pútnik nádeje.

Od vás, v Ninive, zaznelo Jonášovo proroctvo, ktoré zabránilo zničeniu a prinieslo novú nádej, nádej Božiu. Nechajme sa nakaziť touto nádejou, ktorá dáva odvahu nanovo budovať a znovu začínať.

A v týchto tvrdých časoch pandémie si pomáhajme v posilňovaní bratstva, aby sme spolu vybudovali pokojnú budúcnosť. Spolu. Bratia a sestry každej náboženskej tradície. Od vás pred tisícročiami vykročil Abrahám na svoju cestu. Dnes je na nás, aby sme v nej pokračovali, s rovnakým duchom, kráčajúc spolu cestami pokoja!

K tomu na vás všetkých zvolávam pokoj a požehnanie od Najvyššieho. A vás všetkých prosím, aby ste konali rovnako ako Abrahám: kráčali v nádeji a neprestali hľadieť na hviezdy. A všetkých prosím, aby ste ma sprevádzali modlitbou. Shukran! [Ďakujem!]“

 

Svedectvo Iračanky Dahlie: Pápeža čakáme ako Noe holubicu

Pápež František už zajtra v piatok 5. marca navštívi krajinu, v ktorej až 57% obyvateľstva má menej než 25 rokov. Tento potenciál je však pritláčaný k zemi históriou krvavých konfliktov a terorizmu, nestabilitou, nedostatkom bezpečnosti a ekonomickou krízou. Prinášame svedectvo Iračanky Dahlie Khay Azeezovej, ktorá hovorí o silnej túžbe svojho ľudu po živote a o nádeji, ktorú so sebou do krajiny prináša Svätý Otec.

Štyridsaťročná kresťanka asýrskej Cirkvi Dahlia z Bagdadu vo svojom živote zažila už štyri vojny a so svojou rodinou v detstve prežila aj čas na úteku vo viacerých utečeneckých táboroch v Iraku i na pomedzí Turecka a Iránu. Traumu zo zvukov vojny si so sebou nosí až doteraz, no chce sa sústrediť na prítomnosť. Podarilo sa jej študovať – získala univerzitný titul v informatike, študovala aj teológiu v Belgicku a v Ríme na Pápežskom východnom inštitúte si robí doktorát.

Dahlia sa momentálne nachádza v Iraku. Kvôli zdravotným opatreniam v dôsledku pandémie sa tak ako väčšina Iračanov nebude môcť osobne zúčastniť na podujatiach spojených s návštevou Svätého Otca. Apoštolská cesta pápeža však aj napriek tomu pre ňu znamená veľmi veľa.

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Dahlia Khay Azeezová hovorí:

„Verím, že bez pandémie by sa dalo urobiť viac, avšak čo už. To, čo by som chcela povedať pápežovi, keď zostúpi z lietadla v Bagdade, je toto: pred tým, ako položí nohu na zem, nech pomyslí na to, že každý centimeter tejto zeme je poliaty krvou nejakej nevinnej duše. Takže bude kráčať nielen po krajine, ktorá sa volá jednoducho Irak, ale po veľmi intenzívnych dejinách plných bolesti. Táto krajina nemala nikdy pokoj na dlhší čas.

Život je pre nás ako sen. Príležitosť žiť je tu. Je to ako keď Noe očakával holubicu, že prinesie dobré správy. Takže pre nás Irak nie je len akousi krajinou so starobylými miestami a dosť. Ale je to miesto, ktoré je živé skutočne vďaka preliatej krvi ľudí. Aj aj v Ure, kam pápež príde o pár dní, zomreli mnohí mladí za slobodu. Takže ja verím a dúfam, že to bude návšteva požehnania a symbol bratstva pre nás všetkých.“

Medzi mladými v Iraku panuje veľmi veľká nezamestnanosť, každý sa snaží prežiť ako môže. Dahlia vysvetľuje:

„Snažíme sa prežiť. Snažíme sa žiť, ako sa len dá. Vždy máme nádej. Život pokračuje, musíme žiť. Dúfam, že títo mladí nájdu príležitosti. Dúfam, že Boh vypočuje naše modlitby. Keď pápež príde, viem, že bude hľadieť ľuďom do tváre. Na ich tvárach bude úsmev. Avšak u každej osoby, v každej rodine, je ohromná bolesť, ktorá sa skrýva za týmto úsmevom.

Každá osoba v Iraku trpela prenasledovaním – či už moslimovia, kresťania alebo Kurdi. Všetci. Nie je tu nik, kto by netrpel, každý by mohol rozpovedať svoj príbeh. Takže je tu príležitosť byť radi, pracovať spoločne. My všetci sme trpeli, ale teraz dosť, musíme začať žiť spoločne v pokoji a pripravovať túto krajinu pre nasledujúce generácie.“

 

Svätý Otec prosí o modlitbové sprevádzanie apoštolskej cesty do Iraku

„Zajtra sa vyberiem do Iraku na trojdňovú púť. Už dlhšie sa túžim stretnúť s tým ľudom, ktorý si tak veľa vytrpel. Prosím vás o sprevádzanie tejto apoštolskej cesty modlitbou, aby mohla prebiehať tým najlepším spôsobom a priniesť vytúžené ovocie.“

Tými slovami sa pápež František obrátil na veriacich v odkaze cez sociálnu sieť Twitter v deň pred svojou cestou. O modlitbovú podporu počas náročnej a nebezpečnej cesty poprosil už pri stredajšej generálnej audiencii prenášanej z bibliotéky Apoštolského paláca.

Pápež František adresoval odkaz aj tým, ktorí v Iraku na jeho príchod už netrpezlivo čakajú. Prostredníctvom televízie v tento deň oslovil všetkých obyvateľov krajiny. Okrem toho cez Twitter rozoslal aj tento osobitný odkaz kresťanom:

„Drahí bratia a sestry irackí kresťania, ktorí ste vydali svedectvo viery v Ježiša uprostred najtvrdších skúšok, už sa nedočkavo teším, že vás uvidím. Je mi cťou stretnúť sa s mučeníckou cirkvou: ďakujem za vaše svedectvo.“

Na 3000-kilometrový let trvajúci 4 a pol hodiny sa vydá v piatok 5. marca o 7.30 z rímskeho letiska Fiumicino. Airbus 330 spoločnosti Alitalia poletí ponad Grécko, Cyprus, Izrael a Jordánsko. Prílet na medzinárodné letisko v Bagdade je plánovaný na 12.00 nášho času (14.00 miestneho času).

 

Harmonogram apoštolskej cesty do Iraku

Ponúkam vám časový harmonogram apoštolskej cesty Svätého Otca Františka do Iraku v dňoch 5. – 8. marca 2021.

Prvý údaj uvádza časové údaje zodpovedajúce Slovensku, miestny čas sa uvádza v zátvorke. Irak je v časovej zóne s dvojhodinovým predstihom voči Rímu a rovnako i voči Slovensku.

 

Piatok 5. marca 2021

RÍM – BAGDAD

07:30  Odlet z rímskeho medzinárodného letiska Fiumicino

12:00 (14:00)  Prílet na medzinárodné letisko v Bagdade, oficiálne privítanie

12:10 (14:10)  Stretnutie s predsedom vlády v letiskovom salóne VIP

13:00 (15:00)  Privítacia ceremónia v Prezidentskom paláci v Bagdade

13:15 (15:15)  Zdvorilostná návšteva u prezidenta republiky v súkromnej pracovni v Prezidentskom paláci

13:45 (15:45)  Stretnutie s verejnými a spoločenskými predstaviteľmi a diplomatickým zborom v sále Prezidentského paláca  – príhovor Svätého Otca

14:40 (16:40)  Stretnutie s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami, so seminaristami a katechétmi v Sýrskokatolíckej katedrále Panny Márie Záchrankyne v Bagdade – príhovor Svätého Otca

 

Sobota 6. marca 2021

BAGDAD – NADŽÁF – UR – BAGDAD

05:45 (07:45)  Odlet lietadlom do Nadžáfu

06:30 (08:30)  Prílet na letisko v Nadžáfe

07:00 (09:00)  Zdvorilostná návšteva u veľkého ajatolláha Sayyda Ali Al-Husayni Al-Sistaniho v Nadžáfe

08:00 (10:00)  Odlet lietadlom do mesta Nassiriya

08:50 (10:50)  Prílet na letisko v Nassirii

09:10 (11:10)  Medzináboženské stretnutie na Urskej pláni – príhovor Svätého Otca

10:30 (12:30)  Odlet lietadlom do Bagdadu

11:20 (13:20)  Prílet na medzinárodné letisko v Bagdade

16:00 (18:00)  Svätá omša v Chaldejskej katedrále sv. Jozefa v Bagdade – homília Svätého Otca

 

Nedeľa 7. marca 2021

BAGDAD - ERBIL - MOSUL - KARAKOŠ - ERBIL - BAGDAD

05:15 (07:15)  Odlet lietadlom do Erbilu

06:20 (08:20)  Prílet na letisko v Erbile, privítanie prezidentom autonómnej oblasti Irackého Kurdistanu a náboženskými i občianskymi predstaviteľmi regiónu

06:30 (08:30)  Stretnutie s prezidentom a predsedom vlády autonómnej oblasti v Prezidentskom VIP salóne letiska Erbil

07:00 (09:00)  Odlet helikoptérou do Mosulu

07:35 (09:35)  Prílet na pristávaciu plochu v Mosule

08:00 (10:00)  Modlitba za obete vojny na námestí chrámu Hosh al-Bieaa v Mosule – modlitba Svätého Otca

08:55 (10:55)  Odlet helikoptérou do Karakošu

09:10 (11:10)  Prílet na pristávaciu plochu v Karakoši

09:30 (11:30)  Návšteva karakošskej komunity v Chráme Nepoškvrneného Počatia v Karakoši – príhovor Svätého Otca - Anjel Pána

10:15 (12:15)  Presun do Erbilu

14:00 (16:00)  Svätá omša na štadióne Fransa Haririho v Erbile – homília Svätého Otca

16:10 (18:10)  Odlet lietadlom do Bagdadu

17:15 (19:15)  Prílet na medzinárodné letisko v Bagdade

 

Pondelok 8. marca 2021

BAGDAD – RÍM

07:20 (09:20)  Rozlúčková ceremónia na letisku v Bagdade

07:40 (09:40)  Odlet do Ríma

12:55   Prílet na letisko Rím-Ciampino

(Harmonogram je aktualizovaný podľa údajov Tlačového strediska Svätej stolice z 2. marca 2021)