23. december 2019 - Choroba a smrť Jána Pavla. Obrátenie Lízy
Štvrtý adventný týždeň
Pondelok 23. december 2019
Choroba Jána Pavla II.
Posledné požehnanie z pápežského okna
KŇAZ:
Každým dňom sme bližšie k Vianociam a v našom rozprávaní o Karolovi Wojtylovi sa blížime ku dňu jeho smrti. Už teraz vás chcem uistiť, že keď Ján Pavol II. umieral, ľudia na celom svete smútili a plakali, ale súčasne sa diali úžasné veci. Pápežov Anjel Strážca to všetko videl, zapísal si a určite nám o tom porozpráva. Teraz malé pripomenutie zo soboty. Pápežov Anjel Strážca nám hovoril, že pápež mal to šťastie, že ešte pred svojou smrťou blahoslavil osobu, ktorú za života obdaroval veľkým priateľstvom.
Otázka deťom:
- Kto to bol?
(Matka Tereza z Kalkaty)
KŇAZ:
Áno, bola to Matka Tereza z Kalkaty. Sotva šesť rokov po jej smrti ju Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú. Kým žila, sa s ňou často stretával. Veľmi si cenil to, čo robila. Posielal ju do krajín, kde sám nemohol ísť, napríklad do Číny či Ruska. Raz ju poprosil, aby založila svoj dom pre chudobných na výnimočnom mieste. Matka Tereza bola veľmi prekvapená.
Otázka deťom:
- Kde Matka Tereza mala otvoriť dom pre najchudobnejších?
(vo Vatikáne)
KŇAZ:
Nie v Ríme, hlavnom meste Talianska, kde už Misionárky lásky mali svoj dom pre chudobných, ale v samom Vatikáne, miniatúrnom meste – štáte, kde býva pápež. Niektorým obyvateľom Vatikánu sa nepáčil tento pápežov nápad. Báli sa, že sa do tohto domu zídu chudobní, špinaví bezdomovci a vo Vatikáne je všetko čisté a pekné. Pápeža to neovplyvnilo a dom pre najchudobnejších vo Vatikáne bol založený.
Pápež na chudobných nikdy nezabúdal, teraz však sám potreboval pomoc.
Kňaz Mieczyslaw Mokrzycki, osobný pápežov tajomník, sa strhol pri stole.
Ján Pavol II. sa dusil. Silným úderom udrel pápeža do chrbta. Nepomohlo to. Ešte raz ... Bez účinku.
„Rýchlo do nemocnice.“ Takéto situácie sa stávali už predtým, ale úder do chrbta obyčajne pomohol. Tentokrát situácia vyzerala hrozne.
Na začiatku roka 2005 sa zdravie Svätému Otcovi veľmi pohoršilo. Nemohol sa už skoro vôbec samostatne pohybovať. Jeho živá tvár plná výrazu sa stala skoro nehybná. Len jeho oči stále svietili tou istou iskrou. Nevyliečiteľná Parkinsonova choroba, aj keď spomalená pomocou liekov, pokračovala.
Pápež, kedysi skvelý rečník, s ťažkosťami vydal zo seba hlas. Len začínal a končil homílie, ktoré za neho čítal jeden z arcibiskupov. Ale nezriekol sa verejných vystúpení, hoci nevyzeral najlepšie. Bol veľmi nešikovný. Občas napriek svojej vôli mu z úst tiekli sliny, ktoré si musel utierať vreckovkou.
Niektorí tvrdili, že by sa pápež v takomto stave nemal ukazovať, lebo to nie je dobré, keď všetci vidia slabosť takej mocnej inštitúcie akou je Cirkev.
Už pred niekoľkými rokmi, keď čoraz viac bolo vidieť jeho chorobu, prajní aj neprajní ľudia hovorili: „Pápež už urobil veľmi veľa, mal by sa zrieknuť úradu a oddychovať“. Jedným záležalo na zdraví Svätého Otca a na tom, aby čo najdlhšie bol s tými, ktorí ho milujú. Ale niektorí ho jednoducho mali už dosť. Milý pápežov Anjel Strážca zaiste si tieto dni pamätáš.
