Fatimská slávnosť v marci 2026
Aj v dnešný deň kostol Panny Márie Fatimskej sa naplnil pútnikmi. Stretli sme sa, aby sme sa modlili: prosili a ďakovali. Kostol bol plný, Matka Mária nás čakala a my sme jej venovali svoj čas. Nikdy to nie je stratený čas – vysvetľoval nám pán dekan. Každá modlitba je uložená pred Pánom. Zaspievali nám naše ženy, aj spevokol mladých. Pán dekan sa venoval modlitbe ´Zdravas Mária´. Ponúkol nám iný pohľad na slová ´Pán s tebou´, ako to bolo minulý mesiac. Po modlitbe zasvätenia nasledovala svätá omša. Po jej skončení pomazanie olejom svätého Šarbela. A počas toho ako pán dekan robil tento úkon, spevokol nám krásne spieval: nech ťa žehná....
Božia milosť
Milosť je účasť na Božom živote. S dušou v stave posväcujúcej milosti Boh nadväzuje osobitný vzťah: Je v nej prítomný zvláštnym spôsobom. Preto je ešte viac prítomný v tej, ktorá bola nazvaná Plná milosti. Boží posol, ktorý vykonáva svoje poslanie, jasne hovorí, že Boh je s Máriou.
Dielo jej Zvestovania nie je len veľká a úctyhodná vec, ale je aj plné starostí, zodpovednosti a utrpenia.
Môžeme tu sledovať líniu, ktorú načrtol svätý Tomáš Akvinský (+ 1 274). Podľa neho archanjel víta Máriu s takou veľkou úctou, pretože bol jej v dôstojnosti nižší. Ale archanjel bol aj v úzkom vzťahu s Bohom nižší ako Matka Božia. Pán bol totiž s Pannou Máriou inak ako s anjelom – pokračuje svätý Tomáš – pretože Slovo, vtelené v Božej mysli a po vtelení, už skutočne prebýva s ňou ako Syn a s anjelom ako Pán. Duch Svätý v nej prebýva ako v chráme; preto sa Mária nazýva Chrámom Ducha Svätého. Panna Mária je teda v bližšom vzťahu s Bohom ako anjel, pretože s ňou sú Otec, Syn a Duch Svätý – celá Najsvätejšia Trojica.
I. BOŽIE PUTÁ SO STVORENÍM
Aby sme aspoň čiastočne pochopili vysoký stupeň, do akého sa Boh spojil s Preblahoslavenou Pannou a blízkosť Jeho vzťahu s ňou, musíme zvážiť rôzne stupne spojenia, ktoré môžu existovať medzi Bohom a stvorením. Všetky stvorenia dosahujú určité stupne spojenia s Bohom.
1. PRIRODZENÉ
Katechizmus jasne učí, že Boh stvoril vesmír, udržiava ho v bytí a riadi ho. Riadi osud celého sveta, ako aj osud mravca. Sväté Písmo učí, že Boh je prítomný v každom stvorení. „Kam môžem ísť pred Tvojím Duchom?“ pýta sa žalmista. „Kam môžem utiecť pred Tvojou prítomnosťou? „Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica. Pán za mňa dielo dokončí. Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.“ (Ž 138, 7 - 8) Preto svätý Pavol hovorí na Areopágu: „Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, Pán neba i zeme... nie je ďaleko od nikoho z nás. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Skutky 17,24-28).
Pán však rešpektuje slobodnú vôľu človeka.
2. NADPRIRODZENÉ
Svätý Bernard z Clairvaux (+ 1 153) učí, že všetky rozumné stvorenia môžu vlastniť Boha prostredníctvom poznania, ale iba dobré Ho vlastnia skrze lásku. Podriadením celej svojej vôle Jeho vôli sa s Ním spájajú celkom zvláštnym spôsobom.
3. BOŽIA POHOSTINOSŤ
Boh skrze milosť prebýva v duši spravodlivého ako v chráme, vnútorným a celkom zvláštnym spôsobom. Toto obdivuhodné spojenie Boha s človekom, nazývané príbytok, sa uskutočňuje prítomnosťou Najsvätejšej Trojice v ľudskej duši. O tom sa dozvedáme z Božieho zjavenia:
"Ak ma niekto miluje,“ uisťuje nás Spasiteľ,
„bude zachovávať moje slovo
a môj Otec ho bude milovať;
prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14,23).
Tu musíme venovať pozornosť každému slovu „Prídeme“. Kto príde? Len stvorené účinky, ako je milosť, cnosti, dary? Nie, prichádzajú tí, ktorí milujú, t. j. Božské osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. „Prídeme k nemu,“ t. j. k osobe, ktorá tiež miluje. A neprídeme len dočasne, ale „urobíme si u neho príbytok,“ to znamená, že budeme s ním prebývať, pokiaľ nás miluje, pokiaľ zostane v stave milosti. Lev XIII. vysvetľuje, že hoci celá Najsvätejšia Trojica prichádza k duši v stave milosti, tento spôsob prebývania sa pripisuje zvláštnym spôsobom Duchu Svätému. Preto svätý Pavol, keď nazýva spravodlivých chrámami Božími, nenazýva ich chrámami Najsvätejšej Trojice, ale Ducha Svätého: „ A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1 Kor 6,19). Cirkevní otcovia hovoria s dojatím o tejto prítomnosti: „Dokonalí sú tí,“ píše svätý Irenej (+ po r. 200), „ktorí majú v sebe Ducha Svätého a zachovávajú si dušu i telo bezúhonné. Preto apoštol hovorí: Neviete, že ste chrámom Božím a že Duch Boží prebýva vo vás? (1 Kor 3,16). Preto jasne nazýva telo chrámom, v ktorom prebýva Duch Svätý.“ Svätý Cyril Jeruzalemský (+ 386) povzbudzuje veriacich písaním: „Ak máte úprimnú zbožnosť, zostúpi na vás Duch Svätý a zaznie vám hlas Otca zhora.“ S Duchom Svätým prichádza celá Najsvätejšia Trojica, lebo Kristus nemôže byť neprítomný, keď je prítomný Duch. Lebo
kde je prítomná jedna z osôb
Najsvätejšej Trojice,
tam je celá Trojica.
II. OSOBITNÉ VZŤAHY S MÁRIOU
Ale ani to nevyčerpáva spoločenstvo Boha s človekom;
pretože existuje aj
sviatostné,
materské a
hypostatické spojenie.
Prvé, prístupné všetkým, spočíva
v prijímaní Najsvätejšieho Tela Ježiša Krista,
s ktorým je Božstvo neoddeliteľne spojené.
Druhé je výlučnou výsadou Preblahoslavenej Panny,
skrze ktorú Mária počala vo svojom najčistejšom lone a porodila Bohočloveka.
Tretie sa deje v neoddeliteľnom spojení ľudskej prirodzenosti
s Božskou Osobou Vteleného Slova.
Okrem tohto posledného spojenia, ktoré bolo svojou povahou vyhradené pre Vtelené Slovo, sa v Márii uskutočnili všetky druhy spojenia s Bohom a to v najvyššej miere.
Lebo tak ako bola úplne plná milosti, tak bola aj úplne zjednotená s Bohom. Nezostalo v nej nič, čo by nebolo zjednotené s Bohom.
Aký nepochopiteľný význam musí
byť obsiahnutý v týchto anjelských
slovách: „Pán s tebou!“
1. V BOŽÍCH LÁSKAVÝCH PLÁNOCH
Od večnosti bol Pán s Máriou. „22 Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. 23 Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. 24 Nebolo ešte morských prehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriedel obťažených vodami. 25 Prv ako sa vrchy vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila, 26 prv ako nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemekruhu. 27 Keď zhotovoval nebesia, (bola) som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, 28 keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, 29 keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, 30 ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas; 31 hrávala som sa na okruhu jeho zeme a moja rozkoš (je byť) medzi synmi ľudskými.“ (Prísl 8, 22 a nasl.)
Od večnosti sa Boh staral o Preblahoslavenú Pannu, od večnosti s ňou hovoril, od večnosti sa v nej tešil. A keď prišiel čas jeho naplnenia, keď stelesnil svoje úžasné plány v Márii, ako nevýslovne „bol“ s ňou a ona s Ním! Bolo tam neopísateľné spojenie skrze lásku, o ktorom nemáme ani poňatia. V Márii nebolo nič, čo by sa mohlo Bohu nepáčiť; nebola žiadna čiastočka, ktorú by neprenikol „šíp lásky“. A Pán mu povedal: „Vypočul som modlitbu a prosbu, ktorú si mi predložil.
