Pastiersky list pri príležitosti 250. výročia vzniku Spišskej diecézy

(8. marca 2026)

Drahí bratia a sestry, nie každé výročie je iba spomienkou na minulosť. Niektoré výročia sú pozvaním zastaviť sa, pozrieť sa späť s vďačnosťou a zároveň sa znova nadýchnuť pre budúcnosť. Jubileum 250 rokov našej Spišskej diecézy je práve takýmto časom. Dňa 13. marca 1776 vtedajší pápež Pius VI. vyčlenil naše územie z Ostrihomskej arcidiecézy a založil Spišskú diecézu. Nebolo to iba administratívne rozhodnutie, ale pastierska odpoveď na konkrétnu potrebu – aby Cirkev bola bližšie k ľuďom, aby Boh bol bližšie k ich každodennému životu. Naša diecéza nevznikla preto, aby pribudla nová štruktúra, ale aby sa evanjelium hlásalo účinnejšie a s väčšou blízkosťou.

Za čo máme byť dnes najviac vďační? Predovšetkým za živú vieru našich ľudí. Za generácie rodičov a starých rodičov, ktorí vieru neodkladali iba na nedeľu, ale žili ju v rodinách, v práci, v ťažkostiach i radostiach. Za kňazov, zasvätené osoby i laikov, ktorí si zachovali vernosť aj v časoch skúšok. Ešte pred päťdesiatimi rokmi sa jubileum slávilo v zajatí totality a napriek výstrahám komunistického režimu. Dnes žijeme v slobode. Je to dar, ale aj záväzok. Jedinečnosť našej diecézy spočíva v hlbokom prepojení viery s rodinou, s krajinou a s poctivou prácou. Orava, Liptov a Spiš sú krajom tvorivých a obetavých ľudí. Máme horlivých kňazov, ktorým srdce horí pre farnosť. Pán nám vzbudzuje nové kňazské a rehoľné povolania. Máme množstvo mladých – obraciam sa na vás, mladí, počítam s vaším nadšením. Majte radi Ježiša a Cirkev a nebojte sa to ukázať. Naše rodiny a starí rodičia môžu ukázať krásu vernosti a každodennej modlitby. Nech sa z našej diecézy šíri obnova viery pre celé Slovensko.

Mottom jubilea diecézy sú slová proroka Eliáša: „Plný horlivosti za Pána.“ Eliáš zostal verný Bohu v čase duchovnej krízy. Nežil zo spomienok, ale zo živej skúsenosti s Bohom. Aj my potrebujeme tento vnútorný oheň. Môžeme mať vrece plné uhlíkov, ale ak sú vyhasnuté, nič nezapália. Stačí jeden žeravý uhlík a zapáli ostatné. Prosme Pána, aby v nás obnovil horlivosť viery. Najväčšou duchovnou výzvou tohto času je sloboda, ktorú máme. Sloboda nám umožňuje žiť vieru radostne a odvážne. Môžeme ohlasovať Krista vo verejnom priestore, v škole, na pracovisku, v médiách i na sociálnych sieťach. Bratia a sestry, evanjelizujme, vydávajme svedectvo o našej viere, buďme autetickými kresťanmi.

V našej diecéze chceme kráčať ako jedno spoločenstvo bratov a sestier. Nech sa naše farnosti stanú miestom blízkosti, kde sa ľudia poznajú, modlia jeden za druhého a dokážu sa prijať aj vo svojej krehkosti. Nebojme sa hovoriť o viere a o evanjeliu aj vo verejnom živote. Viera nie je súkromná záležitosť – prejavuje sa konkrétne v odpustení, čestnosti, službe a pokoji uprostred nepokoja.  Jubileum sa spája aj so synodálnou cestou Cirkvi. Sme pozvaní kráčať spolu – kňazi, zasvätení i laici – niesť spoločnú zodpovednosť za tvár Cirkvi a rozlišovať, kam nás vedie Duch Svätý. Ďakujme za minulosť, ale s nádejou hľaďme dopredu. Túžim, aby na konci tohto nášho jubilea naša diecéza bola ešte viac spoločenstvom učeníkov. Aby sme boli Cirkvou, ktorá sa nebojí vyjsť k človeku na okraji, ponúknuť blízkosť a podeliť sa, ako nás to učí svätý Martin, patrón našej Spišskej diecézy.

Drahí bratia a sestry, ako diecézny biskup vás všetkých srdečne pozývam na slávnostnú svätú omšu pri  otvorení jubilea v piatok 13. marca o 17.00 hod. v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. Príďte všetci! Je pripravený aj vyhrievaný stan s obrazovkami. Teším sa na spoločné liturgické slávenie so všetkými kňazmi našej diecézy i so všetkými vami. Na tento deň udeľujem dišpenz od piatkového pôstu pre celú našu diecézu, keďže je to deň radosti, vďaky a oslavy.

