Kňazstvo a Eucharistia - Večeradlo - Zelený štvrtok
viac foto na Facebooku Farnosti
Wanda Poltawska v diele "Fascinujúce kňazstvo" napísala:
KŇAZSTVO - vrchol úspechu pre muža na tejto Zemi. Čo môže byť viac ako toto: že kňaz môže otvoriť Nebo človeku a obdariť ho večnosťou, odpúšťať hriechy a dať človeku vlastnými rukami Boha?
"TOTO JE TELO KRISTOVO – CORPUS CHRISTI"
Čo môže byť na Zemi väčšie?
Drahí kňazi!
V tento mimoriadne významný deň ustanovenia sviatosti Eucharistie a Kňazstva, na sviatok všetkých kňazov, stojac pred veľkým tajomstvom povolania, chceme poďakovať Bohu za dar Vášho kňazstva.
Ďakujeme za každú svätú omšu, kázeň, spoveď, modlitbu, požehnanie, za všetky milosti, ktoré dostávame vďaka Vašej službe. Sme vďační za Vašu prítomnosť, láskavosť, otvorenosť, úsmev a čas, ktorý nám venujete.
Prajeme Vám, aby Vás neustále sprevádzala blízkosť Ježiša Krista, ktorý Vás povolal a ktorému ste zasvätili svoj život. Nech On, Najvyšší Kňaz, Vás vždy žehná, nech je zdrojom Vašej radosti a naplnenia vo Vašom kňazskom povolaní.
Redakcia svätého Pavla
Buďme kňazmi nádeje a milosrdenstva, vyzval otec biskup František Trstenský
Spišská Kapitula 17. apríla 2025. Spišský biskup Mons. František Trstenský počas svätej omše Missa chrismatis vo štvrtok Svätého týždňa vyzval kňazov i laikov, aby boli svedkami nádeje a milosrdenstva, nie súdu a beznádeje.
„Môžu po stretnutí s nami ľudia povedať, že sa stretli s Kristom?“ položil si biskup otázku, ktorá prenikavo zasahuje do podstaty kňazskej identity i misie celej Cirkvi.
Každý kresťan, ktorý zakúsil Božiu lásku, sa totiž stáva misionárom. A kňaz je – ako zdôraznil – „človekom pre všetkých“.
Spoločenstvo s Kristom volá k jednote
Vo svojej homílii biskup Trstenský pripomenul slová apoštola Pavla: „Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.“* (1 Kor 10, 17). Eucharistia je podľa neho nielen sviatosťou osobného spojenia s Kristom, ale aj pevným putom jednoty medzi všetkými veriacimi. Nemôžeme prijímať Krista, ak sa zároveň neotvárame jedni druhým – kňazi medzi sebou, farníci vo farnostiach, celé spoločenstvo Cirkvi.
Odpustenie ako cesta k láske
Biskup povzbudil k odpusteniu ako základnému kroku na tejto ceste jednoty: „Nenechať v duši pôsobiť červíka hnevu, porovnávania alebo závisti, ale otvoriť srdce veľkodušnosti. Pripomenul, že komunikácia s Pánom neexistuje bez komunikácie medzi nami navzájom.
Eucharistia podľa biskupa nie je súkromným náboženským zážitkom, ale misiou: „Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom.“ Sväté prijímanie nás vysiela do sveta, aby sme žili a ohlasovali evanjelium skutkami. Vyzval kňazov, aby boli dobrými pastiermi, ktorí neodsudzujú, ale milujú.
Na záver homílie sa biskup František obrátil aj na laikov: „Vkladajte pri každej svätej omši na oltár nás, vašich kňazov.“ Vyzval k modlitbe za kňazov, za ich vernosť Kristovi i horlivosť v službe. „Pomáhajte nám napĺňať Ježišovu víziu Cirkvi a jeho plán spásy.“
OMŠA VEČERE PÁNOVEJ
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA JÁNA PAVLA VEĽKÉHO
Zelený štvrtok 12. apríla 2001
1. „In supremae nocte Cenae / recumbens cum fratribus...“
Dojímavý hymnus „Pange Lingua “ týmito slovami predstavuje Poslednú večeru, pri ktorej nám Ježiš zanechal úžasnú Sviatosť svojho Tela a Krvi. Čítania, ktoré boli práve prečítané, ilustrujú jeho hlboký význam. Tvoria akýsi triptych: predstavujú ustanovenie Eucharistie, jej predobraz vo veľkonočnom baránkovi a jej existenciálnu reprezentáciu v bratskej láske a službe.
