„Povedala som áno navždy volaniu Krista.“ Mediálny úspech v speve nebol pre ňu prekážkou, naopak, umožnil jej posilniť si svoje povolanie.

Sestra Cristina Scucciová, uršulínka Svätej rodiny, zložila začiatkom tohto mesiaca (september 2019) v Bazilike svätého Ambróza v Miláne doživotné rehoľné sľuby. Sestra Cristina je známa aj svojím hlasom, vďaka ktorému vyhrala v roku 2014 druhé vydanie súťaže The Voice of Italy a zúčastnila sa televíznej show Ballando con le stelle – Tancujúc s hviezdami. Niekoľkokrát sa v médiách objavilo, že prechádzala na ceste viery a povolania ťažšími obdobiami, ale zostala pevná aj vďaka pomoci svojich sestier. „Úspech ma neoddialil od mojej cesty. Naopak, myslím si, že prispel k môjmu duchovnému a osobnému rastu.“

Prinášame v plnom znení článok, ktorý uverejnila 1. septembra 2019.

Volám sa sestra Cristina Scucciová, uršulínka Svätej rodiny a pokúsim sa vám predstaviť sa, aby ma spoznali aj tí, ktorí ma ešte nepoznajú. Mám 30 rokov, pochádzam zo Sicílie, ale už sedem rokov žijem v Miláne v malej rehoľnej komunite spolu so sestrou Agatou a sestrou Karmelou. Je ťažké pokúsiť sa zhrnúť do niekoľkých riadkov Pánove divy. Avšak môžem vydať svedectvo o kráse, že som ho stretla, a o nevšednosti, s akou ma Pán denne udivuje. Cesta nie je vždy ružová, ale naučila som sa ho nasledovať a každý deň prosím o milosť, aby sa mi to darilo aj vtedy, keď je cesta kľukatejšia a strmšia.

Už od malého detstva ma moja rodina vychovávala v kresťanských hodnotách a farnosť, do ktorej som chodila, sa prakticky stala mojím druhým domovom. Keď som sa dostala do puberty, trochu som sa vzdialila od Cirkvi aj z dôvodu menej príjemných udalostí, ktorým som musela v rodine čeliť. Nahnevala som sa na Ježiša a nedokázala som pochopiť, prečo zrádza moju vernosť a silne ma zraňuje prostredníctvom veľmi bolestných životných situácií. A tak som mu obrátila chrbát a venovala sa iba svojmu koníčku – spevu.

Pán si ma po viacerých rokoch vzdialenia sa práve prostredníctvom spevu pritiahol k sebe. V roku 2007 sa rehoľné sestry uršulínky Svätej rodiny chystali osláviť storočnicu založenia svojej kongregácie formou viacerých podujatí, medzi ktorými figuroval aj muzikál Mať odvahu milovať. Keď sa moja matka o ňom dozvedela, poznajúc moje umelecké sklony, navrhla mi, že by som sa ho mohla zúčastniť – aj s úmyslom, aby ma pritiahla k Ježišovi. Samozrejme, ja som tento jej nápad hneď odmietla, pretože som vôbec nemala záujem o akúkoľvek náboženskú akciu.

No neskôr som nad tým rozmýšľala a rozhodla som sa, že to skúsim. Dali mi rolu rehoľnej sestry Rózy Roccuzzovej, ktorá bola inšpirátorkou a zakladateľkou našej kongregácie (spolu s ďalšími štyrmi dievčatami). Bola to hlavná rola, ale aj osobnosť, ktorá bola odvážna a zanietená láskou k Bohu. Osudovo zasiahla struny môjho srdca, ktoré vo mne spôsobili, že som sa začala pýtať, aký zmysel má môj život, a rozhodla som sa ho úplne darovať Bohu.

Vstupom do rehole som už nechcela viac spievať alebo niečo počuť o divadle, pretože som si myslela, že tento rozmer nemá nič spoločné so zasväteným životom. Avšak mojim spolusestrám veľmi záleží na tom, aby každá z nás objavila svoje dary a zveľaďovala ich s cieľom dať ich do služieb Božieho kráľovstva. A tak ma poslali do Brazílie, na perifériu mesta San Paulo. Pre toho, kto nepozná brazílsku realitu: miestna cirkev je tam pomerne mladá, rastie a hudba v ich živote zohráva podstatnú rolu. A tak sa počas mojich dvoch rokov pobytu v noviciáte spev stal darom, ktorý treba darovať všetkým tým chudobným ľuďom, ktorých oslovil môj hlas. Práve v Brazílii som pochopila, že tento Boží dar môže byť prostriedkom mojej evanjelizácie a svedectva medzi ľuďmi.

Po ukončení noviciátu som sa vrátila do Talianska, aby som zložila prvé rehoľné sľuby. Poslali ma do mojej prvej rehoľnej komunity práve tu, do Milána. Následne generálnu matku oslovila redakcia súťaže The Voice of Italy, či by som to nemohla skúsiť. Spočiatku mala z tejto pozvánky veľký strach, ale potom to interpretovala ako volanie vyjsť a vstúpiť do jednej z „periférií“ sveta a vniesť tam radosť evanjelia.

Verím, že to, čo nasledovalo, poznáte skoro všetci, ale najdôležitejšia vec, ktorú vám chcem odovzdať, je obrovská schopnosť nášho Pána, ktorý nás môže udiviť vo chvíli, keď sa mu s dôverou odovzdáme do jeho náručia. On nás vedie po neznámych cestách, prostredníctvom ktorých píše kapitoly našich dejín. Treba mať iba odvahu slepo sa hodiť do jeho rúk a nechať, aby on robil všetko ostatné bez toho, aby sme boli ustarostení o zajtrajšok. On nás istotne nenechá nikdy osamotených. Nikdy neprestaňte snívať a zverovať mu svoje sny. Iba Ježiš dokáže urobiť veľké veci s našimi „malými“ životmi!

...

Ďalšie fotografie, homíliu a iné materiály v taliančine nájdete na stránke ChiesadiMilano.it

Doživotná rehoľná profesia sestry Cristiny: „Môj hlas je v službách Božieho kráľovstva.“

„Povedala som áno navždy volaniu Krista.“ Mediálny úspech v speve nebol pre ňu prekážkou, naopak, umožnil jej posilniť si svoje povolanie.

Sestra Cristina Scucciová, uršulínka Svätej rodiny, zložila 8. septembra v Bazilike svätého Ambróza v Miláne doživotné rehoľné sľuby. Sestra Cristina je známa aj svojím hlasom, vďaka ktorému vyhrala v roku 2014 druhé vydanie súťaže The Voice of Italy a zúčastnila sa televíznej show Ballando con le stelle – Tancujúc s hviezdami. Niekoľkokrát sa v médiách objavilo, že prechádzala na ceste viery a povolania ťažšími obdobiami, ale zostala pevná aj vďaka pomoci svojich sestier. „Úspech ma neoddialil od mojej cesty. Naopak, myslím si, že prispel k môjmu duchovnému a osobnému rastu.“

Ponúkam v plnom znení článok, ktorý uverejnila 1. septembra 2019.

Volám sa sestra Cristina Scucciová, uršulínka Svätej rodiny a pokúsim sa vám predstaviť sa, aby ma spoznali aj tí, ktorí ma ešte nepoznajú. Mám 30 rokov, pochádzam zo Sicílie, ale už sedem rokov žijem v Miláne v malej rehoľnej komunite spolu so sestrou Agatou a sestrou Karmelou.

Je ťažké pokúsiť sa zhrnúť do niekoľkých riadkov Pánove divy. Avšak môžem vydať svedectvo o kráse, že som ho stretla, a o nevšednosti, s akou ma Pán denne udivuje. Cesta nie je vždy ružová, ale naučila som sa ho nasledovať a každý deň prosím o milosť, aby sa mi to darilo aj vtedy, keď je cesta kľukatejšia a strmšia.

Už od malého detstva ma moja rodina vychovávala v kresťanských hodnotách a farnosť, do ktorej som chodila, sa prakticky stala mojím druhým domovom. Keď som sa dostala do puberty, trochu som sa vzdialila od Cirkvi aj z dôvodu menej príjemných udalostí, ktorým som musela v rodine čeliť. Nahnevala som sa na Ježiša a nedokázala som pochopiť, prečo zrádza moju vernosť a silne ma zraňuje prostredníctvom veľmi bolestných životných situácií. A tak som mu obrátila chrbát a venovala sa iba svojmu koníčku – spevu.

Pán si ma po viacerých rokoch vzdialenia sa práve prostredníctvom spevu pritiahol k sebe. V roku 2007 sa rehoľné sestry uršulínky Svätej rodiny chystali osláviť storočnicu založenia svojej kongregácie formou viacerých podujatí, medzi ktorými figuroval aj muzikál Mať odvahu milovať. Keď sa moja matka o ňom dozvedela, poznajúc moje umelecké sklony, navrhla mi, že by som sa ho mohla zúčastniť – aj s úmyslom, aby ma pritiahla k Ježišovi. Samozrejme, ja som tento jej nápad hneď odmietla, pretože som vôbec nemala záujem o akúkoľvek náboženskú akciu.

No neskôr som nad tým rozmýšľala a rozhodla som sa, že to skúsim. Dali mi rolu rehoľnej sestry Rózy Roccuzzovej, ktorá bola inšpirátorkou a zakladateľkou našej kongregácie (spolu s ďalšími štyrmi dievčatami). Bola to hlavná rola, ale aj osobnosť, ktorá bola odvážna a zanietená láskou k Bohu. Osudovo zasiahla struny môjho srdca, ktoré vo mne spôsobili, že som sa začala pýtať, aký zmysel má môj život, a rozhodla som sa ho úplne darovať Bohu.

Vstupom do rehole som už nechcela viac spievať alebo niečo počuť o divadle, pretože som si myslela, že tento rozmer nemá nič spoločné so zasväteným životom. Avšak mojim spolusestrám veľmi záleží na tom, aby každá z nás objavila svoje dary a zveľaďovala ich s cieľom dať ich do služieb Božieho kráľovstva. A tak ma poslali do Brazílie, na perifériu mesta San Paulo. Pre toho, kto nepozná brazílsku realitu: miestna cirkev je tam pomerne mladá, rastie a hudba v ich živote zohráva podstatnú rolu. A tak sa počas mojich dvoch rokov pobytu v noviciáte spev stal darom, ktorý treba darovať všetkým tým chudobným ľuďom, ktorých oslovil môj hlas. Práve v Brazílii som pochopila, že tento Boží dar môže byť prostriedkom mojej evanjelizácie a svedectva medzi ľuďmi.

Po ukončení noviciátu som sa vrátila do Talianska, aby som zložila prvé rehoľné sľuby. Poslali ma do mojej prvej rehoľnej komunity práve tu, do Milána. Následne generálnu matku oslovila redakcia súťaže The Voice of Italy, či by som to nemohla skúsiť. Spočiatku mala z tejto pozvánky veľký strach, ale potom to interpretovala ako volanie vyjsť a vstúpiť do jednej z „periférií“ sveta a vniesť tam radosť evanjelia.

Verím, že to, čo nasledovalo, poznáte skoro všetci, ale najdôležitejšia vec, ktorú vám chcem odovzdať, je obrovská schopnosť nášho Pána, ktorý nás môže udiviť vo chvíli, keď sa mu s dôverou odovzdáme do jeho náručia. On nás vedie po neznámych cestách, prostredníctvom ktorých píše kapitoly našich dejín. Treba mať iba odvahu slepo sa hodiť do jeho rúk a nechať, aby on robil všetko ostatné bez toho, aby sme boli ustarostení o zajtrajšok. On nás istotne nenechá nikdy osamotených. Nikdy neprestaňte snívať a zverovať mu svoje sny. Iba Ježiš dokáže urobiť veľké veci s našimi „malými“ životmi!

Ďalšie fotografie, homíliu a iné materiály v taliančine nájdete na stránke ChiesadiMilano.

Štefan Turanský, SDB

• Predch.
• Nasl.