Svätá omša v rodisku otca Kardinála 28. 1. 2024

Klikni na obrázok 

HOMÍLIA APOŠTOLSKÉHO NUNCIA

Homília J.Ex. Mons. Nicolu Girasoliho, apoštolského nuncia Svätej Stolice na Slovensku, na svätej omši pri príležitosti 100. výročia narodenia blahej pamäti Jeho Eminencie Jána Chryzostoma Kardinála Korca 21. januára 2024 v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma v Nitre:

„Ukáž mi, Pane, svoje cesty (Ž 25,4). Drahí bratia a sestry, týmito krásnymi slovami, ktoré zazneli v responzóriovom žalme, si pripomíname Jeho Eminenciu kardinála Jána Chryzostoma Korca, SJ, pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Spomíname na neho v tejto krásnej Katedrále svätého Emeráma, v jeho katedrále, kde dlhé roky ohlasoval a zvestoval radostnú zvesť evanjelia ako veľký, verný, obetavý a oddaný pastier Nitrianskej diecézy a kde jeho telo odpočíva v pokoji. Spolu s Jeho Excelenciou Mons. Viliamom Judákom, nitrianskym biskupom, ostatnými bratmi biskupmi, kňazmi, seminaristami, členmi rehoľných kongregácií a všetkými vami, milovaní bratia a sestry, sa dnes modlíme, aby pamiatka a odkaz kardinála Korca naďalej svietili na cestu jednoty nám, kresťanom a občanom tejto krajiny, a aby posilňovali našu vieru a nádej.

Pápež František, vo svojom sústrastnom telegrame pri príležitosti úmrtia kardinála Korca, ho označil za neohrozeného svedka evanjelia a odvážneho obrancu kresťanskej viery a ľudských práv (porov. Sústrastný telegram pápeža Františka, 26.10. 2015).

Život kardinála Korca bol naozaj zrkadlom vierohodnosti, oduševnený jeho pevnou vierou a zásadovosťou. Pán bol pre neho všetkým. Kardinál Korec nás učil, že vieru nemožno skompromitovať. Naša láska a oddanosť Bohu musí byť stopercentná. Písal, že sa nikdy nesmieme ohnúť pred zlom a že nemôžeme na všetko povedať áno: nikdy nepovedať áno, keď nemôžeme povedať áno (porov. Szelepcsényi P.: Slová v čereni, Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2022, s. 40-41). Učil nás, ako sa vzoprieť, ako sa neohnúť a neschvaľovať to, čo je zlé. Jeho húževnatosť v odolávaní pokušeniu zabezpečiť si ľahší život podporovali slová sv. Pavla: Môžeme všetko, môžeme odolať a prekonať všetky výzvy a ťažkosti, lebo nás posilňuje Pán (porov. Flp 4, 14). Pán bol jeho silou. Naša oddanosť pravde musí byť nedotknuteľná, pretože o kresťanských hodnotách a ľudských právach sa nedá vyjednávať.

V prvom čítaní sme počuli, ako Jonášova poslušnosť Bohu zmenila srdcia všetkých obyvateľov Ninive a ako sa zriekli svojho zlého správania. Jonáš si na začiatku myslel, že obrátenie Ninive nie je možné. Váhal, či má ísť do Ninive, ale nakoniec dôveroval poslaniu, ktoré mu zveril Boh. Viera predpokladá úplnú dôveru Bohu aj vtedy, keď prežívame smútok a nevidíme rýchlu odpoveď Boha na naše očakávania a ani na naše úsilie v pastoračnej práci. Náš Pán nám svojím utrpením na kríži ukázal, že naša spása zahŕňa aj utrpenie. Nie sme povolaní kríž len uctievať, ale každý deň vziať svoj kríž a nasledovať Ježiša (porov. Mt 16, 24). Kardinál Korec žil úplne v Bohu, uskutočňujúc krásne slová svätého Pavla, že Ježiš má byť oslávený v našom tele a že ako kresťania sme vierohodní len vtedy, keď napodobňujeme nášho Pána, keď mihi vivere Christus est (porov. Flp 1, 20), keď pre mňa žiť je Ježiš. Bratia a sestry, viera musí byť podporená nádejou. Kardinál Korec vo svojich spisoch veľmi často spájal vieru s nádejou. V skutočnosti je to nádej, kresťanská nádej, ktorá dáva silnejšiu motiváciu viere. Nádej je ako lokomotíva vlaku. Čím silnejšia je lokomotíva a čím rýchlejšie ide, tým rýchlejšie beží viera a tým väčšiu motiváciu má. Práve nádej nám pomáha v núdzi. Zárukou našej nádeje – píše kardinál Korec – je Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie. Počas rokov jeho väznenia všetky ľudské nádeje a očakávania stroskotávali, ale jeho cieľom a oporou bola kresťanská nádej, ktorá prekonáva všetky ľudské hranice a siaha až poza našu ľudskú smrť. (Porov. Szelepcsényi P.: Slová v čereni, s. 49).

