Cirkev v dnešnú nedeľu 4. septembra 2022 oficiálne priznala pápežovi Jánovi Pavlovi I. titul „blahoslavený“. Za jeho liturgický deň pápež František určil dátum 26. augusta, výročie zvolenia Albina Lucianiho na Petrov stolec, na ktorom zotrval len 34 dní.

Pápež František predsedal slávnosti blahorečenia o 10,30 hod. na Námestí sv. Petra za kvapiek dažďa. Veľkú časť prítomných tvorili rodáci z horskej oblasti Dolomitov v regióne Veneto – Benátsko. Biskup diecézy Belluno-Feltre Mons. Renato Marangoni predniesol v latinčine žiadosť o zapísanie Jána Pavla I. medzi blahoslavených a postulátor kauzy kardinál Beniamino Stella prečítal životopis kandidáta.

Svätý Otec potom vyslovil latinskú formulu beatifikácie, v ktorej stanovil pre bl. Jána Pavla I. liturgický dátum  26. augusta. Počas slávnostného spevu vystavili na verejnú úctu netradičný relikviár, ktorý tvorí list rukopisu Albina Lucianiho. Ide o úvahu nad troma teologálnymi cnosťami - vierou, nádejou a láskou, ktoré znázornil aj troma hviezdami vo svojom erbe. Biskupské heslo bl. Jána Pavla I. znelo „Pokora“ (Humilitas).

V homílii Svätý Otec vychádzal z liturgických čítaní 23. cezročnej nedele. Zamyslel sa v nej nad štýlom života, ku ktorému pozýva Ježiš každého zo svojich učeníkov v minulosti i dnes. Upozornil na náročné požiadavky lásky bez polovičatosti a varoval pred falošnými motívmi nasledovania Ježiša. Príkladom a orientáciou je v tom práve osobnosť nového blahoslaveného:

„Hľadiac na Ukrižovaného sme povolaní k vznešenosti tejto lásky:

očistiť sa od našich skreslených predstáv o Bohu a od svojej uzavretosti, milovať jeho i našich blížnych, v Cirkvi i v spoločnosti, aj tých, ktorí zmýšľajú inak ako my, dokonca aj nepriateľov. Milovať: aj za cenu kríža obety, mlčania, nepochopenia, osamelosti, prekážok či prenasledovania.

Milovať takto, aj za túto cenu, pretože, ako to tiež povedal blahoslavený Ján Pavol I., ak chceš pobozkať ukrižovaného Ježiša, «nemôžeš to urobiť bez toho, aby si sa sklonil ku krížu a nechal sa pichnúť niektorým tŕňom z koruny, ktorá je na Pánovej hlave»“.

„Toľkokrát máme pokušenie žiť na polovicu, tak, že nikdy neurobíme rozhodujúci krok, nikdy nevzlietneme, nikdy neriskujeme pre dobro, nikdy sa skutočne neangažujeme pre druhých. Ježiš od nás žiada toto: ži evanjelium a budeš žiť život nie polovičato, ale naplno.“

„Bratia a sestry, takto žil nový blahoslavený: v radosti z evanjelia, bez kompromisov, milujúc až do konca. Stelesňoval chudobu učeníka, ktorá nespočíva len v odpútaní sa od materiálnych dobier, ale predovšetkým v prekonaní pokušenia postaviť do centra vlastné „ja“ alebo hľadať vlastnú slávu. Naopak, podľa Ježišovho príkladu bol tichým a pokorným pastierom. Považoval seba samého za prach, do ktorého sa Bohu ráčilo písať.“

„A cez úsmev dokázal pápež Luciani vyžarovať dobrotu Pána. Krásna je Cirkev s radostnou tvárou, tvárou pokojnou, tvárou usmievavou, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere, ktorá nedáva srdciam zatrpknúť, ktorá nebedáka a neprechováva nevôľu, ktorá nie je nahnevaná ... , nie je netrpezlivá, ktorá nepôsobí mrzuto, ktorá netrpí nostalgiou za minulosťou upadajúc do spiatočníctva.“

Svoju homíliu pápež František zakončil slovami obľúbenej modlitby sv. Jána Pavla I.:

„Pane, prijmi ma takého, aký som, s mojimi chybami, s mojimi nedostatkami, ale daj mi stať sa takým, akého si ma praješ. Amen.“

Úlohou celebrovania pri oltári pápež František poveril kardinála Marcella Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých. Koncelebrovali desiatky kardinálov, okolo 150 biskupov a dve stovky kňazov.

Spolu s talianskou hlavou štátu, prezidentom Sergiom Mattarellom, boli na slávnosti prítomné delegácie Monackého kniežatstva, Tajvanu a Zvrchovaného maltézskeho rádu. Pred modlitbou Anjel Pána v závere slávnosti sa pápež František poďakoval významným hosťom a pozdravil všetkých pútnikov, osobitne veriacich z oblastí Benátok, Belluna a Vittoria Veneta, ktoré sú osobitne späté so životom bl. Albina Lucianiho a s jeho kňazskou a biskupskou službou.

Na záver vyprosoval Svätý Otec mier pre celý svet, pričom zvlášť pamätal na Ukrajinu: „A teraz sa obráťme v modlitbe na Pannu Máriu, aby vyprosila dar pokoja celému svetu, osobitne strýznenej Ukrajine. Ako prvá a dokonalá Pánova učeníčka, nech nám pomáha nasledovať príklad a svätosť života Jána Pavla I.“

Po skončení svätej omše sa pápež František vybral na otvorenom džípe medzi pútnikov, ktorých pozdravoval a žehnal na celej ploche námestia. Na mimoriadnej cirkevnej udalosti nechýbali ani pútnici zo Slovenska. Medzi koncelebrujúcimi biskupmi boli Mons. Ján Kuboš a Mons. Peter Beňo, v skupine kňazov bol aj vicerektor Kňazského seminára v Spišskej Kapitule d. o. Michal Janiga, ktorý prišiel na blahorečenie so skupinkou bohoslovcov.

