Domov

Homílie vladyku Mons. Cyrila Vasiľa, SJ

HOMÍLIA ARCIBISKUPA CYRILA VASIĽA NA SVIATOK BOHOZJAVENIA 2023

Košice, 6. január (TSKE) Prinášam Vám homíliu vladyku Cyrila Vasiľa SJ, arcibiskupa-košického eparchiálneho biskupa, ktorú predniesol v Klokočove 6. januára na sviatok Bohozjavenia:

Drahí bratia a sestry,

V ostatných rokoch sa do centra celosvetovej pozornosti  - popri mnohých iných politických a spoločenských témach – dostala s čoraz väčšou naliehavosťou otázka ekológie.

Zasadajú parlamenty a komisie, podpisujú sa klimatické dohovory, ktoré sa potom svorne beztrestne porušujú. To všetko sú dobre známe skutočnosti. To čo si menej uvedomujeme, že aj tie najlepšie snahy budú stále nedostatočné, budú obchádzané a narúšané, pokiaľ by boli vedené len z čisto pragmatických a politických dôvodov.  Majú väčšiu šancu na úspech, ak budú odrážať aj naše vedomie o hlbokom vnútornom duchovnom prepojení celého stvorenstva a úcty k nemu, ako k Božiemu dielu a daru.

 

K pochopeniu tohto rozmeru nás privádza aj dnešný sviatok Zjavenia Pána. Boží Syn zostupuje do vôd Jordánu a tak posviaca celé stvorenstvo, keďže sa rozhodol osobitným spôsobom brať na ňom účasť.

Pohľad na Zjavenie sa Pána pri jeho ponorení sa do vôd Jordánu nás vedie k hlbšej úvahe o spojení stvoreného sveta so svojim Stvoriteľom a teda aj o zmysle a cieli stvoreného sveta a o našom vzťahu k nemu. Východná teológia zdôrazňuje, že vtelením Božieho syna je celé stvorenstvo účastné na tomto tajomstve a to spôsobom jemu vlastným. Jedným z teologických vyjadrení sviatku Bohozjavenia je aj posvätenie vôd (a celého kozmu), a preto aj my v byzantskej tradícii konáme v dnešný deň posvätenie vody. 

Tento rozmer posvätenia pekne vystihuje aj stichira – verš z večierne:

„…Jordán volá k Jánovi: Prečo nechceš, Krstiteľ, pokrstiť môjho Pána? Prečo brániš očisteniu mnohých? Veď on posvätil všetko stvorenie, nechaj nech posvätí i mňa, i všetky vody, lebo preto sa zjavil.“

On prišiel posvätiť celý vesmír, preto sa aj na Bohozjavenie posviaca voda  a to aj v prírode, v rieke, v potoku, alebo ako to robíme my dnes tu, pri Zemplínskej šírave. Obradom posvätenia akoby nechávame Ježiša znovu vstupovať do vody, ktorá napája všetko živé. Od začiatku sveta je voda, toto skromné a obdivuhodné stvorenie, prameňom života a plodnosti. Sväté písmo ju vidí obklopenú starostlivosťou Božieho Ducha: „Bože, tvoj Duch sa už na počiatku stvorenia vznášal nad vodami, a tak voda už vtedy dostala schopnosť posväcovať.“ Božia spása a posvätenie je pre celý vesmír, pre všetko stvorenie. Voda je princípom života v prírode a preto sa pri jej svätení modlíme: „Videli ťa vody, Bože, videli ťa vody a naľakali sa.  ... žasli keď sa vo vode potápala smrť, ovocie hriechu a žihadlo lesti i okovy pekla... Pred tebou sa chveje všetko tvorstvo, slnko ťa chváli, mesiac ospevuje, hviezdy sa ti klaňajú, vesmír ťa poslúcha. Pred tebou sa trasú priepasti a pramene vôd ti slúžia. Ty si rozprestrel nebesá ako stan, zem si upevnil nad vodami a more pieskom ohradil. Ty dávaš vzduch na dýchanie.“

Liturgia posvätenia vôd v dnešný deň nie je len spomienkou, ale aj znovu-sprítomnením tejto historickej udalosti. 24 krát pri posvätení vody opakujeme slovo „dnes“.

"Dnes Svätý Duch v podobe holubice zostúpil na vody.

... Dnes vlny vôd ako na pleciach nosia svojho Vládcu.

... Dnes zjavením nášho Boha stali sa liečivými vody Jordánu a celá zem bola zaplavená prúdom milostí."

V Božej večnosti je všetko obsiahnuté v jedinom momente ... dnes, tu a teraz. Stvorenie sveta, jeho premena príchodom Božieho Syna i jeho zakončenie na konci vekov, keď Pán obnoví nové nebo a novú zem. My však žijeme v našom ľudskom, pozemskom čase, na našom fyzickom mieste a sme zodpovední za svet na  mieste, v ktorom sme a v čase, ktorý je našim časom.

Jeden rozmer duchovnej ekológie je aj schopnosť vidieť v každom článku stvorenstva Boží odraz a znak jeho moci a veleby. Sv. František to krásne vyjadril pred ôsmimi storočiami vo svojom chválospeve:

„Buď pochválený, môj Pane, so všetkými tvojimi stvoreniami,…

Buď pochválený, môj Pane, za sestru Vodu,

ktorá je veľmi užitočná a ponížená, vzácna a čistá…

Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru, matku Zem,

ktorá nás udržiava a živí a rodí rozličné plody s pestrými kvetmi a trávou…

Chváľte a zvelebujte môjho Pána, ďakujte mu a slúžte mu s veľkou pokorou.“

A pápež František, verný nasledovník tohto assiského chudáčika milujúceho Božie stvorenstvo vo svojej encyklike Laudato si pri spomienke na  našu sestru, matku zem, so smútkom konštatuje: „Táto sestra protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme nezodpovedným používaním a zneužívaním dobier, ktoré do nej vložil Boh. Vyrastali sme s myšlienkou, že sme jej vlastníkmi a vládcami, oprávnenými na jej drancovanie. Násilie, ktoré je v ľudskom srdci zranenom hriechom, sa prejavuje aj v príznakoch choroby, ktorú vnímame v pôde, vo vode, vo vzduchu a v živých bytostiach. Preto medzi najopustenejšími a najviac zneužívanými úbožiakmi je naša sužovaná a devastovaná zem, ktorá „vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach“ (Rim 8, 22). Zabúdame, že aj my sami sme zemou (porov. Gn 2, 7). Naše telo je zložené z prvkov planéty; jej vzduch dýchame a jej voda nás oživuje a občerstvuje.“

Tieto pápežove slová o nezodpovednom drancovaní a ničení prírody mi prichádzajú na um aj v tento dnešný deň práve tu v Klokočove, na našom milovanom Zemplíne, na brehu Zemplínskej šíravy. Tento krásny kraj sa totiž zaraďuje medzi najviac ekologicky ohrozené územia Európy.

Jeden z odborníkov, dlhodobo sa venujúci problému znečistenia na Zemplíne o tom pred časom písal:

Sme krajina, ktorá patrí do klubu najbohatších štátov sveta, sme bohatší ako väčšina sveta, sme členom EÚ, ktorá má kvalitné zákonodarstvo, čo sa týka životného prostredia a ochrany zdravia... A predsa máme región, ktorý je svetový unikát v kontaminácii veľmi nebezpečnými toxickými chemikáliami, ktoré sú celosvetovo zakázané. Ide o tzv. PCB, teda polychlorované bifenyly, čo sú chemické zlúčeniny syntetického pôvodu,... ktoré sa vyznačujú toxickými účinkami na živé organizmy. ... PCB sa šíria v potravinovom reťazci a už aj v stopových množstvách majú nepriaznivé účinky na živé organizmy. Keď sa v 70. rokoch zistilo, že PCB sú toxické, západné krajiny zastavili ich produkciu. Na Zemplíne sa ich produkcia ešte zvýšila. Nevhodným skladovaním prenikli do pôdy a vodných tokov. Odpad z výroby, a teda samotné oleje obsahujúce PCB boli likvidované vylievaním do pôdy, kde sa podzemnými tokmi dostali do Zemplínskej šíravy a zamorili ju. Stále platí zákaz konzumácie rýb zo Zemplínskej šíravy. ... Táto látka pravdepodobne môže prispievať za istých okolností k rakovinovým ochoreniam a nielen to, ale aj poškodzovaniu imunitného systému a má ďalšie negatívne dopady. ...  starostovia zemplínskych obcí hovoria, že by takmer nevedeli nájsť rodinný dom, ktorý by nezápasil s rakovinou. Znečistená je však podzemná voda, ľudia nemôžu používať svoje studne.  Starostovia robili osvetu, aby poľovníci nejedli ulovené zvieratá, lebo sa v nich našli 500- až 600-násobne väčšie koncentrácie PCB látok oproti zdravotnému limitu. PCB látky sa dostali vo veľkom množstve do voľnej prírody a dokonca aj Zemplínskej šíravy, z ktorej je preto zakázané jesť ryby.

(Porov.:https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22306218/vychod-ma-najvacsie-toxicke-zamorenie-na-svete-vlada-vyhlasi-mimoriadny-stav.html?ref=av-center)

No vidíte, a to pred časom niekto hovoril, že na východe nič nie je. Ale je a hojne. Napríklad PCB. Aj preto úrad verejného zdravotníctva SR pred časom zaslal obciam v okresoch Michalovce, Trebišov, Humenné a Vranov nad Topľou informačný leták o PCB. Verejnosti v ňom odporúčal nejesť mäso a vajíčka z domácich chovov, ryby a divinu z kontaminovaných riek a lesov. (Porov. https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22685063/zo-siravy-treba-vybagrovat-miliony-kubickych-metrov-sedimentov.html

https://regiony.zoznam.sk/vedci-monitoruju-toxicke-latky-na-zempline-ryby-zo-zemplinskej-siravy-sa-neodporucaju-jest/)

A tak vidíme, že kedysi platné porekadlo, „zdravý ako ryba“ už dávno nie je pravdou. No a keď sme už pri tých rybách, tak musíme pripustiť, že ryby to vinu človeka majú ťažké nielen na Zemplíne, ale na celom svete, predovšetkým v krajinách, kde sa od 60.rokov minulého storočia rozmohlo používanie  hormonálnej antikoncepcie. Vedecké štúdie sú v tomto smere neúprosné – aj keď sa im dostáva  malej publicity. Ktovie prečo? Ale o čom to vlastne hovorím?

Článok z BBC News z 10 Júla 2004 spomína, že "Hormóny v odpadových vodách, ktoré produkujú ženské antikoncepčné farmaceutika, sú primárnym činiteľom toho, že tretina rybích samcov v britských riekach sú v procese zmeny pohlavia, spôsobeného ľudským odpadom, ako to uviedla Enviroment Agency."

Enviromentalista George Harden sa vyjadril k situácií spôsobom: "Keď zabíjate komáre, aby ste zachránili ľudí pred West Nile (západonílskym) vírusom, môžete sa spoľahnúť, že si mnohí environmentalisti pôjdu ľahnúť pred rozprašovacie auto, tvrdiac, že postrek môže spôsobiť nežiadúce následky. Ale keď antikoncepčné farmaceutika deformujú ryby - a je to potvrdené štúdiou EPA, zrazu sú všetci ticho."

Nejde však len o deformáciu a degeneráciu populácie rýb. Odborný článok pokračuje:

„Na začiatku roka 2009 sa konali nové výskumy, ktoré potvrdili a posilnili spojitosť znečistenia vody s narastajúcou neplodnosťou u mužov. Univerzita Exeter a Reading  spolu s Centrom pre Ekológiu a Hydrológiu, prekázali prienik chemikálií blokujúcich testosterón do našich vôd,  čím je následne ovplyvnená zvieracia ríša a aj samotní ľudia. Výskum podporuje Natural Enviroment Research Council a bol publikovaný v publikácií Envirometal Healt Perspectives.

Štúdie sa zamerali na novo zistenú skupinu chemikálií, ktoré sa chovajú ako "anti-androgeny", čo znamená, že zabraňujú funkciu mužského hormónu testosterónu, a spôsobujú neplodnosť. Poukázali na spojenie tohto fenoménu s narastajúcimi problémami s plodnosťou spôsobené poruchou spermatogenézy (testicular dysgenesis syndrome). Doteraz, to nebolo potvrdené, pretože problém s rybami sa týkal len estrogénu, zatiaľ čo poruchy spermatogenézy sú spôsobené spomínanými anti-androgénami.

Ešte skoršie výskumy viacerých univerzít, poukázali na to ako ženské hormóny estrogény, a chemikálie ktoré ich imitujú, spôsobujú zmenu pohlavia u rybích samcov. Tieto chemikálie sa dostávajú do zdrojov vôd z antikoncepčných farmaceutík skrze filtráciu a čistenie odpadových vôd. Proces čistenia, nie je schopný eliminovať tieto hormóny a preto sa dostávajú späť do obehu pitnej vody. U rýb to spôsobuje rapídny pokles potencie u samcov a k zredukovaniu ich počtov a dokonca sú prípady úplnej zmeny pohlavia. Riečny prítok nad čističkou vody obsahoval ryby samcov a samíc v pomere 1:1 zatiaľ čo dolný tok pod čističkou mal pomer 1:10. Zistilo sa tiež, že efekty, ktoré boli pozorované na rybách a ľudské problémy v tejto oblasti sú spôsobované rovnakými chemikáliami."

(Porov. https://blog.sme.sk/michalhornak/veda-a-technika/antikoncepcia-ekologicka-katastrofa)

Ja viem, už počujem, ako budú zasa niektorí horlivci a protináboženskí aktivisti krútiť hlavou, prípadne kričať, že zasa tu nejaký farár zneužíva kázeň a ide agitovať proti antikoncepcii, lebo si nepraje sexuálnu slobodu žien, chce aby sa ľudia množili ako králiky, aby mala cirkev viacej ovečiek a väčšiu oferu do zvončeka, alebo aby ľudia žili vo frustrácii sexuálnej abstinencie, či nebodaj sa zaťažovali disciplínou pri používaní prirodzených metód plánovania rodičovstva. To sú totiž najčastejšie námietky proti prezentovaniu nejakých kresťanských morálnych princípov. Čo na tom, že život podľa týchto princípov je nielen v súlade s Božím zákonom, ale aj so zákonmi prírody, že je dokonca zdravší, ekologicky vhodnejší ... Radšej chémiu do tela a do prírody, než uznať rozumnosť Božieho zákona.

Ale pri  vyberaní tejto predchádzajúcej citácie som nepoužil citát z príručky zaslepeného inkvizítora publikovanej v sekcii „moralizovanie a strašenie verejnosti na základe katolíckeho katechizmu“ ale úmyselne som vychádzal z informácií, ktoré poskytuje laická, dokonca priam liberálne hodnoty presadzujúca tlač a to v rubrike „veda a technika“. Ja viem. Keď veda potvrdzuje Boží zákon a jeho rešpektovanie, tak  ju treba prekričať aktivistickým zamietnutím pod koberec. Fakty nie sú dôležité pokiaľ narúšajú ideologický obraz. Veda sa stále viac stáva priateľkou teológie a diskvalifikuje ideológie.

(Porov. taktiež: https://sivemp.it/wp/wp-content/uploads/2019/03/file_1421077237.pdf; alebo: http://www.cmu.edu/news/stories/archives/2015/june/catalysts-remove-estrogenic-compounds-from-wastewater.html; alebo:  http://www.sciencedaily.com/releases/2014/03/140328103039.htm)

Skutočne, možno  nad tým všetkým mávnuť rukou a povedať si: Čo nás po rybách, čo nás po jedovatých látkach vo vode, čo nás po otravovaní organizmu... my si chceme žiť, ako sa to nám páči. Tu a teraz. Že máme zodpovednosť nielen za seba ale aj za iných, dokonca aj za prírodu, dokonca aj za ryby ... ktoré už aj tak nemôžeme jesť, lebo sme ich priebežne otravovali chemikáliami... to sú len také hlúposti, nezaťažujte nás s nimi. Nuž v poriadku... ale nezabúdajme aj na to, že na tomto svete existujú súvislosti, ktoré si len pomaly uvedomujeme a vedecky dokazujeme – a pritom k vyhnutiu sa negatívnym dopadom by stačilo zachovávať Božie zákony, zdravý rozum a mať ochotu zrieknuť sa momentálnych zdanlivých výhod, ako je rýchly zisk, či zdanlivé spohodlnenie života.

V konečnom dôsledku, nerešpektovanie Božích zákonov prináša aj rozvrat v ekológii a môže zhoršiť podmienky pre život na zemi. Tak sa táto téma stáva, jednou z kľúčových tém, ktorá zjednocuje celé ľudstvo. Veď tieto zmeny ho ohrozujú viac ako ekonomické, či politické konflikty, ako vojny, či iné nešťastia spôsobené človekom. To, že príroda je Božím darom, ktorý nám bol zverený k múdremu spravovaniu, sa stále viac javí nielen ako požiadavka zdravého rozumu, ale v kresťanskom ponímaní je toto vedomie posilnené aj úctou k stvorenstvu, ako k Božiemu dielu a k človeku, ako k jeho vrcholu a jeho múdremu správcovi.

Nemusíme vynechávať školské vyučovanie v piatok, aby sme tým bojovali proti klimatickým zmenám, ako navrhovala svetoznáma švédska tínedžerka. Nemusíme na protest oblievať umelecké diela v galériách, ako sa to stalo módou aktivistov v posledných mesiacoch. Začnime jednoducho tým, že sa rozhodneme mať úctu k celému stvorenstvu, každému stvoreniu, každému človeku, k sebe samému. V materiálnej, konkrétnej rovine sa vyhnime všetkému, čo zbytočným a neprimeraným spôsobom  môže znečisťovať naše prostredie. Môžeme začať tým, že budeme triediť a likvidovať odpad, môžeme začať dôrazom na kontrolu dopadov priemyselných aktivít, môžeme pokračovať tým, že sa zriekneme hormonálnej antikoncepcie zamorujúcej organizmus i prírodu – to všetko môžeme a máme robiť. Ale to všetko by bolo málo. Akákoľvek ekológia či láska k prírode by mala vychádzať predovšetkým z vnútornej zmeny, z obrátenia, z ekológie ducha.

Čo to ale znamená v tej duchovnej rovine? V prvom rade prestaňme šíriť duchovné toxíny. Koľko zla, agresivity, sebectva produkujeme? Koľko jedu, koľko škodlivých splodín neraz vypúšťame v reči, v komunikácii, v správaní? Vari to všetko neznečisťuje naše duchovné prostredie? Vari nebadáme nebezpečnú zmenu duchovnej klímy v našich životoch, v našich rodinách, v medziľudských vzťahoch i v celej našej spoločnosti?

Dnešný sviatok je výzvou k duchovnej ekológii, k očiste nášho vnútra a vedomému rozhodovaniu sa pre také správanie, ktoré nebude znečisťovať duchovné ovzdušie, ktoré všetci dýchame, ktoré nebude otravovať to, čím sýtime svoj zrak, či sluch, či iné zmysly. Nezasýpajme smeťami náš duchovný život. Nevpúšťajme do nášho organizmu jedovaté výplody ducha, ktoré sa ako bahno zamorené PCB látkami natrvalo usadí v najspodnejších vrstvách našej duše a bude trvalo otravovať náš organizmus.

V dnešný deň sme posviacali vodu, budeme ňou posviacať naše príbytky ako znak  túžby duchovnom očistení a ozdravení. Pripomenuli sme si posvätnosť celého stvorenstva, ktoré je prejavom Božej stvoriteľskej moci. Oslavujeme dar krstu, ktorý nám otvára horizonty nového duchovného života. Začnime teda tento rok s predsavzatím urobiť niečo pre zlepšenie klímy – a to nielen v tom technickom, ekologickom zmysle, ale predovšetkým zlepšením duchovnej klímy nášho osobného života  i všetkých spoločenských vzťahov. Nechajme sa očistiť a napojiť posvätenou vodou nového stvorenstva, ktoré sa teší z Vtelenia Božieho syna, ktorý dnes zostúpil do Jordánskych vôd, aby posvätil Božou silou a prítomnosťou celý svet. 