Musíme si zachovať nádej… aby sme mali väčšiu motiváciu pre všetko, čo robíme. Okrem kresťanskej nádeje kardinál Korec odporúčal robiť dobro a skutky milosrdenstva (porov. tamže, s. 40-41). Podporovať dobré veci aj v ťažkostiach dáva našej existencii horizont solidarity. Milosrdenstvo je ako soľ, ktorá dáva chuť našej viere. Vieme, že kardinál Korec bol veľkým obdivovateľom a mal úctu k teraz už svätej Matke Tereze z Kalkaty, veľkej svätice milosrdenstva. Kardinál Korec ju tu v Nitre prijal 13. mája 1990 a dnes, na záver tejto slávnosti, požehnáme pamätnú tabuľu na pamiatku návštevy Matky Terezy tu v Nitre, ktorá bude neskôr umiestnená na stene biskupskej rezidencie tu v Nitre, aby pripomínala duchovné spojenie milosrdenstva medzi kardinálom Korcom a svätou Matkou Terezou.

Drahí bratia a sestry, dnešné evanjelium nám hovorí: „Naplnil sa čas… a priblížilo sa Božie kráľovstvo… Kajajte sa a verte“. Božie volanie vždy predpokladá zmenu a odpútanie sa. Počuli sme, ako apoštoli hneď zanechali svoje siete a išli za ním. Tak ako apoštoli, aj my sme povolaní urobiť rozhodnutie, nemôžeme odkladať zmenu v našom živote. Aj svätý Pavol nám v druhom čítaní pripomína, že čas je krátky a nemôžeme sa nechať „zavaliť“ vecami, ktoré pominú. Musíme niečo urobiť, nemôžeme zostať statickí, čakať na niečo, čo sa môže stať. Nemôžeme len vyčkávať. Potrebujeme sa s nadšením zapojiť do dynamiky evanjelizácie, potrebujeme sa meniť, robiť pokánie a veriť. Pán nám hovorí, aby sme niečo urobili, lebo nemôžeme zostať len ľahostajnými divákmi úpadku našich hodnôt. Nemôžeme si len tak zvyknúť na sekularizáciu a polarizáciu v našej spoločnosti.

V krásnom posolstve pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky kardinál Korec povedal, že dobrú budúcnosť Slovenska môžeme zaručiť len vtedy, keď budú v živote našej spoločnosti prítomné kresťanské hodnoty (porov. Posolstvo kardinála Jána Chryzostoma Korca k 20. výročiu Slovenskej republiky, Tlačová kancelária KBS). Pri tejto príležitosti vyzval všetkých občanov Slovenska, aby sa nebáli, zachovali si pevnú vieru a pomáhali si navzájom, aby sme kráčali a rástli v jednote. Dodal, že Kristus je svetlom sveta a mal by byť jediným svetlom, ktoré nám svieti pod nohy, jediným svetlom, ktoré nás sprevádza a môže nám ukázať, ako máme žiť. Tieto prorocké slová kardinála Korca sú pre nás všetkých stále veľmi živé. Tieto slová by dnes mali inšpirovať našu spoločnosť. Naozaj potrebujeme Kristovo svetlo, aby sme odstránili temnotu hriechu a išli správnou cestou pre dobro všetkých.