Aktualizované: 4.9.2022, 14:36

Žiť evanjelium radostne, bez kompromisov - homília pri blahorečení Jána Pavla I.

V plnom znení vám ponúkam homíliu Svätého Otca Františka pri slávnosti blahorečenia pápeža Jána Pavla I. v nedeľu 4. septembra 2022 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Ježiš je na ceste smerom k Jeruzalemu a dnešné evanjelium hovorí, že s ním „išli veľké zástupy“ (Lk 14,25). Ísť s ním znamená nasledovať ho, čo značí stať sa učeníkmi. Týmto ľuďom však Pán predkladá neveľmi príťažlivú a veľmi náročnú reč: nemôže byť jeho učeníkom ten, kto ho nemiluje viac ako svojich blízkych, kto nenesie jeho kríž, kto sa neodtrhne od pozemských dobier (porov. v. 26-27.33). Prečo Ježiš adresuje zástupu takéto slová? Aký význam majú jeho napomenutia? Pokúsme sa odpovedať na tieto otázky.

Ponajprv, vidíme veľký zástup, veľa ľudí, ktorí nasledujú Ježiša. Môžeme si predstaviť, že mnohí boli fascinovaní jeho slovami a ohromení skutkami, ktoré vykonal; a preto v ňom videli nádej pre svoju budúcnosť. Čo by urobil ktorýkoľvek učiteľ tej doby, alebo - môžeme sa tiež opýtať - čo by urobil umný líder, ak by videl, že jeho slová a charizma priťahujú davy a zvyšujú jeho uznanie? Stáva sa to aj dnes: najmä vo chvíľach osobnej a spoločenskej krízy, keď sme viac vystavení pocitom hnevu alebo sa bojíme niečoho, čo ohrozuje našu budúcnosť, sa stávame zraniteľnejšími; a takto sa na vlne emócií spoľahneme na niekoho, kto sa obratne a prefíkane vie na tejto situácii viezť, využíva strach spoločnosti a sľubuje, že je „spasiteľom“, ktorý vyrieši problémy, hoci v skutočnosti chce zvýšiť vlastnú popularitu a moc, vlastnú osobu, vlastnú schopnosť mať veci vo svojej hrsti.

Evanjelium nám hovorí, že Ježiš to tak nerobí. Boží štýl je iný. Je dôležité porozumieť Božiemu štýlu, tomu, ako koná Boh. Boh má svoj štýl konania. Boží štýl sa líši od týchto ľudí, pretože on nevyužíva naše potreby, nikdy nepoužíva naše slabosti na vyvýšenie seba samého. On, ktorý nás nechce zvádzať podvodom a nechce rozdávať lacné radosti, nemá záujem o obrovské davy. Nezbožňuje čísla, nevyhľadáva uznanie, neslúži modle osobného úspechu. Naopak, zdá sa, že ho znepokojuje, keď ho ľudia sledujú s eufóriou a lacným nadšením. Takto namiesto toho, aby sa nechal zlákať čarom popularity – pretože popularita očaruje – , žiada každého, aby pozorne rozlišoval dôvody, prečo ho nasleduje, a dôsledky, ktoré to zahŕňa. Mnohí z toho zástupu totiž azda nasledovali Ježiša preto, lebo dúfali, že bude vodcom, ktorý ich vyslobodí od nepriateľov, niekým, kto získa moc a podelí sa o ňu s nimi; alebo že bude tým, kto zázrakmi vyrieši problémy hladu a chorôb. Človek totiž môže ísť za Pánom z rôznych dôvodov a niektoré, musíme to rozpoznať, sú svetské: za dokonalým náboženským vzhľadom sa môže skrývať len číre uspokojovanie vlastných potrieb, snaha o osobnú prestíž, túžba po funkcii, mať veci pod kontrolou, baženie po ovládnutí priestoru a získavaní privilégií, ašpirácia na prijímanie ocenení a mnohé iné. Toto sa stáva, dnes, medzi kresťanmi. Ale toto nie je Ježišov štýl. A nemôže to byť štýl učeníka a Cirkvi. Ak niekto nasleduje Ježiša s týmito osobnými záujmami, zmýlil si cestu.

Pán žiada o iný postoj. Nasledovať ho neznamená vstúpiť do nejakej dvorany alebo sa zúčastniť na triumfálnom sprievode, a ani nie získať si životné poistenie. Naopak, znamená to aj „niesť kríž“ (Lk 14,27): tak ako on sa ujímať bremien, svojich vlastných i bremien tých druhých, urobiť život darom, nie vlastníctvom, stráviť ho napodobňovaním veľkorysej a milosrdnej lásky, ktorú má on k nám. Sú to rozhodnutia, ktoré zamestnávajú celý život; preto Ježiš chce, aby učeník pred touto láskou nedal prednosť ničomu inému, ani tým najdrahším citom či tomu najväčšiemu majetku.

Ale aby sme to dokázali, musíme hľadieť viac na neho než na nás samých, učiť sa láske, čerpať ju od Ukrižovaného. Tam vidíme tú lásku, ktorá sa dáva až do konca, bez miery a bez hraníc. Mierou lásky je milovať bez miery. „My sami“, povedal pápež Luciani, „sme zo strany Boha predmetom neskonalej lásky“ (Anjel Pána, 10. sept. 1978). Neskonalej: nikdy z nášho života nemizne, žiari nám a osvetľuje aj tie najtemnejšie noci. A tak, hľadiac na Ukrižovaného sme povolaní k vznešenosti tejto lásky: očistiť sa od našich skreslených predstáv o Bohu a od svojej uzavretosti, milovať jeho i našich blížnych, v Cirkvi i v spoločnosti, aj tých, ktorí zmýšľajú inak ako my, dokonca aj nepriateľov.

Milovať: aj za cenu kríža obety, mlčania, nepochopenia, osamelosti, prekážok či prenasledovania. Milovať takto, aj za túto cenu, pretože, ako to tiež povedal blahoslavený Ján Pavol I., ak chceš pobozkať ukrižovaného Ježiša, „nemôžeš to urobiť bez toho, aby si sa sklonil ku krížu a nechal sa pichnúť niektorým tŕňom z koruny, ktorá je na Pánovej hlave“ (Generálna audiencia, 27. sept. 1978). Láska až do konca, so všetkými jej tŕňmi: nie veci robené polovičato, prispôsobovanie sa alebo nerušený život. Ak nemierime vysoko, ak neriskujeme, ak sa uspokojíme s vierou ako voda z ruží, sme - ako hovorí Ježiš - ako niekto, kto chce postaviť vežu, ale nemá na to dobre vypočítané prostriedky; „začne stavať“ a potom dielo „nedokáže dokončiť“ (v. 29). Ak sa zo strachu, že sa stratíme, vzdáme dávania seba samých, necháme veci nedokončené: vzťahy, prácu, zverené zodpovednosti, sny, ba aj vieru. A tak nakoniec žijeme polovičato – a koľko ľudí žije polovičato, aj my! Toľkokrát máme pokušenie žiť na polovicu, tak, že nikdy neurobíme rozhodujúci krok, nikdy nevzlietneme, nikdy neriskujeme pre dobro, nikdy sa skutočne neangažujeme pre druhých. Ježiš od nás žiada toto: ži evanjelium a budeš žiť život nie polovičato, ale naplno. Ži evanjelium, ži bez kompromisov.

Bratia a sestry, takto žil nový blahoslavený: v radosti z evanjelia, bez kompromisov, milujúc až do konca. Stelesňoval chudobu učeníka, ktorá nespočíva len v odpútaní sa od materiálnych dobier, ale predovšetkým v prekonaní pokušenia postaviť do centra vlastné „ja“ alebo hľadať vlastnú slávu. Naopak, podľa Ježišovho príkladu bol tichým a pokorným pastierom. Považoval seba samého za prach, do ktorého sa Bohu ráčilo písať (porov. A. Luciani - Ján Pavol I., Opera omnia, Padova 1988, zv. II, 11). Preto hovoril: „Pán to tak veľmi prízvukoval: buďte pokorní. Aj keď ste vykonali veľké veci, povedzte: sme neužitoční sluhovia“ (Generálna audiencia, 6. sept. 1978).

A cez úsmev dokázal pápež Luciani vyžarovať dobrotu Pána. Krásna je Cirkev s radostnou tvárou, tvárou pokojnou, tvárou usmievavou, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere, ktorá nedáva srdciam zatrpknúť, ktorá nebedáka a neprechováva nevôľu, ktorá nie je nahnevaná – Cirkev, ktorá nie je nahnevaná –, nie je netrpezlivá, ktorá nepôsobí mrzuto, ktorá netrpí nostalgiou za minulosťou upadajúc do spiatočníctva. Prosme tohto nášho otca a brata, požiadajme ho, nech nám vyprosí ten „úsmev duše“; ten priezračný, ktorý neklame, úsmev duše. Prosme jeho slovami o to, o čo on sám zvykol prosiť. A vravieval takto: „Pane, prijmi ma takého, aký som, s mojimi chybami, s mojimi nedostatkami, ale daj mi stať sa takým, akého si ma praješ“ (Generálna audiencia, 13. sept. 1978). Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

Ján Pavol I., vlastným menom Albino Luciani – biografická skratka

Albino Luciani, nazývaný aj „pápež úsmevu“, bol na Petrovom stolci len 33 dní, aj tak sa však hlboko zapísal do sŕdc veriacich. Rodák z benátskych Dolomitov si za biskupské heslo zvolil slovo „pokora“ (Humilitas). Pred zvolením na Petrov stolec bol benátskym patriarchom. Je známy aj ako literát, autor knihy Listy včerajším. Voľbou svojho mena nadviazal na odkaz sv. Jána XXIII. a sv. Pavla VI., ktorých pontifikáty boli späté s II. vatikánskym koncilom.

Narodil sa 17. októbra 1912 v dedinke Canale d'Agordo v severotalianskom Benátskom regióne. Mal troch súrodencov. V roku 1935 bol vysvätený za kňaza v Bellune. V roku 1937 bol menovaný za vicerektora seminára v Bellune a začal svoju pedagogickú činnosť. V roku 1947 získal titul z teológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. V roku 1958 ho pápež Ján XXIII. menoval za biskupa diecézy Vittorio Veneto. Zúčastnil sa na všetkých štyroch zasadaniach II. vatikánskeho koncilu. V roku 1969 ho Pavol VI. menoval za patriarchu Benátok. Za kardinála bol kreovaný v roku 1973.

Na konkláve po smrti sv. Pavla VI. bol 26. augusta 1978 zvolený za pápeža ako 263. v poradí od sv. Petra. Zvolil si meno Ján Pavol I. Slávnostný začiatok jeho pastoračnej služby sa uskutočnil 3. septembra. Pontifikát pápeža Jána Pavla I. bol jedným z najkratších, no zanechal v dejinách Katolíckej cirkvi nezmazateľnú stopu. Počas svojho pôsobenia na Petrovom stolci Albino Luciani pripravil deväť príhovorov, tri posolstvá, napísal tri apoštolské listy a štyri ďalšie listy, dve homílie.

Stihol len päť nedeľných modlitieb Anjel Pána a štyri stredajšie generálne audiencie. Zomrel náhle na infarkt 28. septembra 1978 skoro ráno v Apoštolskom paláci, vo veku 65 rokov. Jeho telo bolo po zabalzamovaní vystavené v Bazilike sv. Petra, kam sa s ním prišlo rozlúčiť viac než milión veriacich.

Pápež František schválil  dekrét o hrdinských cnostiach Božieho služobníka Jána Pavla I. v roku 2017, čím mu prisúdil titul „ctihodný“. V roku 2021 schválil dekrét potvrdzujúci zázrak na jeho príhovor, na základe ktorého bude blahorečený v nedeľu 4. septembra.

Zázrak na príhovor pápeža Jána Pavla I. sa vzťahuje na dátum 23. júla 2011 a odohral sa v argentínskom Buenos Aires. Ide o uzdravenie jedenásťročného dievčatka trpiaceho ťažkou akútnou zápalovou encefalopatiou, malígnym refraktérnym epileptickým ochorením so septickým šokom. Dievčatko sa náhle uzdravilo v situácii, keď už lekári konštatovali, že zomiera.

Zaujímavosti z prípravy na blahorečenie Jána Pavla I.

Pred blížiacim sa nedeľným blahorečením pápeža Jána Pavla I. usporiadala Svätá stolica v piatok 2. septembra osobitnú tlačovú konferenciu. Okrem postulátora kauzy blahorečenia kardinála Beniamina Stellu a vicepostulátorky, pani Stefanie Falascovej, na nej zaznelo viacero svedectiev osôb blízkych kandidátovi blahorečenia. Predstavený bol aj jeho nezvyčajný relikviár. V Lateránskej bazilike sa dnes uskutoční modlitbová vigília ako príprava na slávenie beatifikácie.

Na piatkovej tlačovej konferencii vystúpila aj neter budúceho blahoslaveného Lina Petriová, ďalej rehoľná sestra Margherita Marinová, ktorá ako prvá našla pápeža mŕtveho či argentínsky kňaz, ktorý bol inšpirovaný modliť sa na príhovor Jána Pavla I. za umierajúce dievčatko, ktoré bolo napokon zázračne uzdravené.

Zázračne uzdravené dievča

V čase svojho uzdravenia, 22. júla 2011, mala Candela Giarda 11 rokov. Trpela refraktérnou malígnou epilepsiou a zároveň septickým šokom. K jej lôžku v nemocnici bol zavolaný kňaz Juan José Dabusti, aby jej dal posledné požehnanie. Ako sám vyrozprával, bol inšpirovaný modliť sa spolu s prítomnými za jej uzdravenie na príhovor Jána Pavla I. „Dovtedy som sa k nemu nikdy nemodlil za uzdravenie“, povedal argentínsky kňaz.

Candela Giarda sa na samotnom blahorečení napokon nebude môcť zúčastniť kvôli zlomenine nohy. Spolu s matkou však zaslala videopozdrav, ktorý bol odvysielaný počas tlačovej konferencie.

Ukazoval nežnosť milosrdného a materského Boha

Kardinál Stella, emeritný prefekt Kongregácie pre klerikov, stručne zhrnul kánonický proces Jána Pavla I., ktorý bude blahoslavený 44 rokov po svojej smrti. Tá nastala v roku 1978 – v tzv. „roku troch pápežov“. Albína Lucianiho poznal kardinál Stella osobne ako seminarista a neskôr ako kňaz:

„Bol mojím biskupom a uchovávam si naňho tie najlepšie spomienky: muž vytrvalej a hlbokej modlitby, pozorného načúvania a schopný ľudskej a duchovnej podpory, ako duchovný pastier kňazov a Božieho ľudu, nadaný a pripravený ako učiteľ viery a dobrý komunikátor Božieho slova, priateľ a brat kňazov, návštevník chorých a mimoriadny katechéta. Na margo Lucianiho by som vyzdvihol tri vlastnosti: bol to kňaz, ktorý sa modlil, ktorý žil chudobne a ktorý sa dobre cítil s ľuďmi. (...) Ako kňaz, biskup i pápež dokázal prostredníctvom svojho života ukazovať nežnosť milosrdného a materského Boha.“

Ako vysvetlil kardinál Stella, medzi tzv. mimoprocesnými svedectvami o Jánovi Pavlovi I. vyniká svedectvo Benedikta XVI., ktoré predstavuje „historický unikát, pretože je to prvýkrát, čo pápež vydáva svedectvo de visu o inom pápežovi“.

Ako bolo spomenuté na tlačovej konferencii, osobnosť Jána Pavla I. žiaľ pútala pozornosť médií predovšetkým kvôli jeho náhlej smrti. Roky sa šírili tzv. fake news o tom, že bol otrávený, a to i napriek tomu, že lekári uňho potvrdili infarkt. Našli ho ráno v posteli držiaceho v rukách papier s poznámkami ku svojej najbližšej stredajšej katechéze na tému cnosti rozvážnosti.

Nezvyčajný relikviár

Práve rukopis Jána Pavla I. je súčasťou nezvyčajného relikviára, ktorý bude použitý pri nedeľnej slávnosti. Relikviou teda nebude telesná časť budúceho blahoslaveného, ako býva zvykom, ale papier s poznámkami ku katechéze o troch kardinálnych cnostiach: viere, nádeji a láske, z roku 1956. Ide o novinku, ako vysvetlila vicepostulátorka kauzy Stefania Falascová: „Je to symbol jeho spirituality a jeho hľadania siedmich lámp posväcovania sa“ - programu jeho pontifikátu.

Rukopis Jána Pavla I. je zasadený v bloku orechového dreva s plasticky vyrytým tvarom kríža. Drevo pochádza z polomu počas veľkej smršte „Vaia“, ktorá zasiahla rodnú oblasť Albina Lucianiho v októbri 2018. Celý relikviár spočíva na kameni z rodnej dedinky budúceho blahoslaveného.

Ďalšou zaujímavosťou je, že obraz pápeža Jána Pavla I., ktorý už visí zahalený na Bazilike sv. Petra, namaľoval umelec z Číny Yan Zhang.

Pri príležitosti blahorečenia pápeža Jána Pavla I., ktoré sa uskutoční v nedeľu 4. septembra, pripravila Vatikánska nadácia Jána Pavla I. v spolupráci s Vatikánskym knižným nakladateľstvom LEV a vydavateľstvom Paulínok (Paoline) publikáciu, ktorá je kompletným súhrnom všetkých textov a príhovorov s osobnými poznámkami Jána Pavla I. Má názov: „Ján Pavol I. – magistérium, texty a dokumenty pontifikátu“. Predslov k nej napísal pápež František. Publikácia bola predstavená už v máji tohto roku na odbornej konferencii o pontifikáte Jána Pavla I. vo svetle archívnych dokumentov.

