1. septembra 2022 bude štvrté výročie blahorečenia....

Pre viac info, klikni sem.

20. novembra - je liturgická spomienka na blahoslavenú mučenicu - Aničku Kolesárovú

Blahoslavená Anka,

Ty si v sile  Ducha  Svätého považovala čistotu srdca a tela

za   perlu  vzácnejšiu  než  vlastný život.

Vyprosuj aj mne  Božiu pomoc

a osobitne tieto milosti.....(povedz, o čo prosíš).

Pomáhaj mi, aby som pred svetom dokázal/a  vydávať svedectvo

o vnútornej kráse človeka žijúceho s Bohom

a spolu s Tebou mal/a tak účasť na Kristovom víťazstve. Amen.

Nihil obstat: Mons. Peter Holec

Imprimatur: Mons. Bernard Bober,

arcibiskup   -    metropolita

Košice, 13.7.2018, ABÚ č. prot. 909/18

Pavol Hudák: Anka sa stala vzorom pre mladých. Svätosť je možná

Košice 2. septembra (TK KBS) V metropole východného Slovenska ukončili trojdňový víkendový program blahorečenia Anny Kolesárovej. V Katedrále sv. Alžbety v Košiciach sa dnes, v nedeľu 2. septembra 2018, konala ďakovná svätá omša za jej sobotné blahorečenie. Liturgiu slávil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. V závere sa prítomným prihovoril kňaz Pavol Hudák, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, z ktorej pochádzala nová slovenská blahoslavená. Jeho príhovor prinášam v plnom znení.

Excelencie, otcovia arcibiskupi a biskupi, bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Za nás všetkých, tu zhromaždených, sa v tejto chvíli chcem poďakovať predovšetkým Bohu za nádherný dar pre mládež a rodiny, ktorý sme dostali v blahoslavenej Anne Kolesárovej, panne a mučeníčke.

Poďakovať sa chceme Svätému Otcovi Františkovi za to, že zapísal Anku Kolesárovú do zoznamu blahoslavených.

Ďakujem emeritnému arcibiskupovi Alojzovi za prorockého ducha, keď poukázal na Ankin príbeh, a tak naštartoval celý proces.

Ďakujem už zosnulým kňazom – farárovi Antonovi Lukáčovi a jezuitovi Michalovi Potockému, ktorí Anku dobre poznali –, že vydali svedectvo a vyjadrili presvedčenie, že Anka patrí na oltár.

Ďakujem všetkým členom komisie v diecéznej aj v rímskej fáze blahorečenia za ich obetavú službu na tomto krásnom diele. Ďakujem všetkým z organizačného tímu blahorečenia za prípravu celých troch dní.

Ďakujem všetkým Vám, ktorí ste nás modlitbami a obetami sprevádzali.

A na záver ďakujem Arcibiskupskému úradu v Košiciach, a osobitne nášmu otcovi arcibiskupovi Bernardovi, za sprevádzanie a podporu celého procesu blahorečenia.

Anka už dosiahla korunu nebeského víťazstva a tým sa stala vzorom pre mladých a priateľkou na ceste ich dospievania. Svätosť je možná a je na dosah.

Nakoniec vás všetkých chcem pozvať do Vysokej nad Uhom 30. septembra 2018 na slávnostné uloženie veľkého relikviára v Ankinom rodisku.

Ešte raz všetkým zo srdca ďakujem!

Arcibiskup Bober: Ďakujme Bohu za dar blahorečenia mučeníčky čistoty

Košice 2. septembra. V metropole východného Slovenska ukončili trojdňový víkendový program blahorečenia Anny Kolesárovej. V Katedrále sv. Alžbety v Košiciach sa dnes, v nedeľu 2. septembra 2018, konala ďakovná svätá omša za jej sobotné blahorečenie. Liturgiu slávil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, ktorý sa prítomným prihovoril aj v homílii. Prinášam ju v plnom znení.

Excelencie - bratia v biskupskej službe, drahí bratia kňazi, diakoni, seminaristi, rehoľníci, rehoľné sestry, zasvätení, drahí bratia a sestry v Kristovi – vy všetci, ktorí ste sa zhromaždili tu v košickej katedrále, ako aj vy všetci, ktorí ste s nami duchovne spojení cez vysielanie Televízie Lux a Rádia Lumen.

Každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel – tak sme to čítali v dnešnom prvom čítaní z listu apoštola Jakuba (Jak 1, 17 – 27). Dokonalý a hlavne nezaslúžený dar z nebies sme dostali včera v osobe blahoslavenej Anny Kolesárovej. Za tento dar chceme dnes prejaviť Bohu našu vďačnosť. Chceme vyjadriť neskrývanú radosť z toho, že nás Boh navštívil svojim požehnaním a doprial nám povzbudenie vo viere. Je to dar, ktorý nám pripomína našu neodňateľnú ľudskú dôstojnosť, odkrýva nám krásu poctivého a nepoškvrneného života s Ježišom.

Akoby Božou prozreteľnosťou sa práve v dnešnú nedeľu číta evanjelium o tom, čo poškvrňuje človeka. Ježiš hovorí: Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka. (Mk 7, 1-23).

Teda, nie to, čo vchádza zvonku, ani násilie, ani cudzie podnety – toto ešte nepoškvrňuje. Ak je niekto zranený a trpí cudzím pričinením, cudzím hriechom, nestáva sa automaticky poškvrneným či nečistým. No to, čo dobrovoľne vychádza z človeka, z jeho vnútra, z jeho srdca a mysle - to človeka ničí, deformuje a znečisťuje. Jeho vlastný hriech ho robí nečistým a zotročuje ho.

Tak ako nemiernosť v pití a jedení ohrozuje zdravie tela, tak aj nemiernosť nespútaných vášní srdca, spôsobuje chorobu duše, spôsobuje jej slepotu. Preto Ježiš povedal, že tí, čo majú čisté srdce, sú blahoslavení, a len takí uvidia Boha! (Mt 5). Nenávisť, hnev, neresti či chlípnosť, ktorá oslepuje vnútro človeka, rozožiera dušu a ničí vzťah k Bohu.

Anka bola vyhlásená za blahoslavenú, nielen preto, že sa stala obeťou násilníka, tak ako mnoho iných žien počas druhej svetovej vojny. Všetky tieto ženy si treba s úctou pripomenúť a všetko násilie na nich spáchané rozhodne odsúdiť! Anku však na oltár vyzdvihol jej vrúcny a živý vzťah s Ježišom Kristom. Bola to láska, čistá láska k Ježišovi, ktorá udržala jej dušu a srdce čisté, v myšlienkach i v skutkoch. Kristus bol v nej, pôsobil v nej, a to nielen 24 hodín od posledného svätého prijímania, ale celé tie roky pred jej zavraždením. Čistú na duši i na tele ju zachovala jej živá viera. Toto prehliadajú tí, čo hodnotia len čisto historické fakty. Ankino dlhodobé puto s Ježišom bolo dôvodom jej okamžitej reakcie nesúhlasu s hriechom rozvášneného vojaka. A hoci jej telo prenikli smrtiace strely a zmenili ju na nepoznanie, zachovala si čistú dušu, a vo chvíli smrti ju odovzdala Ježišovi. Áno, podobne sa zachovali a zomreli mnohé ženy počas vojen, a mnohé z nich boli aj znásilnené a znevažované, ale vyjadrením nesúhlasu si zachovali čisté srdce a nepoškvrnenú dušu. Cudzí hriech raní a zabíja, ale ako hovorí Ježiš, nemôže poškvrniť, pokým s ním neuzavrieme kompromis vo vlastnom srdci.

Čnosť čistoty, ako to vysvetľoval svätý pápež Ján Pavol II. (Familiaris consortio), je vyživovaná priamo Božou láskou. Aby sa upevňovala, musí čerpať priamo z prameňa najčistejšej Božej lásky. Iba tak čnosť čistoty zosilnie a nedovolí dať prednosť hriechu pred Bohom. Iba tak sa hlas svedomia premení na výkrik: Nemôžem ináč, lebo Boh je nado mnou i vo mne!

Čistota ako čnosť miernosti, neničí prirodzenú vášeň, ale rozumne ju usmerňuje. Vášeň je sama o sebe dobrá vec, veď ju do nášho srdca vložil Boh, ale keď je nezriadená ako neriadená strela, dokáže zabíjať. Čnosť čistoty teda učí ako byť napr. celý život vášnivo zamilovaný do svojej manželky či opačne, do svojho manžela. Učí aj kňazov a zasvätených ako milovať Boha nadovšetko s plameňom horlivosti a vernosti.

Akosi sme sa prestali venovať téme čistoty. Je to čnosť, ktorá dnes zažíva úpadok. Tlak okolitého prostredia je enormný. Človek preto ticho obdivuje tých, ktorí sa predsa snažia zachovávať sexuálnu zdržanlivosť. Pravá láska čaká, chce si zachovať čistotu a panenstvo až do manželstva. Uvoľnená morálka posledných desaťročí bagatelizovala prílišný akcent na šieste Božie prikázanie. Ale, počuli sme v prvom čítaní, ako Mojžiš pripomínal vyvolenému ľudu dôležitosť Božieho zákona: Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete (Dt 4, 1-8). My sme nielenže ubrali, ale hlavne sme zabudli pripomínať pozitíva a krásu čnosti miernosti a čistoty pre naše vzťahy a životné povolania.

Každá forma nečistoty je pre veriaceho človeka obrazom nevernosti Bohu, či už v kňazstve, manželstve alebo slobodnom stave. Chlípnosť protirečí zdravému rozumu, spôsobuje druhým traumy, zranenia i nespravodlivosť. Ničí dôveru a dusí čistú lásku.

Že vraj my katolíci milujeme čistotu viac ako život!? Neradno veci vytrhávať z kontextu! My milujeme Boha, viac ako vlastný život. Lebo iba v Bohu je život bez konca, pokoj, radosť a šťastie. V hriechu, ktorý vychádza zo srdca človeka, je smrť. Smrť je strašná vec, ale hanebný život je ešte hroznejší.

Teológ Joseph Donders, potom čo opísal význam prvých prikázaní z Desatora, hlavne štvrtého (láska k rodičom) a piateho (nezabiješ), pokračuje takto: Šieste prikázanie je proti smilstvu. Je proti smilstvu, aby sa mohla budovať slušná a znesiteľná ľudská spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej by sa ľuďom dovolilo zabíjať sa, by nebola spoločnosťou, v ktorej by sa dalo žiť. Spoločnosť, v ktorej by sa ľuďom dovolilo opustiť svojich rodičov a zanechať ich napospas osudu, by bola neznesiteľnou spoločnosťou. Rovnako neznesiteľnou by bola spoločnosť, ktorá by bez mihnutia oka dovolila smilstvo a cudzoložstvo. [...] Biblia nie je proti sexualite. Biblia je proti smilstvu.

Pápeži posledných desaťročí sa ostro postavili proti hriechu a zločinu zneužívania. Sú proti týmto ohavnostiam nie preto, žeby boli spiatočnícki, staromódni alebo hlúpi, ale preto, že je nad slnko jasnejšie, že deštruktívna sila chlípnosti ruinuje vzťahy i slobodu mysle pre Ježiša.