Myslím si, že najlepším spôsobom, ako si uctiť pamiatku kardinála Korca pri príležitosti stého výročia jeho narodenia je vážiť si jeho odkaz. Jeho učenie a jeho život sú veľkým zdrojom motivácie pre všetkých. Dnes sa na neho nepozeráme len ako na veľkú osobnosť, ktorá navždy zostane v dejinách Slovenska, nepozeráme sa na neho len ako na veľkého človeka minulosti. Jeho život a učenie sú dnes veľkou inšpiráciou pre nás kresťanov a pre našu krajinu. Zostane pilierom viery a vierohodnosti pri obrane kresťanských hodnôt a ľudskej dôstojnosti. Na sté výročie jeho narodenia prosíme Pána, aby sme nasledovali jeho cesty a vraciame sa dnes domov motivovaní žiť radostnejšie svoju vieru, postaviť sa za Pána… kričať do sveta, že Pán je moje svetlo a moja spása (porov. Ž 27, 1-2). Ako to bolo v prípade kardinála Korca, s Pánom sa ničoho nebojíme. S Pánom môžeme prekonať všetky ťažkosti. S Pánom sa môžeme vzoprieť, musíme sa vzoprieť, sme povolaní vzoprieť sa vlnám, ktoré majú za cieľ odstrániť alebo marginalizovať Boha, náboženstvo a kresťanské hodnoty z našej spoločnosti. V našej spoločnosti je priestor pre Boha, je tu priestor pre kresťanské hodnoty. S odkazom kardinála Korca si môžeme posilniť svoju vieru: nebojme sa, neskláňajme sa pred tým, čo je zlé a buďme vždy hrdí na identitu a jednotu našej krajiny. AMEN.“

Moja spolupráca s otcom Kardinálom - mužom silnej viery. (niekoľko spomienok...)

Bol som študent na teológii, keď ma starší spolubrat vzal za vtedajším tajne vysvätením „biskupom v monterkách“. Od prvého ročníka sme sa stretávali s otcom biskupom. Formovali nás v seminári, ale niektorí sme mali inú formáciu od bratov jezuitov. Mňa viedol dr. Karol Ďurček. Pravidelne sme sa stretávali s otcom biskupom Korcom. Prvé tri roky sme fungovali pod vedením starších, potom sme my ako tretiaci prebrali toto žezlo. Bolo potrebné zorganizovať stretnutie v nejakom byte v Petržalke. Od pondelka som bral vždy dvoch – troch spolubratov a zaviezli sme sa k bytu v Petržalke, aby v sobotu zase oni zobrali dvoch - troch. Takto sme v sobotu prišli v malých skupinkách z rôznych strán, aby sme sa stretli s mužom, ktorý nás veľmi posilňoval vo viere v tej zložitej dobe pred rokom 1989. Raz sa dostal k nám jeden spolubrat, ktorý „nabonzoval“ eštébakom toto plánované stretnutie. Nastal medzi nami veľký poplach, ale včas sme to zistili. Totiž páni z ŠtB by si na nás boli zgustli! Všetko sa zrušilo a stretnutie v sobotu nebolo! Išiel som to povedať otcovi biskupovi na Vilovu ul., kde býval. Vždy ma upozorňoval : buď opatrný, pred mojím vchodom vždy sedia eštébaci v autách a sledujú, kto ku mne ide! 

Raz som ku nemu prišiel a zrovna dostal knihy zo zahraničia: Komentár k evanjeliu podľa sv. Jána, ktorý on napísal a v zahraničí to vytlačili. Na Slovensku vtedy takmer nebolo možné náboženské knihy zohnať. Hneď som mu povedal, že zoberiem so sebou, koľko budem vládať... A už som ich dával okolo svojho pásu a snažil som sa dobre zatiahnuť opasok. Otec biskup mi hovorí: Neber toho toľko, padne ti to na zem a budeš rovno pred eštébakom. Ja – veľmi odvážny, som si nedal povedať – otec biskup to zvládnem. Nabalil som sa knihami a vykročil som z bytu, ktorý veľmi pozorne strážili eštébaci. Toľko, čo som vyšiel pred činžiak, poobzeral som sa, pozrel som na eštébaka v aute – čítal noviny. Rezko som vykročil, urobil som zopár krokov a – skutočne mi všetky knihy vypadli na zem! Priam v jednej sekunde som ich všetky pozbieral a kráčal som ďalej. Eštébak čítal noviny, jedným očkom som ho sledoval, a nebolo mi vtedy všetko jedno.

Mali sme stretnutie s otcom kardinálom v jednom z bytov v Petržalke. Do seminára sme sa mali vrátiť do 16,00 hod. Od 16,15 hod začínala skriptúra – čítanie Sv. Písma a následne štúdium. Mnohí chlapci sa stihli vrátiť, ale niektorí sme mali ešte organizačné povinnosti, a teda sme prišli neskôr. Už počas cesty do seminára sme sa dohadovali, že niektorí pôjdu riadnym schodišťom a ostatní bočným, lebo prefekti kontrolovali príchod a už bolo asi 16,35 hod., keď sme prichádzali do budovy. V bočnom schodišti stál prefekt, samozrejme sa pýtal, že kde boli. Jeden bohoslovec bona fide povedal, že sme mali stretnutie s otcom biskupom Korcom. A to zrejme nemal povedať. Bolo to cca o 16,35 hod. čo sa to predstavení dozvedeli, a už po večeri v pánskej jedálni, cca o 19,00 hod. bolo rozhodnuté, že všetci, čo boli dnes na stretnutí s Korcom, budú vyhodení zo seminára! Asi o 19,30 hod. si ma dal zavolať prof. Anton Bagin, ktorý prednášal cirkevné dejiny a so slzami v očiach ma vítal vo dverách: „Čo si to vyviedol. Aj teba idú vyhodiť zo seminára!“ V pokoji som sa obhajoval pred pánom profesorom s tým, že som neurobil nič zlé, len som sa stretol s otcom biskupom Korcom. Ak by ma vyhodili zo seminára, trápila by ma len jedna vec: otec biskup by ma bol vysvätil za kňaza potajomky, len by som to nemohol povedať mojim rodičom, ktorí by sa nemohli ani zúčastniť mojej kňazskej vysviacky. Našťastie prišiel November ´89 a veci sa pohli iným smerom.   

Keď sa rozbehla revolúcia v novembri 1989, všetky vysoké školy už štrajkovali v Bratislave, fungovala   len Politická akadémia Klementa Gottwalda a teologická fakulta. Spolu s jedným spolubratom sme urobili plagáty, v noci sme ich rozvešali po seminári, boli sme na Koordinačnom centre a vrátili sme sa s odhodlaním, že ani teologická fakulta sa nebude učiť a ideme do štrajku aj my, aby sme sa pripojili k ostatným vysokoškolákom. Vedenie fakulty sa rozhodlo, že bude lepšie, ak všetkých bohoslovcov prepustia domov na prázdniny. Bolo to niekedy pred sviatkom sv. Mikuláša, teda pred 6. decembrom 1989. My, hlavní organizátori sme boli proti, lebo sme si povedali, že musíme byť jednotní spolu s ostatnými študentmi. Vtedy sme sa ale dohodli, že nepočúvneme predstavených v seminári a na fakulte, ktorých sme považovali za posluhovačov režimu. Predsa len sme sa dohodli, že pôjdeme po radu k otcovi biskupovi Korcovi do Petržalky. Už pred odchodom k nemu sme si povedali, že ako on povie a rozhodne, tak urobíme. Prišli sme k nemu, povedali sme, čo máme na duši, boli sme horkokrvní, naladení na rebéliu s tým, že nikam zo seminára nejdeme a na protest proti nášmu vedeniu, ostávame v seminári. Otec biskup mal na to ale iný názor. Chcel, aby sme poslúchli prestavených. Vtedy medzi dverami ma vtedajší otec biskup Korec chytil veľmi mocne za plece, stlačil mi ho a povedal mi: „Počuj Jožko, za štyridsať rokov prenasledovanej Cirkvi na Slovensku, som sa naučil dôverovať Pánu Bohu. Poslúchnite ma, choďte domov, povedz v seminári, že to ja odkazujem. Nech ma všetci poslúchnu. Rešpektujte svojich predstavených a uvidíte, že Pán Boh to všetko na dobré obráti.“   Poslúchli sme otca biskupa. Prišili sme do seminára, po celom seminári sme rozniesli jeho prianie a skutočne všetci do nohy opustili seminár. Odišli sme domov teda nie až pred Vianocami ako tradične, ale už pred sviatkom sv. Mikuláša. Po Novom roku 1990 udalosti nabrali rýchly spád. Otec biskup Korec sa stal rektorom seminára.   6. februára 1990 bol menovaný za sídelného nitrianskeho biskupa a teda sa stal mojím biskupom. Tak ako sme dovtedy naširoko obchádzali byt rektora, zrazu sme si podávali kľučky na rektoráte, lebo tam prišiel Človek, ktorý si vždy stál za slovom, vyznával hodnoty, trpel pre pravdu a Krista. Nebol to krivý človek vo svojej funkcii, ale priamočiary, verný len a len Mocnému Bohu. 

Keď sa blížila kňazská vysviacka, otec biskup nás svätencov, pozval do Nitry, kde sme strávili aj poslednú noc pred vysviackou. Bolo možno už 21,30 hod. Spolubratia sa pripravovali na nocľah, mňa prišli zavolať, že otec biskup sa chce so mnou rozprávať. Išiel som k nemu. Jeho prvá otázka bola: „Ako sa cítiš pred zajtrajším svätením?“ „Trochu sa toho bojím“ – odpovedal som mu spontánne. „To je dobre, že sa bojíš, keby si išiel do toho ako suverén, ako majster sveta, že Ty všetko zvládneš, nebolo by to dobre. Tá obava a pokora je dobrá.“ Hodnú chvíľu sme spolu rozprávali, potom mi poprial dobrú noc a vystrojil ma, aby som sa dobre pred zajtrajším veľkým dňom vyspal. A ja som bol prvý človek, ktorého otec biskup verejne vysvätil za kňaza. Dovtedy svätil mnohých potajomky. Ja som bol prvý, na ktorého položil ruky verejne a oficiálne. Všeličo sme spolu prežili, boli mnohé ťažké situácie, jednou z nich bol aj môj preklad z Púchova do Višňového. Keď som k nemu prišiel vtedy do Nitry, vysvetlil mi preklad. Vtedy mi povedal niečo, čo zostane len medzi nami. Viem, že otec Kardinál ma vždy nosil zvláštnym spôsobom v srdci, modlil sa za mňa. Aj ja za neho. Vždy mi to pripomínal, aj odkazoval. Aj ja som ho vždy nosil vo svojom kňazskom srdci, aj nosím. Roky sa za neho modlím, aj teraz pri Panne Márii v Rudinskej... Veľa dal mojej viere, mnohým veciam ma naučil.

Otec Kardinál, orodujte za Slovensko, aj za mňa pred Pánom v kráse Neba. 

KONFERENCIA „J.CH. KARDINÁL KOREC – OSOBNOSŤ V DEJINÁCH CIRKVI A NÁRODA" – POZVÁNKA

Dňa 22. januára 2024 sa od 9,00 – 13,00 hod v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre bude konať medzinárodná konferencia pri príležitosti 100. výročia narodenia blahej pamäti J. Em. Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa.

Po skončení konferencie sa o 15,30 hod uskutoční prezentácia striebornej zberateľskej euromince Národnej banky Slovenska v nominálnej hodnote 10 eur a poštovej známky, ktoré budú emitované pri tejto príležitosti.  Záujemcov srdečne pozývame.

SLÁVNOSTNÁ SV. OMŠA K 100. VÝROČIU NARODENIA JÁNA CHRYZOSTOMA KARDINÁLA KORCA – POZVÁNKA

Nitrianska diecéza si bude pripomínať 100. výročie narodenia významnej osobnosti Cirkvi a národa – nitrianskeho biskupa, blahej pamäti Jána Chryzostoma kardinála Korca. Pri tejto príležitosti sa na Nitrianskom hrade v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma dňa 21. januára 2024 o 9,00 hod. uskutoční slávnostná pontifikálna svätá omša, ktorej hlavným

celebrantom bude apoštolský nuncius Svätej Stolice na Slovensku arcibiskup Mons. Nicola Girasoli. Na záver liturgickej slávnosti bude požehnaná tabuľa sv. Matky Terezy, ktorá navštívila počas vedenia diecézy J.Ch. Korcom v máji 1990 Nitru. Sv. Omšu bude vysielať TV Lux v priamom prenose. Všetci sú srdečne pozvaní!

Na bytovom dome, kde vykonal kardinál Korec tajné vysviacky, odhalia tabuľu

Bratislava 15. januára (TK KBS) Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Chryzostoma kardinála Korca, SJ bude v nedeľu 21. januára 2024 odhalená pamätná tabuľa na bytovom dome v Bratislave-Petržalke, kde býval v období komunistického režimu a kde vykonával tajné kňazské vysviacky. Tam sme tajne navštevovali tajného biskupa Korca v časoch totality.  A hrozilo, že nás vyhodia zo seminára, ak nás chytia....

