Fatimská slávnosť v auguste 2025
Opäť nadišiel predvečer mariánskeho sviatku. Vieme, že Panna Mária sa deťom vo Fatime nezjavila 13. augusta 1917, lebo to deťom prekazili, ale až 19. augusta. My sme sa však stretli v tradičnom dátume – 12. v mesiaci. Už dlhší čas sa pripravujeme na to, aby sme sa dostali k modlitbe Zdravas Mária. Spevom začal náš spevokol mladých, zaspieval nám aj spevokol našich žien, pán dekan pokračoval vo vysvetľovaní, čo sa dialo v Nazarete bezprostredne po Zvestovaní. Opäť mnohé silné informácie čerpal od španielskej mystičky Márie z Agredy a z jej diela Mystické Mesto Božie. Z Knihy, ktorá dostala viaceré „Imprimatur“. Pán dekan nás vyzval, aby sme viac ďakovali Pánu Bohu za všetko, čo máme od neho. Lebo ľudstvo Bohu málo ďakuje....
KAPITOLA XII.
O PRVÝCH ČINOCH NAJSVÄTEJŠEJ DUŠE PÁNA JEŽIŠA KRISTA V PRVOM OKAMIHU JEHO POČATIA A O ZODPOVEDAJÚCICH ČINOCH JEHO NAJČISTEJŠEJ MATKY
144. Od prvého okamihu bol Pán Ježiš človekom i pravým Bohom. Hneď ako začalo byť človečenstvo človekom, bolo tiež Bohom. A tak nemohol byť nikdy ani na okamih nazývaný iba človekom, pretože bol od samého začiatku Bohočlovekom.
145. Na tomto tajomstve je udivujúce to, že toľko slávy i veľkosť nekonečného božstva boli uzavreté v takom malom priestore, nie väčšom, než je telo včielky. Kristus ako človek bol Pútnik, vlastnil nebo ako Boh, aj keď k nemu Kristovo človečenstvo putovalo. Ale Boh vo svojej nekonečnej moci a múdrosti mohol vtesnať svoje nekonečné božstvo do priestoru takého maličkého tela novým, obdivuhodným spôsobom bez toho, aby jeho božstvo utrpelo najmenšiu ujmu. Mohol byť súčasne Pútnikom schopným utrpenia, čo mu umožnilo pre nás získať spásu prostredníctvom kríža, utrpenia a smrti.
146. Mal všetky cnosti okrem viery a nádeje, pretože tie sú nezlučiteľné s blaženým nazeraním a vlastníctvom. Podobne tomuto Najsvätejšiemu medzi svätými chýbali aj iné cnosti, ktoré predpokladajú nejakú nedokonalosť, pretože on nemohol hrešiť ani sa v jeho ústach nenašla prehnanosť (1 Pt 2,22).
147. Takto ozdobená a zbožňovaná božstvom aj jeho darmi, začala najsvätejšia duša Krista, nášho Pána, ihneď priamo vidieť a poznávať Boha, ako je sám osebe a ako je spojený s jeho najsvätejším človečenstvom, začala ho milovať najvyššou blaženou láskou a vnímať menejcennosť ľudskej prirodzenosti v porovnaní s Božou prirodzenosťou. Kristova duša sa hlboko pokorovala a v tomto stave vzdávala vďaky nemennému Božiemu bytiu za to, že ju stvorilo, a za dar podstatného spojenia, ktorým aj keď zostáva ľudskou, je vyvýšená na Božiu podstatu. Rozpoznávala tiež, že jeho najsvätejšie človečenstvo je utvorené tak, aby bolo schopné trpieť, čím bolo prispôsobené na dosiahnutie cieľa - vykúpenia. S týmto vedomím sa Vykupiteľova duša ponúkala ako obeť za ľudské pokolenie (Ž 40,8), prijímajúc stav utrpenia a vzdávajúc vďaky večnému Otcovi v mene svojom i v mene celého ľudstva. Spasiteľ rozpoznával štruktúru svojho najsvätejšieho človečenstva i substanciu, z ktorej bolo utvorené a ktorú najsvätejšia Mária silou svojej lásky a hrdinských cností poskytovala. Osídlil tento Svätostánok a Obydlie, radoval sa z jeho neobyčajnej krásy a so zaľúbením si naveky privlastnil dušu tohto najdokonalejšieho a absolútne čistého tvora. Chválil večného Otca za to, že ju stvoril a vybavil takými veľkými milosťami a darmi, za to, že ju vyňal a oslobodil od obvyklého zákona hriechu ako svoju Dcéru, zatiaľ čo všetci ostatní Adamovi potomkovia niesli jeho vinu (Rim 5,18). Modlil sa za túto najčistejšiu Paniu i svätého Jozefa a vyprosoval im večnú spásu.
