Dnes nás do krásnej slávnosti opäť voviedlo púchovské sesterské duo V&N  Nelka a Veronika. Zaspievali Matke Márii "Vždy je s nami," aby potom opäť svojim  spevom povzniesli mysle i srdcia k Pánovi.  Počas svätého ruženca i celej slávnosti nám krásnu atmosféru mariánskej úcty približoval aj domáci spevokol dospelých. Pán dekan mal pripravené posledné zastavenie sa pri modlitbe "Otče náš". Siedma prosba nadväzuje na tú predchádzajúcu a rozvíja ju: ... ale zbav nás Zlého. Kazateľ čerpal zo zaujímavých úvah pápeža Benedikta XVI., otca biskupa Františka Trstenského a cirkevných otcov. Môžeme povedať, že šiesta a siedma prosba sú prepojené, ako to dosvedčuje aj priraďovacia spojka „ale" - po grécky „allá", ktorá vytvára z dvoch prosieb jedno súvetie. V našom prípade táto spojka však nemá odporovaciu, ale emfatickú (zdôrazňujúcu) úlohu, tzn. nekladie dve prosby do protikladu, ale vytvára z nich jeden celok, tzn. zdôrazňuje význam druhej, pričom vychádza z prvej prosby. Voľne by sme to mohli preložiť asi takto: „Nielenže nás neuveď do pokušenia, ale práveže nás zbav Zlého."

Benedikt XVI. uvádza: Posledná prosba Otčenáša ešte raz preberá predposlednú a premieňa ju na pozitívnu; obe preto veľmi úzko súvisia. Ak v predposlednej prosbe dominovalo „nie“ (nedať Zlému priestor nad hranice únosnosti), v poslednej prosbe prichádzame k Otcovi s ústrednou nádejou našej viery. „Zachráň, vykúp, osloboď nás!“ V konečnom dôsledku ide o prosbu o vykúpenie. Z čoho chceme byť vykúpení? Nový preklad Otčenáša hovorí „od Zlého“ a necháva tým otvorené, či sa tým myslí „to Zlé“ alebo „ten Zlý“. Jedno od druhého napokon nemožno ani oddeliť. Áno, vidíme pred sebou draka, o ktorom hovorí Apokalypsa (porov. kap. Zjv. 12 a 13).

Otec biskup František nám ponúka vysvetlenie: Najskôr si musíme objasniť, aké zlo má Ježiš na mysli.

Ide o zlo s malým písmenom „z",

tzn. zlo, ktoré sa deje vo svete

- nespravodlivosť, nenávisť,

vykorisťovanie atď., alebo ide

o zlo s veľkým „Z", tzn. o diabla,

duchovnú bytosť, ktorá sa protiví Božej vôli?

Aby sme odpovedali na túto otázku, pomôže nám grécka gramatika.

V Novom zákone, ktorý bol napísaný v gréčtine, je prídavné meno „zlý" - po grécky - „ponerós" uvedené v genitíve jednotného čísla, tzn. „zlého" - po grécky - „ponerú". Genitív má rovnaký tvar pre mužský rod, ale aj pre stredný rod. Avšak pred prídavným menom je v Otčenáši uvedený určitý člen. Slovenčina nemá určité členy, ale poznáme ich z iných jazykov a má ich aj biblická gréčtina. Slúžia na bližšie určenie osoby alebo veci. V prípade siedmej prosby teda môžeme povedať, že

Pán Ježiš nemal na mysli nejaké

- hocijaké zlo, ale konkrétne.

Preto som presvedčený,

že ide o mužský rod prídavného mena „ponerós",

ktorý slúži na označenie Satana,

zosobneného Zla,

čo dosvedčujú aj komentáre

cirkevných otcov staroveku.

Podobným spôsobom je použité prídavné meno v dvoch podobenstvách. V podobenstve o rozsievačovi Pán Ježiš hovorí: „Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.“ (Mt 13,19) V podobenstve o kúkoli na roli Kristus uvádza: „Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého“ (Mt 13,38). Ježiš, sa vo Večeradle modlí za svojich apoštolov: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým.“ (Jn 17,15) Aj štruktúra Otčenáša naznačuje túto interpretáciu. Prvým slovom modlitby je „Otče", posledným „Zlý".

Po tomto dlhšom, ale z hľadiska pochopenia textu dôležitom gramatickom pohľade, sa venujme duchovnému významu siedmej prosby.

Je potrebné vážne povedať, že

najväčším víťazstvom diabla je,

že svet neverí v jeho existenciu.

Aj keď nie je viditeľný, lebo je čistý duch, je veľmi aktívny proti Bohu a všetkému, čo s Bohom súvisí.

Nepodceňujme a nebanalizujme Zlo!

Diabol zanecháva viditeľné stopy

v ľudskej duši,

ktoré sa premietajú

do vzťahov k Bohu a k blížnemu.

Vážnym previnením dnešnej doby

je strata citlivosti na hriech,

keď pokrstený veriaci človek

nežije podľa kresťanských hodnôt

a ešte pokojným hlasom reaguje:

„No a čo?"

Významný ruský pravoslávny teológ Pavel Nikolajevič Jevdokimov hovorí o troch prejavoch Zlého:

parazitizmus, podvod, paródia.

Zlý „žije" na človeku ako parazit, odčerpáva z neho život, oslabuje ho, oberá ho o Božiu prítomnosť.

Zlý je podvodníkom, ktorý dychtí po Božích vlastnostiach, podvádza človeka a nahovára mu, že bude ako Boh.

Zlý, keďže je plný žiarlivosti a nenávisti, zosmiešňuje Boha, napodobňuje ho, pritom si buduje vlastné kráľovstvo.

Keď uvažujeme nad týmito rôznymi prejavmi Zlého,

uvedomujeme si, že sme im už neraz podľahli.

Nie sme v situácii bezbranných obetí, ktoré podľahli pokušeniu Zlého. Preto musíme hovoriť o hriechu, ktorý je výsledkom nášho súhlasu so Zlom. Aj pri tejto prosbe zaznieva volanie „zbav nás", tzn. hriech nemá len individuálny rozmer. Nie je to iba o prerušenom vzťahu ja a Boh.

Hriech má vždy aj medziľudský dopad.

Ak som hovoril, že v Otčenáši ide o Zlo s veľkým písmenom „Z", je potrebné to vnímať v širších súvislostiach a

hovoriť aj o „zlách" s malým písmenom „z".

Keď sa modlíme Otčenáš počas svätej omše, hneď za ňou kňaz pokračuje slovami: „Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj naším dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“

Možno sme si nikdy neuvedomili,

že táto modlitba kňaza rozvíja

dve posledné prosby z Otčenáša.

V nej sa kňaz modlí „zbav nás všetkého zla".

Jánov drak z Apokalypsy nie je minulosťou.

Áno, vidíme pred sebou draka, o ktorom hovorí Apokalypsa (porov. kap. Zjv. 12 a 13). Ján vykreslil „šelmu vystupujúcu z mora“, z temných priepastí Zla, atribútmi rímskej štátnej moci, aby tak dal veľmi konkrétnu podobu ohrozeniu, ktoré doliehalo na kresťanov v jeho časoch: Totálny nárok na človeka, ktorý predstavoval kult cisára, čím politicko-vojensko-ekonomická moc prerástla do totálnej všemoci - do podoby Zla, ktoré nás chce pohltiť. To sa druží s rozkladom mravného poriadku cynickým druhom skepticizmu a racionalizmu. Uprostred týchto ohrození volá kresťan v období prenasledovania k Pánovi ako k jedinej moci, ktorá ho môže zachrániť:

Vykúp nás, osloboď nás od Zlého.

Rímska ríša mala veľa zla v sebe.

Aj keď dnes  už nejestvuje Rímska ríša

so svojimi ideológiami

- predsa jej zlo je veľmi aktuálne.

