Fatimská slávnosť v júni 2025 - Dielo večného Boha
V predvečer veľkého sviatku sv. Antona, ktorý sa slávi v Portugalsku i vo Fatime, sme sa stretli aj v Rudinskej, aby sme oslávili Fatimskú Matku Máriu. 13. júna 1917 sa takisto oslavoval tento veľký svätec...
Chceme uvažovať nad modlitbou Zdravas Mária. Pán dekan nám približuje udalosti, ktoré sa diali pred Zvestovaním. Boh Otec a teda Najsvätejšia Trojica pripravuje Máriu na vtelenie. Deväť dní pred touto vznešenou udalosťou Nebeský Otec dáva Márii veľké milosti. Zaujímavé situácie nám predkladá španielska mystička Mária z Agredy. Dnes sme hovorili o siedmom, ôsmom a deviatom dni.
Siedmy deň
Mária krásne vyzdobená i oblečená
70. Diela Najvyššieho sú veľké, pretože všetky boli dané a sú konané v plnosti vedenia a dobra, usporiadané v miere i počte (Múd 11,20). Žiadne z nich nie je chybné, zbytočné alebo neužitočné, nadbytočné alebo márnivé, všetky sú nádherné a veľkolepé (Ž 111,2), dokončené a prevedené podľa plnej miery jeho svätej vôle. Chcel ich mať také preto, aby v nich mohol byť poznaný a chválený.
Avšak v porovnaní s tajomstvom vtelenia
sú všetky vonkajšie Božie diela, aj keď sú
samy osebe veľké, úžasné, podivuhodné
a môžu byť skôr obdivované než pochopené,
iba malou iskrou, ktorá vzišla z nezmernej hlbiny božstva.
71. Pokiaľ má byť toto obdivuhodné tajomstvo Kráľa merané len jeho vlastnou nesmiernosťou, vyplýva z toho, že žena, v ktorej lone sa mal stať človekom, si zasluhovala, aby bola tak dokonale ozdobená plnosťou jeho pokladov, aby žiadny dar alebo milosť podľa možnosti neboli vynechané a aby všetky tieto dary boli také dokonalé, aby im nič nechýbalo. Pretože to všetko bolo zmysluplné a v úplnej zhode s veľkosťou Všemohúceho, vyplnil to u najsvätejšej Márie istotne oveľa lepšie než kráľ Asuer láskavej Ester (Est 2,17), keď ju povýšil na svoj vznešený trón. Najvyšší našu Kráľovnú Máriu nielenže obdaroval takými veľkými milosťami, výsadami a darmi, o ktorých žiadny tvor nikdy ani neuvažoval, ale ktoré, keď predstúpila pred dvoranov tohto veľkého večného kráľa (1 Tim 1,17), dávali v nej poznať a vyvyšovali v nej Božiu moc a zároveň dávali pochopiť, že Ten, ktorý mal právo vyvoliť si Ženu za svoju matku, tiež vedel, ako ju učiniť hodnou prijať takéto postavenie.
72. Nadišiel siedmy deň tajomných príprav na blížiace sa tajomstvo a v rovnakej hodine, ako už bolo uvedené, nebeská Pani bola povolaná a povznesená v duchu, avšak s tým rozdielom, že bola svätými anjelmi vynesená aj s telom až do najvyššieho neba, zatiaľ čo ju jeden z nich zastupoval na zemi v jej telesnej podobe. Súčasne počula hlas prichádzajúci od kráľovského trónu, ktorý hovoril: „Naša Nevesta a vyvolená Holubička, naša láskavá Priateľka, ktorá si príjemnou našim očiam a ktorá si bola vyvolená z tisícov, znovu si prajeme prijať ťa ako svoju Nevestu, kvôli čomu si ta prajeme ozdobiť a okrášliť spôsobom vhodným pre náš zámer.“
73. Keď Najpokornejšia medzi pokornými počula tieto slová, pokorila sa a ponížila pred tvárou Najvyššieho viac, než môže človek pochopiť. Celkom poddaná božskému prianiu a so strhujúcou skromnosťou odpovedala: „Pri tvojich nohách, ó, Pane, leží prach a opovrhnutiahodný červ, pripravený ako tvoj otrok plniť všetky tvoje priania. Použi, ó, večné Dobro, tento bezvýznamný nástroj podľa svojho priania a nech s ním tvoja pravica naloží, ako sa ti zapáči.“ Najvyšší ihneď prikázal dvom serafinom z tých, ktorí sú najbližšie jeho trónu a sú najvyšší vo svojej dôstojnosti, aby tejto nebeskej Panne poslúžili.
74. Bol to pohľad hodný nového obdivu a plesania anjelských duchov. Bolo úžasné vidieť na tomto nebeskom mieste, ktorého sa nedotkli žiadne iné nohy, pokorné Dievča, vysvätené za ich Kráľovnú a vyvýšené zo všetkých tvorov do bezprostrednej blízkosti Boha, bolo úžasné vidieť túto Ženu, ktorú svet prehliadal a ktorou opovrhoval, tak vysoko váženú a cenenú (Prís 31, 10),
75. Zatiaľ čo obyvatelia neba boli zaujatí chválami a obdivom, Najsvätejšia Trojica (opísané naším nedokonalým spôsobom chápania a vyjadrovania) rozprávala sama so sebou, aká príjemná je jej očiam Kňažná Mária, ako dokonale a plne spolupôsobila s jej udelenými milosťami a darmi, V súlade s tým tri osoby Najsvätejšej Trojice rozhodli vyvýšiť toto stvorenie do najvyššieho stavu milosti a Božieho priateľstva, do takého, ktorý žiadny tvor nikdy nedosiahol ani nedosiahne, pričom jej potom udelili viac milostí než všetkým ostatným tvorom dohromady. Najsvätejšia Trojica bola potešená a radovala sa z toho, že najvyššia svätosť Márie bola taká, akú pre ňu vo svojom božskom rozume zamýšľala a určila.
76. V súlade s touto svätosťou, pre jej doplnenie i ako svedectvo láskavosti, s ktorou si Pán prial stále ju vystavovať novým účinkom svojho božstva, nariadil a prikázal, aby najsvätejšia Mária bola viditeľne odetá a ozdobená tajomnými rúchami a šperkmi, ktoré by symbolizovali vnútorné milosti a výsady Kráľovnej a nebeskej Nevesty. Aj keď jej boli už skôr, v čase, keď bola privedená do chrámu (zväzok 1. č. 436), takéto snubné ozdoby udelené, teraz sa to udialo za nových a podivuhodných podmienok, pretože to malo slúžiť ako bezprostredná príprava na zázrak vtelenia.
77. Dvaja serafini ihneď na Pánov príkaz obliekli presvätú Máriu do dlhého voľného dámskeho rúcha, ktoré malo symbolizovať jej čistotu a milosť. Bolo tak nádherne biele a žiarivé, že pokiaľ by jeden jediný lúč toho svetla, ktoré toto rúcho tak hojne vyžarovalo, prebleskol do nášho sveta, bol by sám osebe žiarivejší než všetky hviezdy dohromady, aj keby boli všetky ako slnko, a všetko svetlo, ktoré poznáme, by sa nám v porovnaní s ním javilo ako tma. No jednako účel, pre ktorý jej Pán tieto milosti udelil, totiž vtelenie skrze ňu, jej i naďalej zostával skrytý. Všetky ostatné tajomstvá naša Pani chápala a kvôli všetkým sa s nevýslovnou múdrosťou pokorovala a prosila o Božiu pomoc, aby s týmito darmi a milosťami spolupôsobila.
78. Serafin jej cez toto rúcho tiež navliekol pás ako symbol svätej bázne, ktorá jej bola daná. Bol veľmi bohatý, posiaty drahokamami neobyčajného lesku a krásy. Súčasne s tým prameňom svetla, ktorý vychádzal z božstva, osvietil nebeskú Kňažnú, aby pochopila vznešené dôvody, prečo sa majú všetky stvorenia báť Boha. Tým darom bohabojnosti bola Mária náležíte opásaná ako stvorenie, ktoré sa má dôverne rozprávať so svojím Stvoriteľom ako jeho matka.
79. Hneď nato vnímala, že ju serafin ozdobil prekrásnymi a bohatými vlasmi, zopnutými nádhernou sponou, žiarivejšou než čisté leštené zlato. Pochopila, že touto okrasou jej bola priznaná výsada zaoberať sa po celý život vznešenými a božskými myšlienkami, roznecovanými najjemnejšou láskou, čo symbolizovalo zlato. V súvislosti s touto výsadou bola znovu utvrdená v stave nezastretej múdrosti a vedenia a nádherne zopnutými vlasmi vznešených myšlienok bola potvrdená nevýslovná účasť na múdrosti a vedení samého Boha. Boli jej tiež dané sandále či črievičky, ktoré naznačovali, že všetky jej kroky a pohyby budú nanajvýš krásne (Pies 7,2) a budú vždy smerovať k vysokému a svätému cieľu väčšej slávy Najvyššieho. Táto obuv bola zošnurovaná zvláštnou milosťou úzkostlivej starostlivosti v konaní dobra pred Bohom i pred ľuďmi, k čomu došlo, keď sa ponáhľala navštíviť svätú Alžbetu a svätého Jána (Lk 1,39).
80. Ruky jej zdobili náramky, ktoré ju napĺňali veľkodušnosťou pri podnikaní veľkých skutkov účasti na Božej veľkoleposti, takže svoje ruky vždy vzťahovala k odvážnym skutkom (Prís 31,19). Jej prsty boli ozdobené prsteňmi, aby i v menších a nižších záležitostiach mohla všetko konať s najväčšou dokonalosťou, vznešeným cieľom i zámerom, ktoré činili jej skutky v každom ohľade veľkými a obdivuhodnými. To všetko ešte dopĺňal náhrdelník, posiaty neoceniteľnými a žiariacimi drahokamami, ktorý obsahoval symboly troch najvznešenejších cností, viery, nádeje a lásky, zodpovedajúcich trom božským osobám. Spoločne s udelením tohto daru boli v nej obnovené návyky týchto najušľachtilejších cností, ktoré boli potrebné obzvlášť pre tajomstvo vtelenia a vykúpenia.
81. Zavesením zlatých náušníc, ozdobených striebrom (Pies 1,11), boli jej uši pripravené na posolstvo, ktoré mala čoskoro počuť od archanjela Gabriela, pričom bola súčasne vybavená vedomosťami, aby mohla pozorne vypočuť a dať prijateľnú odpoveď na božskú ponuku.„Fiat mihi secundum verbum tuum.“ „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38).