Čnosť čistoty a zdržanlivosti je čnosťou, ktorá si zaslúži obdiv. Zdržanlivosť si ctí seba a ctí si aj druhého. Nie je to ľahká čnosť. No bez nej by sme boli vždy nezrelí, vždy zameraní len na seba a žiadostiví len po naplnení svojich túžob a očakávaní. Bez čnosti miernosti, by sme boli len egoisti, neschopní priznať si chybu.

Sme slabí. Áno. Ale iba zrelí ľudia si dokážu priznať svoju slabosť a zlyhanie. Stratená čistota sa dá vrátiť a obnoviť. Hriechy sa dajú vyznať, oľutovať a odpustené ponoriť do mora Božieho milosrdenstva.

Anka Kolesárová si chránila svoju čistotu už dávno pred svojim zavraždením. Čnosť, ktorú u nej vyzdvihujeme, nebola spôsobená len inštinktívnou reakciou strachu pred chtivým vojakom. Čnosť sa pestuje dlhodobo, je to doslova dlhodobý zvyk konať dobro. Pre odmietnutie vojaka by Anka ešte nebola blahorečená. Jej celý život je dôkazom, že silné puto medzi veriacim človekom a Ježišom Kristom podporuje rozvoj všetkých čností, medzi ktorými sa zvlášť skveje čistota ako vzácna perla a cenný diamant.

Drahí bratia a sestry! Blahorečenie Anky je veľkým svetlom a znamením práve v smutných udalostiach uplynulých týždňov, keď sa veľa hovorilo o zneužívaní a vážnych škandáloch v Cirkvi. Orodovanie Anny Kolesárovej bude preto veľkou posilou pre všetkých Bohu zasvätených, aby rázne odmietli každé pokušenie žiť dvojaký život. Anka bude veľkým povzbudením aj pre rodiny a manželstvá, ktoré sú dnes tak často vystavené nevere, egoizmu, či tlaku zvonku a rozpadávajú sa. Anka bude svetlom pre mladých, študentov i žiakov, aby sa nedali oklamať sexizmom, ktorý sa pretláča do škôl.

Ďakujme teda Bohu za dar blahorečenia mučeníčky čistoty. Je to silný signál a svetlo z východu pre našu západnú konzumnú spoločnosť. Nech za nás blahoslavená Anna oroduje u Boha a nech nám spolu s Najčistejšou Pannou, Božou Matkou Máriou, vyprosí milosť zachovať si čisté srdce v úzkom spojení s Ježišom až do smrti. Amen

V Košiciach blahorečili prvú laičku zo Slovenska - Annu Kolesárovú

Košice 1. septembra (TK KBS) Slovensko dnes, v sobotu 1. septembra 2018, získalo novú blahoslavenú. Stala sa ňou šesťnasťročné dievča Anna Kolesárová. Ide o prvú laičku, ktorá bude na Slovensku blahorečená. Rodáčku z Vysokej nad Uhom pri Michalovciach v závere druhej svetovej vojny zastrelil vojak sovietskej armády (22. novembra 1944). Mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Dekrét o jej mučeníctve schválil v marci pápež František.

Slávnostnému obradu blahorečenia Anny Kolesárovej z Vysokej nad Uhom na pontifikálnej svätej omši za účasti 30 000 veriacich predsedal na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach legát pápeža Františka, kardinál Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Bola to vôbec prvá slávnosť, na ktorej sa osobne zúčastnil, keďže úrad oficiálne preberá práve dnes. Pápež František stanovil dátum liturgického slávenia sviatku novej blahoslavenej na 20. november.

Blahorečenie je v rímskokatolíckej cirkvi jedným z prvých stupňov v procese k svätorečeniu. Slovensko zažije slávnosť blahorečenia po roku. V Bratislave bol vlani v septembri blahorečený salezián kňaz Titus Zeman. Predtým boli u nás v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko na tom istom mieste v Petržalke.

Beatifikácia znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník alebo ctihodný, za blahoslaveného. Je to akt, ktorým – po uskutočnení predpísaného procesu – pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napr. v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napr. v reholi.

Podujatie zorganizovali Košická arcidiecéza a Pastoračné centrum Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

-----------------------------------------------------------------

Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce. Jej život poznačilo rozhodnutie, ktoré si sama zvolila - radšej smrť než stratu panenstva. V závere druhej svetovej vojny ju zastrelil sovietsky vojak, ktorému sa odmietla podvoliť. Zomrela 22. novembra 1944 vo svojej rodnej obci, kde je aj pochovaná. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o jej smrti nachádza zápis z roku 1944, ktorý urobil tamojší farár - dekan Anton Lukáč. Svedectvo podpísalo päť svedkov. Pri tomto hrdinskom čine ju podľa zápisu posilňoval eucharistický Kristus, lebo predtým pristúpila k svätej spovedi a k svätému prijímaniu. Jej hrob je dodnes cieľom pútnikov z celého Slovenska, najmä z radov mládeže.

Priestranstvo na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach sa začalo zapĺňať od skorých ranných hodín. Po rannej modlitbe so spoločenstvom Marana Tha nasledovalo duchovno-poetické pásmo a modlitba radostného ruženca. Potom vstúpil do areálu liturgický sprievod. Na zaplnenom štadióne, kde pontifikálnu svätú omšu celebroval kardinál Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, hostí z cirkevného a verejného života privítal košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.

ÚVODNÉ PRIVÍTANIE (košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober)

Drahí bratia a sestry, v úvode tohto Eucharistického slávenia chcem medzi nami privítať vzácnych hostí.

Hlavným celebrantom na dnešnej slávnosti je zástupca Svätého Otca Františka, kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý práve v dnešný deň začína svoju službu a je to jeho prvá beatifikácia v úrade prefekta. Preto ho dnes všetci chceme pozdraviť, povzbudiť a privítať s úprimným prejavom úcty, vďaky a radosti.

Vítam medzi nami aj nášho rodáka, pána kardinála Jozefa Tomka.

Pozdravné slovo uvítania adresujem aj nášmu apoštolskému nunciovi v Slovenskej republike Monsignorovi Giacomovi Guidovi Ottonellovi, ako aj emeritnému apoštolskému nunciovi Monsignorovi Henrykovi Jozefovi Nowackému.

Chcem osobitne privítať predsedu Konferencie biskupov Slovenska, Monsignora Stanislava Zvolenského, pozdravujem a vítam všetkých arcibiskupov a biskupov západného i východného obradu zo Slovenska i zo zahraničia, ako aj všetkých kňazov, diakonov, seminaristov, rehoľníkov, rehoľníčky a všetkých Bohu zasvätených.

Teším sa, že naše pozvanie prijali predstavitelia spoločenského a verejného života. Zvlášť vítam podpredsedu Národnej Rady Slovenskej republiky pána Bélu Bugára.

Chcem privítať poslancov Národnej Rady Slovenskej republiky; poslancov Európskeho parlamentu;

- veľvyslanca pri Svätej Stolici, pána Mareka Lisánskeho;

- predsedu Košického samosprávneho kraja, pána Rastislava Trnku;

- predsedu Prešovského samosprávneho kraja, pána Milana Majerského;

- námestníkov primátora mesta Košice, pána Martina Petrušku a pani Renátu Lenártovú;

- primátorku mesta Prešov, pani Andreu Turčanovú;

- všetkých prítomných primátorov miest a starostov obcí;

- zástupcov akademických obcí slovenských i pápežských univerzít.

A v neposlednom rade vítam vás všetkých, drahí bratia a sestry, ktorí ste sa zhromaždili tu v priestoroch štadióna Lokomotíva v Košiciach, ako aj vás, ktorí ste s nami duchovne spojení cez vysielanie Slovenskej televízie, Televízie Lux a Rádia Lumen. Ešte raz, všetci buďte vítaní, požehnaní a naplnení radosťou z dnešnej slávnosti blahorečenia!

*

Koncelebrantmi svätej omši boli kardinál Jozef Tomko, arcibiskup Bober, bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský a apoštolský nuncius na Slovensku Giacomo Quido Ottonello. Medzi prítomnými bolo približne 30 slovenských a zahraničných biskupov, viac ako 600 kňazov, vyše 650 rehoľníkov, vyše 530 dobrovoľníkov. Medzi prítomnými boli i predstavitelia verejného a spoločenského života. Celkovo vyše 30 000 ľudí. Po úvodnom pozdrave a úkone kajúcnosti nasledoval samotný obrad blahorečenia. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober a postulátor procesu dp. Marek Ondrej predstúpili pred kardinála G. Angela Becciu, delegáta Svätého Otca Františka, a požiadali ho, aby sa pristúpilo k blahorečeniu Božej služobnice Anny Kolesárovej. "Vaša Eminencia, Košická arcidiecéza pokorne žiada Svätého Otca Františka, aby zapísal do zoznamu blahoslavených ctihodnú Božiu služobnicu Annu Kolesárovú," uviedli.

Postulátor procesu Marek Ondrej potom prečítal životopisný profil Božej služobnice. Z poverenia pápeža Františka kardinál Becciu prečítal Apoštolský list, ktorým Svätý Otec zapísal do zoznamu blahoslavených ctihodnú Božiu služobnicu Annu Kolesárovú. V slovenčine ho prečítal Marek Ondrej. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober a postulátor dp. Marek Ondrej následne predstúpili pred kardinála G. Angela Becciu a poďakovali jemu a Svätému Otcovi za blahorečenie. Kardinál potom odovzdal arcibiskupovi a postulátorovi kópiu apoštolského listu. Po dočítaní slovenského prekladu apoštolského listu a piesni "Hallelujah, Amen" za zvukov fanfár odhalili obraz novej blahoslavenej a verejne vystavili jej relikvie.

*

APOŠTOLSKÝ LIST (plné znenie apoštolského listu pápeža Františka):

Apoštolský list

Na základe našej apoštolskej právomoci a po porade s Kongregáciou pre kauzy svätých sme sa rozhodli splniť prianie nášho brata Bernarda Bobera, košického arcibiskupa – metropolitu, ako aj viacerých ďalších bratov v biskupskej službe a mnohých veriacich.

Nech sa teda ctihodná Božia služobnica Anna Kolesárová, panna a mučeníčka, ktorá z lásky ku Kristovi statočne bránila svoju ženskú dôstojnosť až po vyliatie svojej krvi, nazýva odteraz blahoslavenou.

Dňom jej oslavy nech je každoročne na miestach a formami, ktoré stanovuje právo, 20. november.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

V Ríme u svätého Petra dňa 22. augusta v roku Pána 2018, v šiestom roku nášho pontifikátu.

František

*

Relikviár z kameňa a umelecky tvarovaného kovu v tvare srdca priniesli uniformovaní členovia Prezidentskej stráže. Biele ruže nieslo v procesii 16 dievčat s venčekmi na hlavách ako symbol Ankinho veku a jej vnútornej čistoty. Obraz, ktorý má výšku takmer 2,4 metra, namaľovala  ilustrátorka Zuzana Verbovská. Na pódiu na štadióne bola kópia obrazu, originál bude v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom. Anna je zobrazená v modrých šatách. Modrá symbolizuje múdrosť, zbožnosť, zjednocuje nebeské a pozemské. Na šatách má kvietok – sedmokrásku. Ten symbolizuje čistotu, mladosť, jednoduchosť, nevinnosť, krásu. Z vlasov má zapletený venček, ktorý podľa svedectiev ľudí, ktorí ju poznali, nosila veľmi často. Pozostatky tela Anny Kolesárovej budú uložené v dvoch relikviároch. Slávnostný relikviár sa bude nachádzať v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach a hlavný relikviár bude v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom.

Na slávnosti, ktorá sa dnes konala v Košiciach, vystavili k verejnej úcte vystavený hlavný relikviár. Má tvar srdca, ktoré symbolizuje obetu a lásku. Je vyrobený zo striebra a má priemer približne pol metra. Jeho autorom je šperkár Marek Husovský. Srdce má v strede perlu, cez ktorú sa dá pozrieť dovnútra a vidieť ostatky Anny Kolesárovej. Utrpenie mladého dievčaťa znázorňuje horná časť srdca v podobe konárikov, ktoré sa podobajú na Kristovu tŕňovú korunu. Dolná plná časť srdca vyjadruje zaobalenie Ankinho utrpenia Božou láskou. Okolo perly je venček ako symbol čistoty.  V hornej časti venčeka sú tri margarétky, ktoré znázorňujú mladosť a chuť žiť. Do ich stredu sú vsadené ďalšie relikvie - tri zrnká z Ankinho ruženca, ktoré sa navzájom spojené našli v jej hrobe. Je to symbolické – tri modlitby Zdravas Mária sa modlievajú na pútiach vo Vysokej nad Uhom - za múdrosť v povolaní, za čistotu a za živú vieru. Margarétky majú spolu 53 lupienkov - ako je modlitieb Zdravas Mária v ruženci.

Relikviár je vsadený do vápenca. Tento kameň znázorňuje ulitu pre perlu. V prípade relikviára, ktorý bol slávnostne prinesený v deň blahorečenia Anny Kolesárovej po prečítaní Apoštolského listu pápeža Františka sa zvolila čelová kosť - os frontale - lebky Božej služobnice Anny Kolesárovej. Relikvie novej blahoslavenej boli hneď po skončení svätej omše blahorečenia vystavené pre veriacich k verejnej úcte na mieste vedľa štadióna. V nedeľu 2. septembra ich počas ďakovnej svätej omše uložia k bočnému oltáru sv. Jozefa v Katedrále sv. Alžbety. Ďakovnú slávnosť vo Vysokej nad Uhom s uložením hlavného relikviára blahoslavenej Anny Kolesárovej bude v nedeľu 30. septembra 2018 so začiatkom o 10:00 hodine v kostole Sedembolestnej Panny Márie.

Pontifikálna svätá omša nasledovala liturgiou slova. V homílii sa prítomným prihovoril kardinál Becciu. „Cirkev na Slovensku môže byť hrdá na túto svoju dcéru, ktorá sa dnes ponúka ako model života veriacim a zvlášť mladým, aby objavili krásu autentickej lásky, ako aj hodnotu čistoty. Blahorečenie Anny Kolesárovej znovu potvrdzuje hodnotu čistoty, ako životného ideálu, ktorý keď sa prežíva ako radostné darovanie sa Pánovi a bratom, spôsobuje neodolateľné a sľubné čaro," povedal. Hlavnú časť príhovoru prefekta Kongregácie pre kauzy svätých predniesol v slovenčine pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč.

Kardinál Becciu poukázal aj na iné nevinné „obete slepej žiadostivosti muža“, ktoré má Cirkev v úcte: sv. Mária Goretti, Albertina Berkenbrock z Brazílie, bl. Antonia Messina zo Sardínie, bl. Pierina Morosini z Bergama, či Santa Scorese z Bari. „Mladá Anna svojím mučeníctvom dosvedčila, že proti zlu, násiliu, nespravodlivosti je možné postaviť dobro. Anna zlo premohla dobrom ukrytým, ako vzácny poklad vo svojom vnútri“. Mučeníctvo bl. Anny Kolesárovej je mementom pre dnešok, pripomenul ďalej taliansky kardinál: „Aj keď žijeme v mieri, nemôžeme zabúdať, že mnohé krajiny sú zmietané vojnou a poznajú zverstvá zažité v minulosti v našej Európe. Koľké deti a ženy sú aj dnes objektom násilia! Dokonca znásilnenie považované za vojnovú zbraň, ostáva nepotrestané a nie je uznané ako zločin voči ľudskosti. Koľko násilia sa koná na ženách aj v dnešnej civilizovanej Európe, kde sa rozmáha vraždenie žien a telo ženy je často objektom nedôstojného obchodovania s ľudskou bytosťou!“

*

HOMÍLIA (plné znenie homílie kardinála Becciu): Klikni  sem - mp3.

Životopisný profil Anny Kolesárovej, ktorý sme si práve vypočuli, v nás vyvolal pocity pohnutia a obdivu. Anna bola upevnená a dobre vychovaná otcom i matkou, ktorí ju svojimi poučeniami a príkladom naučili voliť si skôr Boha ako iné veci. Ako šestnásťročná sa nachádzala pred tragickou dilemou: zostať nažive alebo zomrieť. Zostať nažive znamenalo poddať sa násilným inštinktom vojaka sovietskej armády a zradiť vlastné svedomie. Smrť by ju, naopak, priniesla čistú do náručia Boha, ktorého sa naučila nadovšetko milovať. Pred očami otca ju smrť zastihla večer 22. novembra 1944. Bola zavraždená, pretože kládla odpor, a pre vytrvalosť pri obrane svojej telesnej integrity a čnosti čistoty.

Toto boli dôvody, pre ktoré Anna bola zavraždená. Byť hrdinom, a o to viac stať sa svätým, sa nedá dosiahnuť improvizovaním. Anna Kolesárová dospela k mučeníctvu vďaka silnému duchovnému životu, ktorý sa v nej upevňoval každodennou modlitbou a prijímaním sviatostí. Jej viera ju urobila silnou a odvážnou, aby bez váhania prijala mučeníctvo. Cirkev na Slovensku môže byť hrdá na túto svoju dcéru, ktorá sa dnes ponúka ako model života veriacim, a zvlášť mladým, aby objavili krásu autentickej lásky, ako aj hodnotu čistoty. Blahorečenie Anny Kolesárovej znovu potvrdzuje hodnotu čistoty ako životného ideálu, ktorý keď sa prežíva ako radostné darovanie sa Pánovi a bratom, «spôsobuje neodolateľné a sľubné čaro» (Pio XII., 24 giugno 1950).

V histórii Cirkvi nie je mladá Anna Kolesárová jediná, ktorá dosiahla úctu na oltári preto, lebo mučeníctvom bránila svoju čistotu. Spontánne nám myšlienky zaletia k Márii Goretti, svätorečenej pápežom Piom XII. v roku 1950. Aj ona bola obeťou slepej žiadostivosti muža. Už v prvých kresťanských časoch nachádzame dvanásťročnú svätú Agnesu, ktorá sa stala obrazom panny mučeníčky. Mohli by sme spomenúť mnohé rovesníčky blahoslavenej Anny, ako napríklad dvanásťročnú Albertinu Berkenbrock, zavraždenú 15. júna 1931 v Brazílii, alebo dievčatá z Talianska ako blahoslavenú Antoniu Mesina zo Sardínie, zavraždenú 17. mája 1935; blahoslavenú Pierinu Morosini z Bergama, zavraždenú v roku 1957, či Božiu služobnicu Santu Scorese z Bari, zavraždenú ako 23-ročnú. Mučeníctvo panenstva takto i naďalej svedčí o sile lásky Boha a lásky k Bohu, tej lásky, ktorá vždy prevyšuje zlobu človeka.

K mučeníctvu Anny Kolesárovej došlo v násilnom kontexte druhej svetovej vojny. Dnes sme od vojny dosť časovo vzdialení. Európa prežíva pokoj viac ako 70 rokov. Nemôžeme však zabudnúť ani na to, že jednota Európy bola budovaná aj vďaka mnohým verným Kristovým učeníkom, ktorí trpeli a zaplatili životom za vernosť ideálom Evanjelia. Je veľa príbehov viery, ktoré podobne ako príbeh dievčaťa Anny ukrývajú bolestné osudy mnohých neobyčajných postojov. Tie nie sú zapísané v historických knihách, ale majú byť príkladom pre tých, ktorí považujú Európu iba za abstraktnú realitu, ktorú netvoria osoby, čo verili a veria v hodnoty, ktorých sa nemožno zrieknuť. Mladá Anna svojím mučeníctvom dosvedčila, že proti zlu, násiliu a nespravodlivosti je možné postaviť dobro. Anna zlo premohla dobrom ukrytým vo svojom vnútri ako vzácny poklad. V ten osudný večer, plný bolesti a plaču otca, svedka vraždy svojej jedinej dcéry, vyhrala vzácna perla nazývaná čistota.

Aj keď žijeme v mieri, nemôžeme zabúdať, že mnohé krajiny sú zmietané vojnou a poznajú zverstvá zažité v minulosti v našej Európe. Koľké deti a ženy sú aj dnes objektom násilia! Dokonca znásilnenie považované za vojnovú zbraň ostáva nepotrestané a nie je uznané ako zločin voči ľudskosti. Koľko násilia sa koná na ženách aj v dnešnej civilizovanej Európe, kde sa rozmáha vraždenie žien a telo ženy je často objektom nedôstojného obchodovania s ľudskou bytosťou!

Týmto blahorečením Cirkev prehlasuje, že čistota si aj v tejto dobe zachováva svoju príťažlivosť. Vy ste toho svedkami! Bola to práve skupina vašich študentov, ktorí po tom, čo sa oboznámili s príbehom Anny, sa v roku 1999 rozhodli putovať na miesto, kde žila. Zo strachu z ďalšieho násilia sa v roku 1944 uskutočnil tajný pohreb bez prítomnosti kňaza. No život je viac ako smrť. Svedectvo Anny sa dostalo až k nám a mnohí, zvlášť mladí, v tejto mladej mučeníčke objavili krásu obetovaného života z vernosti Kristovej láske.

Anna sa nebála darovať Kristovi vlastný život, aby chránila vzácny poklad svojej čistoty a stala sa tak, ako dosvedčuje jej vtedajší farár: hostia sanctae castitatis - obeť svätej čistoty. Blahoslavená Anna našla poklad a aby ho získala, odovzdala všetko, čo mala: vlastný život. Pápež František pri príležitosti Svetových dní mládeže v Krakove v roku 2016 mladým povedal: «Kde je váš poklad? Na aký poklad je zamerané vaše srdce? Áno, naše srdcia môžu priľnúť ku skutočným alebo falošným pokladom. Môžu nájsť autentické spočinutie alebo môžu ochabnúť a stať sa záhaľčivými a otupenými. Najvzácnejšie dobro, ktoré môžeme v živote mať, je náš vzťah s Bohom. Ste o tom presvedčení? Ste si vedomí neoceniteľnej hodnoty, ktorú máte v Božích očiach?» Anna bola o tom presvedčená. A pápež pokračoval: «Viete, že ste Ním milovaní a bezpodmienečne prijatí takí, akí ste?». Anna to vedela. «Obdobie mladosti», znova dodáva pápež, «je obdobím rozkvitnutia veľkého citového bohatstva prítomného vo vašich srdciach, hlbokej túžby po skutočnej peknej a veľkej láske. Koľko sily je v schopnosti milovať a byť milovaný? Nedovoľte, aby táto vzácna hodnota bola falošná, zničená či zneuctená» Anna to nedovolila.

