Biskupská vysviacka Mons. Františka Trstenského: Prosím, pomáhajte mi.

 

Homília košického arcibiskupa Bernarda Bobera pri biskupskej vysviacke

Spišská Kapitula 21. októbra (TK KBS) V plnom znení vám ponúkam homíliu košického arcibiskupa metropolitu a predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Bernarda Bobera, ktorú dnes, v sobotu 21. októbra 2023, predniesol pri biskupskej vysviacke Mons. Františka Trstenského v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.

-

Milý spolubrat František – kandidát na biskupské svätenie, Excelencia – otec apoštolský nuncius, drahí bratia arcibiskupi, biskupi, kňazi a diakoni, rehoľníci a rehoľné sestry, seminaristi, predstavitelia verejného a spoločenského života, drahí bratia a sestry v Kristovi zídení tu v spišskej katedrále a okolo nej, ako aj vy všetci, ktorí nás sledujete cez vysielanie RTVS, Rádia Lumen a Televízie Lux!

Pred viac ako 30-timi rokmi tu na tomto vŕšku svätého Martina v tichu, modlitbe a štúdiu sa náš kandidát na biskupské svätenie, František – rodák z Medvedzia z Tvrdošína, s dôverou pripravoval na cestu kňazstva, ktorá bola jeho vytúženou cestou. Po rokoch kňazskej služby i ďalšieho štúdia sa na istý čas znovu vrátil na toto miesto, aby aj seminaristom odovzdal, čo sám prijal, deliac sa o talenty, ktorými ho Pán obdaril. Ako prorektora na Katolíckej univerzite som ho často stretával, keď sme spolu riešili potreby a výzvy našej univerzity v Ružomberku. Teraz, po troch rokoch v kežmarskej farnosti, sa tu na tento kapitulský kopec vracia znovu, aby tu našiel svoj nový domov a pracovisko.

 

Milý František, tvoji rodičia už nežijú. Otec ti zomrel v roku 1993 a mama, akoby ešte počkala, kým sa vrátiš zo štúdií vo Svätej zemi, zomrela v novembri 2004. Boli to statoční a praktizujúci veriaci ľudia. Veľmi dobre vás, troch synov vychovali, viedli vás k láske k Cirkvi, mama osobitne k úcte k Panne Márii. Veríme, že v tejto chvíli ti žehnajú z neba a sprevádzajú ťa svojím príhovorom. Z tvojich najbližších príbuzných je tu dnes tvoj najstarší brat Ján s rodinou a druhý starší brat Jozef, diecézny kňaz, ktorý ťa dnes sprevádza k oltáru k biskupskej vysviacke a poprosil o tvoje vysvätenie.

Keď sa teraz zahľadíš dopredu na patróna tejto diecézy, svätého Martina, uvedom si, že on, rímsky vojak, ktorý obdaroval žobráka plášťom, mu nedaroval len kúsok odevu, ale predovšetkým svoje srdce, lebo spoznal Krista v núdznom človeku. A toto nech je pre teba jasným impulzom tvojej nastávajúcej biskupskej služby. Vlož do nej celé svoje srdce, daruj svoje srdce Ježišovi a vždy vycítiš, ako byť blízky Bohu, spolubratom biskupom, kňazom i Božiemu ľudu.

V čítaní z Prvej knihy Kráľov sme počuli, ako si Šalamún nadovšetko žiadal od Pána múdrosť (1Kr 3, 5-6a. 7 – 12). Žiadal si srdce chápavé a schopné rozlišovať medzi dobrom a zlom. A toto je aj tvoja prosba, ktorú dnes ako nový mladý biskup spišskej diecézy vysielaš k nebesiam. Za tento dar rozlišovania a múdreho spravovania Božieho ľudu prosíš. K tomu pros aj za svojich budúcich spolupracovníkov, aby ti vedeli dobre poradiť, aby si sa mal na koho obrátiť a spolu s nimi urobiť dobré rozhodnutia. Sám si všímaš, že máš po svojom boku pomerne mladú generáciu kňazov, ktorí budú tvojimi spolupracovníkmi na najbližšie roky. A naozaj, pekne a pravdivo si sa o nich vyjadril, keď si povedal, že ich potrebuješ a počítaš s nimi. Buď im nablízku. Ak budeš aj zavalený povinnosťami a budeš vedieť, že kňazi sa k tebe chcú dostať, nechaj všetko a choď k nim, zavolaj im, pýtaj sa ich, aby oni cítili, že si ich otcom.

Neboj sa robiť rozhodnutia a neboj sa robiť veci novým štýlom v intenciách Svätého Otca Františka: ísť na periférie a byť bližšie ľuďom na miestach kde žijú, pracujú a prežívajú svoju všednú a zároveň posvätnú každodennosť.

Táto vaša katedrála má dve veže, preto si myslím, že sa nemusíš báť mať napríklad aj dve kancelárie či miesta prijatia – jedno tu v stredovekom sídle kapituly a druhé v meste, kde pulzuje život bežných ľudí, ktorí ťa potrebujú nielen vidieť, ale aj cítiť, že žiješ s nimi a pre nich. To je len rada.

Prinášaj ľuďom vedomie, že Boh sa o nich stará, aj cez tvoje ruky a rozhodnutia. A rob to s nežnosťou a láskavosťou, tak, ako to ty naozaj vieš – znížiť sa a priblížiť sa aj tým najjednoduchším alebo núdznym. Myslím, že aj túto tvoju empatiu a schopnosť načúvania veľmi dobre vystihuje tvoje biskupské heslo, ktoré si si vybral: Abba, Pater! Toto biblické heslo je jednak pripomienkou tvojich štúdií a lásky k Svätému písmu, ale je to aj odkaz na to, čo azda aj teraz prežívaš, podobne ako Ježiš, keď vyslovil práve tieto slová v Getsemanskej záhrade krátko pred svojim utrpením: Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane (Lk 22, 42). Neboj sa, on bude s tebou v tvojich skúškach, ako sme o tom spievali v žalme (Ž 91).

Ja verím, že toto je zrkadlo tvojej biskupskej identity a služby, v ktorej prežiješ nielen ťažké, ale aj pekné a požehnané chvíle, a že toto je spôsob, akým sprostredkuješ svojim veriacim milujúceho a milosrdného Boha. Abba – zvolanie, ktoré vystihuje nežnosť nášho vzťahu s Bohom. Otec je zvolanie, ktoré nás naučil Ježiš v modlitbe Otče náš. My mu môžeme povedať: Ocko, otecko... lebo, ako hovorí svätý Pavol apoštol: Už nie si otrok, ale syn... (Gal 4, 7).

V takomto synovskom, doslova úprimnom detinskom čistom vzťahu k nášmu nebeskému Otcovi, sa spolu s Ježišom a v Duchu Svätom učíme nechváliť sa svojou múdrosťou, vzdelaním, dosiahnutými akademickými titulmi, lebo si uvedomujeme, že pred Bohom zaváži jedine pokora, úprimnosť a úplná odovzdanosť do jeho rúk. Preto sa Bohu zapáčilo zjaviť svoje tajomstvá a svoju dobrotu práve tým, ktorí sú maličkí v očiach tohto sveta, no v skutočnosti sú nesmierne cenní a veľkí v očiach Boha (Mt 11, 25 – 30).

Preto aj ty, milý František, zachovaj si tento Ježišov pohľad, ktorý je vždy schopný postrehnúť aj skryté dobro, ktoré rastie, Božie svetlo, ktoré svieti aj v noci. Maj stále pred očami najslabších, trpiacich a odvrhnutých ako svätý Martin alebo svätý František.

Začiatok a myslím si, že aj štýl tvojej budúcej biskupskej služby perfektne zapadá do práve prebiehajúceho synodálneho zhromaždenia v Ríme. Duch Svätý, ako hovorí pápež František, je protagonistom tejto synody, to nie je parlament, kde sa hlasuje. Duch Svätý nám pomôže zachovať si Ježišov pohľad na veci a udalosti, aby sme napriek odmietaniu, hlavne v Európe, neprepadli sklamaniu a zatrpknutosti. Aby naše srdce zostalo pokojné i v búrke. Dôležité je neriešiť problémy dneška v duchu militantného boja, rozdelenia a konfliktu, ale naopak, načúvaním a trpezlivým dialógom. Takýmto pastierom – pokojným i pokorným – sa stávaj!

Toto sú výzvy spomínanej synody, toto sú pozvania Svätého Otca Františka k neustálej obnove Cirkvi. A keďže aj ty nosíš meno veľkého svätca svätého Františka z Assisi, viem si veľmi dobre predstaviť, že aj tebe v srdci silno zarezonuje mocný Boží hlas s výzvou: František, choď a oprav môj dom, moju Cirkev!

Tu na Spiši už bol jeden František, jeden z tvojich ctihodných predchodcov – otec biskup František Tondra. Ten zažil veľmi krásne a zároveň náročné obdobie, keď bolo potrebné obnoviť Cirkev, jej štruktúry i vieru Božieho ľudu po 40-ročnom komunistickom útlaku. Pri jeho vysviacke vyslovil kardinál Tomko tie prorocké, dnes už spomenuté, silné slová: Zdá sa, že nad Tatrami svitá!

Kiežby si aj ty zažil obdobie novej jari tejto miestnej spišskej cirkvi a kiežby sa ti to s Božou pomocou podarilo ako svätému Františkovi, aby si siahal len po zbraniach evanjelia, teda po pokore a jednote, modlitbe a láske.

Pamätaj na jednotu so Svätým Otcom a na kolegialitu s biskupmi, dokáž sa poradiť a rozprávať aj s tými staršími a neboj sa prijať ich rady a skúsenosti.

Milý František, my všetci ti veľmi prajeme a vyprosujeme, aby si svoju službu vykonával s radosťou a nadšením. Ďakujeme ti za tvoju ochotu a pripravenosť prijať túto neľahkú službu. Chceme ti prevolávať, aby si bol nielen zdravý a usilovný, ale predovšetkým Boží muž. Nech z levočskej hory k tebe zaznieva Matkin hlas: „Synu môj, urob všetko, čo ti môj syn a tvoj Pán povie.“ Amen.

 

Nový biskup Spišskej diecézy František Trstenský: Prosím, pomáhajte mi.

 

Spišská Kapitula 21. októbra (TK KBS) Ponúkam vám plné znenie príhovoru nového spišského biskupa Mons. Františka Trstenského, ktorý dnes, v sobotu 21. októbra 2023, predniesol po biskupskej vysviacke v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.

-

Drahí spolubratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, drahý apoštolský nuncius Mons. Girasoli, bratia a sestry v zasvätenom živote, milí bohoslovci, členovia ostatných kresťanských cirkví, zástupcovia verejného života, bratia a sestry v Kristovi tu v katedrále, ale aj vy všetci, ktorí nás sledujete prostredníctvom rádia a televízie.

Bolo to 9. septembra 1989, keď túto starobylú Katedrálu sv. Martina a jej okolie naplnil dovtedy nevídaný počet jasajúcich veriacich, ktorí sa zhromaždili na biskupskú vysviacku Mons. Františka Tondru. Boli to dva mesiace pred pádom totalitného režimu. Počas homílie pán kardinál Jozef Tomko vyriekol prorocké slová: „Nad Tatrami sa rozjasnilo a staroslávna spišská katedrála je zaliata svetlom a nádejou.“

Mal som vtedy 16 rokov a bol som osobne prítomný na tejto vysviacke. Doteraz si pamätám aj miesto v lavici, kde som sedel. Pripravila to len Božia prozreteľnosť, že o 34 rokov neskôr stojím na mieste tohto môjho vzácneho predchodcu.

Pri svojom menovaní 8. septembra som v popradskej konkatedrále uviedol, že túžim vykonávať službu biskupa v kontinuite a dynamizme viery. Preto teraz vyjadrujem vďaku Pánu Bohu za veľké postavy viery, ktorými obdaroval Spišskú diecézu a v kontinuite s ktorými chcem kráčať biskupskou cestou. Osobitne spomeniem Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, trpiteľa za vieru počas totality. S úctou spomínam na ďalších kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky a laických veriacich, ktorí zostali pevní a nezlomní pri obrane náboženských, ako aj občianskych práv. Moja vďaka Pánu Bohu zaznieva všetkým, ktorí po páde totality s entuziazmom v spolupráci s mojimi predchodcami Mons. Františkom Tondrom a Mons. Štefanom Sečkom pracovali na obnove Spišskej diecézy. Tento entuziazmus viery si naďalej zachovajme.

V tejto chvíli ďakujem tebe, excelencia, otec arcibiskup metropolita Bernard Bober ako hlavnému svätiteľovi za udelenie biskupskej vysviacky, za tvoje slová povzbudenia, ale ešte viac za tvoju duchovnú i ľudskú dôveru, ktorú si vždy prejavovali voči mojej osobe. Nech teba, nech nás dobrý Pán Boh požehná.

