Roráty - jedenásty deň: Listy a napomenutia
Druhý adventný týždeň
Piatok
15. decembra 2023
Listy a napomenutia
Pokoj a dobro!
Drahé deti, svätého Františka niekedy považovali za blázna. Niektorí v ňom videli Božieho blázna, iní len blázna. Veď ako sa dá žiť v takej veľkej chudobe? Ako je možné tak oddane zasvätiť svoj život Bohu a ľuďom? Ako je možné slúžiť druhým v pokore a zabúdať na seba? Svätý František, aj keď občas počul takéto slová od iných, nikdy ho to neodradilo. Vždy kráčal po ceste s istotou a hľadel len na Pána Ježiša. Priťahoval veľa ľudí a tí ho nasledovali. Niektorí túto cestu zvládali lepšie, iní horšie, ale chcel pomôcť všetkým. Dodať povzbudenie a odvahu. Modlil sa za dary Ducha Svätého pre každého, lebo vedel, že len On nám môže dať silu a vytrvalosť ísť ďalej a prísť k Ježišovi.
Svätý František, hoci bol chudobný a skromný, napísal viac povzbudivých slov k nasledovaniu Pána Ježiša ako mnohí vzdelaní svätci svojej doby. Jeho spisy sú pomerne rozsiahle. Vložil do nich mnoho slov, ktoré dodnes nestratili na aktuálnosti. Sú to slová plné lásky k Bohu, aby ho každý poznal, miloval a nasledoval.
Na pozadí toho, ako František opisuje seba samého ako nevzdelaného a neučeného, počet jeho listov aj ich často hlboký duchovný a teologický obsah pôsobia doslova prekvapujúco. Osoba Františka, ktorá sa nám odkrýva v listoch, je vždy veľmi zaujímavá...
Komu písal František listy?
(Listy všetkým veriacim
List všetkým duchovným
List mocným sveta
List generálnej kapitule
List ministrovi Menších bratov
Písal súkromné listy)
Rorátna pieseň
Čo písal František?
178/5
Viďte, slepí, podvedení svojimi nepriateľmi, teda telom, svetom a diablom, že pre telo je slasťou dopúšťať sa hriechu a horkosťou je pre neho podriaďovať sa Božej službe, pretože všetky neresti a hriechy vychádzajú zo srdca človeka, ako hovorí náš Pán v evanjeliu. A tak nemáte nič ani v tomto svete, ani na onom svete. Veríte, že budete mať dlho márnosti tohto veku, mýlite sa však, pretože príde deň a hodina, na ktoré nemyslíte a o ktorých nemáte tušenie. Telo bude chátrať, smrť sa priblíži, a tak horko zomriete.
178/6
Kdekoľvek, kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom zomiera človek v smrteľnom hriechu bez toho, že by konal pokánie a zadosťučinil, keď to mohol vykonať a neurobil tak, diabol uchváti jeho dušu z tela a spôsobí jej také utrpenie a súženie, ktoré môže poznať len ten, kto také veci zakúsia.
A všetko nadanie a schopnosti, vedenie a múdrosť, o ktorých sa domnievali, že sú ich, to všetko im bude vzaté. Zanechajú všetko svojim príbuzným a priateľom. A hľa, títo si už rozdelili a vzali všetko, čo po takom človeku zostalo, a potom hovoria: „Zlorečená buď jeho duša, pretože nám mohol zanechať viac, mohol si zaobstarať väčšie bohatstvo a zanechať nám ich tu!“ Červy potom požierajú jeho mŕtvolu . A tak títo ľudia v krátkom živote stratili telo i dušu a idú do zatratenia, kde budú večne zakúšať muky.
185
Avšak len málo je tých, ktorí prijímajú Pána Ježiša a chcú byť skrze neho spasení, hoci jeho „jarmo netlačí a bremeno neťaží“ (Mt 11,30).
Tieto listy nám prezrádzajú mnohé o Františkových starostiach v danom období, na čom mu záležalo, ale jeho skutočným „duchovným testamentom“ pre toto obdobie je krátka rozprava známa ako neskorší „List veriacim“.
Dajme Františkovi slovo a dovoľme mu prečítať úryvok z jedného spisu, ktorý sa volá List veriacim.
Tento traktát, napísaný pravdepodobne krátko po Františkovom návrate na jar 1220, prepracúva starší „List veriacim“ z roku 1210 a dôslednosťou a precíznosťou svojej latinčiny ukazuje, že ho František považoval za trvalé vyjadrenie svojich názorov na pokánie a duchovný život. Nebolo adresované všetkým laikom, ale osobitnej skupine, bratom a sestrám kajúcnikom, ku ktorým patril od svojho obrátenia aj on.
PRÍBEH:
Pokoj a dobro!
Všetkým kresťanom - žijúcim v reholi, duchovným i laikom, mužom a ženám, všetkým žijúcim na celom svete, brat František, ich služobník .....
„Ja som Pán, poučujem ťa o tom, čo je správne” - počuli sme dnes v prvom čítaní. Pán nás poučuje, lebo chce, aby náš život bol preniknutý jeho múdrosťou. Ak sa otvoríme Božiemu slovu a prijmeme ho do svojho srdca, Boh nás robí - ako krásne píše František - manželmi, bratmi a matkami nášho Pána Ježiša Krista.
ÚLOHA:
Modlite sa za chudobných, aby dostali pomoc, ktorú najviac potrebujú.
OTÁZKA:
K čomu povzbudzoval svätý František vo svojich spisoch?
OBRÁZOK:
Svätý František píše List veriacim
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Iz 48, 17-19
Kiež by si si bol všímal moje príkazy
Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží, a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť. Keby si si bol všímal moje príkazy, tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny; ako piesku by bolo tvojich potomkov a ratolestí tvojho lona ako zrniek piesku. Nezaniklo by, ani by nebolo vyhladené jeho meno spred mojej tváre.
Počuli sme Božie slovo.
Žalm: Pane, kto nasleduje teba, bude mať svetlo života.
Ž 1, 1-2. 3. 4+6
Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných †
a nechodí cestou hriešnikov, *
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
ale v zákone Pánovom má záľubu *
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. R.
Je ako strom zasadený pri vode, *
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne; *
darí sa mu všetko, čo podniká. R.
No nie tak bezbožní, veru nie; *
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, *
ale cesta bezbožných vedie do záhuby. R.
Aleluja, aleluja, aleluja.
Pán príde, choďte mu v ústrety; on je to, knieža pokoja.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Mt 11, 16-19
Nepočúvajú ani Jána, ani Syna človeka
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“
Počuli sme slovo Pánovo.