Tým, že si volila smrť, a nie zradu skutočnej lásky, sa v Anne naplnili Kristove slová vyslovené na hore Blahoslavenstiev: «Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha» (Mt 5, 8). Áno, Anna videla Boha! A kontemplovala ho tvárou v tvár v radosti raja. Všetci sme si vedomí toho, ako je nevyhnutné chrániť to, čo je stvorené, pracovať pre čistotu ovzdušia, vody či jedla. Podobne, a zrejme ešte aj viac, je potrebné chrániť čistotu toho, čo máme, a je to omnoho vzácnejšie: naše srdcia a medziľudské vzťahy.

Drahí bratia a sestry, nech sa svedectvo blahoslavenej Anny stane silne atraktívne po duchovnej aj ľudskej stránke. Zvlášť sa obraciam na vás, drahí mladí, aby som vám pripomenul, že Cirkev má vo Vás veľkú dôveru, do vás vkladá nádej, že sa rozvinie nanovo kresťanská komunita a obnoví sa spoločnosť. Kvôli vám bola pápežom Františkom zvolaná Synoda, aby sa dala odpoveď na vaše očakávania Cirkvi, ktorá by mala byť viac autentická a evanjeliová. Potrebujeme to! Podľa príkladu a na príhovor blahoslavenej Anny usilujte sa žiť Evanjelium každý deň, tak v ľahkých, ako aj náročných situáciách. Blahoslavená Anna nás učí, že sa oplatí všetko znášať pre Krista, a to vždy bez kompromisov s vlastným svedomím.

Prekonávajte ťažkosti života a zachovajte si čisté srdce. Povedal by som: srdce bohaté na lásku, vždy ochotné darovať sa a byť pozorné k potrebám iných, zvlášť najslabších a chudobných. Prijmite do vášho srdca Ježišovo Slovo a nechajte sa ním pretvárať: iba Kristus nás môže naučiť skutočne milovať, lebo On je Láska. Nemajte strach zo seba samých. Aj po páde nám Kristovo odpustenie pomáha znovu s odvahou kráčať. Jeho milosrdná láska uzdravuje každé zranené srdce a napĺňa ho skutočnou radosťou, aby sme boli vo svete autentickí svedkovia Božieho kráľovstva. Nech svedectvo Anny, mučeníčky čistoty, povzbudí aj vás, žijúcich v manželstve, k prežívaniu krásy nerozlučiteľného a verného spoločenstva. Dobro premôže každé zlo a s Kristom sa prekoná každá manželská kríza.

Drahí bratia a sestry, najväčšie dobro, ktoré v živote môžeme mať, je náš vzťah s Bohom. Hľadiac na mučeníctvo mladej Anny, dcéry tejto milovanej zeme a miestnej Cirkvi, prosme, aby naše srdcia boli priľnuté ku skutočným pokladom kresťanských čností. Aby sme každý deň hľadali najvzácnejšiu perlu, ktorou je Boh. Strážme si čistotu našich sŕdc, aby sme sa stali blahoslavenými a mohli jedného dňa vidieť Boha.

Spoločne volajme: Blahoslavená Anna, oroduj za nás!.

*

Po homília nasledovala liturgia obety. Po prijímaní sa prítomným prihovoril arcibiskup Bober. Košický arcibiskup ako hostiteľ na záver po vyslovení vďaky Bohu poďakoval Svätému Otcovi Františkovi a jeho vyslancovi Mons. Giovannimu Angelovi Becciu. Osobitným spôsobom verejne poďakoval duchovnému otcovi Pavlovi Hudákovi, ktorý inšpirovaný životným svedectvom dnes už blahoslavenej mučeníčky Anky za 20 rokov vytvoril v jej rodisku centrum duchovného a ľudského sprevádzania mladých ľudí i rodín na ceste dozrievania v láske. Mons. Bober poďakoval aj Márii Aľušíkovej a ďalším spolupracovníkom z Domčeka Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

*

POĎAKOVANIE (slová poďakovania na záver slávnosti, ktoré povedal arcibiskup Bober):

Drahí bratia a sestry, na záver mi dovoľte vysloviť slová vďaky.

Nášmu Bohu patrí chvála a vďaka za tento milostivý čas. Doprial nám povzbudenie a silu svedectva, že naša kresťanská viera chce vyznávať a žiť hodnoty Evanjelia aj v ťažkých okolnostiach.

Po Bohu dnes ďakujeme nášmu Svätému Otcovi Františkovi za dar novej blahoslavenej Anky Kolesárovej. Cez osobu pána kardinála Becciu chceme vyjadriť poďakovanie a poslať pozdrav Kristovmu Námestníkovi priamo do Večného mesta. Eminenza, grazie per la Sua presenza e per il Suo servizio!

Ďakujem za modlitby a prítomnosť pánovi kardinálovi Tomkovi, pánovi nunciovi Ottonellovi a všetkým arcibiskupom i biskupom, ktorí merali cestu do Košíc a zjednotili sa s nami pri slávení Eucharistie.

Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí pripravovali potrebnú dokumentáciu pre celú kauzu blahorečenia a zvlášť ďakujem môjmu predchodcovi arcibiskupovi Alojzovi Tkáčovi, ktorý zahájil prvú fázu procesu blahorečenia ešte v roku 2005. Ďakujem vtedajšiemu postulátorovi kauzy Mons. Bartolomejovi Gáborovi a aj nasledujúcemu postulátorovi Andreovi Ambrosimu a vicepostulátorovi dp. Jurajovi Juricovi. Terajší postulárot dp. Marek Ondrej urobil tiež veľa práce v záverečnej fáze v kontakte s rímskymi dikastériami, za čo mu patrí moja vďaka.

V tejto chvíli chcem spomenúť človeka, ktorý nielen rozhýbal proces blahorečenia, ale pričinil sa o živú úctu a šírenie odkazu Anny Kolesárovej. Je ním náš kňaz, dp. Pavol Hudák. Vo Vysokej nad Uhom začal púte radosti ktoré sa plynúcim časom rozšírili o púť zrelosti, púte rodín a rôzne duchovné obnovy. V Domčeku Anny Kolesárovej pôsobí viac ako 20 rokov, a toto miesto navštívilo za ten čas cez 30-tisíc mladých ľudí. Vznikla tam široká sieť dobrovoľníkov, medzi ktorými celý ten čas pôsobí a mnohé veci koordinuje Mária Aľušíková a tak sa stala neodmysliteľnou súčasťou Domčeka vo Vysokej nad Uhom.

Veľké ďakujem vyslovujem celému prípravnému tímu blahorečenia, pod vedením riaditeľa Arcibiskupského úradu, dp. Jána Urbana. Za technickú prípravu, slová vďaky patria Agentúre AMADEUS na čele s pánom Petrom Ďurišom.

Za celú liturgickú a hudobnú prípravu ďakujem svojmu tajomníkovi a ceremonárovi Jozefovi Kmecovi, organistovi Františkovi Beerovi a zbormajstrovi Viliamovi Gurbaľovi. Vďaka parí celému spojenému zboru a orchestru za krásny duchovný a umelecký výkon.

Úprimná vďaka patrí všetkým, bez ktorých by táto slávnosť bola veľmi ťažko organizačne zvládnuteľná. V prvom rade dobrovoľníkom (530), záchranným a bezpečnostným zložkám.

Ďakujem všetkým dobrodincom a sponzorom, ktorí podporili prípravy na túto slávnosť akýmkoľvek spôsobom. Vďaka, že sme mali dvere otvorené, či už išlo o predstaviteľov miest alebo vedenie Košického i Prešovského samosprávneho kraja.

Moja vďačnosť patrí médiám, verejnoprávnym ako aj katolíckym, za priame prenosy, osvetu a veľkú pomoc pri informovaní i formovaní ľudských sŕdc vo svetle kresťanských hodnôt.

Nakoniec sa chcem poďakovať vám všetkým, bratia a sestry, za to, že ste vydali silné svedectvo viery, že ste putovali do Košíc a že sme mohli spoločne oslavovať nášho Pána za dar novej blahoslavenej! ĎAKUJEM!

*

Pri slávnosti účinkoval spojený spevácky zbor a orchester a po organizačnej stránke podujatie zabezpečilo 530 dobrovoľníkov, ktorým sa v závere  Mons. Bober poďakoval spolu s predstaviteľmi mesta, regiónu, bezpečnostnými zložkami, pracovníkmi médií a ďalšími zúčastnenými i dobrodincami. Vďaku vyslovil Mons. Bober aj prítomnému emeritnému arcibiskupovi Alojzovi Tkáčovi, ktorý začal prvú fázu procesu v roku 2005, ako aj ďalším postulátorom, ktorí v priebehu rokov pracovali na príprave blahorečenia. Kard. Giovanni Angelo Becciu, ktorý do svojho úradu prefekta Kongregácie pre kauzy svätých nastúpil práve slávnosťou blahorečenia v Košiciach, sa v závere spontánnymi slovami poďakoval za milosť začať svoju službu práve takto. Slovenský národ povzbudil, aby naďalej vytrval vo svojej vernosti Cirkvi a Svätému Otcovi, pričom vyzval k osobitne intenzívnej modlitbe za pápeža Františka.

*

POĎAKOVANIE (spontánne slová poďakovania kardinála Becciu): Klikni sem - mp3

„Drahí bratia a sestry, zo srdca vám ďakujem za toto vaše krásne svedectvo viery, ktoré ste nám vydali a vydali ste ho pre celý svet. Slovenskí katolíci, slovenský národ, je známy svojou vierou v Krista v Cirkvi, vo vernosti pápežovi. A v tejto chvíli by som vás chcel povzbudiť, aby ste pokračovali v tomto štýle, ktorý vás charakterizoval vo vašich dejinách napriek všetkým udalostiam, ktoré ste zdolali a čelili ste im. Ako povedal arcibiskup na začiatku omše, pre mňa je dnes prvý deň práce na novom dikastériu. Krajší deň než tento som si nemohol predstaviť. A ďakujem blahoslavenej Anne, že nám všetkým a mne osobne dala túto milosť byť prítomný pri tejto svätej omši. Budem ju cítiť ako svoju ochrankyňu a spolu s vami ju budem prosiť, aby mi bola vzorom vo vernosti Bohu a všetkým veriacim Cirkvi.