Prosím vás o modlitby za mňa a uisťujem vás o svojich modlitbách za vás všetkých. Ďakujem, že vás všetkých mám. Ďakujem za to, že žijete s radosťou a horlivo denne Ježišovo evanjelium. Zo srdca vám udeľujem svoje biskupské požehnanie. Na príhovor Panny Márie Levočskej a sv. Martina, patróna našej diecézy, nech vás žehná všemohúci Boh – Otec i Syn i Duch Svätý. Amen.

+Váš biskup František

PASTIERSKY LIST DIECÉZNEHO BISKUPA PRI PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA ZALOŽENIA BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZY

Drahí bratia a sestry, veriaci i neveriaci obyvatelia žijúci na území Banskobystrickej dicézy. Srdečne vás všetkých pozdravujem a prihováram sa k vám z príležitosti osláv 250. výročia založenia našej diecézy.

Oprávnene sa môžete opýtať: Čo máme oslavovať? Čo zriadenie diecézy pre nás znamená? V tomto liste sa pokúsim odpovedať na tieto vaše dôležité otázky.

Naša diecéza je územnou čiastkou celosvetovej Katolíckej cirkvi. Hovoriť o význame diecézy, znamená hovoriť o význame Kristovej Cirkvi. Načo je Kristova Cirkev, aké je jej poslanie?

Vlastné poslanie Cirkvi nie je ani politickej, ani hospodárskej, ani sociálnej povahy. Poslanie Kristovej Cirkvi je náboženské (por. konštit. Gaudium et spes 42). Predmetom poslania Cirkvi je dielo spásy, teda pravé ľudské šťastie. Preto sa Cirkev zaujíma a stará o každú ľudskú osobu. Spása, ako pravé ľudské šťastie, zahŕňa v sebe učenie, vedenie a posväcovanie. Ak ľudstvo odvrhne Kristovu Cirkev, dostáva sa do nereálneho, jednostranného a nedostatočného pohľadu na svet (Ján Chryzostom Korec; +2015). A naopak. Ak svet, ak každý jeden človek, prijme Kristovu Cirkev, nadobúda veľké výhody, najmä nasledujúce tri:

– Žije v životnej pravde, žije v Kristovom svetle. Spoznanie zmyslu ľudskej existencie nie je možné bez Cirkvi, ktorá dostala múdrosť „zhora“. Cirkev už stáročia vedie ľudstvo po ceste zjavenej večnej pravdy. Cirkev túto podstatnú pravdu o Bohu a o človekovi nehľadá – ona ju vlastní, lebo ju dostala ako Kristovo svetlo. Preto má Cirkev aj právo aj povinnosť učiť, a to záväzne a dôsledne, a tak dávať svetu potrebnú istotu.

– Žije v spoločenstve. Sociológia a psychológia zhodne učia, že človek je spoločenský tvor. Božsko-ľudská Cirkev uspokojuje prirodzenú potrebu každého človeka po vzťahoch, v ktorých je skrytá pozornosť a láska. Bežné kamarátstvo, priateľstvo či láska – všetky tieto dobré spoločenstvá, nech by boli akokoľvek dokonale rozvinuté a prežívané, nenahradia Cirkev, lebo sú v porovnaní s ňou čiastkové, obmedzené a neúplné. Osobnú izoláciu a subjektivizmus môže prekonať len správny vzťah k Bohu a k blížnemu, ktorý presahuje horizont priestoru a času.

– Žije novým, nadprirodzeným Kristovým životom. Cirkev Božou mocou ľudskú osobu vnútorne premieňa, zušľachťuje a posväcuje. Pán Boh jej dáva účasť na svojom blaženom živote, na živote Najsvätejšej Trojice. Dary Cirkvi – milosti a požehnania – obohacujú aj život tejto zeme a siahajú až do večnosti. Pekný a správny vzťah k transcendentnu prekonáva svetský materializmus a túžbu po požívačnosti.

Vyššie spomenutý trojnásobný význam Cirkvi možno vyjadriť aj podrobnejšie. Cirkev je nenahraditeľná: – ako miesto spojenia a komunikácie s pravým Bohom; – ako miesto stálej aktualizácie, čítania a počúvania Písma a „konania Boha“; – ako miesto Božieho univerzalizmu; – ako miesto súžitia s Bohom; – ako miesto ľudskej i božskej solidarity; – ako miesto odporu voči každému zlu; – ako miesto rešpektu voči všetkým; – ako miesto správnej ľudskej komunikácie; – ako miesto ochrany slabých a utláčaných; – ako miesto rodenia, oslavy a rozvíjania každého života; – ako miesto stálosti prirodzeného aj nadprirodzeného dobra.

Drahí bratia a sestry, keď sme si takto v krátkosti opísali význam Cirkvi, a teda aj nášho biskupstva, môžeme si priblížiť aj historický vznik 250 ročnej Banskobystrickej diecézy.