Slovami vďaky sa obraciam aj na Vás excelencia, apoštolský nuncius na Slovensku. „Nella Sua persona ringrazio il Santo Padre per la fiducia che ha mostrato verso la mia persona affidandomi il servizio episcopale in questa nobile diocesi. Secondo l ́esame del papa Francesco e nella stretta collaborazione con Lei,Eccelenza e con gli altri fratelli vescovi e con i miei confratelli preti voglio portare il dinamismo della fede tanto necessario per la Chiesa e la società del nostro paese. Come Lei ha menzionato in uno dei suoi discorsi, il Suo cognome indica il fiore che segue il sole. Allora anche questi fiori esprimino il nostro comune desiderio di seguire con la nostra vita Gesù – il nostro unico Sole. Grazie, Eccellenza!“

S radosťou ďakujem tebe, milý otec biskup Andrej Imrich. Pred 26 rokmi si mi udelil kňazskú vysviacku, teraz stojíš ako spolusvätiteľ pri mojej biskupskej vysviacke. V menej svojom, ale iste aj v mene kňazov a Božieho ľudu Spišskej diecézy ti ďakujem za tvoju kňazskú a biskupskú vernosť, ktorú si preukazoval ako pomocný biskup Mons. Františka Tondru a Štefana Sečku a aj teraz v tvojom dôchodkovom veku ochotne pracuješ pre dobro našej diecézy. Nech ťa dobrý Pán naďalej bohato požehnáva.

V tejto chvíli sa chcem osobitne poďakovať tebe, milý spolubrat, otec biskup Ján Kuboš, za vedenie diecézy počas týchto troch rokov. Počas uprázdnenia biskupského stolca si viedol nás kňazov a Boží ľud neľahkým obdobím pandémie a postpandémie. Nech ťa dobrý Pán za to bohato odmení a požehnáva. Na základe rozhodnutia Svätého Otca Františka v tvojej osobe dostávam pomocného biskupa, z čoho sa úprimne teším, lebo sa budem môcť opierať o tvoju kňazskú i ľudskú skúsenosť.

Ďakujem vám, bratia arcibiskupi a biskupi rímskokatolíckej i gréckokatolíckej cirkvi. Vážim si prítomnosť katolíckych biskupov z ostatných krajín: Česka, Poľska, Maďarska, Lotyšska. Pozdravujem delegáciu z Ukrajiny, veriaci a skúšaný ľud Ukrajiny a Svätej zeme, ktoré trpia tragickou vojnou a násilím.

Ďakujem svojim už zosnulým rodičom Viktorovi a Helene, za dar života a viery. Taktiež svojim zosnulým starým a krstným rodičom. Ďakujem vám moji milí súrodenci Janko s rodinou a brat Jožko, ktorý si kňazom tejto diecézy. Stále zostávam tvojím bratom a ty mojím. Ďakujem ostatným svojim príbuzným za modlitby a podporu. Pozdravujem svojich spolužiakov zo základnej a strednej školy. Osobitne sa s pozdravom obraciam na veriacich z mojej rodnej farnosti Tvrdošín, na farnosti, v ktorých som pôsobil ako kaplán: Spišské Vlachy a Dolný Kubín a predovšetkým ďakujem za ľudskú a duchovnú blízkosť Vám, moji drahí veriaci z Kežmarku a filiálok Malý Slavkov a Stráne pod Tatrami.

Keď v Starom zákone prorok Samuel prišiel do Betlehema, aby tam vybral Dávida ako nástupcu na kráľovskom tróne, svätopisec uvádza: „Pomazal ho uprostred jeho bratov.“ Prihováram sa vám, milí bratia kňazi. Som váš spolubrat, ktorého Pán pomazal za biskupa. Ďakujem tým, ktorí ste dlhé roky predo mnou statočne pracovali a pracujete v Pánovej vinici. Potrebujem vašu skúsenosť a pastoračnú múdrosť. Ja som bol len tri roky vo farnosti, sú tu kňazi, ktorí si prešli mnohými miestami. Naša diecéza je požehnaná bohatou generáciou mladých kňazov. Poznáme sa osobne, keďže učím Nový zákon v kňazskom seminári. Potrebujem Vaše nadšenie a kreativitu. Milí moji spolubratia, ukážme našim farníkom, že ich potrebujeme. Naše farnosti nech sú prvým miestom načúvania a rastu kresťanského života, miestom dialógu a štedrej lásky, miestom adorácie a slávenia Eucharistie. A viete, o čo vás prosím? Neukazujme tomuto svetu zamračenú tvár, ale Vás prosím o entuziazmus a úsmev pri hlásaní evanjelia.

Manželstvo a rodina je tým najlepším miestom, kde rodičia odovzdávajú deťom základné hodnoty ľudskosti, viery, vzájomných vzťahov, úcty k starým rodičom. Preto manželstvo a rodinu potrebuje aj spoločnosť. Ďakujem vám otcovia a mamy za vašu vernosť Bohu aj sebe navzájom. Pamätajte: rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj zostáva.

Pozdravujem rehoľné spoločenstvá, ktoré pôsobia na území našej diecézy a ďakujem za Vaše svedectvo života. Podobne pozdravujem cirkevné školy, zamestnancov katolíckej charity, ďalšie diecézne inštitúcie. Rozmanitosťou darov môžeme obohatiť Cirkev aj spoločnosť. Budujme Cirkev s otvorenými dverami, aby sme sa pozreli ľuďom do očí, aby sme im načúvali. V osobe Ježiša Krista máme poklad života a lásky, ktorý nemôže sklamať.

Ďakujem vám mladí ľudia, ktorí ste prišli na túto biskupskú vysviacku. Vás asi najviac zasahujú spoločenské zmeny, ktoré prinášajú aj neistotu a zranenia. Ďakujem, že hľadáte kreatívne spôsoby, ako šíriť Ježišovo evanjelium a máte účasť na živote Cirkvi. Prebuďte nás nadšením pre Ježiša. Šírte Ježiša v digitálnom svete, v ktorom sa pohybujete ako ryba vo vode, ale ešte viac v tom reálnom svete vašich spolužiakov a priateľov.

A ešte jeden odkaz kňazom, rodičom, učiteľom: nebojme sa vzbudiť v mladých ľuďoch túžbu po kňazskom a rehoľnom živote. Náročné, ale krásne.

Teším sa účasti zástupcov akademického sveta. Usilujme sa spoločne ukázať, že veda a viera sú vo vzájomnom dopĺňaní. Osobitne pozdravujem vzácnu návštevu z katolíckej univerzity Notre Dame v Spojených štátoch amerických, kde som v minulosti strávil niekoľko študijných pobytov. „Dear my friends from the Nanovic Institute, Notre Dame University, I am truly honored by your presence among us today. I would like to take this opportunity to express my thanks for all your help and support. God bless you and the Notre Dame University!“

Pozdravujem zástupcov ostatných kresťanských cirkví a spoločenstiev a ďakujem za vašu prítomnosť. Nasledujme čo najvernejšie Božieho Syna Ježiša Krista. Pozdravujem aj zástupcov politického života na všetkých jeho úrovniach. Pracujme spoločne pre dobro všetkých občanov našej krajiny.

Moje poslanie biskupa vyjadrím slovami, ktoré naznačil otec biskup Viliam: „Biskup niekedy kráča vpredu, aby ukázal cestu a posilnil nádej. Inokedy svojou jednoduchou prítomnosťou stojí uprostred všetkých tak, že každému je nablízku. A za niektorých okolností zas kráča vzadu. To preto, aby pomohol tým, ktorí padli alebo sú unavení.“ Prosím, pomáhajte mi, aby som bol takýmto biskupom pre našu Spišskú diecézu a celú Cirkev.

V tieto týždne som cítil silnú modlitbovú podporu z rôznych častí diecézy a Slovenska. Slovami pápeža Františka vás naďalej prosím: Modlite sa za mňa. Zvlášť ďakujem starým, chorým, trpiacim, ktorí svoje utrpenie obetujete za mňa, za Cirkev a budúcnosť našej krajiny. V jednej modlitbe sa hovorí, že Pán dáva viac, než si zasluhujeme: Pán nám doprial dnes nádherné počasie tu pod Tatrami, výzdobu a spevy. Ďakujem vám všetkým!

Za biskupa som bol menovaný na sviatok narodenia Panny Márie. Aj v našej starobylej katedrále na hlavnom oltári je zobrazená jej podobizeň. Chcem vás teraz všetkých poprosiť, postavme sa a obráťme sa k Božej Matke krátkou modlitbou: Pod tvoju ochranu.... Kráľovná pokoja – oroduj za nás. Ďakujem.

-