Aj dnes sú tu na jednej strane sily trhu, obchodu so zbraňami, drogami a ľuďmi, ktoré doliehajú na svet, zvierajú človeka do svojich klieští a nedá sa im vzdorovať. Aj dnes je tu, na strane druhej, ideológia úspechu a blahobytu, ktorá nám hovorí:

Boh je iba fikcia, ktorá nás len oberá o čas

a o chuť do života. Nestaraj sa oňho!

Snaž sa sám urvať od života, koľko len vládzeš!

Aj tieto pokušenia sa zdajú byť neodolateľnými. Celý Otčenáš, a najmä táto prosba, nám chce povedať:

Ak stratíš Boha, stratíš sám seba;

potom si teda len náhodným produktom evolúcie. Potom „drak“ naozaj zvíťazil. Kým ťa neodtrhne od Boha, si vo všetkých zlách, ktoré ťa ohrozujú, v hĺbke ešte stále neporušený. Preto je správne, že nám nový preklad hovorí: Zbav nás Zlého (von dem Bosem). Preto v podstate prosíme o to, aby nám nebola vytrhnutá viera, ktorá nám dovoľuje vidieť Boha a ktorá nás spája s Kristom.

Preto prosme, aby sme okrem dobier

nestratili Dobro samo;

aby sa nám, keď aj stratíme dobrá,

nestratilo Dobro, ktorým je Boh;

aby sme sa my sami nestratili: Zbav nás Zlého!

Na vyjadrenie tohto našiel skvelé slová

svätý Cyprián, ktorý sám musel

prežiť situáciu z Apokalypsy:

„Keď hovoríme ,zbav nás Zlého,

nemáme o čo viac prosiť.

Keď raz dostaneme ochranu proti Zlu,

o ktorú prosíme, potom sme v bezpečí

a chránení proti všetkému,

čo môžu diabol a svet vykonať.

Aký strach by ešte mohol mať zo sveta ten,

ktorého ochrancom vo svete je sám Boh?“

(De dominica oratione 27, s. 287)

Táto istota bola oporou pre mučeníkov a napĺňala ich radosťou a dôverou vo svete plnom útrap, v hĺbke im dávala „vykúpenie“ a oslobodzovala ich pre pravú slobodu.

Je to tá istá dôvera, ktorú nádherne vyjadril svätý Pavol slovami:

„Ak je Boh za nás, kto je proti nám?

... Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?... Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8,31-39)

V poslednej prosbe sa tak vraciame k prvým trom:

Keď prosíme o vyslobodenie z moci Zlého, prosíme vlastne o Božie kráľovstvo, o zjednotenie sa s jeho vôľou, o posvätenie jeho mena. Ľudia modlitby všetkých čias však pochopili túto prosbu ešte širšie. V útrapách sveta prosili Boha aj o to, aby sa postavil proti „zlám“ (’ubel), ktoré pustošia svet a náš život.

Vojny, hlad, vykorisťovanie, mučenie, potraty, eutanázia, rozvody, domáce násilie, zneužívanie detí, obchodovanie so ženami a mladistvými atď. sú drámou hriechu, z ktorej sa človek a ľudstvo vlastnými silami nedostanú. Odohráva sa na javisku svetových dejín, ale v rôznych formách; aj na malých javiskách osobných dejín každého z nás.

Existuje iba jedno riešenie - Boh.

Preto dvom prosbám dotýkajúcich sa pokušenia a Zla predchádza prosba o Božie odpustenie, ktoré premáha ľudský hriech. Nejestvuje nejaké vzduchoprázdno. Kde nie je Božie kráľovstvo, tam je kráľovstvo Satana. „Keď prosíme o vyslobodenie z moci Zlého, prosíme vlastne o Božie kráľovstvo.“ - Benedikt XVI. Ježiš to hovorí pri vyháňaní zlých duchov: „Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.“ (Lk 11,20)

Modlitba Otčenáš je teda

aj modlitbou exorcizmu,

v ktorej úpenlivo žiadame Boha

o oslobodenie z vplyvov zlého ducha.