Včera pred mojím odchodom mi telefonoval Svätý Otec a požiadal ma, aby som vám odovzdal jeho pozdravy a udelil vám jeho požehnanie, čo urobím v tejto chvíli. Pápež nás často prosí „Modlite sa za mňa“, a myslím že v týchto dňoch by sme sa mali modliť za neho ešte intenzívnejšie.“

*

„Aj my pozdravujeme pápeža!“ – spontánny ženský hlas zo zhromaždenia zachytili mikrofóny. Slávnosť blahorečenia sa uzavrela apoštolským požehnaním, hymnickým spevom „V sedmobrežnom kruhu Ríma“ a piesňou „Celá krásna si, Mária“. Historickú udalosť prenášali RTVS a Televízia LUX. Medzi hosťami na slávnosti nechýbal ani bývalý nuncius na Slovensku Mons. Henryk Józef Nowacki, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi arcib. Cyril Vasiľ SJ, slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici Marek Lisánsky a ďalší predstavitelia cirkevného i verejného života.  Pontifikálnu svätú omšu ukončili záverečné obrady a spev pápežskej hymny “V Sedmobrežnom kruhu Ríma” a piesne “Celá krásna si, Mária”. Po hlavnej svätosti si mohli veriaci osobne uctiť relikvie novej blahoslavenej vedľa štadióna. Vystavené boli až do večerných hodín.

Po hlavnej slávnosti blahorečenia program pokračoval koncertom radosti na štadióne. Pokračovať bude nedeľnou ďakovnou svätou omšou, ktorá je spojená s uložením relikviára s relikviami budúcej blahoslaenej sa uskutoční v Katedrále sv. Alžbety. Sláviť ju bude košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. V závere svätej omše bude vyhlásený prípravný rok na 400. výročie mučeníckej smrti svätých košických mučeníkov. Vo Vysokej nad Uhom bude ďakovná slávnosť v nedeľu 30. septembra. Tiež bude spojená s uložením relikviára Anny Kolesárovej. Uskutoční sa v tamojšom kostole Sedembolestnej Panny Márie. Všetky časti programu išli naživo v katolíckych médiách (TV LUX, Rádio LUMEN, TK KBS), hlavnú slávnosť odvysiela naživo aj RTVS.

Slávnosť blahorečenia začala večernou vigíliou v Dóme sv. Alžbety

Košice, 31. 8. 2018. Dlho očakávaný program slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej sa začal dnes  večernou vigíliou v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Začiatok patril  modlitbe Svätého ruženca, ktorý sa modlila mládež z Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.  O 18.00 bola  svätá omša, ktorú slúžili otcovia biskupi a množstvo kňazov.

Veriacich v naplnenej  katedrále a pri obrazovke pred katedrálou privítal arcibiskup Bernard Bober. Zdôraznil, že táto  noc je vigíliou, bdením, aby sme neboli len turisti, ale skutoční pútnici, pretože slávnosť, ktorá nás čaká nás má priviesť k rozhodnutiu, že sa oplatí byť dobrým a v niektorých chvíľach až hrdinským. Hlavným celebrantom svätej omše a kazateľom bol pomocný košický biskup Marek Forgáč.

Ten vo svojej homílii okrem iného hovoril o posledných slovách Anky Kolesárovej. Ježiš, Mária, Jozef! Tieto posledné slová hovoria, aký bol celý jej život.  Anka ho mala nastavený správne. Ako ďalej uviedol biskup Forgáč: „ Určite bolo veľa príbehov, ako ten Ankin. Nevieme prečo práve tento je Božou prozreteľnosťou v centre  pozornosti. To vie dobrý Boh. Chceme však prostredníctvom príbehu Anky pamätať na všetky príbehy, kde zlo ubližuje dobru. Tento príbeh upriamuje pozornosť na život tu a teraz. Aby sme boli bdelí a aby sme v pravej chvíli vedeli správne a intuitívne reagovať na všetko, čo útočí na dobro, na krásu a na čistotu srdca.“

Po sv. omši program s Ankou na kolenách  pokračoval duchovno poetickým pásmom tvorivej skupiny Poetica Musica a na záver bolo Eucharistické požehnanie.

O násilí a kráse - kázeň otca biskupa

Beatifikácia Anny Kolesárovej – vigília, košická katedrála  31.8.2018

Mons. Marek Forgáč, košický pomocný biskup

Pred nejakým časom uverejnili na internete zvukový záznam z čiernej skrinky jedného lietadla, ktoré sa zrútilo. Boli to posledné okamihy pred pádom, pri ktorom všetci zahynuli. Na zvukovom zázname bolo počuť stresovú komunikáciu medzi pilotmi, ktorá bola plná vulgarizmov a  nadávok. S týmito slovami skončili svoj pozemský život.

Spomínam si aj na jednu situáciu, keď ma zavolali do nemocnice zaopatriť zomierajúceho človeka. Upozornili ma, že dlhé obdobie počas života neprijímal sviatosti. Keď som k nemu prišiel, už veľmi nemohol rozprávať. Opýtal som sa ho, či mu môžem vyslúžiť sviatosti. Z posledných síl vyslovil jedno rázne „nie“. To bolo asi posledné slovo jeho života.

A spomínam si aj na jednu pani, ktorá mi hovorila o svojom manželovi, ktorý ju predišiel do večnosti. Keď ho raz navštívila v nemocnici, kde ležal, rozlúčili sa s tým, že jej povedal: „Ľúbim ťa!“ Ona tomu veľmi nerozumela, veď v tomto veku brali lásku ako samozrejmosť. No potom, ako odišla, jej zavolali, že jej manžel skonal. Boli to jeho posledné slová.

A dnes sme sa tu stretli kvôli mladej, jednoduchej a nám veľmi dobre známej dievčine. Žila krátko a nevieme o nej až tak veľa. No okrem iného vieme, že jej posledné slová boli: „Ježiš, Mária, Jozef“ a s týmito slovami zomrela v náručí svojho otca. Anka Kolesárová, mučenica čistoty.

Ktosi povedal, že dokonalosť života sa prejavuje aj v dokonalosti dokonania. Akoby v posledných okamihoch života sa prejavil celý život človeka. Akoby nám posledné vyrieknuté slová navrávali, aký bol celý život.

V ostatných dňoch sa v médiách a na sociálnych sieťach rozprúdila veľká diskusia o Anke a o momente jej smrti, keď sa nepodvolila vojakovi, ktorý ju zastrelil; o tom, či mala alebo nemala na výber, či v poslednej chvíli bolo času na rozhodovanie alebo išlo o automatickú reakciu. Práve preto som rád, že na dnešný deň pripadá evanjelium, v ktorom je reč o posledných okamihoch pozemskej púte a o možnosti rozhodovania sa. Pred chvíľkou sme počuli podobenstvo o desiatich pannách, ktoré s lampami čakali na ženícha. Múdre si vzali olej do lámp, hlúpe nie (Mt 25,1-13). Vidíme ich dokonca zobrazené aj tu, na hlavnom oltári košickej katedrály.

Evanjelista Matúš nazýva múdre panny ako tie, ktoré boli pripravené a po príchode ženícha sa mohli radovať na svadobnej hostine. Hlúpe panny boli nepripravené a po príchode ženícha ostali neakceptované, smutné. Použijúc slová z iného podobenstva by sme mohli povedať, že im ostali oči pre plač a zuby na škrípanie…

Toto podobenstvo, hoci hovorí o kľúčovom momente v závere života, upriamuje pozornosť na to, čo sa dialo predtým – teda príprava alebo zanedbanie prípravy; a čo sa bude diať potom – teda radosť alebo smútok. V tomto svetle chápeme samotnú udalosť konca pozemského putovania. A tak je to aj s inými udalosťami života – či je to narodenie človeka, nejaké životné rozhodnutie (napríklad vstup do manželstva) alebo aj smrť človeka. Oveľa viac pochopíme, keď si všimneme, čo bolo predtým, a čo nasledovalo potom.

Keď napríklad spätne uvažujeme o sobáši dvoch mladých ľudí, ten samotný okamih má v sebe veľkú silu, ale oveľa viac pochopíme, keď si uvedomíme, čo bolo predtým, aký viedli život a ako sa na to pripravovali. A ešte viac pochopíme, keď si uvedomíme, čo bolo potom – či v ich spoločnom živote bola radosť alebo či to bol smútok, plač a škrípanie zubami…

Pozrime sa teda, čo bolo predtým, než sa udial kľúčový moment v živote Anky. Slová „Ježiš, Mária, Jozef“, ktoré v poslednej chvíli vyslovila, ukazujú na jej život. Posledné okamihy sú často výsledkom celého života. Ako to vidíme v podobenstve o pannách: hlúpe panny si chceli vziať olej od múdrych, ale tie im ho nedali. Niekto by mohol povedať: „Aké sú tie múdre panny sebecké, egoistické, nemyslia na druhých…“

Ale evanjelista Matúš chce podčiarknuť inú dôležitú vec. V posledných okamihoch sa totiž už neobchoduje, tam sa už nekupčí. Nemožno si povedať, že si budem žiť, ako sa mi zachce a v poslednom okamihu života to nejako „zobchodujem“, aby som bol spasený. Pápež Benedikt XVI., keď medituje nad podobenstvom o desiatich pannách, vraví: „Bdelosť, to nie je opustenie prítomnosti, špekulovanie nad budúcnosťou a zabudnutie na aktuálne povinnosti. Naopak, bdelosť znamená tu a teraz konať, čo je správne…“

Aj okamih Ankinej smrti poukazuje na jej život. Jej reakcia bola intuitívna, prirodzená, citová. Áno, mala správne nastavený citový život a ten ešte posilnený sviatostným životom – tesne pred samotnou udalosťou, ale aj nepretržite počas jej krátkeho života. Hovoria nám o tom mnohé svedectvá, ktoré sa zachovali. Nepotrebujeme preto špekulovať, ako to v poslednej chvíli bolo, ako to mohlo byť alebo ako to malo byť. Zamerajme sa na jej život a aj na svoj vlastný.

Život nie je ľahký, lebo tu existuje dobro povedľa zla. Sú to práve témy evanjelistu Matúša, ktorý spomína nielen múdre panny povedľa hlúpych, ale aj kúkoľ povedľa pšenice (Mt 13,24-30), zlé a dobré ryby chytené v jednej sieti (Mt 13,47-50), čistých i špinavých ľudí za jedným stolom na svadobnej hostine (Mt 22,1-14)… Jednoducho tu, na zemi dobro existuje povedľa zla. Okrem ľudí dobrej vôle tu vždy budú aj pokušitelia či agresori, či už v rúchu špinavého opitého vojaka alebo aj rafinovaní a navonok príťažliví.

A práve ako dôsledok tejto interakcie medzi dobrom a zlom život píše veľa dojímavých príbehov. Určite bolo aj veľa takých príbehov, ako je príbeh Anky. Nevieme, prečo práve tento je Božou Prozreteľnosťou v centre našej pozornosti, to vie dobrý Boh. Chceme však prostredníctvom príbehu Anky pamätať na všetky príbehy, kde zlo ubližuje dobru, kde hlúposť zraňuje múdrosť.

Chceme pamätať na všetkých tých, ktorí pre svoju krehkosť prichádzajú o život. Ba i na tých, ktorí pre svoju krehkosť prichádzajú o čistotu. Chceme pamätať a modliť sa za tých, ktorí napriek násiliu, ktorému boli vystavení, prijali dieťa do svojho života a vychovávajú ho. Chceme si uctiť tých a modliť sa za tých, ktorí žijú trpký život popri násilníkoch a agresoroch a nepoznajú cestu oslobodenia. Chceme povzbudiť tých, ktorí neupadajú do používania vulgarizmov urážajúcich najcitlivejšie sféry života človeka. Chceme sa modliť za tých, ktorí chránia slabých pred dvojzmyselnými urážkami a obťažovaním, ako to nedávno v Bratislave urobil cudzinec, ktorý kvôli tomu prišiel o život. Chceme sa modliť nielen za tých, ktorí sú vystavení pokušeniu typu špinavého opitého vojaka, ale aj za tých, ktorí odolávajú pokušeniam zvodných mužov a žien a tak si chránia čistotu, chránia manželstvo, chránia rodinu. Áno, tento príbeh upriamuje pozornosť na život – tu a teraz. A chceme ho žiť tak, aby sme boli bdelí, aby sme v pravej chvíli vedeli správne a intuitívne reagovať na všetko, čo útočí na dobro, krásu a čistotu srdca.

No pozrime sa nielen na to, čo bolo predtým, ale aj na to, čo nasledovalo potom. Ankin príbeh jej smrťou nekončí. Niekoľko desaťročí sa o Ankinom príbehu nesmelo rozprávať, lebo agresorom bol ruský vojak a bola to práve ideológia z východu, ktorá nás na dlhý čas umlčala. Ale semeno klíči a rastie. Po príchode slobody „vyklíčil“ tento príbeh a mnohí ľudia, predovšetkým mladí, začali putovať na miesto jej hrobu. Sám som bol toho svedkom, mnohokrát. A nebolo to miesto plaču a škrípania zubami. Boli to predovšetkým radostné stretnutia, púte radosti. Jej hrob sa stal prameňom úprimnej radosti.

Človek prirodzene túži po radosti. Je tu niekto, kto netúži po radosti? Ak by tu niekto taký bol, bolo by to zvláštne, abnormálne, lebo človek prirodzene túži po skutočnej radosti. Prečo toľkí mladí prichádzali na miesto jej hrobu a nikto ich k tomu nenútil? Prečo sme toľkí prišli dnes na toto slávenie a nik nás k tomu nenútil? Nijaká povinnosť, nijaký zvyk, nijaká formálnosť… Pretože túžime po ideáloch, priťahujú nás hodnoty ako je hodnota zbožnosti, hodnota lásky, hodnota čistoty… A v týchto hodnotách sa ukrýva radosť, nie v neviazanom živote.

Evanjelista Matúš písal svoje evanjelium pre prvokresťanské komunity, do ktorých sa dostávali mnohí konvertiti, ktorí zanechali hýrivý život a obrátili sa. Medzi nimi bol však rozšírený názor, že Ježišov finálny príchod je už blízko a čoskoro príde na konci sveta. Ale tento okamih nejako neprichádzal, a tak mnohí netrpezliví neboli vytrvalí a vracali sa naspäť k svojmu hriešnemu a neviazanému životu. Preto Matúš vložil do kompozície svojho evanjelia Ježišovo podobenstvo o múdrych a hlúpych pannách, aby povzbudil k vytrvalosti.

A tak nám chce povedať, že opravdivá radosť nie je v radovánkach, v zhýralom a neviazanom živote. Mnohí ľudia to dobre vedia, hoci to nechcú otvorene priznať, ale zhýralý život bez obmedzení, predovšetkým ak ide o čnosť čistoty, v konečnom dôsledku vedie k plaču a škrípaniu zubami – či už tu na zemi alebo potom vo večnosti. Koľkí by o tom vedeli vydať svedectvo… Ako aj sv. Augustín, ktorý keď hodnotil svoju hriešnu minulosť, napísal vo svojich vyznaniach: „Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si, Pane, stvoril…“ Áno, hriech je násilím na kráse a je ošklivý.

No evanjelista Matúš nám Ježišovými slovami chce povedať, že sa oplatí byť vytrvalý, prinášať obetu. Lebo opravdivá radosť je, keď žijeme ideál, keď žijeme hodnoty, pre ktoré sa oplatí trpieť ba aj zomrieť. Ankin príbeh je príbehom medzi ošklivým vrhaním sa na krásu stvorenia na jednej strane a úprimnou radosťou z čistej krásy na strane druhej. Mnohí ľudia prirodzene cítia, čo je ošklivé a čo skutočne radostné, ale nedokážu sa odhodlať pre nasledovanie hodnotných ideálov. No my môžeme byť posilnení sviatosťami a tak byť pripravení na bežné, ale aj na kľúčové okamihy nášho života, ako to bolo v príbehu Anky.

Tak, ako nám evanjeliové podobenstvo o múdrych a hlúpych pannách predkladá päť pozitívnych príkladov a päť negatívnych príkladov, tak aj vo svete a v našich životoch stretáme pozitívne i negatívne vzory, príklady, ideály. Prečo by sme sa mali obracať na tie negatívne a imitovať ich?

Zacitujem vám reakciu jednej mladej dievčiny na našu slávnosť blahorečenia. Píše: „Prepáč, Anka, nemám k tebe zatiaľ žiadny vzťah. Viem len, že takých dievčat a žien, ako si ty, bolo počas vojny veľa. Trpeli od vojakov na obidvoch stranách frontu. Ale je dobré, že sa predkladáš ako vzor čistoty práve teraz. Ak sa dnešného mladého človeka opýtaš, či je ešte čistý, najprv sa pozrie na svoje tričko, či je čerstvo vypraté a potom ťa ohúri odpoveďou, že sa ráno umýval. Pojem čistota sa scvrkol. Ale pojem morálnej čistoty treba v našom národe oživiť. A nielen u tých mladých… Možno nám v tom pomôžeš aj ty, naša nová blahoslavená…“

Vidíte, človek to prirodzene cíti… Nevieme, prečo je to práve tento príbeh, to vie dobrý Boh. Ale vieme, že priniesol veľa radosti do života mnohých ľudí, najmä mladých. Nechajme sa teda osloviť týmto jednoduchým príbehom. Nie je to príbeh ako nejaká policajná zápletka na pokračovanie a nie je to ani nejaká telenovela. Toto je príbeh o jednoduchosti, zbožnosti, bdelosti a morálnej čistote.

Nech nás teda tento príbeh osloví, aby v našich životoch neboli hrubé slová, ktoré urážajú najcitlivejšie sféry ľudského života, ale aby sme s úctou pristupovali ku stvorenej kráse až do poslednej chvíle našej pozemskej púte.

Nech nás tento príbeh osloví, aby sme v každej situácii vedeli povedať sviatostnému životu „áno“ a aby sme mali tú milosť byť sviatosťami posilnení aj na konci našej pozemskej púte, aby sme boli pripravení a bdelí.

Nech nás tento príbeh osloví, aby sme sa ošklivo nevrhali na stvorenú krásu, ale aby sme vedeli úprimne a čisto milovať a možno aj v poslednej chvíli svojho života vysloviť: „Ľúbim ťa! Mám ťa rád!“ – či je to Bohu alebo našim drahým okolo nás.

Nech nás tento príbeh osloví, aby nás sväté mená Ježiš, Mária a Jozef sprevádzali až do Otcovského náručia.

Kardinál Angelo  Becciu: Mám milosť začať môj prvý deň práce blahorečením Anny

Vatikán 31. augusta.  Kardinál Angelo Becciu návštevou Slovenska 1. septembra začne svoj úrad prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vyzdvihol duchovný odkaz budúcej blahoslavenej Anky Kolesárovej a zároveň povzbudil všetkých katolíkov, aby napriek medializovanému verbálnemu útoku bývalého nuncia zotrvali zjednotení pri Svätom Otcovi Františkovi.

Doterajší zástupca vatikánskeho Štátneho sekretariátu ako substitút pre všeobecné záležitosti pri tejto príležitosti odpovedal na otázky redaktora Vatican News Sergia Centofantiho:

S akými pocitmi začínate túto novú fázu Vášho života?

„Chystám sa začať pokojne. Mám milosť začať môj prvý deň práce blahorečením tejto dievčiny, Anny Kolesárovej. Takže začínam s tými najlepšími očakávaniami a som rád.“

Aký je odkaz tejto novej blahoslavenej?

„Je to posolstvo, ktoré ide úplne proti prúdu - šestnásťročné dievča, ktoré má silu postaviť sa brutalite sovietskeho vojaka, ktorý ju chcel zneužiť. Ona odmieta, a to nielen na základe jednoduchého obranného inštinktu, ale z jej presvedčenia zostať čistá a cudná. Vo svete, ktorý sa nad týmito hodnotami len pousmeje, je to prekrásne svedectvo. Urobila na mňa dojem  skutočnosť, že toto dievča objavila skupina študentov, ktorí, keď sa dozvedeli o jej mučeníctve, pohlo to nimi a vydali sa putovať k jej hrobu. Tam sa zrodil objav života tejto dievčiny, ktorý pritiahol pozornosť kňazov, ktorí potom šírili životný príbeh a odkaz Anny Kolesárovej.“

Je to svedectvo pevnej a jednoduchej viery v ťažkom období pre Cirkev... Pomyslime aj na zverejnenie dokumentu Mons. Carla Mariu Viganò. Ako Vy prežívate tieto chvíle?

„Práve som sa vrátil z môjho rodiska, zo Sardínie. Videl som u ľudí veľa zneistenia. Beriem si k srdcu toto zneistenie a trpím spolu s nimi. Rovnako ako to urobili títo kresťania katolíci, obnovujem si svoju blízkosť Svätému Otcovi a ochotu ducha vždy ho brániť.“

Čo prajete cirkevnému spoločenstvu, mnohým veriacim, ktorí sú zarmútení a roztrpčení týmito udalosťami?

„Prajem im to, čomu sme sa učili už od detstva: pápeža treba milovať a milovať ho až do dôsledkov. Od pápeža prijímame a osvojujeme si všetky jeho inštrukcie, usmernenia a slová. Takže, ak sme zjednotení s pápežom, Cirkev bude zachránená. Ak naopak nebodaj vytvárame rozdelenia, potom Cirkev riskuje vážne dôsledky.“

V metropole východu zapečatili relikviár s ostatkami Anny Kolesárovej

Košice 31. augusta 2018. V Košiciach zapečatili aj relikviár s ostatkami Božej služobnice Anny Kolesárovej. Tento akt konal v utorok 28. augusta. Po modlitbe vložil do schránky, ktorá bola vložená do relikviára niekoľko ulomkov z ostatkov Božej služobnice, Marek Ondrej - prokurátor a advokát Apoštolského Tribunálu Rímskej Roty.

Relikviár zapečatil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Prítomní boli pomocný košický biskup Marek Forgáč, riaditeľ biskupského úradu Ján Urban a sekretár arcibiskupa Jozef Kmec. Pozostatky tela Anny Kolesárovej budú uložené do dvoch relikviárov – jeden bude v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach a druhý v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom.

