Domov

Bl. Zdenka bude svätorečená!!!

Vatikán 21. novembra. (TK KBS) Vatikán otvoril cestu k svätorečeniu blahoslavenej Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža (SCSC).

Pápež Lev XIV. dnes schválil dekrét o zázraku, ktorý sa stal na jej príhovor. Schválenie dekrétu o zázraku predstavuje rozhodujúci krok na ceste k jej svätorečeniu.

Dátum svätorečenia zatiaľ nie je známy. Stanoví ho pápež na riadnom konzistóriu, ktoré sa uskutoční vo Vatikáne.

Svätý Otec prijal na audiencii kardinála Marcella Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých. Medzi dekrétmi, ktorých vyhlásenie schválil, bol aj dekrét týkajúci sa blahoslavenej Zdenky Schelingovej.

Zázrak sa stal v januári 2007 v americkom Denveri. Robert Ernst sa po modlitbách na príhovor sestry Zdenky nevysvetliteľne uzdravil z terminálneho zdravotného stavu, ktorý súvisel s ochorením pankreasu. Jeho uzdravenie bolo predmetom skúmania a posudzovania v rámci procesu uznania zázraku.

Kto bola blahoslavená sestra Zdenka?

 

Budúca rehoľníčka sa narodila ako Cecília Schelingová na Štedrý večer pred 110 rokmi v oravskej obci Krivá na území dnešného Slovenska. Vstúpila do Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža, pracovala ako zdravotná sestra a neskôr v nemocničnom laboratóriu v Bratislave a Humennom.

Počas komunistického režimu sa dvakrát podieľala na príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Pri druhom pokuse však padla do pasce a v roku 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť. Po brutálnom mučení bola obvinená z velezrady a odsúdená na 12 rokov väzenia. Väznili ju v rôznych väzniciach na území vtedajšieho Československa. Kruté podmienky a následky mučenia vážne podlomili jej zdravie.

V apríli 1955 ju ako ťažko chorú prepustili z väzenia. Sestra Zdenka zomrela v trnavskej nemocnici 31. júla 1955 – krátko po prepustení z väzenia – vo veku nedožitých 39 rokov. Do roku 1979 bola pochovaná na Starom cintoríne v Trnave. Z dôvodu rušenia cintorína boli jej pozostatky prevezené do Podunajských Biskupíc. Od roku 2004 je na Starom cintoríne v Trnave pamätná tabuľa.

V roku 1970 bola súdne rehabilitovaná a zbavená obvinenia z velezrady. Dňa 14. septembra 2003 ju pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska vyhlásil v Bratislave-Petržalke za blahoslavenú. Stala sa tak prvou blahoslavenou Slovenkou. Liturgický sviatok sr. Zdenky si pripomíname 30. júla.

Miesta spojené s jej životom vrátane jej rodnej obce Krivá, Podunajských Biskupíc, kde spočívajú jej pozostatky, a tiež Trnavy – sídla kongregácie na Slovensku – navštevujú mnohí pútnici. Svedectvá ľudí, ktorých modlitby boli vypočuté po tom, ako sa k nej modlili, ako aj modlitby a ďalšie informácie prináša oficiálna stránka venovaná pamiatke sestry Zdenky:  https://zdenka.sk/sk

 

 

 

 

Prehľad najdôležitejších udalostí v procese blahorečenia a svätorečenia sestry Zdenky,

ktorý sa začal v roku 2000 a vyvrcholil potvrdením zázraku na jej príhovor

 

Chronológia procesu blahorečenia a svätorečenia sestry Zdenky Schelingovej

18. september 2000 – V Trnave sa začal diecézny proces blahorečenia sestry Zdenky Schelingovej.

16. jún 2003 – Uskutočnila sa druhá exhumácia jej telesných pozostatkov.

7. júl 2003 – Pápež Ján Pavol II. potvrdil blahorečenie sestry Zdenky.