Posvätil som tento dom,
ktorý si postavil,
navždy som doň položil svoje meno;
moje oči a moje srdce tam budú neprestajne.“ (1 Kr 9, 3)
2. VTELENIE SYNA
Lebo tu sa Večný spája s Máriou ešte iným spôsobom, a to prostredníctvom puta, ktoré existuje medzi matkou a synom.
Ako dieťa túžil prebývať v jej najčistejšom tele. Toto spojenie Boha s Pannou Máriou je výnimočné a hodné zdôraznenia. Po ňom sa Mária nemohla spojiť s Bohom užšie.
Cirkevní Otcovia sa na toto spojenie pozerajú s úžasom a s radosťou ho chvália:
„Zdravas, urna odliata z rýdzeho zlata... Zdravas, Najsvätejší palác postavený pre Najvyššieho Kráľa...“ „Zdravas, Radosť Otca, skrze ktorú sa Boh spojil so zemou až do samých končín! Zdravas, Príbytok Syna, z ktorého vyšiel oblečený v tele. Zdravas, nevýslovný Chrám Ducha Svätého“. Tieto obdivné výlevy dopĺňa Andrej Jerozolimski ( + 740?): „Zdravas, veľkolepý Chrám večnej slávy!... Zdravas, úžasný Príbytok, v ktorom sa Božstvo spojilo s ľudstvom! Zdravas, jedinečný a úžasný Príbytok Toho, ktorý je tam Nekonečný! Pán, Večný, Nekonečný s Tebou. Stala si sa Oltárom Zmluvy, na ktorom pravý Boh našiel odpočinok; stala si sa Archou, v ktorej Božský Noe zachránil ľudstvo pred zničením; teraz si sa stala svätým Tabernákulom, v ktorom sa uchováva živý chlieb prichádzajúci z neba; stala si sa duchovným Rajom, do ktorého vstúpi pravý Adam – Spasiteľ sveta; nakoniec si sa stala zlatým Domom, v ktorom sa Boh stal Telom a pozemským Nebom, v ktorom Boh umiestnil Svoj Trón, aby prebýval medzi nami. Tisíckrát viac buď zdravá, Mária, lebo Pán je s Tebou!“
III. VZÁJOMNÁ SPOLUPRÁCA
Boh nenúti Máriu k tomuto spojeniu, ale sladko ju volá prostredníctvom anjelského posla.
1. BOŽIA INICIATÍVA
Svätec: „Je však dosť udivujúce, ako Ten, ktorý poslal anjela k Panne, podľa anjela už bol v Panne (lebo anjel hovorí: Pán je s tebou). Bol teda Boh naozaj rýchlejší ako anjel? Predbehol sám posla, ktorý sa ponáhľal na zem? A niet divu! Lebo keď bol Kráľ in accubitu suo, voňavý olej Panny vydával svoju vôňu a vystupoval pred Jeho prítomnosť, dym parfumu, a našiel priazeň v očiach Pána, keď tí, čo stáli okolo, volali: „Čože je to, čo stúpa zo stepi sťa mrákavy dymu - v záplave vône myrhy a kadidla a všakových práškov voňavých?“ (Veľp 3,6). A Kráľ, opúšťajúc svoje (sväté) miesto, hneď zaplesal ako obor bežiaci na svoju cestu, a hoci sa vydal z najvyšších nebies, hnaný však veľkou túžbou predbehol svojho posla k Panne, ktorú miloval, ktorú si vyvolil, po ktorej kráse túžil.
Keď ho Cirkev videla prichádzať zďaleka, blahoželať a radovať sa, hovorí: „ 8 Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.“ (Veľp 2, 8)
Keď sa Večné Slovo spojilo s Máriou tak, že sa z jej tela stalo Telom, pritiahol k sebe Otca aj Ducha. Preto svätý Bernard hovorí:
„Nielen Pán Syn s tebou, ktorého odievaš, ale aj Pán Duch Svätý, z ktorého si počala, a Pán Otec, ktorý splodil toho, ktorého si počala. Otec – hovorím – s tebou, ktorý robí svojho Syna tvojím. Syn s tebou, ktorý aby do teba vložil podivuhodné tajomstvo, podivuhodným spôsobom otvára si tajomnú cestu narodenia a zachováva ti panenskú pečať. Duch Svätý s tebou, ktorý s Otcom a Synom posväcuje tvoje lono. Preto Pán s tebou.“
Deväťmesačné spojenie Boha s Máriou muselo skončiť. Ale ani keď vtelené Slovo opustilo jej telo, aby prebývalo medzi nami, neprestalo prebývať s Otcom a Duchom v tomto svätostánku, kde sa teší prebývať medzi synmi ľudskými. (Prísl 8,31).