Program sa začne o 10,00 svätou omšou v Kostole sv. Arnolda Janssena na Krupinskej 2, ktorej hlavným celebrantom bude ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek a bude pokračovať odhalením a požehnaním pamätnej tabule na neďalekom bytovom dome na Vilovej 7.

V Bošanoch inaugurovali poštovú známku s portrétmi slovenských kardinálov

12. januára 2024 sa v Bošanoch uskutočnila slávnostná inaugurácia novej poštovej známky. Bošany boli pre túto udalosť vybrané, lebo sú rodiskom Jána Chryzostoma kardinála Korca.

Inaugurácia sa udiala na záver sv. omše v miestnom farskom kostole sv. Martina, biskupa z Tours. Sv. omšu celebroval Mons. Ján Vallo, predseda Spoločenstva kresťanskej filatelie na Slovensku - Sv. Gabriel. V homílii priblížil životné príbehy oboch kardinálov a ich prínos pre cirkev a slovenský národ. Na záver sv. omše projekt známky priblížil zástupca Slovenskej pošty a vedúci odboru POFIS Mgr. Martin Vančo, PhD. Potom Mons. Ján Vallo požehnal známku, tzv. obálku prvého dňa a príležitostnú pečiatku. Prvý výtlačok známky bol darovaný Slovenskou poštou Farnosti Bošany. Na záver sa všetkým poďakoval miestny farár vsdp. Štefan Bukovan a všetkých pozval do budovy Farského pastoračného centra, kde bola možnosť diskusie a zakúpenia známky. 

Známku vydala Slovenská pošta a. s. v rámci emisnej rady Osobnosti: Ján Chryzostom KOREC a Jozef TOMKO a má hodnotu 1,10 €, čo zodpovedá európskej cenine pre listy posielané druhou triedou do 100 gramov. Autorom známky je akademický maliar Rudolf Cigánik. Na známke sú zobrazené portréty dvoch slovenských kardinálov. Známka bola vydaná pri príležitosti storočnice od narodenia oboch slovenských kardinálov.

Otec Kardinál so Svätým Otcom Jánom Pavlom Veľkým 

Pán dekan Jozef Bagin u otca Kardinála v Nitre 

Birmovka - Motešice 1995 

Birmovka - Motešice 1995

Moje primície - Ilava, 24. júna 1990  

Otec Kardinál ako biskup na mojich primíciach - Ilava, 24. júna 1990 

Cirkev si pripomenie 100. výročie narodenia kardinála Jána Chryzostoma Korca

Nitra 15. januára (TK KBS) Nitrianska diecéza si bude pripomínať 100. výročie narodenia významnej osobnosti Cirkvi a národa – nitrianskeho biskupa, blahej pamäti Jána Chryzostoma kardinála Korca. Pri tejto príležitosti bude na Nitrianskom hrade v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma v nedeľu 21. januára 2024 o 9:00 slávnostná pontifikálna svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bude apoštolský nuncius Svätej Stolice na Slovensku arcibiskup Mons. Nicola Girasoli. Na záver liturgickej slávnosti bude požehnaná tabuľa sv. Matky Terezy, ktorá navštívila počas vedenia diecézy J. Ch. Korcom v máji 1990 Nitru.

Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku – 1. októbra 1950 – bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa – biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník.

11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť – na 12 rokov väzenia. Prežil ho v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.

8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka. Naposledy ako 57-ročný pracoval ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke.

Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach (vyše 60 ich vyšlo tlačou) sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.

Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.

Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. Slávnostne uvedený do služby nitrianskeho biskupstva bol 25. marca 1990.

28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec je prvým predstaviteľom Slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.

Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa a jeho kresťanských základov a tradícií bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA a ďalším na novozriadenej Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (1998).

Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku. Za pätnásť rokov jeho vedenia Nitrianskej diecézy, v spolupráci s kňazmi a veriacimi, sa obnovila a prehĺbila činnosť v každej oblasti náboženského života.

Dňa 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom. Zomrel v Nitre 24. októbra 2015. Je pochovaný v dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma v Nitre.

TK KBS informoval Tibor Ujlacký

• Predch.
• Nasl.