1. Prebudovať srdce (polnočná)
2. Pozvať Boha - do svojho vnútra (Božie Narodenie)
3. Trpieť pre Krista (sv. Štefana)
4. Rodičia, dajte deťom Boha! (Sv. Rodiny)
5. Zmením sa! (sv. Silvester)
6. Vezmi a čítaj – čoho sa zrieknem ja? (2. nedeľa po Narodení Pána)
7. Ako ja hľadám Boha? (Zjavenie Pána)
8. Svedectvo môjho kresťanského života (Krst Krista Pána)
Živý Betlehem začal príbehom o veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi, s ktorým sme prežili celé tohtoročné Roráty. Deti z Turia nám priblížili krásnu postavy našej viery v predstavení: Bol to náš pápež. Potom sme sa presunuli na farský dvor, kde prebiehal program. Vystúpili viaceré skupiny, zaspievali mladí i skôr narodení, zazneli rôzne koledy. Posilniť sme sa mohli dobrým gulášom z diviny, aj kvalitným punčom. Ďakujeme všetkým, ktorí sa o to pričinili....
Nezabúdajme na to, čím sme výnimoční
Ondrej Kandráč
Aj tento rok som mal možnosť stretávať sa s ľuďmi počas desiatok koncertov na celom Slovensku. Asi najsilnejšie na mňa zapôsobilo osemnásť našich koncertov po slovenských amfiteátroch, ktoré si pozrelo takmer 60 000 divákov.
Aj z tohto miesta chcem poďakovať všetkým, ktorí na tieto koncerty prišli. Boli to pre mňa výnimočné stretnutia.
Vždy sa teším na silné spoločenstvá, ktoré sa vytvoria po koncerte. Je to obrovský stimul a povzbudenia pre mňa, ale aj celý tím ľudí, ktorý stojí za nami.
Tradičná slovenská etno hudba zažíva obrovskú renesanciu a ja som vďačný, že môžem byť súčasťou tohto obdobia.
A čo ma, naopak, tento rok sklamalo?
Raz som čítal jeden starý indiánsky príbeh o tom, ako sa Indiáni vybrali vlakom navštíviť svojho bieleho otca. Keď dorazili do cieľa, posadali si na koľajnice a ticho meditovali. Pristúpil k nim sprievodca a okríkol ich, že vlak nemôže pokračovať, pretože sedia na koľajniciach. Odpovedali mu, že tam sedia preto, pretože išli tak rýchlo, že ich duše nestíhali ísť spolu s nimi, preto ich musia počkať.
Istotne mi mnohí z čitateľov dajú za pravdu, že civilizačný pokrok je v posledných desaťročiach veľmi rýchly. Treba však popritom dávať pozor na to, aby sme nezabudli na všetko, čo nás formovalo, čím sme výnimoční.
Jedným slovom na svoje korene, a to mám na mysli aj tie kresťanské.
Tolerantnosť a úcta jedného voči druhému sú vlastnosti, na ktoré nesmieme zabúdať. Najjednoduchšia, ale zároveň možno aj najťažšia pomôcka je, keď začnem sám od seba.
Tézy, ktoré prežili stáročia aj tisícročia, sú dané a jasné nám všetkým. Je to Desatoro Božích prikázaní. Nič múdrejšie doteraz ľudstvo nedostalo.
Ak ich budeme napĺňať, potom medzi nami a vo vzťahoch zavládne pokoj a harmónia.
Postoj, 30. 12. 2019
Arcibiskup Ján Babjak v Novoročnom príhovore posilnil gréckokatolícku Cirkev
Drahí spolubratia v kňazskej a diakonskej službe, milí rehoľníci, drahí naši veriaci, na začiatku nového roka 2020 Vás všetkých čo najsrdečnejšie pozdravujem a želám každému z vás silu Božieho požehnania a všetky potrebné milosti. Viem, že sa mnohí snažíte žiť v jednote s Ježišom Kristom, veď sme chrámami živého Boha (2 Kor 6, 16). Náš vzťah s Pánom Bohom má rásť a stále sa zlepšovať a zintenzívňovať.
Dnes slávime nielen občiansky Nový rok, ale aj sviatok Obrezania Pána. A v evanjeliu počúvame, že ,,Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí ” (Lk 2, 52). Sú to inšpiratívne slová do nového roka aj pre nás. S božou pomocou chceme kráčať životom v jednote s Ježišom Kristom v jeho Cirkvi, a tak sa vzmáhať v múdrosti, pravde a láske.
V tomto roku si pripomíname 70. výročie tzv. Prešovského soboru, ktorým bola Gréckokatolícka cirkev zlikvidovaná a štátnym aparátom postavená mimo zákona. Žiaľ, pričinili sa o to nielen komunisti, ale aj zopár kňazov kolaborujúcich so štátnou mocou, ktorí sa postavili proti svojim biskupom a zapredali svoju Cirkev.
Čítať ďalej: Vianočné a novoročné listy slovenských otcov biskupov, arcibiskupov
Na sviatok svätého Štefana sme koledovali. V tomto roku je jubilejný 25. ročník Dobrej noviny. Je zaujímavá téma - Buďte požehnaní(m). Navštívili sme viac ako 130 rodín. Roznášali sme Dobrú novinu - posolstvo Narodeného Kráľa z Betlehema. Ďakujeme všetkým koledníkom, aj všetkým, ktorí ich s vierou prijali. Ďakujeme aj za finančný príspevok, ktorý putuje do Afriky. Ďakujeme p. Marianke Leškovej, ktorá to znova všetko zorganizovala....
Záverečný test vedomostí je tu: Klikni sem
Vatikán, 08. 04. 2005
„Nasleduj ma, hovorí zmŕtvychvstalý Pán Petrovi. Sú to jeho posledné slová tomuto učeníkovi, ktorého si vybral aby pásol jeho ovce.. „Nasleduj ma!“ toto jednoduché Kristovo slovo môžem chápať ako kľúč pre pochopenie posolstva, ktoré prichádza od nášho zosnulého a milovaného pápeža Jána Pavla II., ktorého telo dnes vložíme do zeme ako semeno nesmrteľnosti. Naše srdce je plné smútku, no aj radostnej nádeje a hlbokej vďačnosti.
Toto cíti naša duša, bratia a sestry v Kristu, prítomní tu na Námestí svätého Petra, v priľahlých uliciach i na ostatných miestach v Ríme, ktorý je v týchto dňoch preplnený nesmiernym tichým a modliacim sa zástupom. Všetkých srdečne pozdravujem. V mene kardinálskeho kolégia úctivo pozdravujem hlavy štátov a vlád i delegácie rozličných krajín. Pozdravujem predstaviteľov a zástupcov cirkví a kresťanských spoločenstiev, ako aj iných náboženstiev. Pozdravujem ďalej arcibiskupov, biskupov, kňazov rehoľníkov, rehoľné sestry a veriacich, ktorí prišli zo všetkých kontinentov, najmä mladých, ktorých Ján Pavol II. rád nazýval budúcnosťou a nádejou Cirkvi. Môj pozdrav nech príde aj ku všetkým, čo na celom svete sú spojení s nami cez rozhlas a televíziu v tomto veľkolepej účasti na slávnostných obradoch rozlúčky so Svätým Otcom.