Na hlavnej slávnosti blahorečenia, ktorá sa uskutoční v sobotu 1. septembra 2018, to bude relikviár, ktorý bude vyrobený zo striebra. Jeho príprava trvala niekoľko mesiacov. Autorom je šperkár Marek Husovský. Relikviár je v tvare srdca - ako symbol obety a lásky, po ktorej túži každé ľudské srdce. Má priemer asi pol metra. Srdce má v strede perlu, cez ktorú sa dá pozrieť dovnútra a vidieť ostatky Anky Kolesárovej.

Annino utrpenie znázorňuje horná časť srdca v podobe konárikov podobajúcich sa Kristovej třnovej korune. Dolná plná časť srdca vyjadruje zaobalenie Božou láskou. Okolo perly je venček ako symbol čistoty. V hornej časti venčeka sú tri margarétky, ktoré znázorňujú mladosť a chuť žiť. V ich strede sú vsadené ďalšie Ankine relikvie - a to tri zrnká z jej ruženca, ktoré sa našli v hrobe. Našli sa spojené.

Je to symbolika modlitby troch Zdravasov, ktoré sa modlievajú na pútiach vo Vysokej nad Uhom - za múdrosť v povolaní, za čistotu a za živú vieru. Margarétky majú spolu 53 lupienkov - ako je zdravasov v ruženci. Relikviár je vsadený do kameňa - vápenca, ktorý bol nájdený v prírode ako súčasť vydutého morského dna. Tento kameň znázorňuje ulitu pre túto vzácnu perlu.

Relikvie novej blahoslavenej budú hneď po skončení svätej omše blahorečenia v sobotu 1. septembra vystavené pre veriacich na verejnú úctu na mieste vedľa štadióna. V nedeľu 2. septembra ich počas ďakovnej svätej omše uložia k bočnému oltára sv. Jozefa v Katedrále sv. Alžbety. Druhý relikviár bude v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom. Slávnostne ho prenesú koncom septembra.

Svätosť, ktorá vyrušuje.

Na sociálnych sieťach a na stránkach niektorých denníkov sa v posledných dňoch objavili negatívne reakcie na adresu blahorečenia Anny Kolesárovej. Prinášame k nim niekoľko postrehov a vysvetlení hovorcu KBS Martina Kramaru.

Svätosť vyrušuje. Jedného povzbudí, iného rozčúli. Núti uvažovať, konfrontovať sa s príkladom svätca. Dokáže byť vzpruhou, aj tŕňom v oku. Netreba sa preto znepokojovať, keď na blahorečenie Anky Kolesárovej prichádzajú aj negatívne reakcie. Nič nového pod slnkom. To isté už bolo pri Márii Goretti v Taliansku. Podobne pri Veronike Antalovej v Rumunsku. A nepochybujem, že sa mnohí pohoršovali už na svätej Agáte, Agnese, či Lucii, ktorých príbehy sú podobné, hoci oveľa staršie. Polemika je však aj známkou „fungovania“ káuz svätých.

Ak by procesy blahorečenia nechávali svet na pokoji, ich zmysel by bol otázny. Lenže vyrušujú. Do ľudských sŕdc vkladajú semienka na rozmýšľanie. Niekde sa stretnú s úrodnou pôdou, inde s alergickou reakciou. Vždy sú však príležitosťou na vysvetľovanie a vydávanie svedectva o viere. Keď arcibiskup Tkáč otváral proces Ankinho blahorečenia, nebál sa polemík: vedel, že prídu. No vedel aj to, že Anka sa dotkne sŕdc tisícov mladých. Dnes je zaujímavé pozorovať, ako sa jej ľudia v diskusiách zastávajú, neraz takí, od ktorých by to človek nečakal.

„Radšej smrť než hriech“ – to sa nevzťahuje len na príbeh Anky Kolesárovej, Márie Goretti, či Dominika Savia, ktorí sa s daným heslom spájajú najčastejšie. Takýto postoj malo množstvo svätcov v dejinách, v rozličných situáciách. Pre jeho pochopenie však nestačí len aplikácia na pokus o znásilnenie, navyše bez kontextu viery.

Treba si na úvod ozrejmiť niekoľko skutočností. Po prvé, je jasné, že Anka by nezhrešila, aj keby sa jej nepodarilo vytrhnúť z rúk vojaka. Bol to hriech vojaka, nie Ankin. Po druhé, jej príklad nijako neznevažuje iné obete znásilnenia. Nezáleží na tom ako sa bránili, či napokon boli znásilnené alebo nie, či prežili alebo prišli o život. Vina vždy dopadá na násilníkov – nie na obete! A po tretie, nik nemá povinnosť vzdať sa svojho života pri obrane panenstva. Nič z toho nie je odkazom blahorečenia. Čo teda?

Skúsme si to rozobrať trochu podrobnejšie. Hrdinský je každý pokus o odmietnutie násilníka, úspešný či neúspešný. A odporný zasa každý pokus o znásilnenie, bez ohľadu na jeho výsledok. Ankin príbeh nie je o výčitke znásilneným ženám – akoby sa nedostatočne bránili, lebo ich násilník nezabil. To je absolútny nezmysel. Ešte raz: znásilnená žena je obeť. Všetky iné interpretácie sú scestné.

No v duchu presne tej istej logiky je hádam každému jasné, aké nezmyselné by bolo obviňovať ženu – ktorú násilník zabil, keď sa bránila – z toho, že nemala správne priority: veď zachovať si život je predsa dôležitejšie ako nenechať sa znásilniť! Na teoretickej rovine možno… Lenže: keď sa žena bránila násilníkovi zo všetkých síl, a prišla pri tom o život, bola to jej chyba? Ak by vám zabili sestru a na jej pohrebe by vám ktosi prišiel povedať, že to bola jej vina, veď sa nemala toľko brániť, ako by ste zareagovali? Nepohol by som brvou, keby ste mu dali po tvári.

Tu je však aj zrkadlo pre argumentáciu, ktorá tvrdí, že Cirkev blahorečením Anny Kolesárovej šíri zvrátené tvrdenia o tom, že panenstvo je viac, než život. Blahorečením sa vôbec nechce povedať, že vražda je prijateľnejšia ako znásilnenie. Veď by to bolo absurdné. Obe sú absolútne neprijateľné a ak ich chceme teoreticky porovnávať, vražda je závažnejšia. Cirkev však pri Anke hovorí, že bránila svoje panenstvo – a mala na to plné právo, aj keď pri tom prišla o život. Na tom nie je vôbec nič zvrátené. Avšak blahorečenie zasahuje inú rovinu, než na akú sa zameralo pobúrenie rozhorčených komentátorov. Blahorečenie neporovnáva. Nekladie život a panenstvo do sporu. Chce otvoriť oči ľudí pre celkom nový horizont: totiž preto, že vo viere existovala pre Anku možnosť zachovať jedno i druhé.

Iste, v optike sveta stála Anna pred rozhodnutím „panenstvo alebo život“. A svet si hneď kladie otázku: načo panenstvo bez života? Lenže v optike viery to jej rozhodovanie malo inú podobu. „Panenstvo aj život“ – alebo „život bez panenstva“. Samozrejme, v prvom prípade hovoríme o živote večnom, v druhom o tom pozemskom. Anka práve v sile viery urobila rozhodnutie – nie proti životu – ale pre život, aj pre panenstvo. Hoci ju to stálo obetu pozemského života. Pravdaže, to je pre svet ťažko pochopiteľné.

Predmetom Ankinej vôle bola hodnota panenstva, avšak chápaná vo svetle nadprirodzenej viery, nielen z ľudského hľadiska. A podstatnou v procese blahorečenia práve táto okolnosť. Obrana panenstva, no založená na nadprirodzenej viere, nielen ľudskej odvahe.

Anka, ani z pohľadu viery, nemala povinnosť svoj život obetovať. Rovnako ju nemal svätý Maximilián Mária Kolbe, keď vystúpil namiesto Františka Gajowniczka. Nik by mu nemohol vyčítať, ak by nevystúpil. A nik by nemohol vyčítať Jánovi Fišerovi alebo Tomášovi Mórusovi, ak by sa nenechali popraviť za čias Henricha VIII. A tak mohli by sme pokračovať v dlhom zozname svätcov. Cieľom ich vôle nebola smrť, ani príklad ľudského hrdinstva, akokoľvek vzácny. Za to by ich Cirkev nesvätorečila. Do zoznamu svätých sa dostali kvôli položeniu vlastného života za hodnoty, ktoré spoznali ako vyššie než pozemský život, avšak vo svetle nadprirodzenej viery.

Ak by sa smrti v danej chvíli vyhli, neboli by zhrešili. Hriech bol len na strane ich vrahov. Chápeme ale, že v ich konaní sa prejavila integrita viery, a to na výnimočnom stupni. Ten stupeň nie je povinný, ani pre každého dosiahnuteľný. To zasa neznamená, že by jeho výnimočnosť bola nad naše pochopenie.

V životoch mučeníkov sa jednoducho vyskytli situácie, keď sa rozhodli svoj pozemský život obetovať: pre hodnotu, ktorú spoznali ako vzácnejšiu – samozrejme, v perspektíve života večného. A čistota, v Ankinom prípade, napriek nepochopeniu, patrí práve medzi takéto hodnoty.

Na príklady svätých pozeráme s úctou, aj keď cítime, že presahujú naše sily. Nič im to ale neuberá na veľkosti. Rovnako heslu „radšej smrť ako hriech“, ktoré však treba chápať v kontexte. Totiž tak, že človek nechce mať nijakú, ani pasívnu, účasť na hriechu – aj keby malo ísť o hriech druhého, a aj keby to malo stáť obetu vlastného života.

Na záver prianie: aby sa dnešný svet, ktorý tak ochotne víta každú odlišnosť, nezabudol pozrieť do zrkadla skôr, než odmietne možnosť nadprirodzenej viery – alebo svätej čistoty. Ona nás totiž – tak či onak – vyrušovať neprestane.

ŽIVOTOPIS

Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom rodičom Jánovi a Anne rodenej Kušnírovej. Keď mala trinásť rokov, zomrela jej mama. Po jej smrti prevzala na seba všetky jej povinnosti, ktoré si svedomito plnila. Žila veľmi jednoducho a skromne v dobrej povesti a nevinnosti. Cez dobrú kresťanskú výchovu vyzrela v silnú a zrelú osobnosť. Pravidelne chodievala do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Rada sa modlievala svätý ruženec.