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA:
Samozrejme, že si pamätám, nielen posledné dni pápeža na zemi, ale aj predchádzajúce zdravotné problémy Jána Pavla II.
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA číta denník (pomaly a výrazne):
Už pred desiatimi rokmi uvažoval o tom, či by nemal odstúpiť z úradu. Choroba mohla predsa pribrzdiť alebo prinajmenšom sťažiť vedenie Cirkvi. Je pravda, že myseľ mal jasnú, len telo bolo na tom čoraz horšie.
„Našťastie starneme od nôh a nie od hlavy,“ povedal jednému zo svojich priateľov, biskupovi Adamovi Dyczkowskiemu.
Odchod zvažoval zvlášť v polovici deväťdesiatich rokov, keď spadol v kúpeľni a mal úraz bedrovej kosti. Vedel, že Parkinsonova choroba postupuje a môže viesť k celkovej neschopnosti. Istého dňa cez prázdniny v horách povedal o tom svojmu žiakovi a priateľovi kňazovi Tadeuszowi Styczniowi. Kňaz mu odpovedal, že z dôvodu choroby môže odísť šéf firmy alebo hlava štátu, ale pápež je otcom a otec je otcom do konca.
KŇAZ:
Po tomto rozhovore Ján Pavol II. už viac na odchod nemyslel. Napriek chorobe vytrvalo pracoval. Ale v tento deň musel ísť do nemocnice. Lekári videli len jedno riešenie - tracheotómiu. Povedali, že pod týmto komplikovaným slovom sa skrýva jednoduchý zákrok - museli rozrezať priedušnicu a do nej umiestniť rúrku, cez ktorú sa do pľúc dostáva vzduch.
Zákrok trval pol hodiny. Keď znecitlivenie pominulo, pápež chcel niečo povedať, ale ... nemohol! Dokonca ani jedno slovo. Urobil znak, že chce niečo napísať. Prečítali: „Čo ste to so mnou urobili? Ale, Totus tuus“.
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA číta denník (pomaly a výrazne):
Na tento deň si veľmi dobre pamätám. Veľmi mi bolo smutno dokonca som si poplakal. Karol mal veľmi silnú vôľu. Tým ťažšie mu bolo zmieriť sa s tým, že sa stal nemým. Myslel na Pána Ježiša, ktorý sa v Getsemanskej záhrade modlil k Otcovi: „Nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane“. Myslel aj na našu Matku Máriu stojacu pod krížom umierajúceho Syna. Slová „Totus Tuus (Celý Tvoj)“ ho sprevádzali počas celého života, pomáhali mu učiť sa poslušnosti voči Pánovi a pomáhali mu aj v posledných dňoch života.
KŇAZ:
Blížil sa Veľký týždeň. Triduum Umučenia Pána. Ján Pavol II. sa chcel vrátiť z nemocnice domov a naučiť sa znova hovoriť. S pomocou logopéda začal cvičiť artikuláciu slov. Niekdajší herec, majster slova túžil, hoci na krátko, prehovoriť k veriacim na Veľkonočnú nedeľu a udeliť im špeciálne pápežské požehnanie Urbi et Orbi – Mestu a svetu. V tom ho nemôže nikto zastúpiť. Na Veľkú noc 27. marca stál v okne svojej knižnice. To, čo sa tam vtedy stalo, vošlo do histórie. Bolo to posledné verejné vystúpenie pápeža. Aké bolo? Vypočujte si sami.
PRÍBEH 13:
Z obrovských reproduktorov vychádzalo len chrapľavé, nepravidelné dýchanie. Ján Pavol II. mal mikrofón blízko pri ústach, aby ho bolo počuť, aj keď bude hovoriť veľmi potichu. Ale, žiadne slovo nebolo. Dych sa stal rýchlejší a hlasnejší. Pápež prechádzal zrakom text príhovoru. Ticho. Emócie ho zradili. Keď zbadal ľudí stojacich na námestí, dojatie mu tak stiahlo hrdlo, že nemohol dostať zo seba hlas. Keď prešiel zrakom na slová „Nech vás žehná Všemohúci Boh,“ zdvihol ruku a urobil znak kríža.
„Keď nemôžem spĺňať zverenú misiu, možno bude lepšie, keď zomriem,“ povedal neskôr arcibiskupovi Dziwiszowi. Ale hneď dodal: „Nech sa stane Tvoja vôľa“. Totus tuus.
KŇAZ:
Bolo to na Veľkonočnú nedeľu 27. marca 2005. Už nikdy viac nestál Ján Pavol II. v pápežskom okne. Pozrite sa na fotografiu v našej knihe. Je to posledné pápežove požehnanie.
Kňaz poprosí dieťa o otvorenie knihy – anjelovho denníka na a o prečítanie textu pri fotografii a textu na vedľajšej strane.
Otázky:
1. Ako sa volá chirurgický zákrok, po ktorom Ján Pavol II. stratil hlas?
2. Aké požehnanie dal Ján Pavol II. 27. marca 2005 na Veľkonočnú nedeľu?
3. Čo pošepkal Ján Pavol II. arcibiskupovi Stanislavovi Dziwiszowi, keď stratil hlas?
Úlohy:
1. Prilep na rorátny plagát nasledujúci obrázok.
2. Pomodli sa za všetkých ťažko chorých, ktorí Vianoce strávia v nemocniciach.
Obrázok:
Ján Pavol II. dáva z pápežského okna posledný raz požehnanie. Veľkonočná nedeľa 27. marca 2005.
Kniha v kostole:
23. december - pondelok
Fotografia: Ján Pavol II. dáva z pápežského okna posledný raz požehnanie.
Text pri fotografii : Ján Pavol II. dáva z pápežského okna posledný raz požehnanie.
Veľkonočná nedeľa, Vatikán, 27. marca 2005.
Z denníka pápežovho Anjela Strážcu:
Karol mal veľmi silnú vôľu. Tým ťažšie mu bolo sa zmieriť s tým, že sa stal nemým. Vtedy myslel na našu Matku Máriu stojacu pod krížom umierajúceho Syna. Slová „Totus Tuus (Celý Tvoj)“ ho sprevádzali počas celého života a pomáhali mu učiť sa poslušnosti voči Pánovi.
Smrť Jána Pavla II.
Obrátenie Lízy
KŇAZ:
Už len niekoľko hodín nás delí od Vianoc. Všetkých srdečne vítam, zvlášť deti so svetielkami. Advent sa už končí podobne ako anjelovo rozprávanie o neobyčajnom človeku. Doslova už len dni nás delia od okamihu, keď Ján Pavol II. odišiel do Otcovho domu. Ako som vám pred chvíľou naznačil, všetci plakali, ale mnohí od šťastia. Ako to, že od šťastia, spýtate sa? O chvíľu vám vysvetlím túto záhadu, ale najprv niekoľko otázok.
Otázky deťom:
- Kedy sa Ján Pavol II. poslednýkrát ukázal v pápežskom okne?
(na Veľkonočnú nedeľu 27. marca 2005)
- Čo vtedy povedal pápež?
(nič, lebo už nedokázal hovoriť)
- Čo pošepkal arcibiskupovi Dziwiszowi keď zostali sami?
(keď nemôžem spĺňať zverenú misiu, možno bude lepšie keď zomriem. Ale hneď dodal: „Nech sa stane Tvoja vôľa“. Totus tuus.)
