Domov
Blahoslavená Zdenka Schelingová
Šesťdesiatšesť rokov uplynie posledný júlový deň od úmrtia prvej slovenskej blahoslavenej - rehoľníčky z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža Zdenky Schelingovej SCSC. Zomrela 31. júla 1955 v Trnave.
Sestra Zdenka z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila okolo polnoci medzi 24. a 25. decembrom 1916 v Krivej na Orave. V rokoch 1922 – 1930 Cecília navštevovala 8-ročnú ľudovú školu v rodnej dedine. 6. júla 1931 nastúpila ako kandidátka do Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Tam po rokoch formácie zložila 30. januára 1937 prvé rehoľné sľuby. Následne začala pracovať na internom oddelení na röntgene v Štátnej nemocnici v Bratislave. V r. 1941 – 1942 pracovala ako ošetrovateľka v Krajskej nemocnici v Humennom. Od 1942 – 29. 2. 1952 pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave na Miczkiewiczovej ulici ako laborantka. V tomto období – 28. januára 1943 zložila svoje večné sľuby.
Po politickej zmene v roku 1948 Komunistická strana v bývalom Československu začala otvorené prenasledovanie cirkvi. Mnohí veriaci boli diskriminovaní pre svoju vieru, biskupi a kňazi prenasledovaní a väznení, rehoľné kongregácie zlikvidované a ich členovia poslaní na nútené práce. Sestra Zdenka si uvedomovala potrebu brániť cirkev.Odhodlala sa k odvážnym skutkom a tak podľa svojho poznania, síl a možností vyjadrila svoj odpor voči nespravodlivému násiliu. Jej postoje vyjadrovali vnútornú ochotu priniesť aj veľké obety pre trpiacu cirkev. Dvakrát sa podieľala na príprave úteku väznených katolíckych kňazov.
Ráno 29. februára 1952 štátna bezpečnosť zatkla sestru Zdenku. Držali ju vo vyšetrovacej väzbe v Justičnom paláci v Bratislave a tam podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením. 17. júna 1952 bola odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv.
Väznená bola v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne, vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci, kde sa stretla s pani Helenou Wildeovou – Kordovou, ktorej jedinej zverila dôležité podrobnosti, predovšetkým o utrpení vo vyšetrovacej väzbe. Svedectvo pani Heleny Wildeovej – Kordovej, sa stalo známym až po 40-tich rokoch, po jej príchode na Slovensko 27. septembra 1994.
Z Prahy bola sestra Zdenka 16. apríla 1955 ako ťažko chorá prepustená z väzenia a prijatá do nemocničného ošetrenia v Trnave.
Sestra Zdenka zomrela zaopatrená sviatosťami 31. júla 1955 o 7.45 hod. v trnavskej nemocnici na onkologickom oddelení. Dožila sa necelých 39 rokov. 2. augusta 1955 boli jej telesné pozostatky uložené na Starom cintoríne v Trnave. 6. apríla 1970 Krajský súd v Bratislave, za predsedníctva JUDr. Júliusa Matečného, oslobodil sestru Zdenku – Cecíliu Schelingovú od žaloby pre trestný čin velezrady. 18. novembra 1970 Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu sestry Zdenky.
V roku 1979 sa rušil Starý cintorín v Trnave, kde bol aj hrob sestry Zdenky. 15. októbra 1979 bola sestra Zdenka exhumovaná spolu s desiatimi sestrami Svätého kríža a 16. októbra prevezená na cintorín do Podunajských Biskupíc.18. septembra 2000 bol otcom arcibiskupom Jánom Sokolom v Trnave otvorený diecézny proces blahorečenia Sr. Zdenky. 16. 6. 2003 bola druhá exhumácia jej pozostatkov. 7. júla 2003 sa ukončila rímska fáza procesu blahorečenia, keď Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil blahorečenie sestry Zdenky Schelingovej. 14. septembra 2003 na sviatok Povýšenia Svätého kríža dostalo Slovensko prvú blahoslavenú – rehoľnú sestru z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža – sestru Zdenku.11. marca 2014 boli v Ríme prijaté dokumenty pre rímsku fázu svätorečenia sestry Zdenky ako zástupkyne všetkých mučeníkov komunistického režimu v našej vlasti.
Bl. Zdenka, oroduj za nás!