14. september 2003 – Ján Pavol II. ju počas svojej návštevy Slovenska blahorečil počas svätej omše v Bratislave-Petržalke.

16. október 2013 – 28. február 2014 – V americkom Denveri sa uskutočnil diecézny proces skúmania možného zázraku na jej príhovor.

11. marec 2014 – Dokumenty k prípadu boli prijaté v Ríme a začala sa rímska fáza skúmania.

27. november 2025 – V Ríme zasadala komisia lekárov.

Máj 2026 - Postulátor kauzy, páter Lucian Bogucki OFMConv., odovzdal bratislavskému arcibiskupovi metropolitovi Mons. Stanislavovi Zvolenskému a predstavenej Slovenskej provincie Milosrdných sestier Svätého kríža, sestre Márii Terézii Dobrovičovej, dokument Positio super miro. Ide o vyše 800-stranový materiál, ktorý sa týka skúmaného zázraku na príhovor blahoslavenej Zdenky.

21. máj 2026 – Zasadala komisia teológov.

17. november 2026 – Kardináli a biskupi Dikastéria pre kauzy svätých sa pozitívne vyjadrili vo veci zázraku na príhovor blahoslavenej Zdenky Schelingovej.

21. november 2026 – Pápež Lev XIV. promulgoval dekrét týkajúci sa zázraku, čím sa otvorila cesta k svätorečeniu.

 

 

Čo je svätorečenie alebo kanonizácia? Cirkev ním potvrdzuje svätosť človeka

Bratislava 21. novembra (TK KBS) Vatikán otvoril cestu k svätorečeniu blahoslavenej Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža (SCSC). Čo znamená svätorečenie a aký má význam v živote Katolíckej cirkvi?

Svätorečenie, označované aj ako kanonizácia, je slávnostný akt Katolíckej cirkvi, ktorým pápež vyhlasuje zosnulého Božieho služobníka za svätého a zaraďuje ho do zoznamu svätých. Cirkev tým predkladá jeho život veriacim ako príklad nasledovania Krista a potvrdzuje možnosť jeho verejného uctievania v celej Katolíckej cirkvi.

„Svätorečenie je slávnostné a definitívne potvrdenie, že človek je v nebi. Pápež svojou najvyššou autoritou túto skutočnosť potvrdzuje a dáva celej Cirkvi tohto človeka za vzor. Je to akt Učiteľského úradu Cirkvi,“ vysvetľuje P. Lucian Bogucki, postulátor procesu svätorečenia sr. Zdenky Schelingovej.

Základné právne východiská úcty k svätým obsahuje Kódex kánonického práva z roku 1983. Kánon 1186 hovorí, že Cirkev podporuje pravú a hodnovernú úctu k svätým, ktorých príklad veriacich povzbudzuje a ktorých príhovor im pomáha. Kánon 1187 zároveň stanovuje, že verejným kultom možno uctievať iba tých Božích služobníkov, ktorých cirkevná autorita zapísala do zoznamu svätých alebo blahoslavených.

Samotný postup svätorečenia upravuje osobitná pápežská legislatíva. Výslovne to uvádza kánon 1403 § 1 Kódexu kánonického práva: „Príčiny kanonizácie Božích služobníkov sa riadia osobitným pápežským zákonom.“ Ustanovenia Kódexu sa na tieto kauzy vzťahujú v prípadoch, keď na ne osobitný zákon odkazuje alebo keď sa svojou povahou vzťahujú aj na tieto prípady.

O kauzy blahorečenia a svätorečenia sa na úrovni Apoštolskej stolice stará Dikastérium pre kauzy svätých. Skúma dokumentáciu, overuje dodržiavanie predpísaných noriem a posudzuje predložené kauzy. Konečné rozhodnutie o svätorečení patrí pápežovi.

Svätorečeniu spravidla predchádza blahorečenie. Pri ňom Cirkev povoľuje verejný kult blahoslaveného v určenom rozsahu, zatiaľ čo kanonizáciou sa jeho úcta rozširuje na celú Katolícku cirkev.

P. Bogucki približuje aj rozdiel v podobe pápežských dokumentov, ktorými sa tieto rozhodnutia vyhlasujú. „Pri kanonizácii pápež vydáva Litterae Decretales, teda formu apoštolského listu, ktorý osobne podpisuje. Pri blahorečení sa vydáva Breve Apostolicum, ktoré podpisuje štátny sekretár.“

Svätosť je darom Božej milosti. Kanonizáciou Cirkev autoritatívne potvrdzuje svätosť konkrétnej osoby a predkladá ju veriacim ako vzor kresťanského života a príhovorcu.

Pramene a informácie:

• Kódex kánonického práva – kánony 1186 – 1187 (KBS)
• Kódex kánonického práva – kánon 1403 (Vatikán)
 

 

               

Sestru Zdenku blahorečil pred 23 rokmi svätý Ján Pavol Veľký

Bratislava 21. novembra (TK KBS) Svätý Ján Pavol II. pred 23 rokmi, 14. septembra 2003, počas slávnostnej svätej omše v Bratislave-Petržalke blahorečil rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú a gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka. Obaja boli obeťami komunistického režimu a ich životy sa stali svedectvom vernosti Kristovi a Cirkvi aj v čase prenasledovania.

Slávnosť sa konala v areáli Kostola Svätej rodiny na sviatok Povýšenia Svätého kríža a bola vyvrcholením štvordňovej apoštolskej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku. Na svätej omši sa zúčastnilo šesť kardinálov, 45 biskupov a podľa dobových odhadov približne 200- až 250-tisíc veriacich. Medzi prítomnými boli aj najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky a diplomatického zboru.

Po prečítaní životopisov kandidátov blahorečenia pápež predniesol formulu, ktorou vyhlásil Vasiľa Hopka a Zdenku Schelingovú za blahoslavených. Zároveň stanovil ich liturgické spomienky: pri biskupovi Vasiľovi Hopkovi na 11. mája a pri sestre Zdenke Schelingovej na 30. júla.

Ján Pavol II. vyzdvihol svedectvo sestry Zdenky už pri prílete na Slovensko 11. septembra 2003. Pripomenul blížiace sa blahorečenie oboch osobností a povedal: „K nim teraz pribudnú aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých v túto nedeľu s radosťou pripíšem do zoznamu blahoslavených. Všetci zanechali plodné brázdy dobra v kultúre slovenskej spoločnosti.“ Ich životy podľa neho ukazovali, že „dejiny tejto zeme sa takto vo veľkej miere javia ako dejiny vernosti Kristovi a jeho Cirkvi“.

Vo svojej homílii počas svätej omše blahorečenia pápež zdôraznil vernosť slovenského národa Kristovi a jeho Cirkvi aj v ťažkých obdobiach. „Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života,“ povedal.

Osobitne sa pristavil pri svedectve nových blahoslavených. „Na kríž upierali svoj nezlomnou vierou naplnený pohľad aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých som dnes s radosťou zapísal do zoznamu blahoslavených,“ uviedol. Oboch predstavil ako žiarivé príklady vernosti z čias náboženského prenasledovania.

„Biskup Vasiľ nikdy nezaprel svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vernosť pápežovi. Rehoľná sestra Zdenka, aby pomohla služobníkom Pána Boha, neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu,“ zdôraznil pápež. Ich príbeh podľa jeho slov ukazuje, že „kríž sa im stal cestou k životu, prameňom sily a nádeje, skúškou lásky k Bohu a blížnemu“.

Na záver slávenia sa Ján Pavol II. spolu s veriacimi pomodlil modlitbu Anjel Pána. V záverečnom príhovore vyzval, aby sa kresťanské spoločenstvo na Slovensku na príhovor Panny Márie stávalo bohatým na svätosť, odvážnym v konaní dobra a silným vo svedectve.

