Roráty 2025 - desiaty deň: Anjelská univerzita
Druhý adventný týždeň
Štvrtok
11. december 2025
ANJELSKÁ UNIVERZITA
Kňaz: Je veľmi krásne, milé deti, že ste opäť prišli na Roráty! Ako sa máte? Dobre? To je nádherné, pretože dnes nás čaká ďalšia cesta! Pamätáte si, kde sme boli doteraz?
Deti:
V Spojených štátoch – v Chicagu a na miestach, kde vyrastal, učil sa a študoval Robert Prevost.
Kňaz: Výborne! Viete čo? Na nejaký čas sa z tej Ameriky budeme musieť vrátiť späť do Európy! Zatiaľ vám však nepoviem, kam – myslím, že na to prídete sami, len musíme zaspievať našu rorátnu pieseň! Pripomínam vám, že spev tejto piesne je naším dopravným prostriedkom. Akoby sme leteli lietadlom alebo sa plavili loďou, takže vďaka nej sa rýchlo dostaneme na nové miesto!
🎵 Pieseň „Môj Biely Lev“
Kňaz: Čoraz lepšie vám to ide, milé deti, naozaj skvele. Určite si už pamätáte celú pieseň, však? Možno by niekto mohol do mikrofónu povedať úvodné slová refrénu?
Deti:
"Môj biely Lev, pomôž mi nájsť Dieťa, čo v jasličkách leží!
Môj biely Lev, počujem spev o spáse pre všetkých ľudí."
Kňaz: A povedzte začiatok 3. slohy.
Deti: "Na knihe srdce a v ňom je šíp, už lovíš ľudí namiesto rýb."
Kňaz: Super. Viete, že po svojom vymenovaní za biskupa si Róbert Prevost zvolil osobný znak - erb. Štít je delený šikmo, v pravej modrej polovici strieborná ľalia, v ľavej striebornej kniha prirodzenej farby, na ktorej leží červené horiace srdce prestrelené červeným šípom. Strieborná ľalia v modrom poli je odkazom na diecézu Chiclayo, ktorej patrónkou je Panna Mária vo svojom Nepoškvrnenom Počatí, kniha s horiacim srdcom je znakom augustiniánskeho rádu.
Tento erb si zachoval aj ako arcibiskup a kardinál. Heraldické figúry si ponechal aj v pápežskom znaku, významnejšou zmenou prešla len farba stuhy s heslom, a to zo zlatej na striebornú. Rovnako ako Benedikt XVI. a František - do svojho erbu umiestnil mitru namiesto tiary.

Kňaz: Výborne! A navyše – vďaka tejto piesni sme sa už ocitli v...
Lev plný nadšenia pristupuje ku kňazovi.
Lev: Niekto spieval a recitoval slová o bielom levovi!
Kňaz: Áno, drahý Leo, presne o bielom levovi. Ale ešte som nestihol dopovedať vetu a vysvetliť deťom, kde sa vlastne teraz nachádzame. Možno si to pamätáš ty – kde ten Biely Lev žije?
Lev: Ak si dobre pamätám, tak... už si nám hovoril, pán kňaz, že putujeme k jasličkám, ktoré sú v meste na nejakom námestí, kde žije pápež Lev.
Kňaz: Na nejakom námestí? Ach, Leo, je načase, aby si sa dozvedel, o aké námestie, a o aké mesto ide. Deti, pomôžete mu? Dám vám pomocnú otázku: Kde sa nachádza Námestie svätého Petra – to najslávnejšie na svete?
Deti:
V Ríme, presnejšie vo Vatikáne.
Kňaz: Výborná odpoveď! A ja vám vysvetlím: Rím je mesto, ktoré vzniklo na siedmich pahorkoch! Legenda hovorí, že ho založili bratia Romulus a Remus, a od ich mena pochádza názov Roma, teda Rím. Všetky podrobnosti vám, žiaľ, nemôžem vyrozprávať, lebo by sme museli v kostole zostať vééľmi dlho! Ale dúfam, že ste aspoň raz počuli, že také mesto existuje. Odkiaľ sa tam dostal mladý diakon – budúci kňaz, otec Robert Prevost, augustinián? O tom nám porozpráva náš špeciálny hosť, dominikán otec Miroslav.