82. Potom jej rúcho pokryli nápismi z najjemnejších farieb, zmiešaných so zlatom, ktoré zároveň slúžili ako výšivky a lemovanie. Niektoré z nich obsahovali text „Mária, Matka Božia“, iné „Mária, Panna a Matka“. Ale tieto nápisy neboli pre ňu zrozumiteľné ani jej neboli vysvetlené, ale anjeli ich význam poznali. Rôzne farby naznačovali vlastnosti všetkých cností v najvyššom stupni aj ich skutočné praktizovanie, prevyšujúce všetko, čo kedy bolo vykonané ostatnými rozumnými tvormi. Pre doplnenie všetkej tej krásy prežiarili serafini jej tvár prostredníctvom niečoho, čo by sme mohli považovať za pleťovú vodu, svetlom, čerpaným z blízkosti a účasti nevyčerpateľného bytia a dokonalosti Boha. Pretože bola vybraná, aby skutočne a verne ukryla vo svojom panenskom lone nekonečne dokonalého Boha, bolo vhodné, aby sa na tejto dokonalosti podieľala prostredníctvom milostí, vopred udelených v najvyššej miere, aká je u ľudského stvorenia možná.
83. Vďaka tejto ozdobe a svojej kráse
sa naša Kňažná Mária stala pred Pánom
takou nádhernou a okúzľujúcou,
že aj najvyšší Kráľ ju túžil mať za nevestu.
Nebudem sa tu zdržiavať opakovaním toho, čo som už povedala a čo ešte v tomto životopise budem hovoriť o jej cnostiach. Poviem len, že táto ozdoba bola sprevádzaná novými vlastnosťami a účinkami božskej povahy.
Poučenie Božej Matky:
84. Dcéra moja, sklady a pokladnice Najvyššieho, ktoré patria božskému Pánovi a všemohúcemu Kráľovi, ukrývajú v sebe nespočetné množstvo bezmedzného bohatstva a pokladov pre jeho vyvolené nevesty.
On môže obohatiť nespočetné duše práve tak,
ako obohatil moju dušu, a ešte mu zostane
nekonečne veľa. Žiadne stvorenie však neobdaruje
natoľko, ako obdaril mňa,
ale nie preto, že by azda nemohol či nechcel, ale preto, že nikto sa nestane takým spôsobilým pre jeho milosti, ako som bola ja.
85. Moja najmilšia, prajem si, aby si nekládla žiadne prekážky láske svojho Pána, ale pripravila sa na prijatie drahokamov a darov, ktoré ťa učinia spôsobilou pre prechod do jeho snubnej komnaty. Pamätaj si, že všetky spravodlivé duše získavajú tieto ozdoby z jeho rúk, aj keď každá z nich v závislosti od stupňa priateľstva a milosti, ktoré ich uschopňujú k ich prijatiu. Pokiaľ si praješ dosiahnuť najvyššiu čistotu tejto dokonalosti a stať sa hodnou prítomnosti svojho Pána a Ženícha,
snaž sa byť pevná a silná v láske
a ty vieš, že táto láska rastie
v rovnakej miere, v akej sa kto umŕtvuje
a zapiera. Musíš sa umŕtvovať a zriekať
všetkého pozemského. Musíš zapudzovať
všetky myšlienky hľadajúce zmysel v sebe
i vo viditeľných veciach a musíš rásť
a robiť pokroky iba v Božej láske.
Umývaj a očisťuj sa v krvi svojho Vykupiteľa, Ježiša Krista, a často využívaj toto očisťovanie obnovovaním láskyplnej ľútosti nad svojimi hriechmi. Tak dôjdeš k milosti v jeho očiach a on zatúži po tvojej kráse i všetky tvoje ozdoby budú plné najvyššej dokonalosti a čistoty.
86. A pretože si sa mohla tešiť veľkej obľube a hojnosti požehnaní Pána, je spravodlivé, aby si mu viac než mnoho ľudských pokolení vzdávala vďaky a stále ho velebila za to, čo pre teba blahosklonne urobil. Pokiaľ je zlo nevďaku také ohavné a trestuhodné u tých, ktorí mu dlžia málo a ktorí vo svojej nízkosti a hrubosti zabúdajú na Pánove dobrodenia, o čo väčšia bude tvoja vina, pokiaľ budeš túto povinnosť zanedbávať. Neklam samu seba ospravedlnením, že si pokorná, pretože je veľký rozdiel medzi vďačnou pokorou a pokornou nevďačnosťou. Nezabúdaj na to, že Pán veľmi často preukazuje veľkú priazeň nehodným, aby ukázal svoju dobrotu a štedrosť. Nech sa preto nikto nenadúva, ale nech každý o to viac uznáva svoju nehodnosť a užíva to ako liek a sirup proti jedu domýšľavosti. Vďačnosť však bude s týmto neskromným sebahodnotením súhlasiť, pretože musíme uznávať, že každý dobrý dar pochádza od Otca svetiel a stvorenia si ho nikdy nemôžu zaslúžiť (Jak 1,17). Všetky dary majú svoj pôvod iba v jeho dobrote a zaväzujú nás k vďačnosti a uznaniu.
Ôsmy deň
Mária prosí, aby čím skôr prišiel Vykupiteľ
87. Nebeská Kňažná, najsvätejšia Mária, teraz dosiahla také plnosti milosti a krásy, že Božie srdce bolo jej nežnou náklonnosťou a túžbou (Pies 4,9) ranené a bolo takpovediac neodolateľne pudené k tomu,
aby už preletelo z lona večného Otca
do snubnej komôrky jej panenského lona
a ukončilo tak dlhé omeškanie,
trvajúce viac než päťtisíc rokov.
