Štvrtok 10. 12. 2020: Úkon kajúcnosti
Druhý adventný týždeň
Štvrtok 10. december 2020
Úkon kajúcnosti
Ľutujem, ospravedlňujem sa, odpúšťam.
KŇAZ:
Včera sme si povedali, že ak sa chceme dobre zúčastniť na svätej omši, aby sme sa nenudili, musíme rozumieť všetkému, čo sa počas svätej omše deje. Musíme nielen pamätať, čo a v ktorej chvíli odpovedáme, kedy stojíme a kedy kľačíme, ale musíme poznať aj význam tých slov a modlitieb, úkonov a postojov. A práve týmto sa zaoberáme na tohtoročných rorátnych stretnutiach - snažíme sa porozumieť Zázraku zázrakov, ktorým je svätá omša, Eucharistia.
Preto si krátko pripomeňme, čo sme si zapamätali zo včerajšieho rozprávania o začiatku svätej omše:
Otázky pre deti:
Ako sa volá prvá časť svätej omše?
Akým zvukom sa začína svätá omša?
Prečo kňaz bozkáva obetný stôl?
KŇAZ:
Ďalšou, veľmi dôležitou časťou úvodných obradov je úkon kajúcnosti. Keď prichádzame na stretnutie s Pánom Bohom, mali by sme nielen dobre vyzerať a mať čisté oblečenie (o tom sme sa rozprávali minulý týždeň v sobotu, keď sme hovorili o príprave na svätú omšu).
Prichádzajúc na stretnutie s Bohom musíme mať aj čistú dušu, musíme na dôstojne zúčastniť svätej omše. Pomáha nám v tom úkon kajúcnosti.
Ľútosť nad spáchanými hriechmi a ospravedlnenie sa za ne Bohu je výrazom našej úcty k nemu. Týmto spôsobom chceme Bohu ukázať, že ho nechceme ignorovať tým, že k nemu prichádzame s dušou poškvrnenou hriechmi.
Vyznanie:
“Vyznávam všemohúcemu Bohu…” zmýva naše ľahké hriechy. Ak má však niekto dušu viac poškvrnenú, lebo spáchal ťažký hriech, musí pristúpiť k svätej spovedi.
V úkone kajúcnosti ľutujeme, že sme sa zle správali. Ľutujeme naše zlé slová, zlé skutky. Ale to nie je všetko. Ľutujeme aj, že sme neurobili niečo dobré, hoci bola k tomu príležitosť. Zhrešili sme zanedbaním, lebo sme sa možno tvárili, že nevidíme, čo je potrebné urobiť, alebo sa nám nechcelo.
Vyznávam všemohúcemu Bohu, lebo Boh dokonale pozná moje srdce a vie, čo sa v ňom ukrýva, čo som urobil a čo nie.
Priznaním si svojich hriechov vyslovujeme slová: “Moja vina, moja vina, moja preveľká vina” a bijeme sa do pŕs. Samozrejme, jemne, aby sme si neublížili. Je to symbolické udieranie, je znakom toho, že chceme zo srdca vyhodiť hriech.
A ešte jedna vec, v úkone kajúcnosti ľutujeme svoje hriechy a prosíme o odpustenie. Odpúšťame aj my druhým, tým, ktorí nám krivdili.
Je to veľmi dôležité, lebo aby nám mohol Boh odpustiť, musíme aj my sami odpustiť tým, ktorí nám spôsobili nejaké zlo.
8. nahrávka
“Kyrie”
Otázky pre deti:
Koho prosíme o zľutovanie a odpustenie v úkone kajúcnosti? (Pána Boha a ľudí, ktorým sme svojimi hriechmi ublížili)
Čo musíme spraviť, aby sme získali od Boha odpustenie? (Oľutovať svoje hriechy, prosiť o odpustenie a odpustiť iným ľuďom)
Otázky pre deti:
Ako sa začína hymnus, ktorý sa recituje alebo spieva po úkone kajúcnosti? (Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobre vôle)
Koho sú to slová? (Anjelov, ktorí sa zjavili počas noci Narodenia Pána pastierom)
KŇAZ:
Úvodné obrady sa končia krátkou modlitbou, ktorá sa nazýva “kolekta”. Je to ďalšie ťažké slovo. Má latinský pôvod a znamená: skladať, zbierať.
Otázky:
1. Akými slovami sa najčastejšie začína úkon kajúcnosti?
2. Aký význam má úkon kajúcnosti?
3. Odkiaľ pochádzajú prvé slová hymnu “Sláva Bohu na výsostiach”?
Úloha:
Počas večernej modlitby porozmýšľaj, komu by si sa mal ospravedlniť a sprav to pri najbližšej príležitosti. Najlepšie hneď, napríklad zajtra.
Obrázok:
Úkon kajúcnosti
Ľutujem, ospravedlňujem sa, odpúšťam.