Zvolanie „zbav" - po grécky - „rýsai" pochádza od slovesa „rýomai", čo doslova znamená

„vyslobodiť", niektorí biblisti uvádzajú aj význam „vytrhnúť".

Keď je Ježiš na kríži, toto sloveso je použité na vyjadrenie posmechu okolostojacich: „Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád.“ (Mt 27,43). Majú na mysli vytrhnutie, oslobodenie z kríža. V Zachariášovom chválospeve je sloveso „rýomai" použité vo vzťahu k Bohu, ktorý „nás vyslobodí z rúk nepriateľov“. (Lk 1,73)

Nejde o ochranu pred hroziacim nebezpečenstvom,

ale o vytrhnutie z moci nepriateľov,

do ktorej sme už upadli. Keď sa dostaneme do poviazanosti hriechu, sami sa z neho nedostaneme. Jedine Boh nás z neho vytrhne a oslobodí nás. Koľkokrát sme prepadli ilúzii,

že si poradíme aj bez Boha,

že ho nepotrebujeme,

že budeme mať úspešný

a pokojný život aj bez neho.

Pán dekan spomínal konkrétne príbehy života:

citoval Jána Pavla I. ako on vysvetľoval túto siedmu prosbu čerpajúc zo svojho života, keď spomínal problém so svokrou...

uviedol príbehy, ktoré jednoznačne potvrdzujú existenciu pekla: svedectvo zatrateného - príbeh rozhodnutia svätého Bruna prečo odsíť a založiť naprísnejšiu rehoľu sveta,

či príheh rehoľníka, ktorý vyjavil svoje zatratenie, lebo zamlčal ťažký hriech pri svätej spovedi a v ňom zomrel.    

A tak sa znova vraciame k úplne prvému slovu Pánovej modlitby. S pokorou vyznávame, že potrebujeme pre život nebeského Otca.

Romano Guardini vidí podobnosť siedmej prosby s volaním spoločenstva veriacich v Jánovej apokalypse: Príď, Pane Ježišu! (Zjv 22,20) Vo svojom najhlbšom vnútri stvorenstvo volá k svojmu Stvoriteľovi, nechce patriť Zlému, ale túži po Bohu.

Kvalitu našej modlitby určuje naša viera. Modliť sa „zbav nás Zlého,“ vyžaduje zaujať postoj k Zlému, to, do akej miery chceme, aby sme boli zo zlého vytrhnutí.

Všimnite si, že

Pánova modlitba začína slovom Otče

a končí slovom Zlý.

Medzi Bohom a Zlým je obrovská priepasť. Táto modlitba je modlitba pre veriacich. My by sme radi začali „zbav nás zlého“ a potom prísť k tomu, že „Otče, Ty v nebesiach“. Keď sa my modlíme z našich vlastných motívov, radi začneme: „Pane, zbav nás zlého a keď ma toho zbavíš, tak ja sa budem modliť, aby prišlo Tvoje kráľovstvo.“ To je  postup človeka. Ale: veriaci kresťan začína Otcom, Jeho oslavou, ale na konci jeho modlitby je vždy uvedomenie si, že je tu riziko. Je tu nebezpečenstvo zlého. Zlého s veľkým „Z“ – Satana. A zlého ako hriechu, zlého, čo je vo mne a zlého ako utrpenia. Niečo, čo bolí. Kým sme tu na zemi, vo svete, musíme sa modliť:

„Vytrhni ma, ochráň ma,

obráň ma pred zlým.

Vytrhni ma zo zlého,

lebo to mi vždy hrozí.

Ale ak stojíš, daj pozor, aby si nepadol.

Ale daj pozor, lebo aj silnejší ako Ty padli.

Existuje iba jedno

riešenie – Boh.

Ak stratíš Boha

– stratíš sám seba

– stratíš všetko!!!!

Priatelia,

nezabúdajme,

že sme

vo víťaznom tíme!!!

Svätý Pavol píše Efezanom a nám „dáva noty”, ako bojovať oproti Zlému:

 11 Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. 12 Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. 13 Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! 14 Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! 16 Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! 17 A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!

(Ef 6, 11 – 17)

Katechizmus Katolíckej Cirkvi: ale zbav nás Zlého: 

2850 Posledná prosba k nášmu nebeskému Otcovi je obsiahnutá aj v Ježišovej modlitbe: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým“ (Jn 17,15) . Týka sa každého z nás osobne, ale sme to vždy „my“, čo sa modlíme v spoločenstve s celou Cirkvou a za oslobodenie celej ľudskej rodiny. Modlitba Pána nás neprestajne otvára rozmerom ekonómie spásy. Naša vzájomná závislosť v dráme hriechu a smrti (309) sa mení na solidaritu v Kristovom tele, na „spoločenstvo svätých“.

2851 Zlo v tejto prosbe nie je niečo abstraktné, ale označuje osobu, satana, Zlého, anjela, ktorý sa stavia proti Bohu. „Diabol“ (z gréckeho dia-bolos) je ten, ktorý „sa vrhá krížom“ cez Boží plán a jeho „dielo spásy“, (391) ktoré sa uskutočnilo v Kristovi.

2852 „Vrah… od začiatku…, luhár a otec lži“ (Jn 8,44) , „satan, zvodca celého sveta“ (Zjv 12,9) je ten, skrze ktorého vstúpili do sveta hriech a smrť a jeho definitívnou porážkou bude celé stvorenie oslobodené „od skazy hriechu a smrti“. „Vieme, že nik, kto sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne. Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého“ (1Jn 5,18-19) .

„Pán, ktorý sňal vaše hriechy a odpustil vaše previnenia, má moc vás ochrániť a ustrážiť pred úkladmi vášho protivníka diabla, aby vás neprekvapil nepriateľ, ktorý zvyčajne plodí vinu. Kto sa však zverí Bohu, nebojí sa diabla: ,Ak je Boh za nás, kto je proti nám?‘ (Rim 8,31) .“

2853 Víťazstvo nad „kniežaťom tohto sveta“ (677) (Jn 14,30) Ježiš raz navždy dosiahol v hodine, v ktorej sa dobrovoľne vydal na smrť, aby nám daroval svoj život. To je súd nad týmto svetom a knieža tohto sveta je „vyhodené von“ (Jn 12,31) . Prenasleduje ženu, ale nemôže sa jej zmocniť: nová Eva, „plná milosti“ Ducha Svätého, (490) je oslobodená od hriechu a porušenia smrti (nepoškvrnené počatie a nanebovzatie presvätej Božej Matky, Márie, vždy Panny). (972) „Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva“ (Zjv 12,17) . Preto Duch a Cirkev prosia: „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22,17.20) , lebo jeho príchod nás oslobodí od Zlého.

2854 Keď prosíme, aby sme boli zbavení Zlého, prosíme zároveň o to, aby sme boli oslobodení od všetkého terajšieho, minulého i budúceho zla, ktorého je on pôvodcom alebo podnecovateľom. V tejto poslednej prosbe Cirkev predkladá pred Otca všetky úzkosti sveta. Zároveň s oslobodením od zla, ktoré sužuje ľudstvo, vyprosuje aj vzácny dar pokoja a milosť neprestajného očakávania Kristovho návratu. (2632) Keď sa Cirkev takto modlí, v pokore viery anticipuje zjednotenie všetkých a všetkého v tom, ktorý má „kľúče od smrti a podsvetia“ (Zjv 1,18) , „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci“ (Zjv 1,8) .

„Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“ (1041)

2864 V poslednej prosbe „ale zbav nás Zlého“ kresťan spolu s Cirkvou prosí Boha, aby ukázal víťazstvo, ktoré už Kristus dosiahol nad „kniežaťom tohto sveta“, satanom, anjelom, ktorý sa osobne stavia proti Bohu a jeho plánu spásy.

-------------------------------------------

• Predch.
• Nasl.