Pretože však tento nový zázrak mal byť vykonaný v plnosti jeho múdrosti a spravodlivosti, Pán zariadil veci tak, aby sa sama nebeská Kňažná ako dôstojná Matka vteleného Slova stala súčasne tiež najmocnejšou Prostredníčkou jeho príchodu a vykúpenia svojho ľudu, oveľa mocnejšou, než bola Ester pre Izraelitov (Est, kapitoly 7 a 8). V srdci najsvätejšej Márie horel oheň, ktorý zapálil Boh, takže sa bez prestania modlila za spásu ľudstva. Napriek tomu však najpokornejšia Pani zostávala vo svojej skromnosti zdržanlivá, pretože
vedela, že kvôli Adamovmu hriechu bol vynesený
rozsudok smrti a trest večnej straty nazerania na Boha (Gn 3,19).
88. V Máriinom najčistejšom srdci začala zápasiť jej láska s pokorou, pričom unesená týmito citmi mnohokrát opakovala:
„Ó, kto bude schopný zaistiť spásu mojich bratov?
Ó, kto bude schopný primať Jednorodeného,
aby opustil lono svojho večného Otca
a aby sa stal účastníkom našej smrteľnosti.
Ale ako môžeme my, deti a potomkovia zločinca,
ktorý sa dopustil zločinu, žiadať o takú milosť?
Ako ho my môžeme pritiahnuť k sebe,
keď ho naši otcovia odpudzovali? (Iz 65,2)
Ó, Svetlo svetiel, Bože z pravého Boha,
skloň svoje nebesia a zostúp (Ż 144,5),
aby si osvietil tých, ktorí žijú sediac v tmách (Iz 9,1)!
Ráč uzmieriť svojho Otca a svojou pravicou,
ktorou je tvoj Jednorodený,
zvrhni pyšného Amana, svojho nepriateľa, démona,
z jeho výšin! Ktorá žena sa stane Prostredníčkou,
ktorá prinesie v zlatých kliešťach z nebeského oltára
žeravý uhlík božstva na očistu sveta, ako to kedysi,
podľa slov proroka Izaiáša, učinil serafin (Iz 6,6)?“
89. Najsvätejšia Mária opakovala túto modlitbu
po celý ôsmy deň svojej prípravy
a o polnoci, keď bola zatienená a uchvátená Pánom,
počula Boží Majestát, ako jej odpovedá:
„Moja Nevesta a Holubička, poď, moja Vyvolená, lebo
na teba sa obvyklý zákon nevzťahuje (Est 8,4).
Ty si oslobodená od hriechu
a jeho účinkov hneď od okamihu svojho počatia.
Keď som ti dal bytie, odvrátil som od teba žezlo
svojej spravodlivosti a vložil na tvoju šiju žezlo svojej
veľkej zhovievavosti (Est 4,11),
aby sa ťa všeobecný rozsudok o hriechu nemusel dotknúť.
90. Rovnako ako v predošlú noc hneď pocítila, že ju svätí anjeli i s jej telom vynášajú do neba, zatiaľ čo na zemi zaujal jej miesto jeden z jej anjelov strážnych. Znovu vystúpila do prítomnosti Najvyššieho taká obohatená pokladmi jeho milostí a darov, taká šťastná a krásna, že
vzbudila neobyčajný obdiv nebeských duchov,
ktorí chválili Všemohúceho hovoriac: „Kto je tá, ktorá vychádza z púšte, pretekajúca radosťou (Pies 8,5)? Kto je tá, ktorá vábi a núti svojho Milého, aby ho zniesla so sebou k prebývaniu na zemi.
A ako je možné, že nebo, ktoré je Adamovým
deťom zatvorené, je dokorán otvorené
tejto neobyčajnej Žene,
vzniknutej z rovnakého pokolenia?“
91. Najvyšší prijal svoju svätú a vyvolenú Nevestu, presvätú Máriu, do svojej prítomnosti. Aj keď k tomu nedošlo v priamej, ale len v abstraktnej vízii božstva, bolo to sprevádzané jedinečnými milosťami svetla a očisťovania, ktoré prichádzali od samého Pána a boli pripravené zvlášť pre tento deň. Boli také božské, že, vyjadrené našou rečou, sám Boh, ktorý ich pripravil, bol zaskočený a okúzlený dielom svojich rúk.
Akoby uchvátený jej povedal:
„Revertere, revertere, Sulamitis, ut intueamur te.“
(Vráť sa, vráť sa, Sulamitka,
nech sa na teba môžeme pozrieť.)
„Nevesta moja, moja najdokonalejšia a milovaná Holubička,
Potešenie mojich očí, otoč sa a pristúp k nám,
aby sme sa mohli na teba pozrieť
a nechať sa uniesť tvojou krásou.
Neľutujem, že som stvoril človeka, a od chvíle,
keď si sa z neho zrodila, teší ma, že som ho vytvoril.
Nech všetci pochopia, že pokiaľ som prvú kráľovnú zeme, Evu,
právom zapudil kvôli jej neposlušnosti, teraz preukazujem
svoju vznešenosť a moc tým, že ťa s ohľadom na tvoju
najčistejšiu pokoru a sebaponíženie uvádzam do najvyššej dôstojnosti.“
92. Tento deň bol pre anjelov dňom
najväčšieho jasotu a radosti
od okamihu ich stvorenia.
Keď Najsvätejšia Trojica takto vyvolila a ustanovila svoju Nevestu a Matku Slova za Kráľovnú a Paniu všetkého tvorstva, uznali a prijali ju svätí anjeli a všetky zbory nebeských duchov za svoju Paniu a Predstavenú a spievali sladké hymny chvál k jej pocte a ku chvále svojho Stvoriteľa. Nebeská Kráľovná Mária bola počas týchto skrytých a obdivuhodných tajomstiev pohltená priepasťou božstva a oslnená svetlom jeho nekonečnej dokonalosti, čím Pán zabránil tomu, aby Mária vnímala niečo z toho, čo sa dialo okolo.
Tak jej zostalo tajomstvo jej materstva
Jednorodeného až do stanového času stále skryté.
Pán takto nekonal so žiadnym ľudom (Ž 147,20)
ani sa nikdy neukázal takým veľkým
a mocným v žiadnom stvorení,
ako tohto dňa v najsvätejšej Márii.
93. Najvyšší pridal ešte ďalšie milosti, keď jej s najväčšou blahosklonnosťou povedal: „Moja vyvolená Nevesta, pretože si našla milosť v mojich očiach, žiadaj odo mňa bez obmedzenia všetko, čo si praješ, a ja ťa uisťujem, že ako najvernejší Boh a mocný Kráľ neodmietnem tvoje žiadosti ani ti neodopriem nič z toho, o čo žiadaš.“ Naša veľká Kňažná sa hlboko pokorila a naplnená najväčšou dôverou v sľub a kráľovské slovo Pána odpovedala: „Môj Pane a Najvyšší Bože, pokiaľ som našla milosť v tvojich očiach (G n 18,3), aj keď som len prach a popol (Gn 18,27), prehovorím v tvojej božskej prítomnosti a vylejem pred tebou svoje srdce (Z 62,9).“ Jeho Majestát ju znovu uistil a vyzval, aby pred celým nebeským dvorom požiadala o čokoľvek, aj keby to bola časť jeho kráľovstva (Est 5,3).
„Nežiadam, ó, Pane, o časť kráľovstva pre seba,“
odpovedala najsvätejšia Mária,
„ale žiadam o celé kráľovstvo
pre všetkých ľudí ľudského pokolenia,
ktorí sú mojimi bratmi. Prosím ťa, najvyšší
a najmocnejší Kráľ, aby si v súlade
so svojou nesmiernou láskavosťou
poslal svojho Jednorodeného, nášho Vykupiteľa,
aby mohol splatiť hriechy celého sveta,
aby tvoj ľud mohol získať
tak túžobne očakávanú slobodu,
aby vďaka tomuto uspokojeniu tvojej
spravodlivosti mohol zavládnuť pokoj
medzi ľuďmi na zemi (Ez 34,25)
a aby sa hriechom zavreté
nebeské brány mohli jeho obyvateľom otvoriť.
Nech všetky končiny zeme uzrú tvoju spásu (Iz 52,10),
nech sa pokoj a spravodlivosť objímu a pobozkajú,
ako o to žiadal Dávid (Ž 85,11).
Daj nám, smrteľníkom, Učiteľa,
Sprievodcu, Spasiteľa (Iz 30,20)
a Pána, ktorý by žil a býval s nami.
Daj, nech nám vzíde deň
tvojich zasľúbení, ó, môj Bože,
nech sa naplnia tvoje slová
a príde Mesiáš, očakávaný mnoho vekov.
To je moja úzkostlivá túžba,
po tom dychtím od doby,
čo si mi ukázal blahosklonnosť
svojej nekonečnej zhovievavosti.“
94. Najvyšší Pán, ktorý si prial byť spútaný jej modlitbami, ovládaný a podnecovaný žiadosťami svojej milovanej Nevesty, sa k nej vľúdne sklonil a s pozoruhodnou zhovievavosťou jej odpovedal:
„Tvoje prosby tešia moju vôľu
a tvoje žiadosti sú prijateľné,
musí byť splnené, o čo žiadaš.
Aj ja si prajem, Dcéra moja a Nevesta,
to, čo žiadaš, a ako záruku toho
ti dávam svoje slovo a sľubujem,
že môj Jednorodený veľmi skoro zostúpi na zem,
aby sa odel a spojil s ľudskou prirodzenosťou.
Takto budú tvoje prijateľné priania uskutočnené a splnené.“
95. S týmto uistením a božským prísľubom pocítila naša veľká Kráľovná vo svojom duchu nové osvietenie a istotu, ktoré ju utvrdzovali v tom, že sa blíži koniec tej dlhej a rozvláčnej noci hriechu a Starého zákona i úsvit vykúpenia ľudstva. A pretože ju lúče Slnka spravodlivosti, ktoré v nej mali skoro vzísť, tak tesno a mocne obklopovali, stala sa sama najkrajšou polárnou žiarou, roznietenou a žiariacou ako ohnivé oblaky božstva, ktoré v nej všetko pretvárali. Pohltená ohňom lásky a vďačnosti za blížiace sa vykúpenie,
vzdávala Pánovi neustále chválu
vo svojom mene i v mene všetkých smrteľníkov.
Tým bola zamestnaná i celý nasledujúci deň,
keď ju anjeli opäť zniesli na zem.
Poučenie Božej Matky:
96. Moja najdrahšia dcéra, ako ďaleko je svetská múdrosť od obdivuhodného pôsobenia Božej moci pri týchto tajomstvách vtelenia Božieho Slova v mojom lone! Telo a krv ho nepochopia ani anjeli a serafini, aj keď sú najvyšší, ani nemôžu poznať tajomstvá, tak hlboko skryté a tak vyvýšené nad bežné milosti. Chváľ za ne Pána ty, moja milá, stálou láskou a vďačnosťou. Nebuď už taká ťažkopádna v chápaní veľkosti jeho lásky a jeho ochoty pomáhať svojim priateľom a drahým, ktorých si praje povzniesť z prachu a rôznym spôsobom obohatiť. Hneď, ako pochopíš túto pravdu, budeš nútená mu ďakovať a pobádaná podnikať veľké veci, aby si sa stala najvernejšou dcérou a nevestou.