Modlitbová vigília v Lateránskej bazilike

V dnešnú sobotu 3. septembra sa pri príležitosti blahorečenia uskutoční modlitbová vigília o 18.30 v Lateránskej bazilike, ktorej bude predsedať vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu kardinál Angelo De Donatis.

Centrom vigílie bude načúvanie Božiemu slovu. Zaznejú liturgické čítania z úvodnej svätej omše slávenej pri príležitosti inaugurácie pastoračnej služby Jána Pavla I., ktorá sa uskutočnila 3. septembra 1978. V bazilike vďaka archívnym nahrávkam zaznie i  hlas budúceho blahoslaveného, na veľkoplošných obrazovkách budú premietané archívne videozábery a fotografie zo života „pápeža úsmevu“.

Program doplnia svedectvá netere Albina Lucianiho, rehoľnej sestry, ktorá sa starala o domácnosť pápeža, i vyššie spomenutý argentínsky kňaz, ktorý inicioval modlitbu na príhovor Jána Pavla I. za 11-ročné dievčatko, ktoré sa v roku 2011 zázračne uzdravilo. 

Účastníci vigílie i nedeľnej beatifikačnej svätej omše dostanú do daru text s názvom Miesta nekonečna (Luoghi d´Infinito) z pera vicepostulátorky Stefánie Falascovej, ktorý bol prílohou talianskeho denníka Avvenire.

Aktualizované: 3.9.2022, 19:54

Pápež Ján Pavol I. bude blahorečený 4. septembra 2022 v Ríme

Vatikán 28. decembra (RV) Kongregácia pre kauzy svätých oznámila dátum blahorečenia ctihodného Božieho služobníka pápeža Jána Pavla I., rodným menom Albina Lucianiho. Slávnosti 4. septembra 2022 vo Vatikáne bude predsedať pápež František.

Dátum blahorečenia Jána Pavla I. bol oznámený dva mesiace po tom, ako bol 13. októbra schválený dekrét potvrdzujúci zázrak na jeho príhovor. Išlo o uzdravenie jedenásťročného dievčatka v Buenos Aires v roku 2011. Dieťa trpiace ťažkou akútnou zápalovou encefalopatiou, malígnym refraktérnym epileptickým ochorením so septickým šokom sa náhle uzdravilo v situácii, keď už lekári konštatovali, že zomiera.

Prvá septembrová nedeľa zvolená ako termín pre blahorečenie pripadne na deň po výročí inauguračnej svätej omše pontifikátu pápeža Jána Pavla I., ktorá bola 3. septembra 1978.

Albino Luciani je už šiestym z pápežov 20. storočia, u ktorých sa v Cirkvi pristúpilo k procesu beatifikácie. Narodil sa 17. októbra 1912 v oblasti Belluna na severe Talianska. Pápežom bol len 33 dní, aj tak sa však hlboko zapísal do sŕdc veriacich. Zomrel náhle vo veku 65 rokov 28. septembra 1978 skoro ráno v Apoštolskom paláci. „Pápež úsmevu“, ako bol nazývaný, bol na Petrov stolec zvolený 26. augusta 1978 po pontifikáte sv. Pavla VI.

Ján Pavol I.: Jednoduchosť, ľudskosť, kresťanská a kňazská identita

Vatikán 15. októbra 2021. (RV) Kardinál Beniamino Stella, emeritný prefekt Kongregácie pre klerikov, je postulátorom kauzy blahorečenia pápeža Jána Pavla I. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas pripomína jednoduchosť, ľudskosť, ale aj výraznú kresťanskú a kňazskú identitu tohto pastiera, ktorý bol desaťročie aj jeho biskupom v talianskom regióne Benátsko.

Kongregácia pre kauzy svätých tento týždeň zverejnila dekrét, ktorým pápež František uznal zázrak na príhovor svojho predchodcu, pápeža Albína Lucianiho. Je zaujímavé, že k zázračnému uzdraveniu 10-ročného dievčatka s vážnymi neurologickými problémami došlo vo vlasti súčasného pápeža, vysvetľuje kardinál Stella. 

„Zázrak sa stal v Argentíne, v Buenos Aires. Pred desiatimi rokmi sa desaťročné dievča, dnes mladá dvadsiatnička, nevysvetliteľným spôsobom vyliečila z vážneho zdravotného stavu, ktorý bol de facto zúfalý. Aj dnes som si pozrel videozáznamy, na ktorých toto dievča chodí a rozpráva, a je jasné, že sa jej darí dobre. Vďaka viere ľudí okolo nej, ktorí sa za ňu modlili. Táto udalosť má z lekárskeho hľadiska určite znaky mimoriadneho priebehu, ale predovšetkým tu bola jedna dlhá noc, jeden dlhý okamih prosby, ktorý umožňuje hodnotiť túto udalosť ako zázrak.“

Kardinál Beniamino Stella, sám rodák zo severotalianskych Benátok, zažil Jána Pavla I. ešte ako jeho biskup. Pripomína aj jeho literárne dielo, ktoré môže záujemcom priblížiť tohto menej známeho pápeža.

„Spoznal som Mons. Albína Lucianiho za svojho biskupa, zúčastnil som sa na jeho vysviacke v Ríme v roku 1958. Ako biskupa ho milovali kňazi aj ľudia. Oceňovali jeho veľmi jednoduchý, strohý a ľudský životný štýl, ale aj jeho silnú kňazskú a kresťanskú identitu. Bol to skutočný syn svojho kraja - veľkorysý pracovitý človek, ktorý sa naplno venoval svojej službe, a zároveň veľmi ľudský, usmievavý kňaz a biskup. O týchto vlastnostiach svedčí aj jeho slávna kniha, ktorej dal názov "Illustrissimi", teda "Najvýrečnejší". Ide o imaginárne listy adresované významným osobnostiam histórie, básnikom, spisovateľom, filozofom a pod. V tejto knihe je zrejmá značná kultúrna a literárna úroveň pápeža Lucianiho,“ hovorí kardinál Stella, ktorý sa zaslúžil o kúpu rodného domu pápeža Lucianiho a jeho premenu na múzeum.

