Dnešný deň je výnimočný. Pre všetkých mariánskych ctiteľov zvlášť. 13. máj 1917, 13. máj 1981. 109 rokov od prvého zjavenia vo Fatime, 45 rokov od atentátu na svätého Jána Pavla Veľkého. Pre Rudinskú je to deň patrónky nášho farského kostola. Oslavujeme Matku, ktorá nám pomáha na ceste do Neba.
Začali sme piesňou „K Márii voláme“ od Nelky a Veroniky z Púchova, pokračovali sme meditatívnou modlitbou svätého ruženca. Pred každým desiatkom nám zaspieval náš mládežnícky spevokol a postupne sa predmodlievali muži, ženy, mládež a deti. Piaty desiatok bol spievaný. V procesii s Fatimskou Pannou Máriou sme putovali tak ako je to vždy na námestí vo Fatime za spevu k Božej rodičke. Po fatimskej piesni „Keď žiaril a prekvital 13. máj“, nasledovalo zasvätenie modlitbou od svätého Jána Pavla. Slávnosť vyrcholila svätou omšou. Po nej naše ženy pripravili pred kostolom sladké pohostenie pre všetkých. Ďakujeme...
Pán dekan nás voviedol do dnešných krásnych chvíľ jeho ponukou, ktorú tvorili slová mladučkej Lucie z Fatimy:
„Prídem aj ja do Neba?“
Túto otázku položila pri prvom stretnutí v Cova d'Iria 13. mája 1917 Lucia Panne Márii potom, čo jej povedala, že prichádza z Neba.
Lev XIV. v Pompejách: Ruženec nás privádza k Ježišovi a učí nás pokoju
Pápež Lev XIV. slávil 8. mája svätú omšu na Námestí pred Sanktuáriom v Pompejách. V homílii pripomenul 150 rokov od položenia základného kameňa svätyne, odkaz svätého Bartola Longa a ruženec predstavil ako modlitbu, ktorá vedie ku Kristovi, Eucharistii, láske k blížnym a prosbe za pokoj.
HOMÍLIA PRI SVÄTEJ OMŠI
Drahí bratia a sestry!
„Velebí moja duša Pána.“Tieto slová, ktorými sme odpovedali na prvé čítanie, vyvierajú zo srdca Panny Márie, keď Alžbete predstavuje plod svojho života, Ježiša, Spasiteľa. Po nej budú pre Krista spievať Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, i starec Simeon. Tieto tri chválospevy každý deň sprevádzajú chválu Cirkvi v Liturgii hodín. Sú pohľadom starobylého Izraela, ktorý vidí naplnené svoje prisľúbenia; sú pohľadom Cirkvi-nevesty, obrátenej k svojmu božskému Ženíchovi; sú implicitne aj pohľadom celého ľudstva, ktoré nachádza odpoveď na svoju túžbu po spáse.
Ctihodná víťazná Panna, Pani neba a zeme, na ktorej meno sa tešia nebesia a trasie sa peklo, slávna Kráľovná svätého ruženca, my oddané Tvoje deti, zhromaždené v Tvojej svätyni v Pompejach v tento výročný deň, Tebe odovzdávame pocity nášho srdca a so synovskou dôverou prinášame naše starosti. Z trónu milosti, kde sedíš Kráľovná, zhliadni, Mária, svojím súcitným pohľadom na nás, na naše rodiny, na celý svet. Nech vzbudia v Tebe spolucítenie starosti a utrpenia, ktoré zaplavujú horkosťou naše životy. Pozri, Matka, koľko číha na nás nebezpečenstiev pre dušu i telo, ako veľmi nás sužujú nešťastia a trápenia.
Ó Matka, vypros nám milosrdenstvo u Tvojho Božského Syna a pritiahni Tvojou láskavosťou srdcia hriešnikov. Sú to naši bratia a Tvoje deti, za ktoré Ježiš Kristus zaplatil svojou krvou a ktorí zarmucujú Tvoje citlivé srdce. Ukáž všetkým, že si Kráľovná pokoja a odpustenia.
V decembri sme ako farnosť prežívali Roráty 2025 na tému Čakáme na Pána Ježiša s Levom XIV. Naši poľskí priatelia, ktorí pripravili adventné materály, ponúkli na Detské sväté omše aj bieleho plyšového leva Lea, ktorý nás sprevádzal celým adventom. Deti, ktoré svedomito chodili na ranné rorátne sväté omše, boli pozvané za odmenu na výlet do ZOO v Bratislave, kde sa nachádzajú dva biele levy...
Dnešná nedeľa je výnimočná: Božie milosrdenstvo sa nám ponúka v neskutočnej veľkosti. Oslávili sme ho popoludní o 15,00 hod. modlitbou Korunky Božieho milosrdenstva, tak ako si to praje Pán Ježiš. Na Fatimskej slávnosti sme hľadeli s Matkou na Syna, ktorý je dokonalé Milosrdenstvo. Pán dekan spojil tieto dva krásne zdroje milostí: Milosrdenstvo druhej veľkonočnej nedele a Matku Máriu.
Opäť nám krásne zaspievali Nelka a Veronika z Púchova, rovnako aj náš spevokol mladých. Piesne o Božom milosrdenstve a Panne Márii umocňovali sviatočnú atmosféru.
Pán dekan sa aj dnes venoval myšlienke „Pán s tebou“z modlitby "Zdravas Mária".
Svätý Otec Ján Pavol Veľký počas návštevy Sanktuária v Krakove-Lagievnikách povedal veľmi významné slová: „Nič človek tak nepotrebuje, ako Božie milosrdenstvo - tú láskavú lásku, spolucítiacu, pozdvihujúcu človeka ponad jeho slabosť k nekonečným výšinám svätosti Boha.” Pán Boh dokonale pozná situáciu dnešného človeka, a preto mu ponúka dar posolstva o Božom Milosrdenstve, ktoré odovzdal prostredníctvom svätej Sestry Faustíny z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Jedného dňa jej povedal: „V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom” (Den. 1588).