97. Aby si sa však mohla oveľa lepšie pripraviť a inšpirovať, pripomínam ti, že Pán často svojim vyvoleným hovorí rovnaké slová: „Revertere, revertere, ut intueamur, te“, pretože
má rovnako veľkú radosť z ich skutkov,
podobne ako sa otec raduje zo svojho milovaného
a dobre vychovaného syna, na ktorého často pozerá
s veľkou láskou, alebo ako umelec,
keď s hrdosťou pozoruje dokonalé dielo svojich rúk,
alebo ako kráľ, ktorý si prezerá bohaté mesto, ktoré pripojil k svojmu kráľovstvu, alebo ako ten, kto sa teší zo svojho milého priateľa. Je tu však jeden rozdiel, totiž že sa Najvyšší neporovnateľne viac než všetci ľudia z predošlých príkladov teší z duší, ktoré si svojím požehnaním vyvolil. Úmerne pripravenosti duší a ich pokroku v cnostiach potom Pán rozmnožuje svoje milosti a dary.
Pokiaľ by smrteľníci dosahujúci svetlo viery vnikli
do tejto pravdy už len kvôli zaľúbeniu Všemohúceho,
ktoré má v ich dobrých skutkoch,
nielenže by sa bránili hriechu,
ale horlivo by sa zúčastňovali až do smrti veľkých skutkov
a s dychtivosťou a láskou by slúžili Tomu,
ktorý je taký štedrý v odmeňovaní a veľkorysý v daroch.
98. Keď v tomto ôsmom dni, ktorý si opísala, ku mne Pán v nebi predniesol slová: „Reverte, reverte“ a požiadal ma, aby som sa k nemu obrátila a umožnila tak nebeským duchom na mňa pozrieť, bola som upovedomená o tom, že potešenie, ktoré Pánovi spôsobuje pohľad na mňa, samo osebe prevyšovalo všetku radosť a uspokojenie, ktoré vzbudzovali všetky sväté duše pri svojom vysokom stupni svätosti. Vo svojej láskavej blahosklonnosti nachádzal väčšie zaľúbenie vo mne než vo všetkých apoštoloch, mučeníkoch, vyznávačoch, pannách a všetkých ostatných svätých. A toto zaľúbenie a uspokojenie Najvyššieho pretekalo mojou dušou a obohacovalo ju takým prílivom milosti a účasti na božstve, že to nemôžeš pochopiť ani opísať, pokiaľ žiješ v smrteľnom tele. Ja ti však o týchto skrytých tajomstvách rozprávam, aby si mohla velebiť ich Pôvodcu a aby si sa, dokiaľ trvá tvoje vyhnanstvo, na mojom mieste a v mojom mene pripravovala klásť ruky na veľké veci (Prís 31,19). Uspokoj svojho Pána tak, ako to od teba očakáva, a usiluj sa o to, aby si získala pre seba i pre svojich blížnych jeho požehnanie dokonalou láskou.
Deviaty deň
Mária je predstavená ako Kráľovná celého vesmíru
99. Počas posledného dňa novény bezprostrednej prípravy príbytku, ktorý mal svojím príchodom posvätiť,
sa Najvyšší rozhodol obnoviť
všetky svoje zázraky a znásobiť prejavy
svojej lásky opakovaním láskavosti
a dobrodenia, ktoré až do tohto dňa
Kňažnej Márii udelil.
Ale Všemohúci sa rozhodol postupovať tak, že pri čerpaní zo svojich nekonečných pokladov staré dary vždy obohatil niečím novým (Mt 13,52). Všetky tieto rozmanité zázraky mali poslúžiť účelu, ktorý mal na zreteli, totiž zníženiu sa jeho božstva k ľudskej prirodzenosti a vyvýšeniu Ženy k dôstojnosti Božej Matky. Boh pri zostupe k ľudskej nízkosti nemohol ani nemusel meniť svoju podstatu, pretože zostáva sám v sebe nezmeniteľný, a svoju osobu mohol spojiť s našou prirodzenosťou.
Ale pozemská Žena pri výstupe k takejto dokonalosti
a vznešenosti, keď sa Boh mal s ňou spojiť
a stať sa človekom z jej podstaty,
musela zrejme prejsť nekonečným priestorom
a byť vyvýšená nad ostatné stvorenia tak,
aby sa priblížila nekonečnému Božiemu bytiu.
100. Teraz nadišiel deň, keď mala presvätá Mária prejsť poslednou fázou a byť postavená Bohu tak blízko, aby sa mohla stať jeho matkou. V tú noc, v dobe najväčšieho ticha, ju Pán znovu zavolal, rovnako ako v predošlých dňoch. Pokorná a múdra Kráľovná odpovedala: „Moje srdce je pripravené (Ž 108,2), môj Pane a vznešený Panovník, nech sa na mne naplní tvoja božská vôľa.“ Ihneď, ako v predošlých dňoch, ju anjeli preniesli s telom i dušou do najvyššieho neba, do blízkosti trónu Najvyššieho.
Jeho Majestát ju vyzdvihol a posadil vedľa seba,
čím jej určil miesto a trón,
kde má v jeho prítomnosti byť po celú večnosť.
