Prvá Františkova reč v Lisabone: Snívam o Európe, ktorá uhasí vojnové ohniská a zažne nádej
Ve svém prvním projevu v Portugalsku během setkání se stáními představiteli, občanskou společností a diplomatickým sborem, se papež dovolával míru a vyslovil naději, že Světové dny mládeže budou impulsem pro starý kontinent, aby sehrál roli mírotvorce ve své východní části, ve Středomoří, Africe a na Blízkém východě.
Z Lisabonu, města, které do sebe pojímá různé národy a kultury a které se v těchto dnech stává ještě univerzálnějším, František v prvním projevu své 42. apoštolské cesty zaměřuje své úvahy na Evropu v tomto bouřlivém okamžiku dějin, v němž je cítit nedostatek odvážných cest k míru. „Zdá se, že starý kontinent nenabízí kreativní cesty k ukončení války na Ukrajině a mnoha konfliktů, které zachvacují svět“, poznamenává papež. Při pohledu na Západ, jehož technologie, zodpovědné za pokrok a globalizaci světa, samy o sobě nestačí, stejně jako nestačí nejdokonalejší zbraně, papež vyjadřuje své znepokojení nad pokračujícími investicemi do zbrojení a svěřuje se se svou vizí budoucnosti.
Sním o Evropě, srdci Západu, která by svou vynalézavostí uhasila válečná ohniska a rozsvítila světla naděje; o Evropě, která by uměla znovu objevit svou mladistvou duši, snící o velikosti celku a jdoucí nad rámec okamžitých potřeb; o Evropě, která by zahrnula národy a lidi, aniž by se honila za teoriemi a ideologickou kolonizací.
V Zákamennom sa uskutoční 5. augusta 2023 Celodiecézna ďakovná púť z príležitosti Pamätného dňa smrti Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka. Svätú omšu bude celebrovať Mons. Ján Kuboš, spišský diecézny administrátor a homíliu prednesie karmelitán Szczepan Tadeusz Praśkiewicz, relátor v kauze blahorečenia Božieho sluhu, ktorý má na starosti rímsku fázu procesu blahorečenia. Program vo farskom kostole začne o 9,30 hod. pobožnosťou Fatimskej soboty a o 10,30 hod. bude svätá omša.
4. augusta 2023 - bolo 58 rokov od smrti Božieho sluhu biskupa Jána Vojtáššáka - 58 rokov od narodenia sa biskupa - mučeníka pre Nebo.
Kardinál Dominik Duka kritizuje kardinála Reinharda Marxa a predsedu Nemeckej biskupskej konferencie Georga Bätzinga za to, akým spôsobom vedú cirkev v Nemecku. „Je potrebné spytovať si svedomie, akým spôsobom v súčasnosti určitá časť biskupov, arcibiskupov i kardinálov plní svoje povinnosti, svoju prísahu vernosti,“ napísal emeritný pražský arcibiskup.
Človek od prirodzenosti smeruje k pravde. Je povinný ju rešpektovať a dosviedčať
Relativizovanie pravdy nie je len módou či vynálezom našich čias. Existuje, odkedy existuje človek, hovorí arcibiskup Cyril Vasiľ.
Po seriáli o desiatich Božích prikázaniach a siedmich sviatostiach sme pre vás pripravili sériu rozhovorov, v ktorých sa bližšie pozrieme na katolícke učenie zhrnuté v šiestich hlavných pravdách.
V úvodnom rozhovore arcibiskup Cyril Vasiľ poukazuje na pravdu ako takú, prečo majú ľudia sklony k jej popieraniu, vysvetľuje, ako vzniklo šesť hlavných právd a ako ich vnímať v postmodernej spoločnosti.
„Boh podáva dôkazy svojej existencie rovnako všetkým generáciám, aj tej dnešnej, a bude tak robiť až po tú poslednú. S Bohom je svet tajomstvom, ale bez Boha by bol absurdnosťou,“ hovorí košický eparchiálny biskup.
Mnohí ľudia dnes pravdu relativizujú, spochybňujú alebo nabádajú k tolerancii aj toho, čo pravda nie je. Prečo to robia?
Relativizovanie pravdy nie je len módou či vynálezom našich čias. Existuje, odkedy existuje človek. Je pokusom vyhnúť sa nepohodliu vyplývajúcemu z vnútorného konfliktu.
Ten môže vzniknúť medzi poznaním, ktoré by nás malo viesť k istému rozhodovaniu a konaniu v prípade, že takéto rozhodnutie a konzekventné konanie sa prieči nejakému inému nášmu záujmu, túžbe alebo so sebou prináša nejaké riziko.
Existenciu človeka od počiatku máme zaznamenanú vo Svätom písme. Kde je v ňom spochybnenie pravdy najvýraznejšie a s akými dôsledkami?
Relativizovaním pravdy začínal v raji had svoje pokúšanie: „Naozaj povedal Boh?“ (Gn 3, 1). Najslávnejšou ukážkou takéhoto prístupu bola Pilátova ironická odpoveď na Ježišove slová o pravde: „Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“ (Jn 18, 37-38).
V tomto prípade dôsledky spochybnenia možnosti existencie pravdy boli: totálne protirečenie a bezcharakterné sfalšovanie pravdy, strata vlastnej vnútornej integrity, ľahostajné vydanie človeka na smrť.