Fatimská slávnosť v septembri
Pán dekan nám priblížil piate zjavenie Panny Márie vo Fatime, ktoré bolo 13. septembra 1917. Lucia spomína, že tam prišlo viac ako 20 000 ľudí. Niektorí prišli zo zvedavosti, iní vedení vierou a iní vedení neverou. Panna Mária hovorí deťom: „Modlite sa ďalej ruženec, aby ste vyprosili koniec vojny. V októbri urobím zázrak, aby všetci uverili. V októbri príde Kristus Pán, Bolestná Panna Mária a Panna Mária Karmelská, svätý Jozef s Ježiškom, aby požehnali svet. Boh je s vašimi obetami spokojný, ale nechce, aby ste spali s povrazom obviazaným okolo tela. Noste ho iba vo dne. Áno, niektorých uzdravím, iných nie.“ Deti sa umŕtvovali, nosili pod košeľou ostrý povraz, ktorý sa im zarezával do tela. Lucia spomínala, že to bolo veľakrát bolestné a Hyacinta často plakala kvôli tomu. Deti prinášali aj iné obety: strkali nohy do žihľavy, celé hodiny kľačali na holej zemi, nejedli obed, dávali ho iným, nejedli sladké ovocie – hrozno, figy, žuli trpké zelené figy a horké žalude. V Portugalsku je horúco, deti si odriekali aj vodu.
Pána dekan sa venoval modlitbe, aby sme sa modlili a neprestávali. Spomínal aj zomrelú Alžbetu II, ktorá hneď vo svojom prvom vianočnom posolstve v roku 1952 vyslovila prosbu: „Modlite sa za mňa, aby mi Boh dal múdrosť a silu na naplnenie sľubov, ktoré zložím, a aby som verne slúžila jemu i vám po všetky dni svojho života.“
Pán dekan sa venoval aj životu s obetami. Nestačí sa modliť, pridaj obetu do svojho života. Môžeme si dať sebazápory. Zriekni sa niečoho, nech to skutočne pocítiš. Dal nám ponuku: ovládaj jazyk. Koľko hriechu narobí jazyk, koľko dobra môže narobiť jazyk. Pán dekan spomenul aj dnešnú oslávenkyňu – Pannu Máriu. Vysvetlil nám, kedy bol zavedený sviatok Mena Panny Márie. Poľský kráľ Ján III. Sobiesky, veľký ctiteľ Márie pomohol vyhnať turecké mračno z Európy. Víťazstvo pri Viedni 12. septembra 1683 bolo riadené Bohom na príhovor Matky Márie...