Pri vzniku troch slovenských diecéz, Banskobystrickej, Rožňavskej a Spišskej v jeden deň, 13. marca 1776, zohrala veľkú úlohu cisárovná a kráľovná Mária Terézia (1717-1780). Panovníčka Mária Terézia bola zbožná katolíčka. Bola presvedčená, že ju Prozreteľnosť povolala vládnuť, aby jej zverené národy priviedla k pozemskému dobru tým, že bude hľadať spoločné blaho všetkých a verne sa bude riadiť vnuknutiami svojho svedomia. Z tohto presvedčenia pramenil jej hlboký duchovný pokoj, životná múdrosť a rozvaha aj uprostred veľkých ťažkostí.

Od polovice 18. storočia existoval solídny návrh na rozdelenie obrovskej Ostrihomskej arcidiecézy, ktorý vypracovali fundovaní učenci. Návrh prihliadal na duchovné potreby obyvateľstva, aj na solídnu majetkovú základňu, ktorá ostala po zrušení jezuitov – Spoločnosti Ježišovej. Pod vplyvom týchto skutočností sa Mária Terézia rozhodla založiť na Slovensku tri nové biskupstvá. Svoj zámer zverejnila 1. januára 1776. Následne uhorská dvorská kancelária zostavila list, ktorým panovníčka podrobne vysvetlila svoje konanie pápežovi Piovi VI. Hlavným dôvodom jej krokov bola úprimná starostlivosť o duchovný život všetkých poddaných.

Pápež Pius VI., ktorý nastúpil na Petrov stolec len rok predtým a mal neľahké postavenie, zaujal k požiadavkám Márie Terézie blahosklonný postoj a konal pohotovo. Dal naraz vypracovať všetky dekréty na zriadenie troch biskupstiev a dňa 13. marca 1776 ich aj podpísal.

Diecéza Banská Bystrica s biskupským sídlom v slobodnom kráľovskom meste rovnakého mena bola zriadená bulou Regalium Principum. Panovníčka Mária Terézia sa postarala, aby nová diecéza mala dostatočný príjem nielen pre základné fungovanie, ale aj pre svoj budúci rozvoj.

V júni 1776 pápež Pius VI. potvrdil nominácie nových biskupov. Prvým banskobystric-kým biskupom sa stal František Berchtold, ktorý 13. októbra 1776 prijal biskupskú vysviacku z rúk novovymenovaného ostrihomského arcibiskupa prímasa Jozefa Baťáňa v Dóme sv. Martina v Bratislave. Biskup František Berchtold prišiel do Banskej Bystrice 28. októbra 1776. Nasledujúci deň bol slávnostne uvedený do úradu diecézneho biskupa vo farskom Kostole nanebovzatia Panny Márie. Hneď sa premyslene pustil do pastoračnej práce. Zriadil katedrálnu kapitulu, určil bývalý jezuitský Kostol sv. Františka Xaverského za katedrálu a všemožne uľahčoval kňazom ich službu. Tak sa začali písať dejiny našej diecézy…

Veľkosť vykonaného dobra na poli sociálnom a kultúrnom, tiež osvetovom a zdravotníckom môžu opísať objektívni historici. Veľkosť duchovného dobra, táto Cirkvi vlastná práca na spáse duší, sa tak ľahko opísať nedá. Napriek tomu chceme celý tento rok úprimne ďakovať Pánu Bohu, pápežovi Piovi VI. i panovníčke Márii Terézii za našu diecézu.

Terajší Svätý Otec Lev XIV. dňa 1. novembra 2025 slávil na Námestí sv. Petra svätú omšu, pri ktorej vyhlásil svätého Johna Henryho Newmana za učiteľa Cirkvi a zároveň ho ustanovil za spolupatróna učiteľov a pedagógov. Pápež pripomenul známy Newmanov hymnus „Veď ma, vľúdne svetlo“ a zdôraznil, že úlohou opravdivej výchovy je ponúkať toto svetlo tým, ktorí by inak mohli zostať v temnote pesimizmu a strachu. Ako je známe, John Henry Newman bol hlboko vzdelaný anglikán, teológ a filozof, ktorý sa obrátil a vstúpil do Katolíckej cirkvi, kde našiel to pravé a vľúdne svetlo, o ktoré prosil po celý život.

Drahí bratia a sestry, ďakujme Pánu Bohu svojím postojom, že môžeme žiť v pravom a vľúdnom svetle vteleného Božieho Syna, Ježiša Krista, ktoré nám už stáročia približuje a prináša naše biskupstvo. Nech aj náš pekný kresťanský život odzrkadľuje krásnu tvár Krista a jeho Cirkvi.

V duchu vďačnosti voči Pánu Bohu budeme sláviť svätú omšu dňa 14. marca o 10.00 hod. v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici.

Všetkých vás úprimne pozdravujem a zo srdca žehnám

Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup

• Predch.
• Nasl.