Myšlienka na každý deň - 21. 11. 2020 - Skutky apoštolov
21.11. (Sk 21): Až zimomriavky nám idú po chrbte, keď počujeme Pavlove rázne slová: „Som ochotný aj umrieť pre meno Pána Ježiša.“ Ako často máme problém priznať sa ku Kristovi aspoň drobnými prejavmi našej viery (prežehnanie sa, katolícky pozdrav, kríž na stene, návšteva kostola cez deň, bránenie náuky Cirkvi pri rôznych debatách). Vyprosujme si Pavlovu odvahu a urobme v tom nápravu.
Sk 21, 1 - 40
1 Keď sme sa od nich odtrhli, a vyplávali, priamym smerom sme prišli na Kós, druhý deň na Rodos a stadiaľ do Patary.2 Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nasadli sme a vyplávali.3 Na dohľad sme sa priblížili k Cypru, ale nechali sme ho vľavo. A plavili sme sa do Sýrie a došli sme do Týru, lebo tam mala loď vyložiť náklad.
4 My sme vyhľadali učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Oni z vnuknutia Ducha hovorili Pavlovi, aby nechodil do Jeruzalema.5 Keď tie dni uplynuli vybrali sme sa na cestu. Všetci aj s manželkami a deťmi nás odprevadili až za mesto. Na brehu sme si kľakli a pomodlili sme sa.6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov.7 My sme z Týru po skončení plavby prišli do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme jeden deň u nich.8 Na druhý deň sme odcestovali a došli sme do Cézarey. Tam sme vošli do domu evanjelistu Filipa - on bol jeden zo siedmich - a ostali sme uňho.9 Mal štyri dcéry panny, ktoré prorokovali.10 A keď sme tam boli viac dní, prišiel z Judey istý prorok, menom Agabus.11 Keď prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si ruky a nohy a povedal: „Toto hovorí Duch Svätý: »Muža, ktorému patrí tento opasok, takto Židia v Jeruzaleme zviažu a vydajú ho do rúk pohanov.«“12 Keď sme to počuli, prosili sme aj my, aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema.13 Ale Pavol odpovedal: „Čo robíte? Prečo plačete a trápite mi srdce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša.“14 A keď sme ho nemohli prehovoriť, prestali sme; povedali sme: „Nech sa stane Pánova vôľa!“15 Po týchto dňoch sme sa pripravili a vystupovali sme do Jeruzalema.16 S nami šli aj niektorí učeníci z Cézarey a viedli so sebou istého Cyperčana Mnazona, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať.17 Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás milo prijali.18 Na druhý deň šiel Pavol s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší.19 Pozdravil ich a dopodrobna vyrozprával, čo urobil Boh prostredníctvom jeho služby medzi pohanmi.20 Keď to počuli, oslavovali Boha a jemu povedali: „Vidíš, brat, koľko tisíc Židov uverilo a všetci horlia za zákon.21 Ale o tebe sa dopočuli, že učíš všetkých Židov, čo sú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, a hovoríš, že nemajú obrezávať svojich synov ani žiť podľa zvykov.22 Čo teda robiť? Isto sa dozvedia, že si prišiel.23 Urob teda toto, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí majú sľub.24 Vezmi ich, posväť sa s nimi a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak zvedia všetci, že nie je nič na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám zachovávaš zákon a žiješ podľa neho.25 A o pohanoch, čo uverili, sme rozhodli a napísali, aby sa zdŕžali mäsa obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.“26 A tak Pavol vzal tých mužov, na druhý deň sa s nimi očistil, vošiel do chrámu a ohlásil, že sa končia dni očisťovania, len čo sa prinesie za každého z nich obeta.27 Keď sa tých sedem dní už končilo, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Pobúrili celý zástup, položili naň ruky28 a kričali: „Mužovia, Izraeliti, pomáhajte! Toto je ten človek, čo všetkých všade učí proti ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu. Ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.“29 V meste s ním totiž videli Efezana Trofima a mysleli si, že Pavol ho voviedol do chrámu.30 Celé mesto sa rozbúrilo a začal sa zbiehať ľud. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zatvorili brány.31 Už ho chceli zabiť, keď došlo veliteľovi kohorty hlásenie, že sa celý Jeruzalem búri.32 On si hneď vzal vojakov a stotníkov a zbehol k nim. Keď uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť.33 Tu veliteľ pristúpil k nemu, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Potom sa opýtal, kto je to a čo vykonal.34 Ale v dave každý vykrikoval niečo iné. A keď sa v tom zmätku nemohol dozvedieť nič isté, rozkázal ho odviesť do pevnosti.35 Keď prišiel ku schodom, museli ho pre násilie davu vojaci niesť,36 lebo celé množstvo ľudu šlo za ním a kričali: „Preč s ním!“37 Keď ho už mali voviesť do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: „Smiem ti niečo povedať?“ On vravel: „Ty vieš po grécky?38 Nie si ty ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc zbojníkov?“39 Pavol povedal: „Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan nie neznámeho mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“40 On mu dovolil a Pavol, ako stál na schodoch, pokynul ľudu rukou. Keď nastalo úplné ticho, prehovoril k nim po hebrejsky: