Spoznávame Vendelína Javorku
"Buď misionárom tam, kde si"
Páter Vendelín Javorka sa narodil 15. októbra 1882 v Černovej pri Ružomberku rodičom Michalovi a Márii. Bol najstarší z jedenástich detí v zbožnej liptovskej rodine. Jeho mama bola sesternica Andreja Hlinku.
Klikni sem a pozri stránku o Vendelínovi Javorkovi
Najstarší zo žijúcich detí. Väčšinou sa uvádza, že ich bolo 10, ale genealóg Bohuš Kaliarik spresňuje, že rodina mala 11 detí. Žiaľ, je známe, že vek dožitia novorodených nebol v tej dobe vysoký. Prvé dve deti Terézia (1878) a Johana (1880) – ani jedna sa nedožila jedného roka.
Pastiersky list k Roku pátra Vendelína Javorku
Mama mu zomrela v roku 1915, otec sa druhý raz oženil v roku 1917.
Otec zomrel v roku 1924. Najskôr pracoval ako roľník, neskôr nastúpil do práce na „štreke“. Kvôli práci železničiara musel viackrát i so svojou rodinou meniť bydlisko.
Otec železničiar bol poslaný na železničnú stanicu do Malej Lodiny v údolí Hornádu. Hoci rodičia žili tam, Vendelín začal navštevovať ľudovú školu v Černovej. Pravdepodobne žil u svojich starých rodičov – vtedy to bolo bežné. V Černovej bol jeho učiteľom Ján Holdoš, ten istý pedagóg, ktorý učil aj Andreja Hlinku. Vendelín už od detstva vyrastal v prostredí, kde sa kládol dôraz na vzdelanie a duchovnú formáciu.
Okrem školy v Černovej získal Vendelín základné vzdelanie aj v škole v Sučanoch pri Martine. Išlo o tzv. židovskú školu s nemeckým vyučovacím jazykom. Nešlo o konfesijnú školu, ale o verejnú školu s dobrou úrovňou.
Chlapec sa musel učiť v cudzom jazyku, ale štúdium mu nerobilo problém. Preto bolo prirodzené, že mu rodičia umožnili vyššie vzdelanie na gymnáziu. Gymnaziálne štúdiá boli v Ružomberku. Zo všetkých 9 predmetov mal samé jednotky.
V poslednom roku na Gymnáziu v Ružomberku exceloval opäť samými jednotkami. Mestský podnotár odovzdal riaditeľstvu podporu 20 forintov. Tie boli dané dvom študentov – jedným z nich bol Vendelín.
Keďže už v tom čase chudobný, ale pracovitý Vendelín prejavoval záujem o kňazské povolanie, v štúdiu pokračoval na benediktínskom katolíckom gymnáziu v Ostrihome, tzv. malom seminári, kde študovali gymnazisti pripravujúci sa na kňazskú dráhu.
V Ostrihome maturoval v roku 1903.
Písomné maturitné skúšky vykonal 13. mája 1903, všetky v maďarskom jazyku.
Maturita preverila aj prekladateľské schopnosti študentov.
Z latinčiny mali preložiť do maďarčiny 14. mája tému Cicero – o priateľstve.
15. mája mali preložiť z gréčtiny do maďarčiny určenú tému.
16. mája mali prekladať z nemčiny do maďarčiny pôsobenie Márie Terézie na bratislavskom sneme.
Z matematicky mal predviesť znalosti z kvadratických rovníc a objemov telies.
Vendelín chcel bez prieťahov pokračovať na ceste kňazského povolania. Keďže mal aj misionársku túžbu, chcel vstúpiť do rehole, kde by mohol uplatniť svoje misionárske povolanie.
K jezuitom vstúpil dva mesiace po maturite 14. augusta 1903 v Trnave
S jeho rozhodnutím neboli spokojní rodičia. Ako diecézny kňaz by mal štúdiá kratšie a mohol by sa s rodičmi stretávať častejšie a ľahšie. Naopak, rehoľníci a zvlášť jezuiti mali štúdiá dlhšie a svojich príbuzných mohli navštevovať iba veľmi zriedka.
Rodičia napokon súhlasili a dali mu do ďalšieho života rodičovské požehnanie.
Jeho prvý predstavený v noviciáte bol p. Ladislav Molnár, bratislavský rodák, národnosťou Maďar.
Bolo to obdobie silnej maďarizácie. Avšak páter Molnár viedol svojich novicov k tolerantnosti a národnej úcte.
Slovenským novicom prízvukoval, aby spoznali dejiny svojho národa a aby sa učili správnu slovenčinu, pretože vtedy sa učilo rôznymi nárečiami. Pripomínal im, že to raz medzi slovenským ľudom budú potrebovať.
Prvé rehoľné sľuby zložil 15. augusta 1905.
Zaviazal sa zachovávať čistotu, chudobu a poslušnosť.
Potom rok študoval rétoriku a klasické jazyky v rakúskom meste Sankt Andrä - hlavne latinčinu a gréčtinu. V rokoch 1906 - 1909 študoval filozofiu u jezuitov v Prešporku – v Bratislave. Po štúdiách filozofie bola zvyčajne študijná prestávka. Vendelín bol tri roky vychovávateľom mládeže v Kaloči. V rokoch 1912 - 1916 absolvoval teológiu v Innsbrucku. Tam študoval aj mladší bohoslovec – Eduard Necsey, neskorší nitriansky biskup.
Prípravu na kňazskú vysviacku poznačila ťažká udalosť – Vendelínovi zomrela mama. Vendelín prišiel na pohreb, otec mu vyčítal: „Syn môj, to je už 12 rokov, čo sa učíš. Tvoji kamaráti sú už dávno na mieste. Mal si poslúchnuť.“ Syn pripomenul otcovi, že neodchádzal za rehoľným povolaním proti otcovej vôli.
„Drahý otče, keď ste vy boli mladý ako ja teraz, či ste mali úplnú slobodu vziať si za manželku nebohú mamu?“ – Akoby nie, mal som úplnú slobodu a vzal som si ju z lásky. – Tak prosím, dajte aj svojmu synovi úplnú slobodu, aby venoval svoj život tomuto povolaniu, kde ho Pán Boh chce.
Dňa 30. júna 1915 bol vysvätený na kňaza v Innsbrucku. Primície mal vo svojom rodisku na sviatok sv. Cyrila a Metoda.
19. apríla 2026
V dnešnú Biblickú nedeľu Ti ponúkam k Vendelínovi myšlienku svätého Matúša od Pána Ježiša: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta....