Putujme k svätým bránam

Slávime Jubileum 2025 a spoznávame sväté brány rímskych bazilík ako pútnici nádeje. Počas uplynulých vianočných sviatkov boli otvorené sväté brány na štyroch hlavných rímskych bazilikách.

Od otvorenia brán až do 6. januára 2026 môže každý pútnik, ktorý navštívi baziliky a kostoly jubilejného roka a splní všetky duchovné požiadavky, získať úplné odpustky.

Spoločne budeme spoznávať sväté brány, ktoré sú otvorené počas tohto jubilea iba v Ríme.

Na plagáte sú kresby štyroch hlavných rímskych bazilík.

Každý týždeň bude vysvetlená téma, ktorá súvisí s motívom aktuálnej nálepky. Témy budú súvisieť aj s nedeľným Božím slovom, sviatkami či liturgickými obdobiami.

2. 2. 2025: prvý týždeň

Príbeh Lucie a Valeria

„Mám pre vás prekvapenie,“ povedal ocko vážnym tónom.

„Aké prekvapenie?“ vyzvedala Lucia.

Mama ich volala na večeru.

„Ocko, povedz už, aké máš pre nás prekvapenie?“ chcel vedieť aj malý Valerio.

„S mamou sme rozmýšľali,“ začal ocko a pozrel na mamku: „Kam by sme tento rok mohli ísť na dovolenku. Ako určite viete, tento rok nie je len taký obyčajný, je jubilejný. A vo výnimočnom roku treba ísť aj na výnimočnú dovolenku. No a tak sme vymysleli, že tento rok pôjdeme na PÚŤ. Viete, čo je to púť, deti?“

Lucia sa zamyslela. Čo je to púť?

„To je, keď nejakí ľudia putujú na nejaké významné miesto. Minule o tom hovorili v kostole.“

„Výborne, Lucia!“ pochválil ju ocko: „Aj my budeme tento rok putovať na významné miesto. Spoločne navštívime štyri sväté brány v Ríme. Tieto brány sú naozaj špeciálne, otvárajú sa len počas jubilejného roka. Naposledy boli otvorené pred dvadsiatimi piatimi rokmi.“

„Fíha!“ začudoval sa Valerio: „To je naozaj dávno! Veď to sme ešte neboli na svete!“

Ocko sa zasmial: „Nie, to ste neboli. Ale my s mamou si to pamätáme. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, vtedy sme neboli oveľa starší ako ste vy teraz, sme spolu so svojimi rodinami aj my putovali do Ríma, aby sme navštívili sväté brány.“

„A boli ste aj pri mori?“ opýtala sa Lucia. Milovala plávanie a najradšej plávala v mori.

„Áno,“ usmiala sa mama: „Kúpali sme sa v mori, opaľovali sme sa na pláži, ochutnali sme talianske jedlá a dokonca sme videli aj jeden z najslávnejších obrazov sveta, Stvorenie Adama v Sixtínskej kaplnke. A toto všetko zažijete tento rok aj vy.“

„A ako sa tam dostaneme? Veď to je strašne ďaleko!“ čudoval sa Valerio.

„Poletíme lietadlom!“ zasmial sa ocko.

„Práve som zistila, že milujem púte,“ vyhlásila Lucia so žiarivým úsmevom na tvári.

„To je skvelé, srdiečko,“ usmiala sa na ňu mamka: „Ale púť nie je len o lietaní lietadlom a kúpaní sa v mori. Keď človek putuje, musí prekonávať rôzne prekážky, musí byť trpezlivý a kráčať vždy dopredu, aby nezišiel zo správnej cesty. Je to ako v živote. Tu na zemi sme iba pútnikmi, putujeme, aby sme sa raz dostali do neba. Náš život nás občas skúša, občas je cesta hrboľatá a občas sa musíme na križovatke rozhodnúť, ktorým pôjdeme smerom, ale keď prekonáme všetky tieto prekážky, nakoniec sa dostaneme do neba.“

„Ale ako zistíme, ktorým smerom máme ísť? Čo keď prídeme na križovatku a nebudeme vedieť, ktorá cesta vedie do neba?“ spýtala sa Lucia.

„To je dobrá otázka,“ pochválil ju ocko: „Každý správny pútnik má so sebou mapu. Keď nevie, ktorým smerom má ísť, pozrie sa do mapy a tá mu poradí. Aj my, pútnici životom, máme takúto mapu. Je ňou Sväté Písmo, cez ktoré sa nám prihovára Boh. Keď sa v živote ocitneme na križovatke a nevieme kadiaľ ďalej, stačí, keď sa obrátime k nášmu Nebeskému otcovi a on nám ukáže správnu cestu.“

Valerio vybehol z miestnosti a o malú chvíľku sa vrátil, v rukách ako nejaký vzácny poklad niesol Bibliu. Opatrne ju položil na stôl.

„Počas jubilejného roka sa neotvárajú len sväté brány, ale aj ľudské srdcia,“ vážne povedala mamka: „Keď otvoríme svoje srdce Pánu Bohu a necháme ho, nech sa nám prihovára skrze Sväté Písmo, on bude viesť naše kroky a ukáže nám správnu cestu do neba.“

„Chcem počúvať Pána Boha a nechať sa ním viesť,“ slávnostne vyhlásila Lucia.

„Aj ja!“ pridal sa Valerio.

„Tak teda dobre, vy naši malí pútnici! Spoločne otvoríme svoje srdcia Bohu a budeme počúvať jeho slovo. Ale najskôr,“ povedal ocko vážne: „sa ideme najesť. Mama pre nás pripravila výbornú večeru.“