„Dom kúpila pred tromi rokmi diecéza Vittorio Veneto. Podarilo sa mi zložiť potrebnú sumu a dohodli sme sa, že to bude verejne oznámené v auguste tohto roku, keď budem mať 80 rokov. Povedal som si, že v mojom veku musím predstúpiť pred Boha bez zbytočnej záťaže, ale navonok to bolo prezentované ako transakcia medzi diecézou a synovcami pápeža Lucianiho. Dom bol na predaj a bolo potrebné to urobiť rýchlo, pretože bolo celkom jasné, že k blahorečeniu dôjde. Kúpu som preto považoval za dôležitú, podal som pomocnú ruku svojej diecéze, ktorá ho teraz vlastní, a tiež som ho dal zrekonštruovať.

Myslím, že teraz sa pracuje aj na prednej záhrade, aby bola použiteľná na budúce blahorečenie. Verím, že tento dom navštívia mnohí pútnici, pretože Canale d'Agordo nikdy nezabudlo na svojho rodáka Jána Pavla I. a budúce blahorečenie určite zvýši záujem kresťanov o rodné korene tohto pápeža.“

Ján Pavol I. môže byť blahorečený

Podľa vatikánskych médií zázrakom, ktorý sa udial na príhovor Jána Pavla I., bolo údajne nevysvetliteľné uzdravenie 11-ročného dievčaťa v Buenos Aires.

Vatikán 13. októbra (TASR) - Pápež František odobril dekrét uznávajúci zázrak pripisovaný príhovoru zosnulého pápeža Jána Pavla I. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters, podľa ktorej sa tak otvára cesta k vyhláseniu tohto pápeža za blahoslaveného i k jeho možnému svätorečeniu.

Podľa webu Vatican News pápež František v stredu prijal na audiencii kardinála Marcella Semerara, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, a poveril jeho dikastérium vyhlásením dekrétu o uznaní zázraku pripisovaného príhovoru Albina Lucianiho - pápeža Jána Pavla I.

Po schválení dekrétu o zázraku už len pápež František stanoví dátum beatifikácie Jána Pavla I.

Ján Pavol I. bol 26. augusta 1978 zvolený za nástupcu pápeža Pavla VI. Zomrel nečakane vo veku 65 rokov 28. septembra 1978. Jeho nástupcom sa 16. októbra stal Ján Pavol II., čím sa rok 1978 zapísal do dejín cirkvi ako "rok troch pápežov", poznamenal Reuters.

Neočakávaná smrť Jána Pavla I. vyvolala najrôznejšie teórie o komplote, ktoré však nedávno vyvrátilo bádanie vicepostulátorky beatifikačného procesu Stefanie Falascovej, dodal web Vatican News.

Za niekoľko týždňov svojho pontifikátu - trval iba 33 dní - sa Ján Pavol I. zapísal do sŕdc miliónov ľudí pre svoju jednoduchosť, slová na obranu najmenších, láskavý úsmev, neformálne vystupovanie a pokoru, dodal Reuters.

Je o ňom známe, že ako prvý pápež prestal používať plurál majestátu a v prvých dňoch svojho pontifikátu odmietol dokonca používať aj trón na vyvýšenom pódiu - svoj názor zmenil až na naliehanie svojich spolupracovníkov a keď si uvedomil, že ľudia, ktorí nie sú v prvých radoch, majú problém ho vidieť.

Podľa vatikánskych médií zázrakom, ktorý sa udial na príhovor Jána Pavla I., bolo údajne nevysvetliteľné uzdravenie 11-ročného dievčaťa v Buenos Aires.

Dievča trpelo závažnou mozgovou dysfunkciou a uzdravilo sa v čase, keď jej klinický stav podľa lekárov nedával žiadnu nádej na záchranu života.

Podľa učenia katolíckej cirkvi zázraky robí iba Boh, ale svätí, ktorí sú s Bohom v nebi, sa prihovárajú za ľudí, čo sa k nim modlia.

Nové dekréty Kongregácie pre svätorečenie, schválené v stredu pápežom Františkom, otvárajú cestu aj k ďalším trom beatifikáciám, a to kolumbijskej rehoľníčky a dvoch misionárov, ktorí bránili domorodé obyvateľstvo v Argentíne.

Niekoľko faktov 

Ctihodný Ján Pavol I. (lat. Ioannes Paulus Primus), vl. menom Albino Luciani, (* 17. október 1912, Forno di Canale, Taliansko – † 28. september 1978, Vatikán) bol taliansky duchovný a 263. pápež katolíckej cirkvi (zvolený 26. augusta 1978). Zomrel 28. septembra toho istého roku. Jeho tridsaťtridňový pontifikát bol desiatym najkratším v cirkevných dejinách. Aj keď bol pápežom krátko, zanechal v katolíckej cirkvi nezmazateľnú stopu. Spomína sa naňho pre jeho priateľskosť a pokoru,[1] pre ktoré je porovnávaný s „Dobrým pápežom Jánom“ – všeobecne populárnym pápežom Jánom XXIII. 

Narodil sa vo Forno de Canale (od r. 1964 Canale d’Agordo) v oblasti Belluno (severné Taliansko). Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny.

Kňazom sa stal 7. júla 1935. Študoval teológiu, doktorát získal na prestížnej Pápežskej Gregoriánskej Univerzite v Ríme. Neskôr bol prorektorom seminára diecézy Belluno (1937 – 1947). Učil tu predmety dogmatika, morálna teológia a kánonické právo. V roku 1948 bol vybraný ako pobočník generálneho vikára diecézy, o desať rokov neskôr sa stal generálnym vikárom sám (1958). Ešte ten istý rok však úrad opustil, pretože ho Ján XXIII. vymenoval za biskupa v diecéze Vittorio Veneto.

Zúčastnil sa na druhom vatikánskom koncile (1962 – 1965). 15. decembra 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za patriarchu Benátok. Ten istý pápež ho 5. septembra 1973 povýšil medzi kardinálov.

Za pápeža bol zvolený 26. augusta 1978 pri treťom sčítaní hlasov hneď v prvý deň konkláve. Zvolil si meno Ján Pavol I. (ako prvý pontifik v dejinách mal dvojité meno), pretože chcel nadviazať na dielo svojich predchodcov, pápežov Jána XXIII. a Pavla VI., a spojiť tak ich pokrokové a tradicionalistické vlastnosti. Už 27. augusta 1978 oficiálne oznámil kardinálom svoj zámer pokračovať v druhom vatikánskom koncile. Zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej fascinoval tisíce prítomných novinárov. Svoj odpor k pompe a vonkajšej paráde prejavil hneď po zvolení, keď odmietol tradičnú pápežskú korunováciu a pri svojej inaugurácii 3. septembra 1978 na námestí sv. Petra prevzal iba pálium ako znak svojho pastoračného úradu.

Pontifikát

Povahovo bol veľmi podobný Jánovi XXIII. – aj on mal priateľské vystupovanie a zmysel pre osobitý humor.

Napriek veľmi krátkemu trvaniu svojho pontifikátu Ján Pavol I. stihol urobiť niekoľko zmien. Zrušil používanie majestátneho plurálu v pápežských príhovoroch a dokumentoch. Predstavoval konzervatívca v otázkach morálky, ale reformátora a pokrokára v oblasti cirkevných štruktúr a poňatia poslušnosti v cirkvi.

Smrť

Jeho pontifikát zakončila náhla smrť v noci z 28. na 29. septembra 1978. Ako príčina určili zlyhanie srdca. Telo rýchlo zabalzamovali, čo znemožnilo pitvu. Vatikán to odôvodnil tak, že jeho zákony pitvu pápeža zakazujú. Oficiálna príčina smrti je určená ako infarkt myokardu. 

Proces blahorečenia 23. novembra 2003 bol v katedrále v Bellune oficiálne otvorený proces blahorečenia Jána Pavla I. Slávnosti predsedal kardinál José Saraiva Martins.

Pápež František 8. novembra 2017 autorizoval dekrét o hrdinských čnostiach Jána Pavla I., čím získal označenie „ctihodný“.

Pontifikát

26. august 1978 – 28. september 1978

Patriarcha benátsky

15. december 1969 – 26. august 1978

Predchádzajúce funkcie

biskup diecézy Vittorio Veneto

(27. december 1958 – 15. december 1969)

Biografické údaje

Občianske meno              Albino Luciani

Narodenie          17. október 1912

Canale d’Agordo, Taliansko

Úmrtie 28. september 1978 (65 rokov)

Apoštolský palác, Vatikán

Pochovaný         4. október 1978

Kňaz

Kňazská vysviacka           7. júl 1935 (22 rokov)

Biskup

Menovanie        15. december 1958 (46 rokov)

sv. Ján XXIII.

Konsekrácia       27. december 1958 (46 rokov)

Svätiteľ sv. Ján XXIII.

Kardinál

Menovanie        5. september 1973 (60 rokov)

Pavol VI.

Stupeň kardinál-kňaz

Pápež

Voľba    26. august 1978 (65 rokov)

Intronizácia        3. september 1978 (65 rokov)

--------

Papež blahořečí Jana Pavla I. v bazilice svatého Petra 4. září 2022

13. října byl vyhlášen dekret o zázračném uzdravení, které se připisuje přímluvě papeže Lucianiho. Nyní je známo oficiální datum obřadu, při němž bude papež z Benátska povýšen k úctě oltáře.

Na Petrově stolci zůstal pouhý měsíc, ale v srdcích lidu navždy. Boží lid od Itálie až po Brazílii a Argentinu se raduje, když se dozvídá datum, kdy bude blahořečen: 4. září 2022. První neděli po letních prázdninách prohlásí papež František ve Svatopetrském chrámu Jana Pavla I., rozeného Albína Lucianiho, za blahoslaveného.

Datum oficiálně oznámila Kongregace pro svatořečení více než dva měsíce po vyhlášení dekretu z 13. října tohoto roku o zázračném uzdravení, které se připisuje přímluvě papeže z Benátska. Dikasterium v čele s kardinálem Marcellem Semerarem sdělilo den blahořečení postulátorovi kauzy kanonizace, kardinálu Beniaminu Stellovi, a Mons. Renatu Marangonimu, biskupovi z Belluno-Feltre, diecéze, kde byla Lucianiho kauza zahájena 23. listopadu 2003 a uzavřena 9. listopadu 2017 vyhlášením hrdinských ctností. "Jsme vděčni za dar, který nám byl takto potvrzen. Je to jakási 'vánoční událost', kterou je třeba připravit, očekávat a přivítat," poznamenal Marangoni s tím, že Lucianiho svatost života "je plodem, který dozrál s božským a lidským přispěním v množném čísle".

Šestý blahořečený papež 20. století

Jak v listu Avvenire připomněla vicepostulátorka Stefania Falascaová, která je zároveň viceprezidentkou vatikánské nadace pojmenované po Janu Pavlu I., Albino Luciani je šestým z papežů 20. století, u nichž byla zahájena kauza blahořečení a kanonizace, která již uvedla do úcty univerzální církve Pia X., Jana XXIII., Pavla VI. a Jana Pavla II.

František v dekretu z 13. října 2021 uznal zázrak mimořádného uzdravení, který se připisuje papežově přímluvě. Podle platného kanonického práva bude po blahořečení nutné vyčkat na výsledek dalšího procesu Super miro, aby bylo možné zahájit proces kanonizace.

Historie kauzy

Ihned po jeho smrti 28. září 1978 začaly do diecéze, kde se Jan Pavel I. narodil, přicházet žádosti o jeho kanonizaci z celého světa. V rámci lidové iniciativy byla také zahájena sbírka podpisů, do níž se zapojilo několik zemí na mezinárodní úrovni, včetně Švýcarska, Francie, Kanady a Spojených států. V roce 1990 podepsalo 226 biskupů Brazilské biskupské konference petici, v níž žádali, aby byla tato kauza předložena Janu Pavlu II. Diecézní šetření o heroičnosti života, ctnostech a pověsti svatosti," připomíná Avvenire, "bylo zahájeno v letech 2001-2004 za působení salesiána Vincenza Savia, biskupa z Belluno-Feltre, který v roce 2003 oficiálně požádal o souhlas se zahájením procesu nikoli v římském vikariátu, přirozeném sídle kompetencí, ale v rodné diecézi Belluno-Feltre, a podrobně vysvětlil důvody, které ho k tomuto kroku vedly. Dne 17. června 2003 udělila Kongregace pro kauzy svatých nihil obstat.

Zahájení procesu

Dne 23. listopadu 2003, dvacet pět let po smrti Jana Pavla I., se v katedrální bazilice v Bellunu konalo slavnostní zahájení procesu.  Postulátorem byl jmenován generální postulátor salesiánské rodiny Pasquale Liberatore. Po jeho smrti v roce 2003 biskup jmenoval svým zástupcem monsignora Giorgia Lise a v roce 2004 postulátorem salesiána otce Enrica dal Covola. Církevní tribunál pro diecézní vyšetřování zahájil svou činnost 22. listopadu 2003 a svou práci ukončil o tři roky později. Během 203 zasedání diecézního procesu bylo vyslechnuto 167 svědků.

Řádné zasedání Kongregace pro svatořečení 9. listopadu 2007 při zkoumání obdržených listin konstatovalo, že dokumentace má několik nedostatků. Kongregace požádala o dodatečné šetření za účelem získání dokumentace. Dne 25. března 2008 biskup z Belluno-Feltre Giuseppe Andrich zřídil tribunál pro dodatečné diecézní vyšetřování a pověřil jím Dr. Stefanii Falascu. Teprve po doručení těchto archivních dokumentů 13. června 2008 byla dekretem uznána formální platnost aktů diecézního vyšetřování. Tím začala římská fáze procesu, která mimo jiné zahrnovala spis obsahující celý soubor dokumentů a svědectví, jež měly prokázat hrdinský charakter papežova života, ctnosti a pověst svatosti.

Dne 27. června 2008 byl zpravodajem kauzy jmenován otec Cristoforo Bove a vypracováním Positio byl pověřen doktor Falasca, ke kterému se v roce 2012 připojil Davide Fiocco, rodák z Canale d'Agordo, teolog a profesor patrologie. Po smrti otce Boveho byl případ svěřen generálnímu zpravodaji Kongregace pro kauzy svatých otci Vincenzo Criscuolovi, který pokračoval v započaté práci a vyžádal si příslušné hloubkové studie pro dokumentární i svědeckou část. Pozdní zahájení kauzy navíc ohrozilo získání cenných svědectví očitých svědků a vedlo k určitému rozptýlení dokumentačního materiálu, který bylo třeba pečlivě prozkoumat.

Svědectví Benedikta XVI.

V letech 2008-2015 byly rovněž pořízeny mimoprocesní výpovědi dalších 21 svědků, zejména z období pontifikátu a úmrtí Jana Pavla I., z nichž výpověď Benedikta XVI. má mimořádný význam, neboť to bylo poprvé, kdy papež podal osobní svědectví o svém předchůdci. Vzhledem k novým dokumentačním akvizicím bylo vynaloženo značné úsilí na vyhledání a kritický přepis dosud nepublikovaných textů, a to i díky cennému přispění jeho neteří Liny Petri a Pii Luciani.

Více než 3 000 stran materiálu Positio

Dne 16. října 2015 jmenoval biskup z Belluno-Feltre novým postulátorem kauzy kardinála Beniamina Stellu, rodáka z diecéze Vittorio Veneto, kterého Albino Luciani osobně poslal na Papežskou církevní akademii. Dne 17. října 2016, kdy bylo Kongregaci předáno Positio, které se skládá z pěti svazků o celkovém rozsahu více než 3600 stran, byla vědecká a redakční práce, která trvala osm let, ukončena a bylo zahájeno zkoumání závěrečného posudku Kongresem teologických poradců a řádným Kongresem kardinálů a biskupů Kongregace pro kauzy svatých. Oba hlasovali v roce 2017 jednomyslně kladně. Kauzu pak uzavřel papežův dekret z 8. listopadu 2017, kterým vyhlásil ctnosti Jana Pavla I.

Zázrak v Buenos Aires

Koncem listopadu téhož roku bylo také uzavřeno diecézní vyšetřování, které bylo v roce 2016 zahájeno v argentinské diecézi Buenos Aires kvůli případu domnělého mimořádného uzdravení, k němuž došlo na Lucianiho přímluvu v roce 2011 ve prospěch jedenáctileté dívky, která trpěla "těžkou akutní zánětlivou encefalopatií, stavem zhoubné refrakterní epileptické nemoci, septickým šokem" a v té době byla na sklonku života. Klinický obraz byl velmi vážný, charakterizovaný četnými záchvaty každý den a septickým stavem způsobeným bronchopneumonií. Holčička byla uzdravena poté, co byl její život svěřen přímluvě papeže Lucianiho, což byla iniciativa faráře farnosti, ke které nemocnice patřila.

Případ se dostal až do římské fáze a byl předložen lékařské radě, která 31. října 2019 rozhodla, že léčení je vědecky nevysvětlitelné. Dne 6. května 2021 se kladně vyjádřil také Kongres teologů a proces "Super miro" byl uzavřen 5. října 2021 kladným hlasováním řádného zasedání kardinálů a biskupů. Dekretem z 13. října 2021 pak zázrak uznal papež František.

• Predch.
• Nasl.