Bolo to miesto hneď vedľa trónu,
vyhradené pre vtelené Slovo,
bolo najvyššie a najbližšie k samému Bohu,
jedinečne prevyšovalo miesto ktoréhokoľvek
zo svätých i všetkých svätých dohromady.
101. Z tohto miesta videla božstvo rovnako ako inokedy abstraktnou víziou a jeho Majestát, ktorý pred ňou skryl dôstojnosť Božej Matky, jej zjavil také neobyčajne vysoké sväté tajomstvá, že ich v dôsledku ich veľkej vznešenosti a svojich bezvýznamných schopností nie som schopná opísať. Znovu videla v božstve všetky stvorené veci i mnoho iných možných a budúcich. Hmotné veci jej dal Boh poznať prostredníctvom hmotných a zmyslových vnemov, takže sa jej javili tak, akoby ich videla svojimi očami. Utváranie vesmíru, ktoré predtým poznala len čiastočne, jej teraz bolo zjavené v celom rozsahu, zreteľne zobrazené ako na plátne, so všetkými tvormi, ktoré v ňom žijú. Videla súlad, poriadok, spojitosť a závislosť jedného na druhom a na Božej vôli, ktorá ich stvorila, riadi a chráni, každé na jeho mieste a v jeho spôsobe existencie. Znovu uvidela celé nebo a hviezdy, živly a všetko, čo v nich žije, očistec, predpeklie, peklo a všetkých obyvateľov týchto jaskýň. Práve tak, ako úrad Kráľovnej celého stvorenia prevyšoval všetky tvory a podliehal len Božiemu úradu, boli aj jej vliate vedomosti vyššie než v prípade všetkých ostatných tvorov a nižšie len v porovnaní s vedomosťami Pána.
102. Zatiaľ čo bola nebeská Pani pohltená obdivom ku všetkému, čo jej Všemohúci zjavil, a zamestnaná chválou a oslavou Pána, jeho Majestát k nej prehovoril a povedal: „Moja vyvolená Holubička, všetky viditeľné tvory, ktoré si videla, som stvoril vo svojej prozreteľnosti a chránil v celej ich rozmanitosti a kráse iba z lásky k ľuďom. Zo všetkých duší, ktoré som doposiaľ stvoril, aj z tých, ktoré sú predurčené byť až do konca stvorené, si vyvolím a vyberiem zhromaždenie verných, ktoré bude oddelené a umyté Baránkovou krvou pri vykúpení sveta. Títo verní budú zvláštnym ovocím jeho vykúpenia a budú sa tešiť z jeho požehnania prostredníctvom nového zákona milosti a sviatostí, ustanoveného Vykupiteľom. A tak tí, ktorí vytrvajú, budú účastníkmi mojej večnej slávy a môjho priateľstva. Predovšetkým pre týchto vyvolených som vytvoril tieto nádherné diela! Pokiaľ by sa mi všetci snažili slúžiť, ctiť ma a vyznávať moje sväté meno, pokiaľ ide o mňa, pre každého z nich by som vytvoril tieto veľké poklady a pridelil im všetko do ich vlastníctva.“
103. „Pokiaľ by som stvoril iba jednu bytosť, schopnú mojej milosti a slávy, menoval by som ju pánom a vládcom celého tvorstva, pretože by to bol omnoho menší dar, než ju učiniť účastnou môjho priateľstva a mojej večnej radosti.
Ty, Nevesta moja, budeš mojou vyvolenou, pretože si našla v mojich očiach milosť. Preto ťa ustanovujem Paňou všetkých týchto vecí a odovzdávam ti nad tým všetkým vládu a výkon vlastníckych práv, takže pokiaľ si vernou Nevestou podľa môjho priania, môžeš ich rozdeľovať a nakladať s nimi podľa svojho priania a ako to budeš požadovať, pretože sú ti dané na tento účel.“
Najsvätejšia Trojica potom vložila korunu na hlavu našej Kňažnej Márie a vysvätila ju za zvrchovanú Kráľovnú všetkého tvorstva. Na korune bol i nápis „Matka Božia“, ale jeho význam jej v tej chvíli zostal skrytý. Nebeskí duchovia však jeho význam poznali a boli plní obdivu nad veľkomyseľnosťou Pána voči tomuto Dievčaťu, najšťastnejšiemu a najpožehnanejšiemu medzi ženami. Ctili a uznávali ju ako svoju zákonitú Kráľovnú a ako Vládkyňu nad všetkými tvormi.
104. Bolo isto správne a spravodlivé, aby ju Boh učinil Kráľovnou prv, než ju učiní Matkou Princa večnosti, pretože pokiaľ mala nosiť Princa, bolo nutné, aby predtým bola ako Kráľovná uznávaná svojimi poddanými. To, že ju anjeli poznali ako Matku, nebolo nesprávne a ani neexistoval dôvod to pred nimi tajiť. Na druhej strane sa zdalo vzhľadom na Boží majestát vhodné, aby im bol Stánok, zvolený za jeho obydlie, najskôr ukázaný pripravený a ozdobený v najväčšej možnej miere všetkým najlepším z dôstojnosti, dokonalosti, ušľachtilosti a vznešenosti. Tak teda bola predstavená svätým anjelom, ktorí ju uznali za svoju ctihodnú Kráľovnú a Paniu.