„Nasleduj ma.“ Karol Wojtyla ako mladý študent bol nadšený literatúrou, divadlom, poéziou. Keď pracoval v chemickej továrni obliehaný a ohrozovaný nacistickým terorom, počul Pánov hlas: „Nasleduj ma.“ V tejto veľmi zvláštnej situácii začína čítať teologické a filozofické knihy a zakrátko vstúpil do tajného seminára, ktorý zriadil kardinál Sapieha. Po vojne si svoje teologické štúdiá mohol doplniť v Krakove na Jagelonskej univerzite. Vo svojich listom kňazom a v autobiografických knihách nám hovoril o svojom kňazstve, ktoré prijal 1. novembra 1946. V týchto textoch vysvetľuje svoje kňazstvo počnúc slovami Pána. je to predovšetkým táto veta: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo (Jn 15, 16). Druhá je „Dobrý pastier položí svoj život za ovce.“ (Jn 10, 11) a napokon, „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!“ (Jn 15, 9). V týchto troch vetách vidíme celú dušu nášho Svätého Otca. On skutočne išiel neúnavne kamkoľvek, aby priniesol ovocie, ovocie, ktoré ostáva. „Vstaňte, poďme!“ Týmito slovami nás prebudil z unavenej viery, prebudil zo spánku svojich učeníkov včerajška i dneška. „Vstaňte, poďme!“, hovorí dnes aj nám. Svätý Otec je bol kňazom úplne do hĺbky duše, lebo za ovce obetoval svoj život Bohu, za ovce celého sveta v každodennom darovaní sa v službe Cirkvi, najmä vo chvíli ťažkej skúšky posledných mesiacov. Tak sa stal jedno s Kristom, Dobrým Pastierom, ktorý miluje svoje ovce. A napokon, podľa Ježišových slov „ostaňte v mojej láske“, Ján Pavol II. bol pápež, ktorý hľadal možnosti stretnutia so všetkými, ktorý bol schopný odpúšťať a pre všetkých mal otvorené srdce. Keď prebývame v Kristovej láske, učíme sa v jeho škole umeniu pravej lásky.
„Nasleduj ma!“ V júli 1958 začína pre mladého kňaza Karola Wojtylu nová etapa na ceste s Pánom a za Pánom. Karol, ako zvyčajne odišiel so skupinou mladých plaviť sa na kanoe na Mazurské jazerá, aby spoločne prežili prázdniny. Niesol však so sebou list, ktorý ho pozýval, aby prišiel k prímasovi Poľska, kardinálovi Wyszynskému a cieľ tejto návštevy si mohol ľahko domyslieť: svoje menovanie za pomocného biskupa Krakova. Opustiť vedeckú prácu, opustiť príjemné spoločenstvo mládeže, opustiť veľkú arénu intelektuálneho zápasu, aby poznal a interpretoval tajomstvo stvorenia človeka a tak dnešnému svetu ukázal kresťanskú interpretáciu nášho bytia – toto všetko sa mu muselo zdať ako strata seba samého, strata práve toho, čo sa stalo ľudskou identitou tohto mladého kňaza.
„Nasleduj ma“ – Karol Wojtyla to prijal, keď v zavolaní Cirkvi počul hlas Krista. Potom si uvedomil, aké toto slovo Pána bolo pravdivé: „Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho“ (Lk 17,33). Náš pápež – vieme to všetci – si nikdy nechcel zachrániť vlastný život, udržať si ho pre seba, ale chcel dať seba samého bez výhrady, až do poslednej chvíle, pre Krista a aj pre nás. Práve týmto spôsobom dosvedčil, že všetko to, čo vložil do rúk Pána, sa mu vrátilo novým spôsobom: láska k slovu, poézii, literatúre bola podstatnou časťou jeho pastoračnej misie a získala novú sviežosť, novú aktuálnosť i novú príťažlivú silu do ohlasovania evanjelia, ktoré je vždy znamením protirečenia.
„Nasleduj ma!“ V októbri 1978 kardinál Wojtyla počul opäť hlas Pána. Obnovuje sa dialóg s Petrom, ktorý prináša evanjelium tejto slávnosti: „Šimon syn Jánov, miluješ ma? Pas moje ovce!“ Na otázku Pána: Karol miluješ ma?, arcibiskup Krakova odpovedal z hĺbky svojho srdca: „Pane, ty vieš všetko: Ty vieš, že ťa milujem“. Kristova láska bola tou silou, ktorá viedla nášho milovaného Svätého Otca; kto ho videl modliť sa, kto ho videl kázať, ten to nemôže nevedieť. A tak, vďaka hlbokému zakotveniu v Kristovi mohol niesť bremeno, ktoré prekračuje obyčajné ľudské sily: Byť pastierom Kristovho stáda, jeho univerzálnej Cirkvi. Teraz nieto času, aby sme podrobne hovorili o obsahu tak bohatého pontifikátu. Chcel by som iba prečítať dva krátke úryvky z dnešnej liturgie, v ktorých sú centrálne momenty jeho ohlasovania. Svätý Peter vo svojom prvom liste hovorí – a opakuje to aj pápež nám: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých“ (Sk 10, 34-36). A v druhom čítaní svätý Pavol – a so svätým Pavlom aj náš zosnulý pápež nás vyzýva: „Bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní!“ (Fil 4,1).