KŇAZ:
Pred chvíľkou som povedal, že pre niektoré osoby bola pápežova smrť zázračnou udalosťou. Tak tomu bolo aj s Lízou. Zo všetkých strán zaľahla na ňu temnota.
Trvalo to od Vianoc. Boli to najsmutnejšie sviatky jej života. Nemohla zaspať, ležala s otvorenými očami. V srdci mala hroznú clivotu, ktorú nedokázala ani pomenovať. „Bože, či existuješ? Ježiš, či skutočne existuješ? Či jednoducho zomriem a to bude jednoducho môj koniec?“
Pred niekoľkými rokmi sa život Lízy Burns z Manchestru vo Veľkej Británii ničím nelíšil od života jej rovesníčok. Chodila do školy (zhodou okolností to bola katolícka škola), s veľkou radosťou a nadšením prijímala prvé sviatosti. Ale keď mala 12 rokov, stratila vieru. Bola dobrou žiačkou, dobre sa správala, ale stala sa ľahkým cieľom pre iných. Posmievali sa jej a podpichovali ju, až sa to stávalo stále neznesiteľnejšie. Istého dňa zbadala, že pred vedľa sediacou spolužiačkou leží otvorená kniha s kliatbami. Zrak Lízy padol na vetu, ktorá ju veľmi zaujala: „Kliatba, ktorá má taký účinok, že porazíš prenasledovateľov a staneš sa populárnejšou.“ Tak sa začala jej cesta do sveta okultizmu. Používala kliatby a rituály, ale nezdalo sa jej, že by účinkovali. Najprv ju priťahovala novota týchto praktík, ale po čase ju to unavovalo. Jej život bol čoraz smutnejší. Vianoce 2004 boli strašné. Bola na pokraji depresie.
Prvé tri mesiace nového roku 2005 boli pre Lízu rovnako hrozné. Neverila v existenciu lásky, v ľuďoch videla len zlo, nikomu nedôverovala a všetkých nenávidela. Cítila len jedno – hnev. Začala chorľavieť a chudnúť. Istého dňa zapla televízor. Vypočujte si čo sa vtedy stalo.
PRÍBEH 14:
Včera večer vo Vatikáne zomrel pápež Ján Pavol II. povedal moderátor a na obrazovke sa ukázalo námestie a bazilika sv. Petra. Kamera brala zábery z námestia, vážne tváre ľudí, hlavne mladých, ktorí pozerali hore k oknám na treťom poschodí. Na námestí sa zhromaždili zástupy ľudí. Pred 22,00 hod. bola zverejnená informácia o smrti pápeža.
Líza videla priblíženie tváre nejakého biskupa, ktorý povedal niečo po taliansky. Dole sa posúval text s tlmočením: „O 21,37 hod. náš milovaný Svätý Otec Ján Pavol II. odišiel do domu Otca. Modlime sa.“
Niečo ňou otriaslo, stŕpla. Nerozumela prečo, ale s istotou vedela, že jej srdce niečo hlboko pohlo. Pozerala na obrazovku a počúvala nasledujúce výpovede o tomto človeku, ktorý jej bol dovtedy úplne ľahostajný. Zo stoviek záberov z dokumentárnych filmov a svedectiev ľudí sa jej tvoril v hlave obraz niekoho, kto dokázal byť súčasne silný a jemný, rozhodný a vľúdny a nadovšetko plný lásky. Videla jeho oči plné hnevu, keď napomínal k obráteniu členov sicílskej mafie a nežnosť s akou bral malé deti na ruky. Videla, ako hovorí k nespočetným zástupom a ako si pritúlil brazílskeho robotníka, ktorý sa sťažoval na osud ľudí takých, ako on. Pozerala na pápeža ako si pritúlil chlapca chorého na AIDS a horlivo sa modliaceho pod krížom kdesi v srdci afrického pralesa. Dojali ju zábery z posledných rokov a posledných dní – pohľad na starca, ktorý sa hýbe a hovorí s obrovskými ťažkosťami, ktorý stojí v okne svojej knižnice a bezradne klepe dlaňou, pretože nemôže vyriecť ani jedno slovo. Uvedomila si, že vidí v ňom všetko to, o čom čítala ako dievčatko v evanjeliu. Videla v ňom obraz Krista, lásku. Počas nasledujúcich dní sa nemohla odtrhnúť od televízora. Cítila, že sa jej vracia nádej, hoci znova nezískala pred rokmi stratenú vieru.
KŇAZ:
Celý týždeň Líza pozerala televízor ako začarovaná. Keď v deň pohrebu kardinál Ratzinger zveril dušu pápeža Najsvätejšej Panne Márii, Líza pocítila akoby jej srdce zasiahla strela, ktorú vystrelil Pán Boh.
Videla pravdu! Zbadala ju jasne a výrazne. Chytila ruženec a vzlykajúc začala bozkávať krížik. Veď Ježiša milovala najviac a po ňom túžila. Až teraz pochopila, že práve jeho hľadala celý ten čas – a On bol stále vedľa nej. Náš milovaný pápežov Anjel Strážny poznal si túto udalosť - obrátenia Lízy?
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA:
Samozrejme, že som ju poznal.
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA číta denník (pomaly a výrazne):
Po odchode Karola do Otcovho domu, pozeral som sa na svet. Mal som dojem, že sa opakuje to, čo sa dialo v požehnaných dňoch narodenia Pána. Vtedy pastieri zbadali veľké svetlo a počuli hlas jedného z nás: „Narodil sa Vám v meste Dávidovom Kristus Pán...“ Ja a moji bratia sme spievali od radosti: „Sláva Bohu na Výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. Po odchode Karola sme tiež spievali od radosti, keď sme videli ako sa ľudia na celom svete vracajú k Pánovi. V Európe a Ázii, v Afrike a Amerike. Aj v Austrálii sa zapĺňali kostoly, spovednice boli obliehané. Diali sa zázraky. Nielen uzdravenia tela, ale predovšetkým duší.
KŇAZ:
Teraz už rozumiete prečo som hovoril, že odchod Jána Pavla II. do domu Otca bol zázračnou udalosťou pre celý svet.
Kňaz poprosí dieťa o otvorenie knihy – anjelovho denníka a o prečítanie textu pri fotografii a textu na vedľajšej strane.
KŇAZ:
Na fotografii v našej rorátnej knihe a na vašom obrázku je dnes truhla Jána Pavla II. Na truhle je položená kniha – Evanjelium. Kniha bola otvorená. V určitom okamihu sa strhol silný vietor a začal obracať strany, jednu po druhej. Nakoniec pohol obálkou a kniha zostala zatvorená. Tak ako pozemský život Jána Pavla II.
Otázky:
1. Ján Pavol II. zomrel v sobotu predvečer sviatku, ktorý sám ustanovil. Aký je to sviatok?
2. O koľkej hodine zomrel Ján Pavol II.?
Úlohy:
1. Pomodli sa za tých, ktorí zomrú dnes večer.
2. Dbaj na modlitbu k Duchu Svätému.
Obrázok:
Zatvorená kniha Svätého písma na truhle Jána Pavla II., Vatikán, 8. apríl 2005.
Kniha v kostole:
23. december - pondelok
Fotografia: Zatvorená kniha Svätého písma na truhle Jána Pavla II.
Text: Zatvorená kniha Svätého písma na truhle Jána Pavla II., Vatikán, 8. apríl 2005.
Z denníka pápežovho Anjela Strážcu:
Po odchode Karola do Otcovho domu anjeli od radosti spievali, keď videli ako sa ľudia na celom svete vracajú k Pánovi. V Európe a Ázii, v Afrike a Amerike. Aj v Austrálii sa zapĺňali kostoly, spovednice boli obliehané. Diali sa zázraky. Nielen uzdravenia tela ale predovšetkým duší.