148. Dokonca sám akt poslušnosti, ktorým sa najsvätejšie človečenstvo Slova podrobilo utrpeniu a bránilo tomu, aby blaženosť jeho duše zdieľalo i jeho telo, by bohato stačil pre našu spásu. Čo by sa z nás bez neho stalo?
149. Tento Pán a Majster nepracoval pre seba ani nevykupoval svoju dušu a nerozmnožoval milosti pre seba, ale výhradne pre nás. Sama Kristova láska nehľadala svoj vlastný prospech, ale celá patrila len nám.
150. Po týchto činnostiach Krista, nášho Pána, v prvom okamihu jeho počatia nasledovala v ďalšom zásadnom kroku blažená vízia božstva, o ktorej som sa zmienila v predošlej kapitole (č. 139),
Najsvätejšia Trojica potvrdila jej titul i práva Božej Matky. Tou pri najprísnejšom posudzovaní pravdy aj bola, pretože bola prirodzenou Matkou Syna, ktorý bol večným Bohom práve tak, ako bol človekom. A napriek tomu, že táto veľká Pani priamo nespolupôsobila na spojenie božstva s človečenstvom, nestratila právo na titul Matky pravého Boha, pretože dodaním potrebných látok a vypätím svojich schopností spolupôsobila ako skutočná matka, a to vo väčšej miere, než je u matiek obvyklé, pretože u nej počatie a rast plodu prebiehali bez prispenia muža. Mária ako matka len ona sama prispela k splodeniu Krista, pravého Boha a človeka, pri absencii akejkoľvek inej prirodzenej príčiny a len prostredníctvom tohto Máriinho prispenia pri splodení sa Kristus, Bohočlovek, narodil.
151. Panenská Kristova Matka v tejto vízii tiež pochopila budúce tajomstvo života a smrti svojho najmilšieho Syna a Vykupiteľa ľudstva spolu s tajomstvom nového zákona evanjelia, ktorý mal byť v súvislosti s tým ustanovený. Boli jej zjavené tiež iné veľké a hlboké tajomstvá, s ktorými nebol zoznámený nikto iný zo svätých. Najsvätejšia Trojica ju menovala za Pomocníčku na tomto svätom diele.
152. Všemohúci jej povedal: „Neboj sa, pretože ti budem pomáhať, povediem ťa a budem riadiť vo všetkom potrebnom v službe môjmu jednorodenému Synovi.“ S týmto prísľubom sa prebrala z vytrženia, v ktorom sa stalo všetko, čo som opísala, a ktoré bolo najkrajšie z tých, ktoré doposiaľ mala. Po obnovení činnosti jej mocností sa najprv položila tvárou na zem a klaňala sa najsvätejšiemu Synovi.
153. Aj keď bol celý Kristov život i život jeho najsvätejšej Matky stálym mučeníctvom a utrpením podobným tomu, ktoré vytrpel na kríži, a bol naplnený neustávajúcou bolesťou a prácou, bol v milujúcom srdci nebeskej Kráľovnej prítomný ešte zvláštny rys utrpenia, ktoré spôsoboval jej vnútornému zraku najvrúcnejšej milujúcej Matky stále prítomný obraz mučenia, týrania, potupy a smrti jej Syna. Týmto stálym utrpením po celých tridsaťtri rokov prežívala dlhú vigíliu nášho vykúpenia a po celú túto dobu zostalo toto tajomstvo skryté v jej vnútri bez toho, aby ho s ňou niekto zdieľal alebo jej uľavil.
154. S touto láskyplnou bolesťou, plná sladkej úzkosti, často pozerala na svojho najsvätejšieho Syna ako pred narodením, tak i po ňom a z hĺbky svojho srdca opakovala slová: „Pane a Bože mojej duše, najsladší Syn môjho života, prečo si mi udelil hodnosť Matky, keď si ju spojil s bolestným vedomím, že ťa stratím a ostanem opustená ako sirota olúpená o tvoju spoločnosť? Z môjho tela a krvi si vytvoril to svoje, bez neho by si nemohol trpieť, pretože si nemenný a nesmrteľný Boh. Pokiaľ som ti teda poskytla nástroj či predmet pre tvoje utrpenie, dovoľ mi, aby som mohla vytrpieť rovnakú smrť. Ó, neľudský hriech, ako môžeš byť napriek tomu, že si taký krutý a že si príčinou toľkého zla, taký šťastný, že tým, kto všetko napraví, má byť ten, kto ťa svojou nekonečnou dobrotou môže premeniť na šťastnú vinu! Nech je naplnená vôľa Pánova!“ Tieto mnohokrát opakované láskyplné vzdychy našej Kráľovnej, ako neskôr opíšem, prijímal sám nebeský Otec ako príjemnú obeť, zatiaľ čo pre najsvätejšieho Syna boli najsladšou útechou.
PONAUČENIE, KTORÉ MI DALA NAŠA PANI A KRÁĽOVNÁ
155. Dcéra moja, keď si vierou a božským svetlom dospela k poznaniu veľkosti Božej majestátnosti a jeho nevýslovného poníženia pri jeho zostúpení z neba pre teba a pre všetkých smrteľníkov, nenechávaj toto dobrodenie ležať nečinne a bez úžitku. Adoruj s hlbokou úctou Božiu podstatu a chváľ ho za to, čo si o jeho dobrote spoznala. Neprijímaj svetlo a milosti nadarmo (2 Kor 6,1) Pokoruj sa pri myšlienke na našu nízku ľudskú prirodzenosť a vyznávaj veľkosť tej Božej, ktorá je omnoho väčšia, ako si môže akákoľvek bytosť predstaviť. Konaj tak, obzvlášť keď prijmeš rovnakého Pána v Najsvätejšej sviatosti. V tejto obdivuhodnej sviatosti môj najsvätejší Syn s božstvom i človečenstvom prichádza k tebe a zostáva s tebou novým a nepochopiteľným spôsobom. Jeho veľká blahosklonnosť je zjavná, aj keď si to smrteľníci málo všímajú a málo to rešpektujú, a nie je ani splácaná zodpovedajúcou láskou.
156. Nech je tvoje poďakovanie sprevádzané takou pokorou, úctou a uctievaním, aké umožňujú spojené sily tvojich mocností a schopností, pretože aj keď ich napneš na najvyššiu hranicu, nikdy nebudú dosahovať úroveň, ktorú Bohu dlžíš a ktorú si zasluhuje. Ponúkni súčasne svoj život ako obeť a modli sa, aby všetky národy mohli poznať, vyznávať a uctievať pravého Boha, ktorý sa stal človekom pre všetkých. Ďakuj mu za dobrodenia, ktoré udeľuje všetkým bez ohľadu na to, či ho poznajú alebo nepoznajú, uznávajú alebo odmietajú. Predovšetkým ťa žiadam, moja najdrahšia, rob to, čo je Pánovi najpríjemnejšie a mne najmilšie. Trúchli a s nežným súcitom oplakávaj hrubú neznalosť a nebezpečnú ťažkopádnosť ľudských synov a tiež nevďak detí Cirkvi, ktoré po tom, čo dostali svetlo Božej viery, doposiaľ žijú v takej miere vnútorného zabudnutia na dielo a prínos vtelenia, áno, dokonca i na samotného Boha, že sa zdá, akoby sa od neveriacich odlišovali len niektorými obradmi a vonkajším uctievaním. I toto však vykonávajú bez ducha a srdečnosti a často urážajú a provokujú Božiu spravodlivosť miesto toho, aby ju uzmierovali.
(obrázok: internet)
KAPITOLA XIII.
OBJASNENIE STAVU, V KTOROM BOLA PRESVÄTÁ MÁRIA PO POČATÍ BOŽIEHO SLOVA V JEJ PANENSKOM LONE
158. Čím hlbšie začínam chápať božské účinky a stav, ktoré vyvolalo počatie večného Syna v Kráľovnej nebies, tým mám väčšie ťažkosti túto udalosť opísať.
159. Budem teda hovoriť o svätých z dvoch hľadísk: o ich vlastnej dokonalosti a o ich vzťahu k Bohu. Čo sa týka druhého hľadiska, svätí vnímajú božstvo jasne a je im zjavované so všetkými dokonalosťami a vlastnosťami. Býva to označované ako predmet ich blaženosti, ich slávy, podstata radosti, konečný cieľ, v ktorom všetko tvorstvo nachádza náležité uspokojenie a pokoj. Svätí požívajú oblažujúce účinky vízií, lásky a všetkého iného, čo je nevyhnutne spojené s týmto blaženým stavom, čo oko nevidelo, čo ucho nepočulo, čo nevošlo do srdca človeka (Iz 64,3; 1 Kor 2,9).