Viac čítaj a pozeraj foto tu. Klikni sem

Televízny záznam - video - RTVS je tu, klikni sem.

 

 

 

PASTIERSKY LIST VLADYKU CYRILA K ZAČIATKU NOVÉHO OBČIANSKEHO ROKU 2023

 

Košice, 1. január 2023. Prinášam Vám pastiersky list vladyku Cyrila Vasiľa SJ, arcibiskupa-košického eparchialneho biskupa k novému občianskemu roku 2023.

Milí bratia a sestry, ctihodní duchovní otcovia, rehoľníci a rehoľníčky!

Ježiš Kristus je priesečníkom duchovných dejín ľudstva, spája staré s novým a všetko nasmerúva k večnosti. Túto skutočnosť si môžeme dôvernejšie uvedomiť práve dnes, keď stojíme na pomyselnom rozhraní starého a nového občianskeho roku s pokusom o jeho hodnotenie i poučenie a nasmerovanie sa do budúcnosti. Prežili sme rok, ktorý si budeme pamätať ako rok plný nepokoja, obáv, hrozieb.

Rok 2022 sme začali ešte v znamení doznievajúcich pandemických opatrení. Ich prijímanie, či odmietanie vnášalo rozdelenie nielen do našej spoločnosti, ale dokonca aj do Cirkvi, ba priamo do našich rodín. U niekoho viedli všetky tieto obmedzenia a opatrenia k ochladnutiu náboženského života, iní zasa v mene náboženskej horlivosti nešetrili kritikou voči biskupom i pápežovi Františkovi za to, že podľa ich názoru spolupracovali s protiepidemiologickými odporúčaniami lekárskych konzílií príliš lojálne a nepostavili sa na čelo odboja proti pandemickým opatreniam. Nuž, nech toto vraj málo odbojné konanie biskupov i pápeža posúdi Božia múdrosť a spravodlivosť. Odboja a rebélie je však aj bez toho v našej spoločnosti viac než dosť.

Pri mnohých príležitostiach vidíme ako sa rôzne mediálne platformy stali hlasnou trúbou pre šíriteľov konšpiračných teórií, ako aj pre nezodpovedných  politikov rozsievajúcich  nenávisť a všeobecnú nedôveru, a to všetko v mene akejsi temnej radosti zo šírenia bludov, alebo pre záchranu vlastnej kariéry. Voči tomuto vírusu zla sa budeme musieť naučiť chrániť rovnako ako voči pandémii Covid-19. Neúcta k akejkoľvek autorite, znevažovanie a osobné napádanie na všetkých úrovniach spoločenského a politického života vydávajú smutné svedectvo našej nezrelosti, neschopnosti prekročiť tieň našej malosti.

Nepridávajme sa k tomuto spôsobu komunikácie, nepodporujme ho, neprejavujme mu svoje sympatie podporou jeho protagonistov. Pravdou je, že dva roky epidémie nás poznačili aj infekciou podozrievania, odsudzovania a nedôvery v spoločenských a medziľudských vzťahoch. Snažme sa v Novom roku o obnovovanie slušnosti, zodpovednosti, úcty i patričnej medziľudskej dôvery.

Obdobie nútenej izolácie viedlo najmä u mladšej generácie neraz k úteku pred ťažkosťami každodennej existencie a to uzatvorením sa do virtuálneho priestoru, do tohto nového sveta poskytujúceho donedávna netušené možnosti a súčasne skrývajúceho už aj poznané, ale aj ešte ani nepoznané nebezpečenstvá. Niektorými dôsledkami tohto vývoja sa už zaoberajú psychológovia i sociológovia, stretávajú sa s ním pedagógovia. Všetci tí, ktorým leží na srdci  formovanie mladej generácie by mali pozorne vnímať a hodnotiť, čo a kto napĺňa mysle detí a mladých ľudí a ako tým zasahuje do ich ešte prebiehajúceho a neraz krehkého osobnostného vývoja. Nejde tu už len o už tradičné vtieravé prezentovanie banálnych povrchností bulvárneho charakteru, alebo o  morálne splošťovanie ľudskej sexuality šírením jej sfalšovaného obrazu v pornografii. Virtuálny priestor sa stále viac stáva aj priestorom pre nebezpečnú šikanu, pre ponižovanie ľudskej dôstojnosti, pre vydieranie, či pre priame zneužívanie. Všetky tieto javy so sebou nesú negatívne, niekedy aj celoživotné dopady a traumy.

Na toto by sme mali pamätať pri obozretnom a zodpovednom hodnotení výstupov virtuálneho i mediálneho sveta a najmä pri hodnotení ich vplyvu na formovanie mladej generácie. Zvlášť pre túto mladú generáciu by sme mali v našich farských spoločenstvách vytvárať ešte vhodnejšie zázemie pre možnosť stretávania sa, pre spoločné zdieľanie viery i pre osobné dozrievanie.

Vírus zla sa šíri svetom a ohrozuje každého a postupne degraduje človeka, ktorý mu podľahne a stane sa jeho ďalším šíriteľom. Najvypuklejšie vidíme tento vírus zla vo vojnách, ktoré zúria v rôznych končinách sveta. Napadnutie susednej Ukrajiny vojskami Ruskej federácie, tento prvý medzištátny vojenský konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny, sa bezprostredne dotkol aj Slovenska a istým spôsobom nás vrátil o celé generácie dozadu. Vynorila sa nám v pamäti naša história z roku 1938/1939 i 1968. Vlny ukrajinských utečencov, prevažne žien a detí, sme prijali so štedrým srdcom, s pochopiteľným ľudským i kresťanským súcitom. Aj naše rodiny kedysi utekali pred pazúrmi dvoch krvavých ideológií minulého storočia. Preto sa patrí vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorý prejavili a prejavujú štedré a súcitné správanie zoči-voči ľudskému utrpeniu spôsobenému vojnou.

Na druhej strane sme sa popri prejavoch štedrosti ale neraz podvedome otvorili aj rastúcej propagande podnecujúcej egoizmus a strach. Táto propaganda nám našepkáva, že vojnou zapríčinené zhoršenie ekonomickej situácie, ktoré sa aj nás čoraz viac bolestne dotýka, nie je vraj spôsobené správaním agresora, ale práve naopak, je spôsobené reakciou slobodného sveta a najmä Ukrajiny. „Ukrajina zbytočne predlžuje vojnu“ hovoria niektorí. Robí to vraj tým, že sa jednoducho nevzdala, tým, že sa aj za cenu obrovských strát a utrpenia celého národa aj naďalej bráni presile a že chce obnoviť svoju štátnu integritu, ktorú jej pri jej vzniku garantovali svetové mocnosti i samotné Rusko. Preto Ukrajina i naďalej prosí o pomoc i o vytváranie medzinárodného diplomatického i ekonomického tlaku na agresora. Aký postoj tu treba zaujať? Namiesto dlhých, viac či menej duchaplných geopolitických špekulácií, by možno stačilo uvedomiť si jedno základné pravidlo: „Čo chcete, aby vám robili, robte aj vy iným! Čo nechcete aby vám robili, nerobte ani vy iným.“Niekedy naozaj stačí vžiť sa do situácie blížneho, predstaviť si, že sme na jeho mieste a mnohé falošné špekulovania sa rozplynú.

Uplynulý rok bol aj rokom synodálnej cesty, ktorá má prebudiť väčšiu angažovanosť laikov v živote Cirkvi. Využime teda túto synodálnu skúsenosť. Stávajme sa všetci stále viac aktívne účastnými v našich farských spoločenstvách. K tejto aktivite patrí nielen návšteva chrámu, či účasť na liturgickom živote, ale aj iné mnohoraké spôsoby formovania a rozvíjania ducha cirkevného spoločenstva ale aj osobnej náboženskej formácie. Je to činnosť charitatívna i sociálna, napríklad aj rozvojom farských charít, ktoré môžu priamo pomáhať drobnými skutkami lásky voči tým v našom okolí, ktorí pomoc potrebujú. Pri ohlasovaní evanjelia svet dnes viac načúva svedkom kresťanskej lásky než kazateľom nemenných právd.

Rok, ktorý je pred nami bude náročný pre každého. Zhoršujúca sa ekonomická situácia je veľkou výzvou aj pre našu eparchiu, pre jej schopnosť zabezpečiť základné materiálne potreby na chod cirkvi. Ide predovšetkým o zabezpečenie formácie bohoslovcov, o pokračovanie pastoračných aktivít s mládežou, o podporu chudobnejších farností, a to najmä v situácii, keď musia čeliť nepredvídaným výdajom na opravy chrámov či farských budov.

Vplyvom viacerých faktorov reálny podiel štátneho príspevku, nevyhnutný na podporu cirkví,  každým rokom klesá. Iste, budeme sa snažiť o hľadanie nových zdrojov, najmä o lepšie zhodnocovanie cirkevného majetku, ale už teraz je zrejmé, že je nevyhnutné obrátiť sa na všetkých členov našej eparchie a cirkvi s prosbou o konkrétnu a adresnú pomoc. Už aj symbolický dar jedného eura ročne na takýto podporný fond pre potreby celej eparchie od každého jej člena, by aspoň čiastočne pomohol pri prekonávaní súčasných prekážok a pri pokračovaní týchto aktivít.

Som si vedomý, že takáto prosba v situácii všeobecne rastúcich cien i ostatných výdavkov vyznieva možno nevhodne, ba môže pôsobiť na niekoho priam pohoršlivo. Na druhej strane som ale presvedčený, že príbeh chudobnej vdovy, ktorá prispela do chrámovej pokladnice zo svojho veľmi skromného majetku sa v dejinách našej cirkvi opakoval už mnohokrát. Naši predkovia, napriek svojej materiálnej chudobe, dokázali zanechať nám, ich potomkom krásne chrámy, ktoré stavali a zdobili na Božiu slávu a nie na svoju chválu. Ďalšie generácie sa štedro starali o ich udržiavanie pretože v nich videli privilegované miesto na zdieľanie Božích milostí a na odovzdávanie viery. Nenechali sa zahanbiť v štedrosti, pretože v nej videli záruku Božieho požehnania. Som presvedčený, že ani dnešná generácia nebude konať inak.

Pri všetkých osobných i celocirkevných starostiach a obavách o materiálnu situáciu však nestrácajme zo zreteľa predovšetkým duchovný rozmer nášho osobného života i života celej našej cirkvi. Jeho prejavom je aj liturgický život. Náš vzťahu k bohatstvu liturgických foriem, ktoré ponúka byzantská tradícia budeme môcť v tomto roku uskutočňovať najmä počas Veľkého pôstu, v ktorom chceme v našich farnostiach v duchu pôstnej liturgickej disciplíny dať väčší dôraz na slávenie liturgie Vopred posvätených darov, ale aj na spoločnú modlitbu večierne, či utierne v dňoch, keď sa neslávi eucharistická liturgia ani VPD. Tieto modlitebné stretnutia sa môžu stať privilegovaným miestom veľkopôstnych biblických katechéz.

Sila, ktorú čerpáme z Božieho Slova a zo sviatostí, z bohatstva našej liturgie sa pre nás môže stať práve tou pridanou hodnotou, ktorá nám pomôže hľadieť do budúcnosti s nádejou i odvahou. Bude pre nás energiou, ktorú tak potrebujeme, aby sme dokázali čeliť mnohorakým ťažkostiam v osobnom i spoločenskom živote.

Svätý Pavol nás vo svojom liste k Rimanom povzbudzuje: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. ...Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? ... som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rim 8, 28. 35. 38-39)

O túto Božiu lásku chceme prosiť v nastávajúcom Novom roku, toto Božie požehnania aj ja vám všetkým vyprosujem a k nemu vám žehnám.

+ Cyril Vasiľ SJ

arcibiskup – košický eparchiálny biskup