Slávnosť Prvého svätého prijímania 2024 - Biely týždeň

Výzdoba k Prvému svätému prijímaniu v duchu:

Pán Ježiš je Dobrý Pastier 

 

Sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie –  sobota 8. júna 2024

Pán dekan dnes priniesol sľúbené kríže. Po posvätení krížov si každé z detí vybralo pekný kríž, ktorý si môže zavesiť vo svojej izbe. Pán dekan dnes vychádzajúc zo sviatku Panny Márie hovoril o dvoch stĺpoch, ako ich videl vo sne svätý Don Bosko: Na morskej hladine je množstvo lodí pripravených k boju proti jedinej obrovskej lodi. Uprostred nesmierneho mora vyčnievajú z vody blízko seba dva vysoké a mohutné stĺpy. Na jednom je socha Nepoškvrnenej a pod jej nohami široký nápis: Pomocnica kresťanov. Na druhom, mohutnejšom a vyššom je Eucharistia a pod ňou nápis: Záchrana veriacich. Hlavným veliteľom obrovskej lode je rímsky biskup - pápež. Nepriateľské lode prudko dorážali, ale ich námaha bola márna.

Pápež rozptýlil a premohol všetky prekážky a doviedol loď až medzi oba stĺpy. Priviazal ju reťazou na kotvu stĺpa, na ktorom bola Eucharistia a inou reťazou, ktorá visela vzadu ku kotve, ktorá visela na stĺpe, kde stála Nepoškvrnená. Na mori zavládol pokoj. Držme sa aj my týchto dvoch stĺpov: Eucharistie a Panny Márie. Tieto dva stĺpy sú našou istotou na ceste do Neba.

Čítať ďalej: Slávnosť Prvého svätého prijímania 2024 - Biely týždeň

Vznešený dar Neba: Božie Telo a Krv Krista Pána

Prečo majú byť procesie na Božie Telo? Lebo uprostred nás ide Požehnaný. Ide s nami Ježiš. Pravdivo nám to odporúča svätý pápež Pavol VI.: „Keď ideme v procesii, tak vlastne nie my sprevádzame Krista po našich uliciach. To skôr On, tajomný Pútnik, ide s nami po cestách našich dejín, aby nás sprevádzal na našich premenlivých cestách, v našom živote i v našej duši.“

 

 video a viac foto na Facebooku farnosti Rudinská,

ďakujeme za foto a video p. Marianke Leškovej

Čítať ďalej: Vznešený dar Neba: Božie Telo a Krv Krista Pána

Fatimská slávnosť v máji - Hody - 13. máj 2024

klikni na obrázok a pozri viac foto: 

Na Fatimskú slávnosť v máji prišlo veľa ľudí – domácich i pútnikov. Oslavovali sme patrónku nášho Farského kostola – Fatimskú Pannu Máriu. Začali sme spevom Na krásnych lúkach fatimských. Postupne sa  predmodlievali muži, ženy, mladí, deti a posledný desiatok sme spievali. Nasledoval procesia so sochou Panny Márie – tak ako vo Fatime – a potom modlitba zasvätenia. Slávnosť vyvrcholila svätou omšou. Mariánske piesne nám zahrali aj naši heligonkári. Pán dekan položil otázky: Keby sa mne zjavila Panna Mária, čo by mi povedala? Za čo by ma pochválila, čo by mi vytkla? V kázni položil otázku: viete prečo prichádza Mária na svet? Prečo prišla v Lurdoch, vo Fatime, v africkej Akite? Všetky zjavenia majú spoločného menovateľa: jej starosť o našu spásu, o moju spásu.

Boh mi cez Máriu stále pripomína:  

„Chcem tvoje spasenie. Záleží mi na tebe. Nechcem ťa stratiť." V dejinách sveta vidíme, ako často sa pre svoju slabosť a hriech vzďaľujeme od svojho prirodzeného volania k svätosti; ako často zabúdame na Boha; ako často sa od Neho odvraciame – a Boh nás nechce stratiť – preto Mária prichádza a pripomína nám to v rôznych momentoch dejín tým istým posolstvom: Mária nám pripomína nielen vo Fatime potrebu modlitby a pokánia. Nechce, aby sme boli priemerní, chce, aby sme boli horlivými Kristovými učeníkmi.

Horlivosť. Aká je moja horlivosť pre Pravdu, pre Vieru, pre Boha?  

Ako je to v Zjavení sv. Jána: Nie si ani horúci, ani studený, si vlažný, vypľúvam Ťa!

Boh nemá rád vlažnosť. Nesmieš byť vlažný.

Pán dekan spomínal ženu, ktorá sa oddala najstaršiemu remeslu, 10 rokov žila v nemravnostiach, padala stále hlbšie pod ľudskú i ženskú dôstojnosť. Ale Mária našla aj ju. Pri potulkách po talianskych uliciach objavila krásu mariánskych sôch, dala sa pokrstiť, zanechala svoj hrozný život. „Vyrábala som hriech, teraz vyrábam ružence a tým sa živým.”