Pretože však Ženích Kristus ako človek pozostáva z tela a duše, rovnako ako ostatní ľudia, majú byť obe časti, telo i duša, v jeho prítomnosti obdarené darmi pre oslavu tela i duše.
Tri z týchto darov sa týkajú duše a sú označované ako
vízie, chápanie a plodnosť,
a štyri sa týkajú tela a to je
jasnosť, necitlivosť, rýchlosť a jemnosť,
čo sú vlastne účinky priameho nazerania, pretekajúce do tela zo slávy duše.
160. Na všetkých daroch sa Kráľovná Mária do istej miery podieľala už v tomto živote, zvlášť potom po vtelení Slova v jej panenskom lone. Aby sme lepšie pochopili vhodnosť tohto neobyčajného požehnania u zvrchovanej Kráľovnej, pripomeňme si to, čo som opísala v siedmej kapitole a v nasledujúcich kapitolách pred vtelením, kde sú vysvetlené prípravy a zásnuby, ktorými Najvyšší prejavoval priazeň svojej najsvätejšej Matke v súlade s jej dôstojnosťou.
161. Naša veľká Kráľovná mala pre tieto výsady iné predpoklady: bola vyňatá zo všetkej poškvrny prvotného i osobného hriechu a bola upevnená v milosti skutočnou nemožnosťou hrešiť.
162. V súlade s tým nás toho dňa, keď najsvätejšia Mária prijala úlohu Matky večného Slova, počatého v jej lone, Boh obdaril právom na vykúpenie. Pán v tomto požehnanom dni vyvýšil svoju Matku tak vysoko nad všetku slávu svätých, že všetci anjeli a ľudia nemôžu ani vo svojich najvyšších stupňoch blažených vízií á lásky dosiahnuť to, čo vtedy získala nebeská Kráľovná.
163. Pozrime sa na tieto dary jednotlivo. Prvým darom jej duše bola jasná blažená vízia. Počas deviatich mesiacov, keď vo svojom lone nosila vtelené Slovo, sa mohla tešiť dokonca i z väčších vízií a darov božstva.
164. Druhým z týchto darov je chápanie, vlastnenie alebo predtucha. Tá spočíva v dosiahnutí cieľa, zodpovedajúceho cnosti nádeje, čím sa snažíme nájsť konečný objekt so zámerom získať ho bez nebezpečenstva jeho straty. Matka bola uistená, že Boha nikdy nestratí aj napriek tomu, že u nej ako u pútničky bola príčina bezpečia iná než u oslávených svätých. Počas mesiacov svojho tehotenstva sa z tohto vlastníctva Boha tešila rôznymi spôsobmi prostredníctvom zvláštnych a úžasných milostí, skrze ktoré sa jej Najvyšší zjavoval a spájal sa s jej prečistou dušou.
165. Tretím darom bola plodnosť, ktorá je úmerná láske, pretože láska nikdy nezanikne (1 Kor 13,8), ale zdokonaľuje sa v sláve. Plodnosť totiž spočíva v milovaní nami vlastneného najvyššieho Dobra. To je láska neba, ktorou je práve tak, ako je ako Boh poznávaný a vlastnený sám v sebe, tiež milovaný kvôli nemu samému. Je však pravda, že aj teraz, pokiaľ sme ešte pútnikmi, máme ho milovať kvôli nemu samému, ale je v tom veľký rozdiel. Teraz ho milujeme s túžbou a nevieme, aký sám osebe je.
167. Pokiaľ ide o dary tela, založené na daroch slávy a iných daroch duše, tvoriacich mimoriadnu časť slávy blahoslavených, poviem len, že zdokonaľujú oslávené telá a zvyšujú aktivitu ich zmyslov a hybnej sily. Zmysly potrebujú dva dary. Jeden kultivuje vnímanie zmyslových vnemov, čo zaisťuje dar jasnosti, druhý odmieta akúkoľvek aktivitu alebo pasivitu, zhubnú a zničujúcu pre telo, čo zabezpečuje dar necitlivosti. Ďalšie dva dary sú nutné pre zdokonalenie hybnej sily. Prvým darom umožňujúcim prekonávať odpor alebo obmedzenie gravitácie je dar rýchlosti, druhým umožňujúcim prekonávať odpor iných telies je dar jemnosti. S týmito darmi sa stáva telo osláveným, jasným, nepodliehajúcim skaze, rýchlym a jemným.
168. Na všetkých týchto výsadách mala naša veľká Kráľovná a Pani účasť už počas svojho smrteľného života. Dar jasnosti uschopňuje telo prijímať svetlo a súčasne ho vydávať, odkladá pozemskú nepriehľadnosť a nejasnosť, čím telo činí priezračnejším než najčistejší krištáľ. Kedykoľvek mala najsvätejšia Mária účasť na jasnej a blaženej vízii, malo jej panenské telo na tejto výsade podiel v miere vymykajúcej sa všetkému ľudskému chápaniu. Následné účinky tejto čistoty a jasnosti by boli nanajvýš obdivuhodné a ohromujúce, keby mohli byť registrované zmyslami. Niekedy boli zjavné v jej najkrajšej tvári, ako opíšem neskôr, zvlášť v treťom zväzku, ale nie všetci, ktorí s ňou hovorili, ich rozpoznali a videli.
169. Svätá Alžbeta niečo z toho jasu vnímala, keď pri pohľade na Máriu zvolala: „A čo to, že ku mne prichádza matka môjho Pána?" (Lk 1,43). Svet však nebol schopný vnímať svätosť tohto Kráľa (Tob 12,7) ani nebolo vhodné to v tejto dobe zjaviť. Napriek tomu však bola jej tvár do istej miery vždy prežiarenejšia a ligotavejšia než u ostatných stvorení. To všetko by sa nám však u Matky Božej nemalo zdať divné, pretože nosila Boha vo svojom lone a často ho videla tvárou v tvár. Veď Izraeliti nemohli pozerať na Mojžišovu tvár ani zniesť jej žiaru, ktorú vydávala po rozhovore s Pánom na hore (Ex 34,29;2 Kor 3,7), aj keď bola omnoho menej intenzívna než tá, ktorá bola dopriata najsvätejšej Márii. Keby Pán vo svojej prozreteľnosti netlmil a neskrýval žiaru, ktorá prúdila z tváre a tela jeho najčistejšej Matky, potom by ožarovala svet viac než tisíc sĺnc.
170. Necitlivosť uvádza oslávené telo do takého stavu, že ho nič okrem Boha samého nemôže akoukoľvek činnosťou alebo vplyvom zmeniť alebo narušiť bez ohľadu na to, aké silné by také pôsobenie bolo. Naša Kráľovná sa podieľala na tomto dare dvoma spôsobmi. Prvý sa týkal povahy a telesných štiav. Tie u nej boli tak jemne odmerané a vyvážené, že sa nemohla nakaziť alebo trpieť nejakou chorobou, a ani netrpela inými ľudskými neduhmi, ktoré vznikajú z nevyváženosti štyroch štiav, a bola v tom ohľade takmer neschopná trpieť. Druhý sa týkal dominancie a moci prikazovať všetkým tvorom, ako bolo uvedené vyššie (č. 13, 18,43, 56, 60), pretože nikto z nich nemal moc konať v rozpore s jej vôľou alebo súhlasom. Môžeme hovoriť ešte o ďalšej účasti na necitlivosti, totiž o pomoci Božej moci úmerne jej nevinnosti. Pretože ak sa hovorí, že prví rodičia v raji nemohli trpieť a zomrieť násilnou smrťou, pokiaľ zotrvávali v pôvodnej spravodlivosti, nesmie to byť chápané tak, že sa z tejto výsady tešili vďaka vnútorným alebo vlastným schopnostiam (pretože pokiaľ by sa napríklad zranili kopijou, mohli zomrieť), ale že boli pod vplyvom pomoci Pána, ktorý by vždy zabránil tomu, aby sa zranili. Pokiaľ prví rodičia mali túto výsadu a mohli ju odovzdať svojim potomkom, o čo viac náležala nevinnosti a zvrchovanosti Mária, ktorá ňou bola skutočne obdarená.
171. Naša najpokornejšia Kráľovná však túto výsadu nevyužívala, pretože sa jej zriekla, aby napodobnila svojho najsvätejšieho Syna a aby mohla pracovať a získavať zásluhy v náš prospech. Priala si radšej trpieť a skutočne trpela viac než mučeníci. Ľudský rozum nemôže správne ohodnotiť veľkosť jej skutkov. V tomto nebeskom životopise budeme o nich hovoriť, aj keď oveľa viac toho zostane nevyrieknutého, pretože obyčajný jazyk a slová ich nemôžu obsiahnuť. Musím však poukázať na dve veci. Po prvé na to, že utrpenie našej Kráľovnej nemalo žiadny vzťah k akémukoľvek jej hriechu, pretože ona nemala čo odčiňovať. I keď trpela, nepociťovala žiadnu horkosť, zmiešanú s bolesťou, ktorú vyvoláva spomienka a uvedomenie si našej viny hriechu. Po druhé, vo svojom utrpení bola posilňovaná Božou mocou v súlade s vrúcnosťou svojej lásky, pretože by prirodzene nemohla zniesť toľko utrpenia, koľko si jeho láska žiadala alebo koľko jej ho pre jej veľkú lásku Pán dovolil znášať.
172. Jemnosť je dar, ktorý odníma oslávenému telu hustotu či prirodzenú hrubosť a umožňuje mu prenikať iné telá alebo veci a zaujímať s nimi rovnaké miesto. Preto sú teda zušľachtené telá blahoslavených obdarené príznačnými vlastnosťami ducha a môžu bez ťažkostí preniknúť hmotnou látkou alebo inou bytosťou. Bez nutnosti ich delenia alebo separácie s nimi môžu zaujímať rovnaké miesto. Tak telo nášho Pána, keď vyšlo z hrobu (Mŕ 28,2) a prešlo zavretými dverami {Jn 20,19), preniklo hmotu obklopujúcu tieto priestory. Najsvätejšia Mária mala účasť na tomto dare nielen počas blaženej vízie, ale aj inokedy podľa svojej vôle a priania, ako sa stalo mnohokrát počas jej života, keď sa zjavila niektorým osobám, o čom ešte budem písať. Vo všetkých takýchto prípadoch využila dar jemnosti a prenikala iné bytosti.
173. Posledný dar umožňuje oslávenému telu pohybovať sa z miesta na miesto okamžite a bez obmedzenia gravitácie podobne, ako je tomu u obyčajných duchov, ktorí sa pohybujú podľa svojej vlastnej vôle. Najsvätejšia Mária mala tento dar rýchlosti stále, najmä ako priamy dôsledok vízie božstva. Na svojom tele nepociťovala účinky hmotnosti a gravitácie. Preto mohla ísť bez toho, aby pociťovala obvyklé nepohodlie chôdze, mohla sa pohybovať rýchlosťou okamihu bez toho, aby pocítila nejaký náraz alebo únavu, ktorú by sme pociťovali my. Toto všetko patrilo prirodzene k vlastnostiam a stavu jej tela, tak zduchovnelého a dokonale utvoreného. Počas tehotenstva pociťovala dokonca menšiu tiaž svojho tela, aj keď aby priniesla svoj diel práce, dovolila ťažkostiam, aby na ňu pôsobili svojimi účinkami.
174. Kráľovná neba a Pani moja, pretože si ma ráčila prijať za svoju dcéru, tvoje slovo mi bude zárukou, že ma povedieš a budeš učiť. Spoliehajúc sa na tento prísľub, odvažujem sa predniesť ti ťažkosť, do ktorej som sa dostala. Ako došlo k tomu, Matka a Pani moja, že tvoja najsvätejšia duša po tom, čo sa tešila z jasného nazerania na Boha, podľa ľubovôle jeho Velebnosti potom nezostala v stave blaženosti? A prečo nemôžeme povedať, že si zostala v stave blaženosti, keď v tvojom prípade žiadny hriech ani iná prekážka tomuto stavu nebránili, podľa dôstojnosti a svätosti zjavených mi nadprirodzeným svetlom?
Odpoveď a vysvetlenie našej Kráľovnej a Panej
175. Moja najdrahšia dcéra, pochybuješ ako tá, ktorá ma miluje, a pýtaš sa ako tá, ktorá nevie. Zváž teda, že večnosť a trvanlivosť blaženosti a šťastia je určená svätým, pretože ich blaženosť má byť úplná a dokonalá. Pokiaľ by trvala len nejaký čas, nebola by úplná a dostačujúca pre dosiahnutie najvyššieho a najdokonalejšieho šťastia. Nie je to také zlučiteľné so všeobecným zákonom a obvyklou praxou, keď je tvor oslávený a súčasne podlieha utrpeniu, a to i keby bol bez hriechu. Pokiaľ sa tento zákon nevzťahoval na môjho najsvätejšieho Syna (Jn 1,18), bolo to tak preto, že bol súčasne Bohom a človekom. Preto nebolo vhodné, aby jeho najsvätejšia, s božstvom podstatne spojená duša bola bez blaženej vízie. Pretože bol súčasne Vykupiteľom ľudského pokolenia, nemohol by trpieť ani splatiť dlh hriechu svojou bolesťou, keby nemal telo schopné trpieť.
Ja som však bola obyčajným tvorom, a preto som nemohla mať žiaden nárok na víziu, ktorá mu ako Bohu patrila. Okrem toho by som nemohla povedať, že som sa trvalo tešila zo stavu blaženosti, pretože mi bol udeľovaný len z času na čas. Za týchto okolností som bola schopná trpieť a inokedy sa zasa tešiť z blaženosti. Navyše bolo u mňa bežnejšie trpieť a získavať zásluhy než byť blažená, pretože som patrila k pútnikom a nie k tým, ktorí už dosiahli cieľ.
176. Najvyšší spravodlivo prikázal, aby blaženosť večného života nebola užívaná v tomto smrteľnom živote (Ex 33,20) a aby nesmrteľnosť mohla byť dosiahnutá prechodom existenciou v smrteľnom tele a získaním zásluh v stave utrpenia tak, ako je tomu v súčasnom ľudskom živote (Rim 6,23). Aj keď bola smrť u všetkých Adamových synov mzdou a trestom za hriech (Rim 6,23) a aj keď smrť i všetky iné efekty a tresty nemali na mňa právo, aj tak Najvyšší rozhodol, aby som i ja napodobňovaním svojho najsvätejšieho Syna vošla do radosti večného života skrze smrť tela (Lk 24,26). Nebolo v tom pre mňa nič nemiestne, ale poskytovalo mi to mnoho prospešného, umožnilo mi to sledovať kráľovskú cestu všetkých ľudí a získať mnoho zásluh i veľkú slávu utrpením a smrťou. Ďalší prospech z toho vzišiel pre ľudí, pretože videli, že môj najsvätejší Syn i ja, ktorá som bola jeho matkou, sme boli skutočnými ľuďmi tak ako oni, pretože sme dokázali za nich zomrieť. Tým sa stal príklad, ktorý sme im zanechali, omnoho účinnejším a mohli byť vyzývaní k napodobňovaniu nášho života, ktorý sme viedli a ktorý tak veľmi prispel k väčšej sláve a vyvýšeniu môjho Syna a Pána i mňa. Toto všetko by vyšlo navnivoč, keby som mala stálu víziu Boha. No jednako po tom, čo som počala večné Slovo, boli dobrodenia a priazeň častejšie a väčšie, pretože som potom s ním bola v úzkom spojení. Toto je moja odpoveď na tvoju otázku. Bez ohľadu na to, ako veľmi by si rozjímala a namáhala sa, aby si poukázala na výsady a ich účinky, z ktorých som sa tešila počas svojho smrteľného života, nikdy by si nemohla pochopiť všetko, čo vo mne mocná ruka Všemohúceho spôsobila. A oveľa horšie budeš schopná ľudskými slovami opísať to, čo si pochopila.
177. Teraz daj pozor na poučenie, ktoré ti dám k predchádzajúcej kapitole. Pokiaľ som bola vzorom, ktorý mal byť napodobňovaný v tom, ako som odpovedala na príchod Boha do duše a na svet
prejavovaním
úcty, klaňaním sa,
pokorou a vďakou,
vyplýva z toho, že ak sa ty (a podobne i všetky ostatné duše) budeš snažiť ma v tom nasledovať, Najvyšší príde a spôsobí v tebe rovnaké účinky ako vo mne, i keď nemusia byť také veľké a silné. Lebo ak tvor, hneď ako získa schopnosť užívať rozum, začne postupovať k Pánovi tak, ako by mal, a ak riadi svoje kroky po ceste života a spásy, jeho božská Velebnosť mu vyjde v ústrety (Múd 6,14) a bude ho predchádzať svojím dobrodením a komunikáciou, pretože čakanie na koniec púte sa mu zdá pridlhé na to, aby sa mohol zjaviť svojim priateľom.
178. Tak dochádza k tomu, že prostredníctvom viery, nádeje, lásky a hodným prijímaním sviatostí je dušiam udelených mnoho božských účinkov, spôsobených jeho blahosklonnosťou. Niektoré sú udeľované obvyklou cestou milosti a iné skôr podľa nadprirodzeného a obdivuhodného poriadku, pričom každý bude viac alebo menej v súlade s dispozíciou duše a Pánovými zámermi, ktoré teraz nie sú známe. A pokiaľ duše nebudú zo svojej strany klásť prekážky, bude k nim práve taký štedrý ako k tým, ktoré sa pripravujú, udelí im viac svetla a poznania svojho nemenného bytia, pričom ich božským a nanajvýš sladkým vliatím milosti učiní podobnými sebe a udelí im veľa privilégií blahoslavených. Pretože po tom, čo ho duša nájde, dovolí jej, aby sa ho zmocnila, a teší sa z tohto skrytého objatia, ktoré cítila nevesta, keď povedala: „Chytila som ho a nepustím ho.“ (Pies 3,4). O tomto vlastníctve a prítomnosti podáva sám Pán mnoho dôkazov a záruk, aby ho duša vlastnila v pokoji ako blahoslavení, aj keď vždy len po obmedzenú dobu. Taký štedrý bude Boh, náš Majster a Pán, pri odmeňovaní objektov svojej lásky za úsilie vynaložené pre neho a za neohrozené odhodlanie získať ho.
179. V tomto nežnom násilí lásky sa tvor začne vzďaľovať a odumierať pozemským veciam, preto sa o láske hovorí, že je silná ako smrť (Pies 8,6). Z tejto smrti povstáva nový duchovný život, ktorý dušu uschopňuje k prijatiu novej účasti s blahoslavenými a ich darov.
Napokon pán dekan akoby zišiel z týchto vysokých poschodí a veľmi jednoducho nám ponúkol krásny príbeh chorvátskeho trénera Zlatka Daliča, ako on ďakuje Bohu za všetko, čo dostal.
Tento veľmi úspešný tréner chorvátskej reprezentácie je v týchto dňoch čestným hosťom na oslave Nanebovzatia Panny Márie v sinjskej svätyni.
klikni na obrázok a prelož si s prekladačom
Zlatko Dalič priznáva, že jeho kresťanská viera mu dáva obrovskú motiváciu a silu.
„Žijem vierou každý deň,
najmä v ťažkých situáciách,“
povedal pán tréner, ktorý od roku 2017 viedol národný tím svojej krajiny k významným úspechom a ako zbožný katolík má pri sebe aj v zápasoch vždy ruženec. V týchto dňoch sa nachádza v sinjskej svätyni v Splite v Dalmácii ako čestný hosť na modlitebných prípravách na sviatok Nanebovzatia Panny Márie – tak informovala chorvátska katolícka tlačová agentúra IKA.
Zlatko Dalič vo svojom svedectve zhromaždeným veriacim povedal, že Boh mu dal silu čeliť všetkým výzvam. „Keď sa pozriem na svoju dnešnú pozíciu, všetko je úžasné, ale moja cesta nebola vôbec ľahká,“ priznal tréner, ktorý doviedol chorvátsky národný tím k druhému miestu na Majstrovstvách sveta vo futbale FIFA 2018 v Rusku a k tretiemu miestu v Katare v roku 2022. „Prekážky treba prekonať; Boh mi dal silu to urobiť,“ vyhlásil tréner. V prejave k mladým ľuďom ich povzbudil:
„Musíte veriť v seba a svoju prácu,
mať ambície.“ Pán tréner tvrdí,
že s vierou v Boha sa sny
vždy plnia – „možno nie zajtra,
ale v budúcnosti.“
V Sinji – v chorvátskej svätyni sa koná novéna pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie. Tréner absolvoval aj niekoľko pútí do Sinje. Nikdy však o nič nežiadal.
„Chcel som sa jednoducho
poďakovať Bohu a Panne Márii
za všetko, čo mi v živote dali,
za všetky krásne chvíle,“
povedal futbalový tréner. Spomenul si, že celé detstvo prežil v úzkom kontakte s františkánmi, ktorí sa starajú aj o svätyňu v Sinji a mali pozitívny vplyv na jeho neskorší život. Za svoju blízkosť k Cirkvi vďačí aj svojej matke, ktorá ho podporovala a bola dôležitou odovzdávateľkou viery.
Dalič priznal, že aj výchova v národnom tíme je pre neho veľmi dôležitá. Keď majú väčšinou dobre platení hráči blízky vzťah k viere a Cirkvi, potom aj „myslia a správajú sa inak. Peniaze pre nich nič neznamenajú; hrajú za národný tím z lásky a vlastenectva“.
Tréner a kapitán Luka Modrič
Viem ďakovať Bohu za jeho dobrodenia????
Mária nás vyzýva,
aby sme prejavovali Bohu
úctu, klaňanie sa, pokoru a vďaku.
„Najvyšší príde a spôsobí v tebe
rovnaké účinky ako vo mne,
i keď nemusia byť také veľké a silné.“
---------------------------------------
Čo sa dialo v Nazarete bezprostredne po Zvestovaní...