„Nasleduj ma!“ Spolu s poslaním pásť jeho stádo, Kristus Petrovi oznámil aj mučeníctvo. Týmto záverečným a zhrňujúcim slovom dialógu o láske a o poslaní univerzálneho pastiera, Pán upozorňuje i na druhý dialóg, ktorý viedol pri Poslednej večeri. Tu Ježiš povedal: “Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete”. Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?" Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.” (Jn 13,33.36) Od Poslednej večere Ježiš ide v ústrety krížu a vzkrieseniu – ponára sa do veľkonočného tajomstva. Peter ho ešte nemôže nasledovať. Teraz, po zmŕtvychvstaní, nadišla chvíľa, ono „neskôr“. Starajúc sa o Kristovo stádo, aj Peter sa ponára do veľkonočného tajomstva, smeruje ku krížu a vzkrieseniu. Ježiš mu to hovorí slovami: „Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ (Jn 21,18)
Svätý Otec v prvom období svojho pontifikátu, ešte mladý a plný sily, pod vedením Krista, išiel až na kraj sveta. Neskôr však keď stále viac a viac mal účasť na Kristovom utrpení, stále väčšmi chápal pravdivosť slov: „Iný ťa opáše...“ A práve v tejto jednote s trpiacim Pánom neúnavne a s obnovenou silou hlásal evanjelium, tajomstvo lásky, ktorá miluje až do krajnosti. (por. Jn 13,1)
Ján Pavol II. nám pretlmočil a odovzdal veľkonočné tajomstvo ako tajomstvo Božieho milosrdenstva. Vo svojej poslednej knihe napísal: „Hranicou, ktorá bola určená zlu, je v konečnej platnosti Božie milosrdenstvo“. Uvažujúc nad atentátom hovorí: „Kristus, ktorý trpel za nás všetkých, dodal utrpeniu nový zmysel, nový rozmer, zaviedol nový poriadok, poriadok lásky... Je to utrpenie, ktoré spaľuje a odstraňuje zlo plameňom lásky a aj z hriechu umožňuje vykvitnúť viacerým podobám dobra“. Oduševnený touto víziou, Svätý Otec trpel a miloval v jednote s Kristom, a preto posolstvo jeho utrpenia a jeho mlčania bolo také výrečné a plodné.
Božie milosrdenstvo: Svätý Otec objavil najkrajší odblesk Božieho milosrdenstva v Bohorodičke. On, ktorý v útlom veku stratil matku, o to viac miloval Božiu Matku. Slová Ukrižovaného Krista: Hľa tvoja matka, považoval za adresované jemu. A urobil, čo vykonal aj milovaný učeník: „A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe – prijal ju za svoju“ – Totus tuus. (por. Jn 19,27) A od Ježišovej matky sa naučil podobať sa Kristovi.
Všetkým nám ostane nezabudnuteľnou spomienkou, ako v poslednú veľkonočnú nedeľu svojho života, Svätý Otec, poznačený utrpením, sa ešte raz ukázal v okne apoštolského paláca, aby poslednýkrát udelil požehnanie Urbi et orbi. Môžeme si byť istí, že náš milovaný Svätý Otec je dnes v okne domu nebeského Otca, vidí nás a žehná nám. Áno, Svätý Otče, udeľ nám požehnanie. My zverujeme tvoju drahú dušu Božej Matke, Tvojej Matke, ktorá ťa každý deň viedla a teraz ťa vovedie do večnej slávy jej Syna, Ježiša Krista, nášho Pána. Amen“.
