Keďže bol pán dekan minulý mesiac v nemocnici, na Fatimskej slávnosti v novembri dokončil históriu zjavení: Šieste zjavenie sa udialo 13. októbra 1917. Napriek tomu, že veľmi pršalo a ľudia sa ponárali do blata, aj mrzli v chlade, v údolí Cova da Iria sa zhromaždilo viac ako sedemdesiat tisíc ľudí. Prišli z rôznych zákutí Portugalska, ale aj z iných krajín. Bol tam prostý roľnícky ľud, ale aj mnoho kňazov, novinárov, profesorov, lekárov a iných vzdelaných osôb. Boli tam aj slobodomurári, ktorí boli vtedy v Portugalsku pri moci. Boli tam veriaci, pochybujúci, vysmievajúci sa i kritici.

Sestra Lucia takto spomína na ten deň:

„Vyšli sme z domu veľmi skoro. Prišli masy ľudí. Veľmi pršalo. Moja matka v obave, že je to posledný deň môjho života, s rozorvaným srdcom kvôli neistote toho, čo sa mohlo stať, chcela ma sprevádzať. Na ceste boli scény ako pred mesiacom, ale ešte početnejšie a viac vzrušujúce. Dokonca blato neprekážalo tým ľuďom, aby si kľakali v pokornom a prosebnom postoji. Keď sme prišli do Cova da Iria ku skalnému dubu, pod vplyvom vnútorného vnuknutia som prosila ľudí o stiahnutie dáždnikov, aby sme sa mohli modliť ruženec. Zakrátko potom sme videli odblesk svetla, a potom Našu Pani nad skalným dubom“.

Na poludnie, ako zvyčajne vo svetle i nad dubom, zjavila sa Mária, ktorá sa predstavila ako Ružencová Božia Matka. Poprosila o vybudovanie na tomto mieste kaplnky a o každodennú modlitbu ruženca. Oznámila, že zakrátko vojna sa skončí a vojaci sa vrátia domov.

- Prišla som napomenúť ľudstvo, aby zmenilo život a nezarmucovalo Boha ťažkými hriechmi. Nech sa ľudia každý deň modlia ruženec a robia pokánie za hriechy.

Potom Lucia v mene tých, ktorí ju prosili o orodovania u Madony, povedala:

- Ja som mala Pani prosiť o mnohé veci: Pani, či by si chcela uzdraviť niekoľkých chorých a obrátiť niekoľko hriešnikov i oveľa viac?

Počula odpoveď:

- Jedných áno, iných nie. Musia sa polepšiť a nech prosia o odpustenie za svoje hriechy.

A so smutným výrazom tváre Mária dodala:

- Nech ľudia už ďalej neurážajú Boha hriechmi, už aj tak je veľmi dourážaný.

Vtedy široko roztiahla ruky, z ktorých vychádzali pruhy svetla. Začala sa vznášať a Jej vlastný jas sa odrážal od slnka. Tento jav, neskôr nazvaný Zázrak Slnka, bol mnohokrát opisovaný. Momentálne prestalo pršať. Na nebi sa ukázalo strieborné slnko, úplne podobné mesiacu, nedalo sa naň dívať bez prižmúrenia očí. Náhle slnko začal úžasnou rýchlosťou rotovať a nadobúdať fantastické farby. Na chvíľu sa zastavilo, aby znovu začalo rotovať. Znovu sa zastavilo a po tretí raz začalo rotovať a žiariť všetkými farbami dúhy. Ľudia so zaklonenými hlavami stáli ako nemí v údive nad týmto nebeským divadlom. Náhle bolo z úst mnohých počuť výkrik strachu. Slnko začalo padať priamo na nich. Letelo závratnou rýchlosťou. Všetci vydali ston zdesenia, lebo videli blížiacu sa katastrofu. Náhle sa zastavilo a vrátilo na oblohu. Ľudia kľačali a hlasno sa modlili, vyťahovali ruky k nebu.

Ten „tanec slnka“ videli aj obyvatelia okolitých dedín v priemere okolo šesťdesiat kilometrov. Po skončení zázraku všetci, pred chvíľou ešte premáčaní a premrznutí, mali úplne suché odevy. A preda mnohí neuverili. Aké prepojenie. Videli zázraky Krista, keď chodil po Palestíne, a predsa mu neuverili....

V tom čase tri malé deti videli čosi úplne iné.

Keď Božia Matka zmizla na nebeskej oblohe, ich očiam sa ukázala postava sv. Jozefa s Dieťatkom Ježišom a Krásna Panie odetá do bielych šiat a modrého plášťa. Dieťatko Ježiš malo jasnočervené šaty. Bol bola Svätá Rodina. Najprv Jozef požehnal svet pohybmi ruky vo forme kríža. Potom podobne urobilo Dieťatko. Keď táto vízia zmizla, deti videli Pána Ježiša s Najsvätejšou Matkou. Bola to Bolestná Božia Matka na ceste na Kalváriu. Pán Ježiš požehnal svet takým istým spôsobom ako sv. Jozef. Keď toto videnie zmizlo, videli Božiu Matku z Hory Karmel, korunovanú za Kráľovnú neba i zeme s Dieťatkom Ježišom v Jej rukách. Týmto ohromným zázrakom sa skončil cyklus zjavení trojici Pastierikov z Fatimy.

Podľa slov sestry Lucie táto predpoveď sa udiala počas tretieho zjavenia. Božia Matka povedala: „V októbri (…) urobím taký veľký zázrak, že všetci budú môcť uveriť, že zjavenia sú pravdivé“.

Mária volá, ba priam kričí už dobrých 150 rokov - 200 rokov

Otvorme oči, preberme sa z letargie.

Mladí hľadajú zmysel v zábave, v rozkošiach všetkého druhu, v sexuálnej neviazanosti.

Mnohí končia zle, na psychiatrii liečebniach antidepresívach.

Prečo nehľadajú nádej v Cirkvi?

Lebo to u nás nemôžu nájsť!

Prečo?

P. Glas to vidí jednoznačne: Lebo sme prázdni – sú to len naše štruktúry.

Chcú zažiť opravdivú vieru a tú nenachádzajú !!!!

Zábavu, kluby, aktivity majú inde.

Na mnohých miestach sme postavili do stredu človeka.

Cirkev musí ukazovať opravdivé hodnoty, nie riešiť ekológiu.

To je jednoznačné predsa. Ak budeme žiť podľa Boha, budeme si chrániť aj prírodu.

Od 18. stor. odmietame Boha vo veľkom.

Početní kňazi, biskupi, dokonca prímasi vstupovali do slobodomurárskych lóží, hlásali falošnú vieru.

„Naučte sa nazývať biele bielym

a čierne čiernym;

zlo zlom a dobro dobrom.

Naučte sa nazývať hriech hriechom

a nie oslobodením a pokrokom.”

               svätý Ján Pavol II Veľký

 Lebo:

 12 A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Sk 4, 12

Usádzame na trón človeka a Boha si nectíme.

Začali sme uctievať svoje zdravie a telo, svet, ekológiu a čo je ešte horšie – začali sme ospravedlňovať, či dokonca chváliť hriech!!!!

Ľudia nechcú hľadať ekológiu v Cirkvi

Ľudia hľadajú Božie hodnoty a ak to nenachádzajú v Cirkvi idú za sektami, okultizmom, lebo si myslia, že tam je pravý Boh.

Mária nás vola, aby sme sa poctivo modlili,

Volá nás k prvotnej horlivosti,

K pokániu,

Aby sme milovali Boha,

Ak ho miluješ – nesmieš nenávidieť, klamať, závidieť, ohovárať, musíš odpustiť, nevykrikuj staré hriechy,

Pozrime v akom stave sú mnohí kňazi a biskupi: nemáme vieru, ideme za svetskými vecami, chválime hriech, satan pokúša.

Mnohí kňazi verili, že ich hriech nikdy nevyjde na Božie svetlo, 

Zlo v Írsku, USA, Kanade, Chile v Poľsku – Zlý úplne rozbil autoritu.

P. Glas: neverím, že kto zneužíva deti, nebol démonicky zotročený!!!

Čo znamenajú slová Panny Márie z 19. septembra 1846, ktoré povedala v La Salette:

„Rím stratí vieru a stane sa stolicou Antikrista!“

Krízy postihli už cirkev.

Napr. po ústupe arianizmu celá severná Afrika, ktorá bola dovtedy kresťanská, prešla na islam.

Potrebujeme vieru, hlbokú, úprimnú

Čo bude s ľuďmi, ktorí hovoria BOHU NIE????

Mária hovorila vo Fatime, ale ľudia ju nechceli počuť a preto vypukla ďalšia vojna...

Čo hovorí Mária:

V La Salette: zúčastnime sa na svätej omši, modlite sa Otče náš, vo Fatime ruženec

Keby Kristus dnes prišiel, teológovia by ho kritizovali. Že hovorí:

o pekle,

vyháňa zlých duchov

varuje pred večným zatratením

Mnohí pomýlení „teológovia“ dnes tvrdia:

zlí duchovia neexistujú, peklo je prázdne – to sú bludy.

Hovoriť o hriechu a slabostiach je nenávistná reč.

Ježiš musí byť náš vzor!

Viera je dar, ktorú získavame na kolenách.....

Koľko kľačíš???

Odtiaľ vstaň a choď  na spoveď.

Ak nejdeš na spoveď, si pyšný. Vtedy si diablov sluha.

Ak sa zle spovedáš, si na zlej ceste.

Na západe sa nespovedajú, ale idú na sv. prijímanie.

V ťažkých hriechoch prijímajú Eucharistiu.

Čo je prameň tohto zla: chýbajúca viera, nádej, láska

Súvisí to s úpadkom mariánskej úcty!!!

Čím menej mariánska bude Cirkev, tým to bude horšie s morálkou.

Tam kde nie je Mária, Matka Božia najčistejšia, tam sa šíri špina a hriech.

• Predch.
• Nasl.