NAHRÁVKA – Otec Miroslav Sander OP: Klikni sem
Drahé deti, srdečne vás pozdravujem z Ríma – priamo z univerzity Angelicum, ktorú vedú rehoľníci dominikáni. Volám sa otec Miroslav a aj ja som dominikán. Na tejto univerzite študovalo veľa svätých a múdrych ľudí – napríklad svätý Ján Pavol II. A viete, kto ešte? Áno – náš pápež Lev XIV. Študoval tu, keď bol ešte mladý, a veľmi sa snažil. Učil sa o tom, ako má Cirkev dobre fungovať a ako pomáhať ľuďom. Bol usilovný, modlil sa a mal dobré výsledky – všetky známky výborné! Táto univerzita sa volá Angelicum, čo znamená „anjelská škola“. Chceme, aby tu študenti boli nielen múdri, ale aj dobrí ako anjeli. A presne taký bol aj Lev XIV. – študoval, pomáhal, usmieval sa a prinášal pokoj. Predstavte si, že každý z nás má počas Adventu neviditeľnú anjelskú lampu. Táto lampa sa rozsvieti vždy, keď urobíte niečo dobré – keď niekomu pomôžete, pomodlíte sa, podelíte sa alebo sa len milo usmejete. Vtedy sa anjeli v nebi tešia a vaša lampa svieti ešte silnejšie. Pápež Lev XIV. mal túto lampu vždy rozsvietenú – lebo robil dobro, miloval Boha a bol priateľom ľudí aj anjelov. Pamätajte, milé deti, že Advent nie je len čakaním. Je to aj čas, keď sa učíme byť lepšími a láskavými. Každý deň rozžiarte svoju anjelskú lampu aspoň jedným dobrým skutkom. Takto – spolu s pápežom Levom XIV. – pripravíme svoje srdcia na príchod Pána Ježiša. Nech vám anjeli pomáhajú byť dobrými žiakmi Ježiša a usilovnými študentmi života. Prajem vám krásnu prípravu na Vianoce!
Kňaz: Neskutočné veci nám otec Mirek porozprával, však? Som zvedavý, čo ste si z toho zapamätali?
Deti:
Že budúci pápež študoval na „anjelskej univerzite“, pretože sa volá Angelicum. Že bol vzorom pre ostatných. Že každý z nás dostáva od anjelov lampu, ktorá sa rozsvieti, keď urobíme niečo dobré. A že jeho – teda otca Roberta Prevosta – lampa svietila jasne, lebo bol usilovný, miloval ľudí a bol blízko Bohu.
Kňaz: Výborne, máte výbornú pamäť! Pripomínam vám, že Robert Prevost, keď opúšťal Chicago – tak ako my dnes – bol ešte diakonom, teda tým, kto sa pripravuje na kňazstvo. Kňazské svätenie prijal už v Ríme. Viete, čo znamená slovo diakon?
Deti:
Je to ten, kto prijal prvé svätenie. Zvyčajne potom prijíma aj kňazské svätenie, no niekedy zostáva trvalým diakonom – aj ženatý muž. Pomáha kňazom, vysluhuje niektoré sviatosti a hlása Božie slovo.
Kňaz: Správne! Niektoré sviatosti diakoni môžu udeľovať, iné nie – o tom sa ešte porozprávame. Zatiaľ vám poviem, že sa veľmi teším, ako otec Miroslav hovoril o adventných lampách. My prinášame k oltáru svoje rorátne lampášiky – tie nám osvetľujú cestu v tme, ale majú nám tiež pripomínať tie anjelské lampy, ktoré dostávame vždy, keď urobíme niečo dobré. Pamätá si niekto, aké slová dnes povedal Pán Ježiš v evanjeliu?
Deti:
„Kto má uši, nech počúva!“
Kňaz: Správne! Kto má uši, nech počúva! A kto z vás má uši? Ukážte!
Lev: Ja mám! A najväčšie zo všetkých!
Kňaz: No jasné, Leo, veď si lev – musíš mať výborný sluch! Ale pozri – aj deti majú uši, a dokonca aj dospelí, ktorí prišli s nimi do kostola. Tak si spolu povedzme nahlas: Načo máme uši?
Deti:
Aby sme počúvali!
Kňaz: Správne! Ale Ježiš tým myslel viac – nielen „počúvať“, ale porozumieť Božiemu slovu. Je to ako s tými lampami – svetlo nesieme vtedy, keď konáme dobro. Nestačí len počuť – treba naozaj počúvať a chápať. Nestačí vidieť – treba, aby naše skutky osvetľovali svet okolo nás. Pán Ježiš povedal: „Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,14-16). Teda ide o to, aby sme svojimi skutkami, láskavosťou a pomocou druhým ukazovali Božiu dobrotu a viedli ľudí k chvále Boha, nie k vlastnej sláve. Preto dostávame od anjelov svoje lampy – ale musíme dbať, aby ich plameň nikdy nezhasol. A na záver otázka – ťažšia, možno vám pomôžu katechéti.
Otázka:
Aké sviatosti nemôže vysluhovať diakon?
Obrázok:
Anjeli s anjelskou lampou
