Blahorečený Carlo Acutis

  

Keď mal Carlo Acutis 7 rokov, jeho životným cieľom sa stalo byť stále zjednotený s Ježišom. Pôvodca a autor medzinárodnej výstavy o eucharistických zázrakoch zomrel vo veku 15 rokov. Mladík, ktorý sa zaujímal o internet, ako jeho rovesníci, no na rozdiel od mnohých z nich, bol presvedčený o tom, že sa má stať nástrojom šírenia evanjelia a katechézy, bude blahorečený dnes (v sobotu) v Assisi. Priamy prenos z tejto slávnosti a ďalší sprievodné vysielanie sledujte vo vysielaní Televízie LUX.

SO 15,30 dokument Diaľnica do neba (repríza v NE 11:00)

SO 16,30 Priamy prenos slávnosti beatifikácie z Pápežskej bazilike sv. Františka v Assisi

PO 19.10. o 20,30 V Samárii pri studni o Carlovi

 

Klikni na obrázok a otvorí sa ti magazín Vaticano, ktorý je venovaný Carlovi.

 

Homília kardinála Agostina Valliniho pri blahorečení:

„Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5).

Týmito slovami, ktoré sme počuli z Evanjelia podľa Jána, sa Ježiš pri Poslednej večeri obracia na svojich učeníkov, a napomína ich, aby zostali spojení s ním, ako ratolesti s viničom. Obraz viniča a ratolestí je veľmi výrečný na vyjadrenie toho, čo je nevyhnutné, aby kresťan žil v spoločenstve s Bohom. Jeho sila spočíva práve tu: mať s Ježišom osobný, intímny a hlboký vzťah, a vnímať Eucharistiu ako ten najdôležitejší okamih svojho vzťahu s Bohom.

 

Drahí bratia a sestry, dnes osobitným spôsobom obdivujeme a sme priťahovaní životom a svedectvom Carla Acutisa, ktorého Cirkev vníma ako vzor a príklad kresťanského života, predkladajúc ho predovšetkým mladým. Spontánne nám prichádza otázka: čo také osobitné mal tento ešte len pätnásťročný chlapec? Keď prechádzame jeho životopis, nachádzame niektoré pevné body, ktoré ho už ľudsky charakterizujú.

Bol to normálny chlapec, jednoduchý, spontánny, sympatický (stačí pozrieť na jeho fotografiu), miloval prírodu a zvieratá, hrával futbal, mal mnoho priateľov medzi svojimi rovesníkmi, priťahovali ho moderné prostriedky komunikácie, bol nadšencom informatiky, a ako samouk vytváral programy „na odovzdávanie evanjelia, na komunikovanie hodnôt a krásy“ (pápež František). Mal dar priťahovať a bol vnímaný ako vzor.

Už od detstva - svedčia nám o tom jeho rodinní príslušníci - pociťoval potrebu viery a mal zrak upriamený na Ježiša. Láska k Eucharistii zakladala a udržiavala pri živote jeho vzťah s Bohom. Často hovorieval: „Eucharistia je moja diaľnica do neba“.

Carlovo detstvo

Každý deň sa zúčastňoval na svätej omši a dlho zostával na adorácii pred Najsvätejšou sviatosťou. Carlo hovorieval: „Ide sa rovno do raja, ak sa každý deň pristupuje k Eucharistii!“

Ježiš bol preňho Priateľom, Majstrom, Spasiteľom, bol silou jeho života a zmyslom všetkého toho, čo robil. Bol presvedčený, že na to, aby človek mohol milovať ľudí a snažiť sa o ich dobro, musí čerpať energiu od Pána. V tomto duchu mal veľkú úctu k Panne Márii.

Jeho horlivou túžbou okrem toho bolo pritiahnuť čo najviac ľudí k Ježišovi, takže sa stával ohlasovateľom evanjelia, predovšetkým prostredníctvom príkladu života. Bolo to skutočne svedectvo jeho viery, ktorá ho úspešne poháňala púšťať sa do diela vytrvalej evanjelizácie v oblastiach, v ktorých sa pohyboval, dotýkajúc sa srdca ľudí, ktorých stretával, a vyvolávajúc v nich túžbu meniť život a približovať sa k Bohu. Robil to so spontánnosťou, prejavujúc vlastným spôsob bytia a správania lásku a dobrotu Pána. Nezvyčajná bola naozaj jeho schopnosť svedčiť o hodnotách, ktorým veril, aj za cenu vystavenia sa nepochopeniu, prekážkam, a občas aj tomu, že ho vysmiali.

Carlo silne pociťoval potrebu pomáhať ľuďom objaviť, že Boh je nám nablízku a že je krásne byť s ním, aby sme sa tešili z jeho priateľstva a z jeho milosti.

Na komunikovanie tejto duchovnej potreby využíval každý prostriedok, aj moderné prostriedky sociálnej komunikácie, ktoré vedel výborne použiť, predovšetkým internet, ktorý pokladal za Boží dar a dôležitý nástroj pre stretávanie ľudí a šírenie kresťanských hodnôt.

Tento jeho spôsob myslenia ho viedol k slovám, že internet nie je len miesto úniku, ale aj priestorom pre dialóg, pre spoznávanie, zdieľanie, vzájomný rešpekt, priestorom, ktorý treba využívať so zodpovednosťou, bez toho, aby sa ľudia stali jeho otrokmi, a tiež s odmietnutím digitálneho šikanovania; v nesmiernom virtuálnom svete treba vedieť rozlišovať dobro od zla. V tejto pozitívnej perspektíve povzbudzoval k používaniu masmédií ako prostriedkov v službe evanjelia, pre oslovenie čím viacerých ľudí a preto, aby im povedal o kráse priateľstva s Pánom. Na tento účel sa usiloval vytvoriť výstavu hlavných eucharistických zázrakov, ktoré sa vo svete stali, a ktorú používal aj na katechézu pre deti.

Mal veľkú úctu k Panne Márii, každý deň sa modlil ruženec, viackrát sa Panne Márii zasvätil, aby jej obnovil svoju lásku a aby si vymodlil jej ochranu.

A teda, modlitba a misia: boli to tieto dve významné črty hrdinskej viery blahoslaveného Carla Acutisa, ktorá ho počas jeho krátkeho života viedla s dôverou sa utiekať k Pánovi v každých okolnostiach, predovšetkým v najťažších okamihoch.

V tomto duchu prežíval aj chorobu, ktorej čelil s pokojom, a ktorá viedla až k jeho smrti. Carlo sa spustil do náruče Prozreteľnosti a pod materinským pohľadom Panny Márie opakoval: „Chcem obetovať všetky moje utrpenia Pánovi za pápeža a za Cirkev. Nechcem ísť do očistca; chcem ísť priamo do raja“ (Positio, Dokumentovaný životopis, 549). Tak hovoril, pripomeňme si, chlapec, ktorý mal pätnásť rokov, ukazujúc tak prekvapivú kresťanskú zrelosť, ktorá nás povzbudzuje a pobáda brať vážne život viery.

Carlo tiež vyvolával veľký obdiv kvôli zápalu, s ktorým v konverzáciách obhajoval svätosť rodiny a posvätnosť života proti potratu a eutanázii.

Nový blahoslavený predstavuje vzor pevnosti, ktorej je cudzia akákoľvek forma kompromisu, vedomý si toho, že na zotrvanie v Ježišovej láske je nevyhnutné žiť konkrétnym spôsobom evanjelium (por. Jn 15,10), aj za cenu plávania proti prúdu.

Naozaj si osvojil Ježišove slová: „Toto je moje prikázanie: aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (v. 12).

Táto je istota života ho viedla k veľkej láske voči blížnemu, predovšetkým voči chudobným, k osamelým a opusteným starým ľuďom, bezdomovcom, hendikepovaným a k ľuďom, ktorých spoločnosť vylúčila na svoj okraj a ukrývala. Carlo bol vždy otvorený pre prijatie tých, ktorí boli v núdzi; cestou do školy ich stretával na ulici a zastavoval sa, aby sa s nimi porozprával, načúval ich problémom a v rámci svojich možností im pomáhal.

Carlo sa nikdy neuzavrel do seba, ale bol schopný chápať potreby a požiadavky ľudí, v ktorých videl tvár Krista. V tomto zmysle, napríklad, vždy pomáhal svojim spolužiakom, najmä tým, ktorí sa ocitli v ťažkostiach.

Teda život plný svetla, celkom darovaný druhým, tak ako Eucharistický chlieb.

Drahí bratia a sestry, Cirkev sa raduje, pretože v tomto mladučkom blahoslavenom sa napĺňajú slová Pána „Ja som si vyvolil vás, a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie“ (v. 16).

A Carlo „išiel“ a priniesol ovocie svätosti, ukazujúc to ako dosiahnuteľný cieľ pre všetkých, nie ako čosi abstraktné a rezervované len pre niektorých.

Jeho život je vzorom predovšetkým pre mladých, aby nenachádzali uspokojenie len prchavých úspechoch, ale vo večných hodnotách, ktoré Ježiš predkladá v evanjeliu, a teda: klásť Boha na prvé miesto, vo veľkých aj malých okolnostiach života, a slúžiť bratom, predovšetkým tým najposlednejším.

Blahorečenie Carla Acutisa, syna lombardskej zeme, a zamilovaného do zeme Františka z Assisi, je dobrou správou, je silným oznámením, že chlapec našich čias, taký ako toľkí iní, bol podmanený Kristom a stal sa majákom svetla pre všetkých, ktorí ho budú chcieť poznať a nasledovať jeho príklad.

Svedčil o tom, že viera nás nevzďaľuje od života, ale nás doň hlbšie vnára, ukazujúc nám konkrétnu cestu toho, ako žiť radosť evanjelia. Je na nás, aby sme na ňu vykročili, priťahovaní fascinujúcou skúsenosťou blahoslaveného Carla, aby aj náš život mohol žiariť svetlom a nádejou.

Blahoslavený Carlo Acutis, oroduj za nás!

(Preklad: Martin Kramara)