Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7, 9-10)
Ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1 Pt 1,15-16)
Opäť nadišiel predvečer mariánskeho sviatku. Vieme, že Panna Mária sa deťom vo Fatime nezjavila 13. augusta 1917, lebo to deťom prekazili, ale až 19. augusta. My sme sa však stretli v tradičnom dátume – 12. v mesiaci. Už dlhší čas sa pripravujeme na to, aby sme sa dostali k modlitbe Zdravas Mária. Spevom začal náš spevokol mladých, zaspieval nám aj spevokol našich žien, pán dekan pokračoval vo vysvetľovaní, čo sa dialo v Nazarete bezprostredne po Zvestovaní. Opäť mnohé silné informácie čerpal od španielskej mystičky Márie z Agredy a z jej diela Mystické Mesto Božie. Z Knihy, ktorá dostala viaceré „Imprimatur“. Pán dekan nás vyzval, aby sme viac ďakovali Pánu Bohu za všetko, čo máme od neho. Lebo ľudstvo Bohu málo ďakuje....