Apoštol Pavol nám vo svojom Prvom liste Korinťanom pripomína, čo Ježiš urobil „v tú noc, keď bol zradený“. K historickej správe Pavol pridal svoj vlastný komentár: „Kedykoľvek budete jesť tento chlieb a piť kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde“ ( 1 Kor 11, 26). Apoštolovo posolstvo je jasné: spoločenstvo, ktoré slávi Pánovu večeru, sprítomňuje jeho Veľkú noc. Eucharistia nie je len spomienkou na minulý obrad, ale živým znázornením Spasiteľovho najvyššieho gesta. Z tejto skúsenosti kresťanské spoločenstvo nemôže byť nepohnuté, aby sa stalo prorockým hlasom nového stvorenia inaugurovaného na Veľkú noc. Rozjímajúc dnes večer o tajomstve lásky, ktoré nám predkladá Posledná večera, aj my zostávame v tichej adorácii.
2. „Verbum caro, / panem verum verbo carnem efficit...“
To je ten zázrak, ktorého sa my kňazi každý deň dotýkame rukami počas svätej omše! Cirkev stále opakuje Ježišove slová a vie, že to musí robiť až do konca sveta. Vďaka týmto slovám dochádza k úžasnej zmene: eucharistické formy zostávajú, ale chlieb a víno sa stávajú, v šťastnom vyjadrení Tridentského koncilu, „skutočne, skutočne a podstatne“ Pánovým Telom a Krvou.
Myseľ sa cíti stratená pred takým vznešeným tajomstvom. V srdciach veriacich, ktorí napriek tomu nachádzajú pokoj v Kristových slovách, sa vynárajú mnohé otázky. "Et si sensus deficit / ad firmandum cor sincerum sola fides postačuje - Viera, pre všetky nedostatky / tam, kde slabé zmysly zlyhávajú." Upevnení touto vierou, svetlom, ktoré osvetľuje naše kroky aj v noci pochybností a ťažkostí, môžeme vyhlásiť: „Tantum ergo Sacramentum / veneremur cernui /
3. Ustanovenie Eucharistie súvisí s veľkonočným obradom prvej zmluvy, ktorý nám bol opísaný v práve ohlásenom úryvku z Exodu: hovorí o baránkovi „bez vady, ročnému“ ( Ex 12, 6), ktorého obeta by zachránila ľud pred blížiacou sa porážkou. „Krv vám bude znamením na domoch, kde ste, a keď uvidím krv, prejdem okolo vás a nestihne vás žiadna rana, ktorá by vás zahubila“ (12, 13).
Hymnus svätého Tomáša komentuje: „Et antiquum documentum / novo cedat ritui /“. Práve vtedy by biblické čítania dnešnej večernej liturgie mali upriamiť náš pohľad na nového Baránka, ktorý svojou krvou slobodne vyliatou na kríži uzavrel novú a definitívnu zmluvu. Teda Eucharistia, sviatostná prítomnosť obetovaného tela a preliata krv nového Baránka! V Eucharistii sa celému ľudstvu ponúka spása a láska. Ako by nás mohla táto záhada nezaujať? Urobme si vlastné slová svätého Tomáša Akvinského: „Praestet fides doplňkum / sensuum defektui. Áno, viera nás vedie k úžasu a adorácii!
4. Práve v tomto bode náš pohľad berie do úvahy tretí prvok triptychu, ktorý tvorí dnešnú liturgiu. Vďačíme za to správe evanjelistu Jána, ktorý nám zobrazuje úžasnú ikonu umývania nôh. Týmto konaním Ježiš svojim učeníkom v každom veku pripomína, že musia vydávať svedectvo o Eucharistii v láskyplnej službe druhým. Počuli sme slová Božského Majstra: „Keď som vám teda ja, váš Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy máte jeden druhému nohy umývať“ ( Jn 13, 14). Je to nový spôsob života, ktorý pramení z Ježišovho činu: „Lebo som vám dal príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (13,15).
Umývanie nôh má byť exemplárnym úkonom, ktorý má v Kristovej smrti na kríži a v jeho zmŕtvychvstaní svoj interpretačný kľúč a najúplnejšie vysvetlenie. V tomto akte pokornej služby vidí viera Cirkvi prirodzený dôsledok každého slávenia Eucharistie. Ozajstná účasť na svätej omši nemôže neprodukovať bratskú lásku v jednotlivom veriacom a v celom cirkevnom spoločenstve.
5. „Miloval ich až do krajnosti “ ( Jn 13,1). Eucharistia je trvalým znakom Božej lásky, lásky, ktorá podporuje našu cestu k plnému spoločenstvu s Otcom, skrze Syna, v Duchu. Toto je láska, ktorá presahuje ľudské srdce. Keď sa dnes večer zastavíme na adoráciu Najsvätejšej Sviatosti a keď rozjímame o tajomstve Poslednej večere, cítime sa ponorení do oceánu lásky, ktorý prúdi z Božieho Srdca. S vďačnou mysľou si osvojme hymnus vďakyvzdania ľudu, ktorý bol vykúpený:
"Genitori Genitoque / laus et iubilatio ... Večnému Otcovi a Synovi, ktorý kraľuje na výsostiach, s Duchom Svätým, ktorý vychádza, buď spása, česť, požehnanie, mocná a nekonečná velebnosť." Amen!