ZMM pozýva


Pán dekan nám priblížil stručnú históriu Lateránskej baziliky. Vysvetlil prvé čítanie od proroka Ezechiela
V roku 586 pred Kristom bol Jeruzalem spustošený a značná časť jeho obyvateľstva bola odvedená do exilu. Boh však prorokovi predstavil obraz vody tečúcej z chrámu, ktorá uzdravovala. Ako rozumieť tomuto? Evanjelium nám prichádza na pomoc. Ježiš oznamuje obnovu zničeného chrámu do troch dní! Kľúčom k interpretácii tohto výroku je veta: „Hovoril o chráme svojho tela.“ Z chrámu Ježišovho tela prúdi voda Ducha Svätého. Otec biskup a pán prof. Trstenský: "Židovské náboženstvo malo povinný priestor na prístup k Bohu. Bol to jeruzalemský chrám. Ježiš prináša úplne nový pohľad. On je tým priestorom. Vzkriesený Ježiš je naším chrámom." A Pavol sa pýta: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“
Vyjadrujeme vďaku tým, ktorí sa kedysi rozhodli postaviť aj náš kostol. Máme kde nachádzať Boha. Uvedomujeme si však aj to, že kresťanstvo nie je o kostole postavenom z kameňov, ale o živých kameňoch, ktorými sme my. Pán Ježiš chce predovšetkým byť prítomný v nás, keď opúšťame múry kostola. Za múrmi budovy máme byť živými kameňmi. Boh nemá iné ruky a nohy okrem našich vlastných. Pán dekan prepojil dnešný sviatok s jubilujúcimi manželmi. Pripomenul aj inú situáciu z chrámu, keď Mária s Ježišom „stratili“ svojho Syna. Hľadajú Ježiša tam, kde by mal byť.
Táto scéna hovorí, že každý z nás môže o Boha prísť, každému z nás sa môže Boh stratiť. Stratí sa nám v návale povinností, námahy, práce, workoholizmu. Už si stratil(a) Boha? Aj v manželstve môžete niekedy jeden druhého stratiť. Rob to isté, čo robil Jozef a Mária. Hľadali Boha v chráme! Hľadaj riešenie v chráme. Choď za svojim Bohom. Cez Boha hľadaj svoju manželku, manžela, deti. Odpusti, daj šancu, začni znova....

Vážení páni kardinálové a bratři v biskupské,
kněžské a jáhenské službě,
vážený pane prezidente a politické autority,
zarmoucení příbuzní a smuteční hosté, sestry a bratři,
slavíme děkovnou bohoslužbu. Děkujeme Bohu za stvoření, za život a vykoupení nás všech, zvláště však dnes děkujeme Bohu za zesnulého otce kardinála Dominika, za to, co Bůh dal v životě jemu a skrze něho všem, ke kterým ho poslal.
Pan kardinál byl výraznou osobností. Syn vojáka, který měl rád lidi v uniformě, a dominikán s dobrou formací, muž s povahou cholerika, bojovník za pravdu a svobodu byl v současné zženštilé kultuře jasně rozeznatelný. Viděl, že dnešní jednostranné zdůrazňování Boží lásky a milosrdenství zatlačilo do pozadí skutečnost hříchu a zla, vedlo k upuštění od zpovědní praxe a někteří přestali počítat i s peklem. Přišli jsme o Boží majestát, moc a velkolepou vznešenost. Ztratili jsme smysl pro posvátnou bázeň, schopnost bojovat a statečně nést kříž, ale i smysl pro otcovství, řád a odpovědnost. A v důsledku toho pak i pro misie a kněžská či řeholní povolání.


Na Spomienku na všetkých zosnulých veriacich napísali nitriansky biskup Mons. Viliam Judák a pomocný nitriansky biskup Mons. Peter Beňo veriacim Nitrianskej diecézy pastiersky list, ktorý vám ponúkam v plnom znení:
V uponáhľanom svete zaplavenom povinnosťami a neustále novými udalosťami môžeme ľahko zabudnúť na podstatné evanjeliové posolstvo, posolstvo o našej večnosti. Prvé novembrové dni nám vychádzajú v ústrety prostredníctvom liturgie a pozývajú nás, aby sme sa zastavili a zahľadeli sa pozorne na život a jeho smerovanie. Včera sme oslávili v liturgii tých, ktorí sú už v Božej blízkosti a pomáhajú nám svojim príkladom a orodovaním. Dnes nás liturgia pozýva, aby sme mysleli na tých, ktorí sú na ceste k osláveniu, avšak potrebujú našu pomoc.
Čítať ďalej: Pastiersky list biskupov veriacim Nitrianskej diecézy
Klikni na obrázok:

Vypočujme si povzbudzujúcu kázeň pána generálneho vikára:
Birmovka 2025. Birmovanci a ich rodiny sa dnes (18. 10. 2025) vyspovedali. Ženy - ktorým veľmi pekne ďakujeme - kostol vyzdobili. Všetko pripravené, aby zajtra mohli prijať Sviatosť kresťanskej dospelosti. Duch Svätý ich naplní svojimi milosťami. Len nech spolupracujú s Božou milosťou celý život...
Čítať ďalej: Večer milosrdenstva: október - krása svätej spovede

V dnešný deň sa opäť pútnici stretli v kostole pri Panne Márii Fatimskej v predvečer veľkého fatimského dátumu. 13. októbra 1917 urobil Všemohúci Pán veľké veci vo Fatime. Naši poľskí priatelia urobili krásny materiál k októbru. Sprevádza nás "najnovší najmladší" svätec: Carlo Acutis. Práve dnes má liturgickú spomienku, lebo sa narodil pre Nebo 12. októbra 2006. My sme sa podľa výzvy pápeža Leva modlili za pokoj a mier vo svete, v našej obci, v našom meste, v našej rodine. Nelka a Veronika z Púchova, spevokol mladých i dospelých z Rudinskej nás sprevádzali slávnosťou, pri ktorej pán dekan pokračoval v pohľadoch na modlitbu „Zdravas Mária“. Pred mesiacom vysvetľoval úvod pre slovo „Mária“. Dnes pokračoval biblickým pohľadom a učením cirkevných otcov.
Mária.
Toto meno je nad všetkými
menami svätých. (sv. Bernard z Clairvaux).
Keď na zem príde nový človek, ľudia sa pýtajú, aké meno mu dať. Často sa stáva, že sám Boh dáva alebo mení mená tým, ktorí majú naplniť Jeho veľké zámery. Napríklad Predchodca Krista Pána mal byť pomenovaný Ján (Lk 1, 63). Sám Spasiteľ, z výslovnej Božej vôle, dostal meno Ježiš (Lk 1, 31). Boh zmenil Abramovo meno na Abrahám (Gn 17, 5), Jakubovo na Izrael (Gn 32, 28) a Šimonovo na Peter (Mt 16, 18).