2. MÁRIINA ODPOVEĎ
Hľa, Boh je s Máriou!
Hľa, ako správne hovorí archanjel:
„Pán s tebou.“
Ale Pán nie je len s ňou, lebo ona je s Pánom po celý svoj život. Pred Zvestovaním, skôr ako Boh v tele začal žiť jej život, Mária bola úplne Jeho:
„Môj milý je môj
a ja som jeho... (Veľp 6, 3).
Jej duša túžila po Bohu a aby sa nenechala rozptyľovať pozemskými povinnosťami, zasvätila sa Mu podľa tradície v službe v Chráme. Ale v duši si pripravila veľkolepejší a príjemnejší chrám, než bol ten, v ktorom Mu slúžila... A ako bola s Bohom, keď sa On túžil stať jej dieťaťom! „Vtedy počula,“ poznamenáva svätý Bernard „a naklonila ucho, aby počúvala, vyslovujúc to slávne Fiat: slovom a srdcom. Potom Ten, ktorý ju stvoril, si prial vziať telo z jej tela pre seba, prial si súhlasiť s tým, aby sa starala o Jeho potreby. Potom Mária niesla Toho, ktorý nesie celý svet; porodila Toho, ktorý rodí; živila Toho, ktorý živí celé stvorenie. Mária zostala s Ním v tichu Jozefovho domu, s Ním sa ponáhľala k Alžbete, s Ním putovala do Betlehema. Deväť mesiacov bola s Ním spojená viac láskou ako spoločenstvom Jeho telesnej krvi. Nakoniec bola s Ním – keď Ho zavinula do plienok, keď Ho kŕmila mliekom, keď utiekla do Egypta, keď sa vrátila do Nazareta, keď sledovala Jeho rast, Jeho prácu, Jeho boje a ... smrť plnú hanby. Bola s Ním spojená v živote a smrti...“
IV. ROZŠÍRENIE VZŤAHOV
Mária s Pánom
a Pán s Máriou!
Boh túži byť aj s nami.
S nami,
nielen ako s celým
ľudským pokolením,
ale s nami ako
s jednotlivými ľuďmi.
1. BOH S NAMI
Toto si od nás želá svätá Cirkev, keď prikazuje kňazovi, aby počas svätej obety povedal:
Dominus vobiscum – „Pán s vami.“
Toto si veriaci navzájom želajú, keď sa zdravia alebo lúčia. „Pán s tebou, najmocnejší z mužov,“ hovorí anjel Gedeonovi (Sud 6,12). „Pán s tebou,“ hovorí Booz žencom (Rút 2,4). „Choď a Pán s tebou,“ hovorí Saul Dávidovi (1 Kráľ 17,37). „Choď bezpečne a Boh nech je na tvojej ceste,“ želá Tobiáš svojmu synovi (Tob 5,21). „Neboj sa a neľakaj sa, lebo môj Boh sám bude s tebou,“ povzbudzuje Dávid Šalamúna (Krn 28,20). Týmito slovami ľudia vyjadrujú svoje želanie, aby Boh bol s nami, lebo ak je Boh s nami, kto môže byť proti nám? Boh však túži byť nielen s nami, ale aj v nás.
Boh však prebýva v tých,
ktorí konajú spravodlivo.
Aby Boh v nás prebýval,
musíme mu pripraviť
príjemné miesto:
„Postarajte sa,“
varuje Barnabášov list (začiatok 2. storočia), „aby bol chrám Pánov postavený krásnym spôsobom. Ako? Učte sa: Keď sme dostali odpustenie hriechov a dúfame v meno Pánovo, stali sme sa novými a úplne znovuzrodenými. Preto v nás, v našom príbytku, Boh skutočne prebýva.“
Pán dekan nám priblížil
slová exorcistu,
ako to máme robiť...
Nesmieme zarmútiť Boha,
ktorý v nás prebýva:
Ak niekto upadne do tohto nešťastia straty Boha, nech hľadá. „Nezostáva nič iné, len usilovne hľadať neprítomného, spomínať na odchádzajúceho... Keď Slovo odchádza, musí medzitým byť jedno neustále volanie, jedna neprerušovaná túžba, akoby jedna neprestajná:
Vráť sa! Príď! (Velp 2,17)
- kým nepríde.“
Nech Mária slúži ako príklad, ako hľadať. Tri dni neúnavne hľadala Ježiša, ktorého stratila z dohľadu v zhone sviatkov (Lk 2,46).
Som ja
s BOHOM???
2. MY S BOHOM
Aby sme lepšie vysvetlili súvislosti medzi Máriou a Bohom, na začiatku bolo uvedené, že Boh je pripravený nadviazať veľmi blízky a dôverný vzťah s každým človekom. Pozrime sa teraz na niektoré závery, ktoré z tohto tvrdenia vyplývajú. V prvom rade musím uznať a často premýšľať o tom, že Boh je so mnou, áno, je vo mne. Okrem toho musím s Ním úprimne hovoriť, chváliť Ho a bezvýhradne Mu dôverovať. Najčastejšie máme teoretické, „knižné“ chápanie tohto veľmi utešujúceho tajomstva. Ide o to, aby sa to pre nás stalo živým a životodarným tajomstvom.
Môžem toto živé tajomstvo cítiť v sebe? Nie je vyhradené len pre „svätých“ alebo mystikov?
Skúsenostné poznanie Boha prítomného v nás pramení z viery a živej lásky. Z toho vyplýva, že by malo rásť tak, ako rastie viera a láska. Treba tiež zdôrazniť, že keď v nás dochádza k nárastu lásky, Božské osoby „prichádzajú“ znovu, to znamená, že sa v nás sprítomňujú dôvernejším spôsobom, s novým stupňom blízkosti.
Nesmieme však zabúdať,
že Boh sa nám zvyčajne
dáva podľa našej dispozície.
Čím čistejšie sa stáva naše vnútorné rozpoloženie, čím viac sme orientovaní na Boha, tým viac sa v nás stávajú prítomnými jednotlivé Božské osoby a účinnejšie pôsobia na našu vnútornú premenu.
Je úplne isté, že Boh bude vždy s nami a v nás, ak len budeme s Bohom takto. Bežní ľudia to inštinktívne cítia, keď sa lúčia slovami:
„S Pánom Bohom!“
alebo „Choď s Bohom!“
Pretože vedia, že len s Bohom môžeme žiť v bezpečí.
Čo sa stalo
s najorganizovanejšími štátmi,
ktoré žili bez Boha?
Rozpadli sa a zahynuli,
pretože stavali na piesku!
Kde sú mocní vládcovia, pred ktorými tisíce padali do prachu? Kde sú brilantné mysle, žiariace ako meteory? Kde sú módni vodcovia, ktorí zvádzali ľud?
„Zahynuli, akoby neboli,
a narodili sa, akoby sa
nikdy neboli narodili.“
(Porov. Sir 44, 9)
Pominuli ako okamih a zmizli ako dym, pretože Boh nebol s nimi, pretože neboli s Bohom. Bez Boha neexistuje nič cenné ani trvalé. „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“ (Ž 126,1). S Bohom jednoduchí rybári dobyli celý pohanský svet, bezbranné deti porazili katov a slabé ženy bez prostriedkov postavili diela, ktoré pretrvali stáročia.
Svätý Pavol ukazuje diela vykonané s Božou pomocou ľuďmi, ktorých vyznačovala viera: Hebr 11,33
ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky
3. CEZ MÁRIU
Kto chce byť s Bohom,
stačí byť s Máriou.
Lebo Boh je s ňou.
Kto nie je s Máriou,
nie je s Bohom.
„Je pre nás dobré byť v Márii,“
hovorí svätý Peter Damián (+ 1 072), „je lepšie založiť v nej príbytok, najlepšie je v nej zostať navždy.“ Svätý Anzelm z Canterbury (+1 109) sa modlí k Najsvätejšej Panne: „Nech je láska k tebe vždy so mnou a tvoja starostlivosť o mňa vždy s tebou. Nech je s tebou vždy volanie mojej núdze, pokiaľ trvá, a nech je so mnou ohľaduplnosť k tvojmu súcitu, pokiaľ ja žijem. Nech je so mnou vždy zdieľanie radosti z tvojho šťastia a tvoj súcit z môjho nešťastia vždy s tebou.“
„Buď so mnou, ó, Najsvätejšia Matka, buď so mnou, tvojím nehodným služobníkom, aby som aj ja mohol byť s tebou a skrze teba a v tebe nech vždy zostanem s tvojím Synom.“
A kde som ja???
Som s Bohom?
To je len vtedy,
ak nie som v hriechu!
-----------------------------------------