Slávnosť blahorečenia pripomína nielen odvahu a obetu sestry Zdenky Schelingovej, ale aj jej vernosť Kristovi v čase, keď za pomoc prenasledovaným a väzneným kňazom zaplatila vlastným utrpením. Jej svedectvo zostáva povzbudením k odvahe, službe a vernosti evanjeliu aj pre dnešného človeka.

Zdroj: Archív TK KBS

 

 

Životopis blahoslavenej Zdenky Schelingovej

Budúca rehoľníčka –  Zdenka z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila okolo polnoci medzi 24. a 25. decembrom 1916 v Krivej na Orave. V rokoch 1922 – 1930 Cecília navštevovala osemročnú ľudovú školu v rodnej dedine. 6. júla 1931 nastúpila ako kandidátka do Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Tam po rokoch formácie zložila 30. januára 1937 prvé rehoľné sľuby. Následne začala pracovať na internom oddelení na röntgene v Štátnej nemocnici v Bratislave. V r. 1941 – 1942 pracovala ako ošetrovateľka v Krajskej nemocnici v Humennom. Od roku 1942 do 29. 2. 1952 pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave na Mickiewiczovej ulici ako laborantka. V tomto období – 28. januára 1943 – zložila svoje večné sľuby.

Po politickej zmene v roku 1948 Komunistická strana v bývalom Československu začala otvorené prenasledovanie Cirkvi. Mnohí veriaci boli diskriminovaní pre svoju vieru, biskupi a kňazi prenasledovaní a väznení, rehoľné kongregácie zlikvidované a ich členovia poslaní na nútené práce. Sestra Zdenka si uvedomovala potrebu brániť Cirkev. Odhodlala sa k odvážnym skutkom a tak podľa svojho poznania, síl a možností vyjadrila svoj odpor voči nespravodlivému násiliu. Jej postoje vyjadrovali vnútornú ochotu priniesť aj veľké obety pre trpiacu Cirkev. Dvakrát sa podieľala na príprave úteku väznených katolíckych kňazov.

Predpoludním 29. februára 1952 štátna bezpečnosť zatkla sestru Zdenku. Držali ju vo vyšetrovacej väzbe v Justičnom paláci v Bratislave a tam ju podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením. 17. júna 1952 bola odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Väznená bola v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci, kde sa stretla s pani Helenou Wildeovou-Kordovou, ktorej jedinej zverila dôležité podrobnosti, predovšetkým o utrpení vo vyšetrovacej väzbe. Svedectvo pani Heleny Wildeovej-Kordovej sa stalo známym až po 40 rokoch, po jej príchode na Slovensko 27. septembra 1994. Z Prahy bola sestra Zdenka 16. apríla 1955 ako ťažko chorá prepustená z väzenia a prijatá do nemocničného ošetrenia v Trnave.

Sestra Zdenka zomrela zaopatrená sviatosťami 31. júla 1955 o 7.45 hod. v trnavskej nemocnici na onkologickom oddelení. Dožila sa necelých 39 rokov. 2. augusta 1955 boli jej telesné pozostatky uložené na Starom cintoríne v Trnave. 6. apríla 1970 Krajský súd v Bratislave za predsedníctva JUDr. Júliusa Matečného oslobodil sestru Zdenku – Cecíliu Schelingovú od žaloby pre trestný čin velezrady. 18. novembra 1970 Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu sestry Zdenky. V roku 1979 sa rušil Starý cintorín v Trnave, kde bol aj hrob sestry Zdenky. 15. októbra 1979 bola sestra Zdenka exhumovaná spolu s desiatimi sestrami Svätého kríža a 16. októbra prevezená na cintorín do Podunajských Biskupíc.

Zdroj: zdenka.sk

 

Iné zdroje:

http://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20030914_schelingova_sk.html

http://www.upn.gov.sk/sk/sestra-zdenka-schelingova-1916-1955/