Pán dekan v dnešnú nedeľu (20. 9. 2026) hovoril o dvoch zvláštnych udalostiach, ktoré sa udiali 19. septembra. V tento deň bol sťatý biskup Január a zjavila sa Panna Mária v La Salette. Krv sv. Januára sa opäť včera o 10,04 hod, skvapalnila. Boh nám stále dáva potvrdenia, že je tu s nami!  

Včera sme si pripomenuli 180. výročie zjavenia Panny Márie z La Salette, jednej z veľkých mariánskych udalostí 19. storočia. 19. septembra 1846 dvaja mladí francúzski pastieri, jedenásťročný Maximin Giraud a štrnásťročná Mélanie Calvat, pásli dobytok v horách neďaleko La Salette-Fallavaux, keď

uvideli plačúcu „Krásnu Pani“,

ktorá im zverila posolstvo obrátenia určené pre „všetok jej ľud“.

Zjavenie bolo o päť rokov neskôr po kanonickom vyšetrovaní potvrdené biskupom z Grenoblu.  Odvtedy sa La Salette stalo dôležitou mariánskou svätyňou a jej posolstvo sa začalo spájať najmä s pokáním, svätením nedele a úctou k Božiemu menu. 

Podľa správy, ktorú neskôr preskúmala cirkevná autorita, obaja najprv uvideli intenzívne svetlo a potom ženu sediacu s tvárou v rukách, ktorá plakala. „Krásna pani“, ako ju deti spočiatku volali, vstala a začala k nim hovoriť.

Postavu, ktorú nazvali Krásna pani, opísali ako oblečenú v odeve obyčajnej ženy – v bielych šatách, miestami trblietavých, so zlatou zásterou uviazanou vpredu. Strieborná šatka prekrížená cez hruď jej zakrývala krk a ramená. Hlavu jej zdobila bohatá, viacfarebná tiara, prikrytá čiapkou. Okolo krku jej visela reťaz, z ktorej visel kríž s obrazom Krista. Napravo od kríža boli napoly otvorené kliešte a naľavo kladivo. Z pliec jej visela hrubá reťaz. Nohy mala obuté v bielych topánkach vyšívaných perlami. Celý odev zdobili tri vence z ruží: jeden okolo tiary na hlave, druhý okolo šatky zakrývajúcej jej ramená a prsia a tretí pri nohách – hlásili deti.

Na rozdiel od zjavení Panny Márie vo Fatime alebo Lurdoch

bolo v La Salette iba jedno, ktoré trvalo 30 minút.

Posolstvo sa nezameriavalo na mimoriadne predpovede, ale na

veľmi špecifické hriechy v kresťanskom živote tej doby.

Panna Mária zvlášť nariekala nad znesvätením nedele a neúctivým používaním mena svojho Syna. Vyzývala tiež k modlitbe, obráteniu a pokániu.

Odkaz na nedeľu mal vtedy obzvlášť konkrétny rozmer. Postupná hospodárska a sociálna transformácia Francúzska v 19. storočí prispela k opusteniu nedeľného odpočinku a zanedbaniu účasti na sv. omši.

Nedeľa aj rúhanie – nie sú prezentované

ako obyčajné disciplinárne porušenia,

ale ako znaky odcudzenia človeka od Boha.

Podľa rozprávania detí Panna Mária povedala:

„Vodiči preklínajú a vyslovujú meno môjho Syna. (...)

Len niekoľko starších žien chodí na svätú omšu.

Iné pracujú v nedeľu celé leto a v zime,

keď nevedia, čo majú robiť,

chodia na omšu len preto,

aby sa vysmievali náboženstvu.

Počas pôstu jedia mäso ako psy!“

Zjavenie sa skončilo poverením, ktoré sa stalo jednou z charakteristických čŕt La Salette: posolstvo muselo byť odovzdané ďalej.

Deti porozprávali, čo sa stalo, a správa sa rýchlo rozšírila. Pútnici sa začali hrnúť na miesto, zatiaľ čo diecéza začala vyšetrovanie, aby zistila pravdivosť udalostí. 19. septembra 1851, presne päť rokov po zjavení, monsignor de Bruillard vyhlásil, že zjavenie Panny Márie dvom pastierom spĺňa znaky pravdy a že veriaci ho môžu považovať za isté.

Cirkevné schválenie sa vzťahuje na zjavenie

a verejné posolstvo,

ktoré spoločne odovzdali Maximin a Mélanie.

(foto: internet)

Pokánie, modlitba a návrat na nedeľnú omšu

Sila posolstva La Salette spočíva práve v jeho jednoduchosti. Panna Mária nás žiada,

aby sme sa vrátili k základným

praktikám kresťanského života:

rešpektovaniu Pánovho dňa,

vyhýbaniu sa rúhaniu,

modlitbe,

konaniu pokánia

a obráteniu.

Tiež sa detí pýta, či sa dobre modlia, a nabáda ich,

aby sa modlili aspoň ráno a večer,

aj keby len krátko, keď už viac nemôžu.

Panna Mária nežiada nič výnimočné. Volanie La Salette vedie k prikázaniam, modlitbe a sviatostnému životu.

V rozhovore Bartosz Seruga z Kongregácie otcov misionárov z La Salette uviedol, že

„slová Panny Márie z La Salette neboli hrozbou trestu,

ktorý mal dopadnúť na ľudí,

ktorí odmietajú náboženské praktiky,

ale spôsobom, ako ich prebudiť a prelomiť

z ľahostajnosti k duchovnému rozmeru.“

„Na rozdiel od toho, čo si mnohí ľudia myslia,

Mária deti nestrašila,

ako skôr upozorňovala na dôsledky odmietnutia Boha

a Jeho prikázaní, “ povedal rehoľník.

„Poukázaním na zanedbávanie nedele

Mária upriamuje pozornosť

nie tak na porušenie prikázania,

ako skôr na oddelenie človeka od Boha,

ktorý je zdrojom pokoja a života,“ vysvetlil páter Seruga.

Aktuálnosť zjavenia v La Salette si všimli aj neskorší pápeži a cirkevní predstavitelia.

V roku 1947 poľský prímas kardinál August Hlond napísal, že

„La Salette znie ako ultimátum

Božieho milosrdenstva,

ktoré sa ozýva po celom svete

ako alarmujúca ozvena

Spasiteľovej hrozby: Ak nebudete

činiť pokánie, všetci zahyniete.

Svet, ktorý sa ponára do morálneho chaosu,

stojí na pokraji priepasti.

Vzbura proti Stvoriteľovi

a Jeho zákonu dosahuje bod šialenstva.“

Vari to nie je aktuálne aj dnes????

„Slová Márie z La Salette si svojou jednoduchosťou a ostrosťou zachovávajú skutočne aktuálnu aktuálnosť vo svete, ktorý stále trpí vojnou, hladomorom a mnohými nešťastiami, ktoré sú znakmi a často aj dôsledkami ľudského hriechu,“ napísal svätý Ján Pavol II. Veľký v roku 1996 pri príležitosti 150. výročia zjavenia.

Dôsledky odmietnutia Boha sú hrozné!

Od 19. septembra 1846 uplynulo 180 rokov.

Spoločenský kontext, ktorý Maximin a Mélanie poznali, sa radikálne zmenil;

výzva, ktorú počuli, však zostáva mimoriadne jednoduchá:

vrátiť sa k Bohu,

svätiť nedeľu,

vzdať sa rúhania,

modliť sa

a konať pokánie.

• Predch.
• Nasl.