Fatimská slávnosť v auguste 2024
Obrázok: internet
Pán dekan nám priblížil svoje bohaté zažitky z Medžugoria, kde bol s mladými na MladiFeste 2024. Ponúkol nám 5 kameňov Medžugoria, ktoré ponúka Kráľovná Pokoja proti Zlému. Priblížili sme si ich v meditáciách. Opäť nám zaspievali dievčatá z Púchova Nelka a Veronika, náš spevokol i naše ženy. Pán dekan rozoberal zaujímavé slová: Otče náš, ktorý si na nebesiach
Otec biskup František napísal: Predstavte si rozhovor kresťana s prívržencom iného náboženstva, ktorý sa ho spýta: „Ako sa volá váš Boh?" Kresťan mu odpovie: „Meno nášho Boha je Otec.“ Nie je to nádherné, že modlitba všetkých modlitieb, ktorou sa všetci kresťania obracajú na Boha, začína zvolaním „Otče“?
Vzťah človeka k Pánu Bohu dosiahol v Kristovi novú kvalitu a hodnosť. Nie sme otrokmi Boha. Sme jeho synovia a dcéry, sme jeho hrdosťou a nádejou...
Apoštol Pavol otcovsko - synovské chápanie kresťanstva vyjadril slovami: „A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.“ (Gal, 4,7)
Otec je pôvodca života, stará sa o živobytie detí, ochraňuje ich.
Pán Ježiš nám hovorí: „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10,30). Meno Boha je Otec. Meno človeka je Božie dieťa.
Počas svätej omše nám pripomínajú slová kňaza pred modlitbou Otče náš: „Na príkaz nášho Spasiteľa a podľa jeho božského učenia osmeľujeme sa povedať...“ Cirkev úmyselne hovorí o Kristovom príkaze. Vychádza z Ježišových slov v Lk 11,2, ktoré predchádzajú túto modlitbu: „Keď sa modlíte, hovorte...“ Obrátiť sa na Boha takým dôverným oslovením by bolo samo osebe trúfalosťou. Preto sa odvolávame na Boží príkaz, ako by sme hovorili: „Bože, sami od seba by sme sa neodvážili volať ťa Otcom, ale to tvoj vlastný Syn nám prikázal." Áno, odvažujeme sa nazývať Boha naším Otcom, lebo sme posmelení slovami a príkladom Božieho Syna.
Obrátiť sa v modlitbe na Boha oslovením „Otec" je záväzok, ktorý na seba preberáme, ako nám to pripomína svätý Ján Zlatoústy (349-407 po Kr): „Nemôže láskavého Boha volať Otcom, kto má neústupčivé a nevľúdne srdce: nemá totiž známky láskavosti, ktoré má nebeský Otec.“
Keď Pán Ježiš učil učeníkov modlitbu Otče náš, hovoril ju po aramejsky, tzn. hovorovým jazykom tej doby v Palestíne. Použil slovo „otče", ktoré sa po aramejsky povie abba. Išlo o oslovenie, ktoré sa používalo v rodine, keď deti oslovovali svojho otca vo význame „ocinko, ocko". Používali ho aj dospelí muži, aby ním vyjadrili úctu k svojim zostarnutým otcom. Išlo o príliš dôverné a citové oslovenie, aby ho Žid použil na vyjadrenie nekonečného Božieho majestátu. Nezachovali sa žiadne texty, v ktorých by sa týmto oslovením Židia obracali na Boha (Rossé, s. 419). Jednako však Ježiš používal práve toto oslovenie, ktorým vyjadroval svoju bezhraničnú dôveru k Otcovi a svoj najhlbší synovský vzťah k nemu.
Máme tri miesta v Novom zákone, v ktorých sa zachovalo v pôvodnom aramejskom znení, len sa zapísalo gréckymi písmenami.
- „Hovoril: »Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.« “ (Mk 14,36)
- „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: »Abba, Otče!«“ (Rim 8,15)
- „Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: »Abba, Otče!«“ (Gal 4,6)
Vzťah Pána Ježiša s nebeským Otcom je originálny a neopakovateľný, lebo je to vzťah Božieho Syna a Boha Otca. Potvrdzuje to samotný Pán Ježiš, ktorý keď učí svojich učeníkov modlitbu Otčenáš, nehovorí „budeme sa modliť", ale „vy sa budete modliť takto... (Mt 6,9), resp. „keď sa modlíte, hovorte...“ (Lk 11,2). Ježiš má jednu prirodzenosť s Otcom. My nie sme prirodzenými deťmi, ale adoptívnymi synmi a dcérami Boha. V tejto modlitbe nás Ježiš učí, že Boh dar otcovstva ponúka aj nám.
Keď v modlitbe povieme „náš", to neznamená, že nám Boh patrí, ale že máme s ním vzťah. Je vyjadrením dôvery. Slovo „náš" vyjadruje aj to, že je spoločný viacerým osobám. Nehovorím „môj", ale „náš". Vytvárame spoločenstvo.
Všimnime si, že celá modlitba Otče náš, všetky prosby sú o nás, nie o mne. Pánova modlitba od nás požaduje, aby sme sa zbavovali egoizmu, tzn. zamerania na „ja". Núti nás otvárať sa pre druhých a zároveň druhých prijímať.
Často zlyhávame v tom, že neprijímame druhých ako svojich bratov a sestry.
Spomedzi štyroch evanjelií Jánovo evanjelium vyniká dôrazom na vzťah Boha - Otca a Ježiša - Syna. Kým slovo „otec" uvádza Marek 18- krát, Matúš 63-krát, Lukáš 57-krát, Ján ho používa až 126-krát. Jánovo evanjelium neobsahuje Pánovu modlitbu, ale prečítajme si ho, ak chceme správne pochopiť vzťah Otca a Syna. Je nádhernou oslavou vzťahu Otca a Syna.
Označenie „na nebesiach" zachoval evanjelista Matúš. Svoje evanjelium zapísal okolo roku 80 po Kr.
V tom čase už nestál jeruzalemský chrám, ktorý Rimania zničili v roku 70 po Kr. Chcel tým vyjadriť, že Božia prítomnosť sa nevzťahuje na jedno miesto, jeden chrám alebo jeden národ. Boh je nad to všetko a ponúka svoju otcovskú dobrotu všetkým.
Zvolanie „ktorý si na nebesiach" neslúži na označenie priestoru - veď Boh je všadeprítomný, ale označuje Božiu vznešenosť a svätosť. Áno, Boh je naším Otcom, ale zároveň je nad všetko, je vznešený, nie je jedným z nás. Krásne to vyjadril apoštol Pavol v Liste Efezanom: „Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi.“ (Ef 3,14-15)
Jestvujú deti, ktoré v živote nikdy nestretli vlastného otca. Jestvujú deti, ktoré mali dvoch - troch „otcov". Z toho všetkého môže niekedy prameniť tendencia prenášať negatívnu skúsenosť aj na Boha. Zvolaním „na nebesiach" nás Ježiš učí, že Božie otcovstvo nie je odrazom pozemského otcovstva. Práve naopak. Naše vzťahy majú byť stvárňované a preniknuté otcovskou láskou Boha k nám.
Keby sme povedali iba „ty, ktorý si na nebesiach", človek by sa Boha bál. Keby sme povedali len „Otče", človek by zabudol, že hovorí s Bohom.
Oslovenie „Otče náš, ktorý si na nebesiach" nazýva otec biskup František preambulou Pánovej modlitby, lebo je orientačným východiskom, ktoré dáva zmysel celému textu, ktorý nasleduje. Pozor, toto zvolanie nenaformuloval človek. Je to iniciatíva Boha, ktorý sa dal v plnosti poznať v Ježišovi Kristovi.
Pán dekan hovoril o Simone z Medžugoria, kde ona na MladiFeste povedala dôležité svedectvo.
Nemodlili sme sa, čítali sme horoskop, astrológiu, ponárala som sa čoraz hlbšie...
Drogy, kokaín, tráva
Aj za matku, brata sa modlím, Boh na nich čaká; upadala som do drogy, prostitúcie, hľadala som lásku na falošných miestach.
Bola som s mužom tehotná, nevedela som, že on má ženu doma – tehotnú.
Zabila som dieťa potratom – potom mi ten muž dal kokaín, aby som si odpočinula.
Znova som otehotnela, znova ma odviezol na potrat.
Zapísala som sa do modelingovej spoločnosti, vyhrala som, išla som do Ameriky, vrátila som sa do Slovinska.
Tretie tehotenstvo, odviedli ma na tretí potrat.
Vstúpila som do pekla LGBTI – zastávala som sa žien, nech si robia, čo chcú,
Nepotrebujeme mužov, preklínali sme mužov, dávali sme mužom škaredé mená.
V Záhrebe som spoznala muža – išla som sa s ním zosobášiť. Tento muž ma nezachránil. Bola som v Sodome a Gomore, ponárala som sa do hriechu.
Mala som bulímiu, bola som vo veľkom otroctve - 10 – 15 ráz denne som vracala.
Vyhrala som Miss Chorvátska.
Tehotná s dcérou
Urobíme z Teba speváčku.
Simona, speváčka, narkomanka, prostitútka, diablova moc vo svete,
Boh všetko môže zmeniť, nedovolil, aby diabol vzal moju dušu..
19ročná som mala za sebou 3 potraty.
Do 27 roku života som hľadala šťastie v mužoch.
Ja a Ante, rozviedli sme sa a nezachránilo ma to.
Vstúpila som do okultizmu, u mágov, veštkýň som hľadala pomoc.
Nevedela som sa modliť, mala som všetky sviatosti, ale nič som sa nevedela modliť.
Bola som len pekná, krásna pre svet.
Muž mi daroval ikonu Matky Božej.
Drogovala som.
Našli ma polonahú, nevedela som o sebe.
Ante: Simona musím Ti povedať: – Ježiš je živý . Aký Ježiš???
Pod vplyvom drog, kokaínu, alkoholu
Pápež František v jeho úvahách o modlitbe Otče náš: Dnes je naša spoločnosť „spoločnosť bez otcov“
Otcovia zaobchádzali s deťmi ako s otrokmi, nepomáhali im v raste, nevychovávali ich. Nemali na nich čas.
Otcovia sa zamerajú na seba, na svoju prácu, nemajú čas na rodinu: deti a mladých nechávajú samých na seba. Pýtal som sa už v Buenos Aires, či sa otcovia hrávajú s deťmi, či majú pre nich čas.
Ale kdeže, nemám čas, musím zarábať peniaze – strašná odpoveď.
Neprítomnosť otca spôsobuje zranenia, ktoré môžu byť aj veľmi závažné.
Chýbajúca blízkosť a láska otcov.
Otcovia na nesprávajú ako otcovia, nezhovárajú sa s deťmi, nedávajú príklad.
ČO TREBA ROBIŤ???
- Aby bol otec nablízku manželke a deťom, aby bol prítomný v rodine.
Je to tak v Tvojej rodine ?????
Radostný ruženec 12. augusta 2024:
Panna Mária nám ponúka v Medžugorí 5 kameňov proti Gliášovi ako zbraň KRÁĽOVNEJ POKOJA proti Zlu.
1. Pravidelná modlitba, zvlášť svätého ruženca:
„Modlite sa! Nech bude modlitba ako vzduch, ktorý dýchate. Ruženec majte stále v rukách ako znamenie proti satanovi, že patríte mne. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (25. 2. 1988)
2. Pravidelné svätá omša:
„Svätá omša, milé deti, nech nie je pre vás zvykom, ale životom. Keď budete denne prežívať svätú omšu, pocítite potrebu po svätosti a budete rásť vo svätosti.“ (25. 1. 1998) S vierou, modlitbu a láskou vystúpte na vrch spasenia. Svätá omša, najvznešenejší akt vašej modlitby, nech bude stredom vášho duchovného života. Verte a milujte deti moje.“ (2. 8. 2008)
3. Pravidelné čítanie Svätého Písma:
„Drahé deti! Postavte Sväté Písmo na viditeľné miesto vo svojej rodine a čítajte ho. Tak spoznáte modlitbu srdcom a vaše myšlienky budú pri Bohu.“ (25. 1. 2007)
4. Pôst - Kráľovná pokoja žiada pôst o chlebe a vode v stredu a piatok:
„Obnovte pôst a modlitbu, lebo satan je ľstivý a priťahuje veľa sŕdc k hriechu a ku skaze. Milé deti, pozývam vás ku svätosti a aby ste žili v milosti. Klaňajte sa môjmu Synovi, nech vás on naplní svojím pokojom a láskou, po ktorých túžite.“ (25. 10. 2012)
5. Pravidelná mesačná svätá spoveď:
„Drahé deti! Znovu vás pozývam: začnite boj proti hriechu ako v prvých dňoch; choďte na svätú spoveď a rozhodnite sa pre svätosť. Božia láska začne cez vás prúdiť do sveta, vo vašich srdciach zavládne pokoj a naplní vás Božie požehnanie.“ (25. 3. 2014)
Vypočuj si Simonu:
