Roráty - desiaty deň: Pár krokov do spovednice

Štvrtok po 2. adventnej nedeli

12. december 2024

PÁR KROKOV DO SPOVEDNICE

Mapa: Benin

 

Kto namaľoval sv. Vincenta?

Aké rehoľné kongregácie založil sv. Vincent?

V ktorej časti Ameriky sme boli včera?

Rozprávali ste niekomu o Pánu Bohu?

maľby detí

  

Dnes sme na Rorátoch 10. deň. Ešte máme pred sebou 10 dní.

Čo je to za zvláštny šál?

Nie je ani teplý, ani pestrofarebný a zdá sa, že je nanič. Toto vôbec nie je šál...

Čo to je a na aký účel bude slúžiť na našej adventnej ceste do Betlehema, počas ktorej sa dnes zastavíme v Benine. Táto krajina sa nachádza v Afrike.

Tak viete, čo to je?

(kňaz ukazuje fialovú štólu)

Áno, toto je štóla.

Kto ju nosí?

Kňaz, samozrejme! Nikto iný nie.

 

Štóla je znakom toho, že každý kňaz je pastier.

Kto je pastier?

- ten, čo pasie ovečky,

- ten, čo sa stará o ovce,

- ten, kto pozná svoje ovečky a cítia sa pri ňom bezpečne.

Povedal som, že každý kňaz je pastier, lebo má štólu. A kde sú jeho ovečky?

(My sme kňazove ovečky).

Áno, ste kňazove ovečky! V skutočnosti ste ovečkami Pána Ježiša a kňaz sa o vás v jeho mene stará.

Prečo je to tak?

Keď Pán Ježiš chodil po zemi, mohol byť len na jednom mieste: v Betleheme, Nazarete alebo Jeruzaleme. Dnes vďaka kňazom možno Pána Ježiša nájsť kdekoľvek na zemi. Keď si kňaz oblečie túto štólu, koná v mene Pána Ježiša.

A kedy si ju dá na seba?

Počas svätej omše. Aj v spovednici! Poďme do spovednice a uvidíme, čo je to za miesto.

 

Spovednica je miesto, kde hovoríme kňazovi do ucha a potichu o svojich hriechoch, o tom, čo sme urobili zle, čím sme urazili Pána Boha a iných ľudí. Kňaz nám potom hovorí, čo máme robiť, aby sme boli dobrými žiakmi - dobrými Božími učeníkmi.

To, čo sa hovorí v spovednici, je veľké tajomstvo: kňaz to nemôže nikomu prezradiť. Dokonca ani pápežovi! Spovednica je parádny „prístroj“: vojde hriešnik a vyjde svätý. Je to miesto, kde sme oslobodení od bremena hriechov. Neraz, keď urobíme niečo zlé, povieme, že nás niečo ťaží pri srdci. Niekto povie aj tak, že hriech ho zväzuje a lebo zotročuje.

PIESEŇ

 

 

O bremenách a otroctve nám porozpráva misionár otec Jakub z Beninu.

 

PRÍBEH:  

Každý deň sa môžeme sami rozhodnúť, čo budeme robiť, čo budeme jesť a s kým sa stretneme. Máme slobodu robiť vlastné rozhodnutia - niekedy lepšie, niekedy horšie, ale stále rozhodujeme my. Ako deti, samozrejme, musíme počúvať svojich rodičov; v dôležitých veciach rozhodujú za nás, pretože sú za nás zodpovední a vedia viac. No jedno je isté - slobodu máme.

Nie každý na svete si však slobodu môže užívať. V Benine, kde už niekoľko rokov pôsobia kňazi z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, leží mesto Ouidah (vyslovuje sa Uidah).

Na prvý pohľad sa toto mesto nezdá výnimočné, ale má hlbokú históriu siahajúcu do čias otroctva, keď boli ľudia predávaní alebo vymieňaní za zlato, zbrane a oblečenie a zaobchádzalo sa s nimi ako s vecami. Nikto sa nezaujímal o ich názory, ich životy nemali žiadnu hodnotu.

Od centra mesta Ouidah až k oceánu vedie tzv. Cesta otrokov - niekoľko kilometrov, ktoré museli otroci prejsť po piesku a kameňoch, aby sa dostali na lode, ktoré ich odviezli do vzdialených krajín. Na konci tejto cesty, pri oceáne, stojí pamätník nazývaný „Brána bez návratu.“ Podľa tradície to bolo miesto, kde sa africkej pôdy naposledy dotkli nohy otrokov. Väčšina z nich sa už nikdy nevrátila domov a k svojim blízkym. Keď obyvatelia Ouidahu tieto príbehy rozprávajú, v očiach im často vidno slzy.

 

Kňaz:

Dnes, keď si spomíname na otrokov z Beninu, zamyslime sa nad tým, ako zaobchádzame s inými ľuďmi. Rešpektujme ich. A pamätajme tiež na miesto, kde nachádzame oslobodenie - nielen od kovových pút, ale aj od pút duchovných, od hriechov. Tým miestom je spovednica. Nie je len v našom kostole, ale v každom kostole na celom svete.

 maľby detí

ŠPECIÁLNA MISIA - ÚLOHA

Keď sa s niekým pohádam, zmierim sa a odpustím ako prvý.

Povzbudím ocka, aj mamu, aby išli na vianočnú svätú spoveď.

 

OTÁZKA

Štólu akej farby nosí kňaz v spovednici?

 

 

Vlajka Beninu

má podobu dvoch vodorovných pruhov – žltého a červeného – pretnutých zeleným pruhom v žrďovej časti. Ide o tradičné panafrické farby. Zelená tu symbolizuje nádej, žltá symbolizuje blahobyt a červená farba odvahu.

 

 

Putovná socha Panny Márie putovala

do Alžbetkinej rodiny.

Ninka ju vylosovala: