Santa Fe (Nové Mexiko)

Santa Fe (originálny názov: La Villa Real de la Santa Fé de San Francisco de Asís, v preklade: Kráľovské mesto svätej viery svätého Františka z Assisi) je hlavné mesto Nového Mexika v Spojených štátoch amerických. Mesto je centrom rímskokatolíckej arcidiecézy Santa Fe - medzi význačné stavby patrí katedrála svätého Františka.

Každý rok priťahuje záhada v meste približne 250 tisíc návštevníkov do kaplnky Loretto v Santa Fe v štáte Nové Mexiko. Predmetom záujmu návštevníkov je tajomné schodisko, ktorého vznik je považovaný za zázrak.

Klikni sem.

Kaplnka bola postavená v roku 1876. Keď rehoľné sestry po jej dostavaní zistili, že v kaplnke chýbajú schody na chór a nikto im nechcel v tom pomôcť, modlili sa deviatnik o pomoc k sv. Jozefovi. Každú stredu si ho zvlášť uctievali. V deviaty deň modlitieb zaklopal na dvere zvláštny cudzinec, ktorý povedal, že je tesár, a že im môže zhotoviť schodisko. Tento cudzinec sám, bez cudzej pomoci, zhotovil v krátkom čase schodisko, ktoré sa považuje za pýchu tesárskeho umenia. Pôvodné schodisko nemalo ani zábradlie. Nikto si nedokázal vysvetliť, ako je možné, že špirálovité schodisko, ktoré postavil, dokáže stáť samo bez centrálnej opory. Potom tesár, ktorý pri stavbe nepoužil ani jeden klinec, ani lepidlo, bez stopy zmizol a nečakal ani na odmenu. Po meste sa začalo hovoriť, že tým tesárom bol samotný sv. Jozef, ktorého poslal Pán Ježiš, aby pomohol sestrám. Alebo poslal tajuplného muža, ktorý sa po zhotovení stratil. Od tej doby sa považuje schodisko za zázračné dielo sv. Jozefa a stalo sa cieľom pútnikov.

So schodiskom sa spájajú tri tajomstvá: prvým tajomstvom je neznáma identita tesára. Druhým je fakt, že žiadny architekt, projektant či vedec nedokáže vysvetliť, ako je možné, že toto schodisko stojí bez akejkoľvek stredovej opory. A tretím tajomstvom je pôvod dreva. Prieskumom sa zistilo, že v celom kraji sa tento druh dreviny vôbec nevyskytuje. Na záver ešte jeden detail: schodisko má tridsať tri schodov, čo bol vek života Pána Ježiša Krista.

Čo nám chce povedať sv. Jozef?

Cez pápeža Jána Pavla (Karol Jozef Wojtyla) nás chce poučiť, že každý otec má byť akoby služobníkom spasenia pre svoje deti. Na svojom otcovi majú vidieť, že jemu záleží na ich spáse. Otec má byť vzorom viery v rodine. Ako sa snažia naši otcovia plniť túto povinnosť? Otcovia, dávate príklad deťom? Záleží vám na spáse svojich detí? Sv. Jozef slúžil Mesiášovi. Naši otcovia sa naháňajú za zárobkom, finančným zabezpečením svojich detí.

Svätý Jozef, živiteľ Božieho Syna, pomôž naším otcom, aby v zhone za materiálnym zabezpečením svojich detí nezabúdali na ich spásu.

Ak dáš dieťaťu vzdelanie, bývanie, prácu, peniaze a nedal si mu vieru, nič si mu nedal!

Svätý Ján Pavol Veľký v apoštolskej exhortácii Redemptoris custos Ochranca Vykupiteľa v bode č. 8:

Boh povolal sv. Jozefa, aby uskutočňovaním svojej otcovskej úlohy slúžil osobe a poslaniu Ježiša. To je práve spôsob, ktorým, ako hovorí liturgia Cirkvi, Jozef „spolupracoval v plnosti času na veľkom tajomstve spásy“ a takto naozaj bol „služobníkom spásy“. Jeho otcovstvo je konkrétne vyjadrené v tom, že „urobil zo svojho života službu, obetu tajomstvu vtelenia a vykupiteľskému poslaniu, ktoré je s ním spojené; že použil svoju zákonnú autoritu, ktorá mu nad Svätou rodinou patrila, takým spôsobom, v ktorom úplne daroval seba, svoj život i svoju prácu; že svoje prirodzené povolanie na rodinnú lásku premenil na nadprirodzené sebaobetovanie, obetovanie svojho srdca a všetkých svojich schopností na lásku v službe Mesiášovi, ktorý rástol v jeho dome“.

Sv. Jozef, človek, ktorému Boh - ako sa o tom zmienil svätý pápež Ján Pavol Veľký vo svojej apoštolskej exhortácii “Redemptoris custos” - “zveril stráž nad svojimi najcennejšími pokladmi”.

Celá exhortácia je tu:  Klikni sem

Keď si pripomíname, že „ počiatky nášho vykúpenia boli zverené Jozefovej vernej starostlivosti“, liturgia ďalej podrobnejšie hovorí, že „Boh ho ustanovil za hlavu Svätej rodiny ako verného a múdreho služobníka, aby sa otcovsky staral o jeho jednorodeného Syna“. Lev XIII. zdôraznil vznešenú povahu tohto poslania: „Vyníma sa medzi všetkými svojou úctyhodnou dôstojnosťou, lebo z Božieho určenia bol ochrancom a podľa mienky ľudí otcom Božieho Syna. Keďže z toho vyplynulo, že Božie Slovo bolo podriadené Jozefovi, toto Slovo ho poslúchalo a venovalo mu úctu a oddanosť, akú si otec zaslúži od svojich detí.“

Pretože je nepredstaviteľné, že táto vznešená úloha by si nevyžadovala kvality potrebné na jej splnenie, musíme uznať, že „vďaka zvláštnemu daru z neba“ Jozef preukázal Ježišovi „všetku prirodzenú lásku, všetku láskyplnú starostlivosť, akej je vôbec otcovské srdce schopné“.

Boh dal Jozefovi popri otcovskej autorite nad Ježišom i účasť na láske zodpovedajúcej otcovstvu; láske, ktorá má svoj pôvod v Otcovi, „od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi“ (Ef 3, 15).

Evanjeliá zreteľne opisujú Jozefovu otcovskú zodpovednosť voči Ježišovi. Totiž spása prichádzajúca skrze Ježišovu ľudskú prirodzenosť sa realizuje v úkonoch, ktoré sú každodennou súčasťou rodinného života, rešpektujúc Boží plán, obsiahnutý v diele vtelenia. Evanjelisti veľmi pozorne ukazujú na to, ako nebolo v Ježišovom živote nič ponechané na náhodu, ale všetko sa odohrávalo podľa vopred určeného Božieho plánu. Často opakovaná formula „To sa stalo, aby sa splnilo...“ vo vzťahu k danej udalosti v Starom zákone, slúži na zdôraznenie jednoty. a kontinuity tohto plánu, ktorý sa napĺňa v Kristovi.

Pri vtelení sa prísľuby a predobrazy Starého zákona stávajú skutočnosťou: miesta, osoby, udalosti a obrady navzájom súvisia, presne podľa Božích nariadení, ktoré anjeli sprostredkovali a ktoré stvorenia, zvlášť vnímavé na Boží hlas, prijali. Mária je Pánovou pokornou služobnicou, od večnosti pripravenou na úlohu stať sa Božou Matkou. Jozef je tým, koho si Boh vyvolil, aby bol „strážcom Pánovho narodenia“, tým, kto mal zodpovednosť postarať sa o riadny príchod Božieho Syna na svet v súlade s Božími ustanoveniami a ľudskými zákonmi. Celý takzvaný domáci alebo skrytý Ježišov život bol zverený pod Jozefovu ochranu.

• Predch.
• Nasl.