Dňa 22. novembra 1944 večer prechádzali cez ich dedinu vojská Červenej armády. Pri prehliadke domov vošiel opitý sovietsky vojak do pivnice pod kuchyňou, kde sa skrývala šestnásťročná Anna so svojou rodinou a ostatnými ľuďmi. V tých dňoch sa obliekala do čiernych šiat po nebohej matke, aby tak budila dojem staršej ženy a chránila si svoju čistotu. Otec Anne povedal, aby dala vojakovi zajesť. Ona poslúchla a vyšla hore do kuchyne. Po chvíli začal vojak na Annu naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Vytrhla sa mu z rúk a utekala naspäť do pivnice. Nahnevaný vojak sa ponáhľal za ňou, namieril zbraň a zakričal, aby sa rozlúčila s otcom. Hneď nato svoju hrozbu pred očami jej otca uskutočnil a vypálil dve rany. Anna zomrela pri zvolávaní mien Ježiša, Márie a Jozefa. Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady dodatočne vykonal vtedajší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Po cirkevnom pohrebe do matriky zomrelých zapísal poznámku: hostia sanctae castitatis (hostia svätej čistoty). Podrobnejší záznam o jej smrti urobil farár do farskej kroniky v Pavlovciach nad Uhom, kde dopísal, že Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Svedectvo podpísalo päť svedkov.

Neskoršia nepriaznivá spoločensko-politická situácia pre Cirkev na Slovensku neumožnila verejne sa zaoberať procesom blahorečenia Anny Kolesárovej, ale existujú vierohodné záznamy, že už v roku 1957 páter Michal Potocký SJ, rodák z Vysokej nad Uhom, zhromažďoval svedectvá o jej živote a smrti. Anna Kolesárová je vzorom príkladného kresťanského života. Jej čistý život je povzbudením a príkladom pre mládež a rodiny. Nápis na náhrobnom kameni výstižne charakterizuje jej krátky, ale cnostný život: Radšej smrť ako hriech. Toto jej vnútorné nasmerovanie k Bohu, z ktorého čerpala silu, sa naplno prejavilo v jej hrdinskej odvahe, keď sa postavila proti morálnemu zlu a chránila si svoju dôstojnosť i čistotu aj za cenu obety vlastného života.

Pozývam vás na blahorečenie. Zvlášť pozývam mladých. Poďme do Košíc...

Košice 25. apríla. Slávnosť blahorečenia Anny Kolesárovej z Vysokej nad Uhom sa uskutoční 1. septembra 2018 na priestranstve štadióna Lokomotívy na Čermelskej ceste v Košiciach. Novinárov o tom informovali na Arcibiskupskom úrade v Košiciach. Svätý Otec František na obrad blahorečenia delegoval talianskeho kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých.

Video z tlačovej konferencie je tu. Klikni sem.

Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober novinárom povedal, že žijeme v radostnom ovzduší, kedy sa začínajú prípravy na samotnú slávnosť. Očakáva sa na nej okolo 30 000 ľudí. Hlavný program sa začne v piatok 31. augusta 2018 večer v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Pokračovať bude v sobotu 1. septembra samotnou slávnosťou blahorečenia a popoludňajším programom. Relikvie budú trvalo vystavené v Dóme svätej Alžbety v Košiciach, ako aj v jej rodnej obci. Z Košíc ich tam prenesú 30. septembra 2018.

„Je to pre nás predovšetkým radosť, pretože naozaj máme taký pekný vzor v mladej dievčine Anne Kolesárovej, ktorá bola tak trochu skrytá pre politiku pred rokom 1989, pretože išlo o vraždu, ak to tak berieme. Pre čistotu a obranu jej dôstojnosti ju zastrelil sovietsky vojak. Od roku 2004 sa zháňali materiály, pripravovala sa štúdia o Anne Kolesárovej. Následne bolo potvrdené jej mučeníctvo,“ uviedol arcibiskup Bober. Hlavným odkazom života Anny Kolesárovej je podľa jeho slov to, že si ako mladé dievča chránila čistotu „Kompromisy sú dnes vo svete hlbokého rázu. Keď sa hovorí o korupcii, vraždách, to sú vážne defekty v spoločnosti. Začína sa to práve ústupkom – ustúpim, prispôsobím sa, schválim hriech, zametiem to pod koberec. Vždy sa to začína v malom a potom to prepukne aj vo veľkom,“ povedal arcibiskup Bober.

Iniciátorom myšlienky, aby bola Anna Kolesárová vyhlásená za blahoslavenú, bol rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom Pavol Hudák. „Venoval som sa v Košiciach mladým a keď som počul z úst otca arcibiskupa Alojza Tkáča o Anne Kolesárovej v roku 1997, tak to bola pre mňa takpovediac hodená rukavica, že venuj sa tomu. Téma čistej lásky je mi veľmi blízka. Mladých to veľmi chytilo, uvedomili si, že chcú mať zdravé vzťahy a že intimita patrí do súkromia,“ povedal Hudák. Púte radosti, púte rodín, ako aj púte zrelosti, ktoré organizujú, majú podľa neho preventívny, formačný a uzdravujúci charakter.

Ako priblížil vicepostulátor Juraj Jurica, v rámci procesu blahorečenia bolo vypočutých 38 svedkov a spracovaných 650 strán dokumentov. „Pre mňa to bolo objavenie mojej vlastnej katolicity, aj inštitucionálnej, ale zároveň aj potvrdenie toho, že Pán Boh je medzi nami. Vidiac desaťtisíce mladých, ktorí chodia do Vysokej nad Uhom a sú oslovení týmto príbehom, že naozaj Pán Boh pôsobí v živote každého jedného, kto sa chce nechať osloviť,“ dodal Jurica. Koncom týždňa sa vo Vysokej nad Uhom uskutoční exhumácia ostatkov Anny Kolesárovej.

Božia služobníčka Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce. V závere druhej svetovej vojny - 22. novembra 1944 - ju zastrelil vojak sovietskej armády. Mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Pochovaná bola v rodnej obci, kde sa v najbližších dňoch uskutoční exhumácia ostatkov. Dekrét o jej mučeníctve schválil začiatkom marca 2018 Svätý Otec František. 

Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve Anny Kolesárovej

Bratislava 7. marca (TK KBS) Slovensko bude mať novú blahoslavenú. Svätý Otec František prijal v utorok na osobnej audiencii kardinála Angela Amata SDB, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, a schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak. Mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť.

"Svätý Otec 6. marca 2018 prijal na audiencii kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Počas audiencie Svätý Otec schválil, aby Kongregácia vydala dekrét o mučeníctve Božej služobnice Anny Kolesárovej, narodenej vo Vysokej nad Uhom na Slovensku 14. júla 1928 a zavraždenej z nenávisti k viere 22. novembra 1944," informovalo dnes Tlačové stredisko Svätej stolice.

Spoznať bližšie Annu Kolesárovú je možné na stránke: http://annakolesarova.sk

Životopis Anny Kolesárovej

Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny, rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla.

O 10 rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka ako jediná žena v domácnosti, mala len staršieho brata, musela prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť mu matku. Mala veľa kamarátok, ale teraz kvôli povinnostiam ich už nestíhala navštevovať. Preto sa rozhodli, že sa budú schádzať u Kolesárovcov. Spolu potom chodili na sväté omše, ruženec či litánie do blízkeho kostola. Žila veľmi skromne a jednoducho. Dbala o svoju povesť a čistotu. Pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Každú sobotu sa chodili modliť ruženec k susedom Podhorínovcom.

Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár-Hruška, Anka a Miško spolu so susedmi sa ukrývali v pivnici pod kuchyňou. Ruských vojakov predchádzal chýr, že v Užhorode rozbili pálenicu a teda zásob majú dosť. Anka chodila oblečená v šatách svojej nebohej mamky, aby pôsobila dojmom vydatej ženy a uchránila svoju čistotu.

Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. “Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný,” povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére. Anka počúvla a išla do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli si však všimol, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladé dievča a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije. Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: “Rozlúč sa s otcom!” Anka vykríkla: “Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef…” v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tváre.

Boje neutíchali a tak s jej mŕtvym telom stravili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali. Zbúchali jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky.

Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty. Takisto pripísal, že krátko pred smrťou pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu.

Jej hrob navštívia každoročne stovky mladých. Prvé stretnutie mladých na podnet svedectva mučeníckej smrti Anny Kolesárovej sa uskutočnili v roku 1999. Odvtedy sa konajú pravidelné púte.

Arcibiskup Bober: Tešíme sa, že budeme mať krásny vzor a pomocnicu v nebi

Košice 7. marca (TK KBS) Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober bezprostredne reagoval na informáciu o tom, že pápež František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej z Vysokej nad Uhom.

S hrdosťou som prijal dnes napoludnie správu o procese, ktorý pozitívne skončil v prospech Anky Kolesárovej, Božej služobnice, ktorá pochádza z našej arcidiecézy, z Vysokej nad Uhom. Očakávali sme túto správu. Pripravovali sme najskôr proces v diecéze a potom, od 2011, sme ho posunuli do Ríma. A sledovali sme každý krok. A dnes - keďže toto úsilie, dalo by sa ľudsky povedať, nebolo márne - tešíme sa z toho, pretože máme jeden krásny vzor a okrem toho veľkú pomocnicu v nebi. Tešíme sa na jej vyhlásenie, ktoré isto naplánujeme ešte v tomto roku.

Mons. Bernard Bober

košický arcibiskup metropolita

Chronológia procesu blahorečenia Božej služobníčky Anny Kolesárovej

Bratislava 7. marca (TK KBS) Slovensko bude mať novú blahoslavenú. Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak. Mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Prinášame chronológiu procesu blahorečenia.

- 3. júla 2004

Na podnet mladých ľudí zaujímajúcich sa o príbeh Anky Kolesárovej sa 3. júla 2004 začal proces blahorečenia tejto Božej služobníčky.

Do úlohy postulátora bol vymenovaný Mons. JCDr. Bartolomej Gábor, PhD., neskôr Dr. Andrea Ambrosi v Ríme. Post vicepostulátora zastáva JCDr. JUDr. Juraj Jurica. Okrem toho boli zriadené ešte dve komisie - teologická a historická - ktoré mali život Anky Kolesárovej posúdiť z týchto dvoch uhlov pohľadu. Proces prebiehal v duchu inštrukcií Kongregácie pre kauzy svätých. Jeho súčasťou bolo zozbieranie svedectiev a rôznych dôkazov.

- 14. februára 2012

Diecézna fáza procesu blahorečenia bola ukončená ďakovnou svätou omšou 14. februára 2012 v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Svätú omšu celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, spolu s vtedajším pomocným biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom a emeritným košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom, za prítomnosti veľkého počtu kňazov a mladých, ktorí zaplnili celú katedrálu.

Po svätej omši otec Juraj Jurica, vicepostulátor procesu blahorečenia, oboznámil prítomných s procesom blahorečenia Anny Kolesárovej a o odovzdaní 12 kg materiálov tejto kauzy do Ríma.

- 7. marca 2018

Cirkev oficiálne uznala mučeníctvo Božej služobníčky Anny Kolesárovej, čím sa otvorila priama cesta k jej blahorečeniu. Ako 7. marca 2018 informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, súhlas na vydanie dekrétu Kongregácie pre kauzy svätých potvrdzujúceho mučeníctvo dal Svätý Otec František pri osobnej audiencii prefekta kongregácie kardinála Angela Amata SDB v utorok 6. marca.

Božia služobníčka Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce a bola zavraždená 22. novembra 1944 vo svojej rodnej obci, kde je aj pochovaná.

- Termín slávnosti blahorečenia: 1. septembra 2018, Košice

• Predch.
• Nasl.