105. Aby dokončil svoje obdivuhodné dielo prípravy najsvätejšej Márie, Pán vztiahol svoju mocnú ruku a zvláštnym spôsobom obnovil ducha i mocnosti tejto veľkej Panej tým, že jej dal nové sklony, zvyky a vlastnosti, ktorých veľkosť a vznešenosť nie je možné pozemskými slovami opísať. To bol posledný úkon a posledný ťah na živom obraze Boha, vedený zámerom vytvoriť v ňom a z neho formu, v ktorej malo byť večné Slovo, podstatný Obraz večného Otca (2 Kor 4,4) a jeho podstaty (Heb 1,3), odliate. Celý chrám najsvätejšej Márie bol vnútri i navonok ozdobený najčistejším zlatom božstva, bohatší než Šalamúnov chrám (1 Kr 6,30), takže nikde v nej nebolo možné uvidieť hrubosť pozemskej Adamovej dcéry. Celá jej bytosť bola utvorená tak, aby vyžarovala božstvo. Pretože Božie Slovo malo vyjsť z lona večného Otca a zostúpiť do lona Márie, Boh zaistil najväčšiu možnú podobnosť medzi Matkou a Otcom.
106. Žiadne slová, ktoré poznám,
nemôžu opísať, ako by som si priala,
účinky týchto milostí našej
veľkej Kráľovnej a Panej.
Keď ich ľudská myseľ nemôže pochopiť,
ako by ich potom mohli vyjadriť ľudské slová?
Čo však vo mne vzbudzovalo najväčší údiv, keď som o týchto veciach uvažovala vo svetle, ktoré mi bolo dané, bola pokora tejto nebeskej Ženy a vzájomný zápas jej pokory s Božou mocou. Vzácny a udivujúci zázrak pokory - vidieť toto Dievča, najsvätejšiu Máriu, aj keď vyvýšenú k najvyššej dôstojnosti a svätosti blížiacej sa tej Božej, predsa sa tak pokorovať a ponižovať pod najbiednejšie tvory, takže v sile tejto pokory myšlienka na materstvo nemohla do jej mysle vstúpiť! A nielen to. Nemala ani tušenia, že by mohla byť účastná niečoho takého veľkého a obdivuhodného (Ź 131,1). Jej oči a srdce neboli povznesené, naopak, čím vyššie pôsobením pravice svojho Boha vystúpila, tým pokornejšie o sebe samej zmýšľala. Bolo preto spravodlivé, že Všemohúci zhliadol na jej pokoru (Lk 1,48) a ustanovil, aby ju všetky pokolenia nazývali šťastnou a blahoslavenou.
Poučenie Božej Matky
107. Dcéra moja, duša, ktorá miluje len sebeckú a otrockú lásku, nie je hodná byť nevestou Najvyššieho, pretože nevesta nesmie milovať alebo sa báť ako otrok ani nemá slúžiť za dennú mzdu. Napriek tomu jej srdce musí k svojmu Ženíchovi cítiť synovskú a veľkomyseľnú lásku pre jeho dokonalosť a nekonečnú dobrotu, musí k nemu tiež cítiť veľký záväzok, pokiaľ uváži, aký je bohatý a štedrý ten, ktorý z veľkej lásky k dušiam stvoril tak mnoho viditeľných vecí preto, aby slúžili tým, ktorí slúžia jemu. Mala by cítiť vďačnosť, zvlášť keď vníma, ako veľa skrytých pokladov má prichystaných v množstve svojej nehy (Ž 31,20) pre tých, ktorí sa ho boja ako jeho verné deti. Prajem si, aby si prežívala hlboký pocit vďačnosti voči svojmu Pánovi, Otcovi, Ženíchovi a Priateľovi pri pomyslení na bohatstvo udelené tým dušiam, ktoré sa stanú jeho najmilšími deťmi. Pretože ako mocný Otec má pre svoje deti pripravené tieto veľké a rozmanité dary a, pokiaľ je to nevyhnutné, aj všetky dary pre každé z nich. Uprostred týchto pohnútok a pobádaní lásky je odcudzenie ľudí neospravedlniteľné a pri pohľade na toľko nezmerných požehnaní je ich nevďak neodpustiteľný.
108. Moja najdrahšia, tiež si pamätaj, že ani ty si nebola cudzinkou ani hosťom v tomto dome Pána, v jeho svätej Cirkvi (Ef 2,19), ale stala si sa spolubývajúcou a Kristovou nevestou medzi svätými, obdarenou jeho darmi a venom nevesty. Vzhľadom na to, že všetky ženíchove poklady a bohatstvo patria tiež jeho zákonitej neveste, pouvažuj, akého veľkého majetku si vlastníčkou a paňou. Užívaj všetko ako jeho spolubývajúca a horli za jeho česť ako obľúbená dcéra a nevesta.
Ďakuj mu za všetky diela a dobrodenia,
akoby ich všetky Pán pripravil len pre teba.
Miluj ho a cti za seba i za svojich blížnych, ku ktorým bol Boh taký štedrý. Pri tom všetkom i pri svojich slabých schopnostiach napodobňuj to, čo si ma videla robiť. Ja ťa tiež, dcéra, uisťujem, že mi bude veľmi milé, pokiaľ budeš s horlivou láskou chváliť a velebiť Všemohúceho za dobrodenie a bohatstvo, ktorými ma nad všetko ľudské chápanie obdarila jeho božská pravica.
---------------------------------------
Milí mariánski ctitelia! Dobrotivý Boh si pripravoval Máriu na vznešené povolanie. Mária z Agredy nám podáva zaujímavé správy o deviatich dňoch pred Zvestovaním.... Aj my sa pripravujeme pohliadnuť na Zvestovanie a vznešenosť Panny Márie...
Pozývame Vás:
