Janko Havlík - mučeník vernosti

(baner v naše farskej záhrade)

Priatelia, poďme 31. augusta 2024 do Šaštína na blahorečenie

tohto mučeníka komunizmu... 

Ján sa narodil 12. februára 1928 v dedinke Dubovce na Záhorí. Navštevoval školu v Holíči a od roku 1941 gymnázium v Skalici. Vtedy začal uvažovať o duchovnom povolaní. Rozhodol sa pre Misijnú spoločnosť svätého Vincenta de Paul. 

 

V roku 1943 nastúpil do Apoštolskej školy vincentínov v Banskej Bystrici. Kvôli politickým zmenám mohol zmaturovať až v máji 1949 a koncom augusta vstúpil do noviciátu. V roku 1950 sa komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať všetky inštitúty zasväteného života. Ján Havlík bol so spolubratmi deportovaný na stavbu priehrady pri Púchove. Po troch mesiacoch bol prepustený. Nakoľko teologická fakulta v Bratislave bola riadená komunistickým režimom, rozhodol sa študovať teológiu tajne, popri zamestnaní v Nitre a pokračovať v seminárnej formácii u vincentínov. 

 

29. októbra 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde sa častým mučením snažili získať od neho “priznanie” k protištátnej činnosti. Súd vo februári 1953 ho odsúdil za vlastizradu na 10 rokov väzenia (pôvodne 14, ale trest mu po odvolaní znížili na 10 rokov). Napriek všetkému si zachoval pokoj, odovzdanosť a hrdinskú lásku voči svojim nepriateľom. Stal sa “MUKL-om” (mužom určeným k likvidácii). Najprv pracoval v Jáchymovských uránových baniach. Od roku 1958 bol väznený v Ruzyni, kde na ňom vykonávali mučenie “v bielych rukavičkách” (psychické týranie). Dôvodom bol ďalší súd, ktorý ho odsúdil za misijnú službu medzi spoluväzňami a navýšil trest o jeden rok. 

(baner v našom farskom kostole)

V roku 1960 musel byť kvôli svojmu zdravotnému stavu prevezený do väzenskej nemocnice v Ilave. Dňa 29. 10. 1962 ho prepúšťajú na slobodu, po absolvovaní celého 11 ročného trestu. Posledné tri roky života prežíval s vážne podlomeným zdravím a následkami psychickej i fyzickej tyranie. Na Štedrý deň v roku 1965 ho z nemocnice poslali stráviť sviatky domov k rodičom. Ráno 27. decembra, na sviatok svätého Jána, sa vybral k doktorovi. Mama ho poprosila, aby po ceste zaniesol rádio do opravy. Keď Ján prechádzal skalickými uličkami, kráčalo sa mu čoraz ťažšie. Zastal pri akejsi domovej popolnici. Zhodou okolností patrila miestnemu lekárovi. Keď Jána oslovil, nedostal žiadnu odpoveď. S pomocou istého okoloidúceho preniesli Jána do domu. Zistili však, že už nežije. Zomieral uprostred mesta a predsa v úplnej opustenosti od ľudí. Jediným svedkom jeho smrti bol Boh. 

 

 

 

 

ŽIVOT JÁNA HAVLÍKA

 
  •  

    1928

    Narodil sa 12. februára vo Vlčkovanoch (dnešné Dubovce) na Záhorí ako prvorodený syn rodičom Karolovi a Justíne rod. Pollákovej.

  • 1934

    Začal navštevovať základnú školu vo Vlčkovanoch

  •  

    1939

    Vo veku jedenásť rokov postúpil na meštiansku školu v Holíči, jeho túžbou bolo stať sa misijným kňazom.

  •  

    1941

    Bol prijatý na Masarykovo štátne gymnázium v Skalici.

  •  

    1943

    Stal sa chovancom Apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (tzv. malého seminára) v Banskej Bystrici, zároveň bol prijatý do 4. ročníka Gymnázia Andreja Sládkoviča.

  •  

    1945

    Po prechode frontu bol spolu s ostatnými chovancami na jar odoslaný domov do Vlčkovian, kde zotrval až do skončenia vojny, na jeseň sa vrátil už za radikálne sa meniaceho režimu do Banskej Bystrice, aby pokračoval v štúdiu.

  •  

    1949

    V máji zmaturoval s cieľom postúpiť do vincentínskeho seminára v Bratislave a stať sa misijným kňazom. Seminár bol v lete v snahe Komunistickej strany o poštátnenie katolíckeho školstva zlikvidovaný, Ján preto vstúpil do noviciátu Misijnej spoločnosti v Ladcoch.

  •  

    1950

    Počas „barbarskej noci vincentínov“ z 3. na 4. mája bol násilne odvlečený z noviciátu a zavlečený na „preškoľovanie“ do Kostolnej a následne na nútené práce na „Priehradu mládeže“ pri Púchove.

    Na jeseň spolu s bratom Antonom a ďalším novicom začal tajne študovať teológiu vo svojom spoločnom podnájme v Nitre.

  •  

    1951

    29. októbra do ich podnájmu vtrhla ŠtB a všetkých novicov zatkla, Jánova vyšetrovacia väzba v Nitre trvala až do februára 1952 a súdna väzba v Bratislave do februára 1953.

  •  

    1953

    Od 3 do-5. februára sa pod hlavičkou „Štefan Krištín a spol.“ konal súd v Nitre, Ján Havlík bol za „velezradu“ odsúdený na 14 rokov väzenia v Příbramských a Jáchymovských uránových baniach, odvolací súd mu následne znížil trest na 10 rokov.

  •  

    1958

    V máji bol znovu obvinený za údajnú konšpiračnú činnosť a eskortovaný do vyšetrovacej väzby v najobávanejšej väznici v  Prahe – Pankrác – Ruzyň, kde podstúpil ťažké fyzické psychické mučenie.

  •  

    1959

    27. februára bol na súde v Prahe odsúdený na ďalší rok väzenia, ako dvojnásobný väzeň tak stratil právo na udelenie milosti. V tom čase už postihnutý ťažkou chorobou srdca bol eskortovaný do väzenia Valdice, nazývaného Kartúzy.

  •  

    1960

    Bol prevezený späť do Prahy (väznica č.2 Pankrác a Ruzyň) a nasadený na najťažšie betonárske, železiarske a panelárske práce.

  •  

    1961

    Nevyliečiteľne chorý a neschopný práce bol odoslaný na Slovensko do Väzenskej nemocnice Ilava.

  •  

    1962

    29. októbra bol v obavách z možného úmrtia vo väzbe a následnú hrozbu vytvorenia nežiaduceho mučeníctva prepustený na slobodu.

  •  

    1965

    27. decembra v jednej zo Skalických uličiek, postojačky, opretý o popolnicu jedného z domov zomrel. 

    BLAHOREČENIE

    Čo je blahorečenie?

    Beatifikácia alebo po slovensky aj blahorečenie, znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník, alebo ctihodný, za blahoslaveného.

    Blahorečenie sa deje počas svätej omše. Je to akt, ktorým – po uskutočnení predpísaného procesu – pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napríklad v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napríklad v reholi. Zároveň pápež stanoví aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného.

    Samotné vyhlásenie za blahoslaveného sa deje prostredníctvom prečítania Apoštolského listu, ktorý pápež podpíše a jeho vyslanec ho pri svätej omši blahorečenia prečíta. Ten, kto už bol blahorečený, je už navždy zapísaný do liturgického kalendára miestnej cirkvi, alebo rehoľnej spoločnosti; relikvie „blahoslavených“ bývajú predkladané k verejnej úcte veriacim.

    Celý proces sa zakončuje až svätorečením – vyhlásením za svätého. Aby sa k tomu dospelo, Cirkev stanovuje skúmanie predpokladaného zázraku na príhovor blahoslaveného.

    Z teologického hľadiska pri blahorečení nejde o neomylný výrok pápeža, ale o zapísanie osoby do zoznamu blahoslavených a o povolenie verejného kultu. Zatiaľ čo svätorečenie sa už považuje za neomylný výrok pápeža ako učiteľa viery a ide už nie o povolenie verejného kultu, ale o jeho nariadenie pre celú Cirkev.

    “Keď Cirkev svätorečí (kanonizuje) niektorých veriacich, čiže keď slávnostne vyhlasuje, že títo veriaci hrdinsky praktizovali čnosti vo svojom živote boli verní Božej milosti, uznáva moc Ducha svätosti, ktorý je v nej a udržiava nádej veriacich tým, že ich dáva za vzor a za orodovníkov. Svätci a svätice boli vždy prameňom a počiatkom obnovy v najťažších chvíľach dejín Cirkvi. Veď svätosť Cirkvi je tajomným prameňom a spoľahlivým kritériom jej apoštolskej činnosti a jej misionárskeho zápalu” (KKC 828).

    “Keď Cirkev v ročnom cykle slávi pamiatku mučeníkov a iných svätých ohlasuje veľkonočné tajomstvo v tých mužoch a ženách, ktorí spolu s Kristom trpeli a spolu s ním sú oslávení, a predkladá veriacim ich príklady, ktoré všetkých priťahujú skrze Krista k Otcovi, a pre ich zásluhy vyprosuje Božie dobrodenia” (KKC 1173)

     

    Proces blahorečenia

    • 9. JÚN 2013

    Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský 9. júna 2013 vo farskom kostole sv. Michala archanjela v Skalici otvoril diecéznu fázu procesu blahorečenia Jána Havlíka. Žiadosť o začatie procesu blahorečenia predniesol vicepostulátor procesu Augustín Slaninka. Stanovisko kongregácie pre kauzy svätých a dekrét bratislavského arcibiskupa o otvorení kauzy predniesol Tibor Hajdu.

    • 24. FEBRUÁR 2018

    Po viac než štyroch rokoch a ôsmich mesiacoch sa verejným zasadnutím arcibiskupského tribunálu v Kostole sv. Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove skončila fáza prvého stupňa blahorečenia Jána Havlíka. Po zapečatení dokumentov voskom a pečaťou Arcibiskupského úradu v Bratislave sa dokumenty obsahujúce svedectvá, historické správy či lekárske posudky dopravili do Vatikánu – do rúk Kongregácie pre kauzy svätých.

    • 27. FEBRUÁR 2018

    Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne odovzdali dokumentáciu ukončenej diecéznej fázy procesu blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka. Dokumenty diecéznej fázy v rozsahu 2 515 strán v slovenčine a taliančine, zapečatené vo dvoch škatuliach, odovzdal 27. februára 2018 kancelárovi Kongregácie pre kauzy svätých P. Emil Hoffmann CM, sekretár Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý v diecéznej fáze plnil úlohu vicepostulátora.

    Ďalším krokom zo strany vatikánskej kongregácie bolo potvrdenie validity prijatej dokumentácie, čiže splnenia formálnych požiadaviek úradného spracovania dokumentov. Potom prišlo na rad menovanie relátora zo strany kongregácie, ktorý sa do hĺbky oboznámil s kauzou, aby ju mohol úradne akceptovať. Po akceptácii relátor vypracoval kľúčový dokument rímskej fázy kauzy blahorečenia.

    • 1. OKTÓBER 2021

    V októbri 2021 bolo ukončené „Positio super martyrio“ Božieho služobníka Jána Havlíka, bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Tzv. positio obsahuje materiál dôkazov, dokumentov a svedectiev o mučeníctve Božieho služobníka. Tvorí ho – krátke predstavenie zo strany relátora; Informatio super martyrio – čiže teologická časť, v ktorej je dokazované, že Boží služobník podstúpil mučeníctvo; a Summarium so svedeckými a dokumentačnými dôkazmi. Pripravené positio budú skúmať konzultori, teológovia Kongregácie pre kauzy svätých.

    Vizitátor slovenskej provincie vincentínov P. Tomáš Brezáni CM odovzdal 1. októbra 2021 „Positio super martyrio“ kardinálovi Jozefovi Tomkovi vo Vatikáne. „Ide o záverečný dokument Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý v rozsahu takmer 450 strán vypracoval pridelený relátor a len pred niekoľkými dňami boli ukončené práce na jeho vydaní. V nasledujúcich mesiacoch bude predmetom podrobného skúmania zo strany komisie 40 teológov a následne aj členov kardinálskeho kolégia. Je to prakticky posledný nevyhnutný krok pred záverečným rozhodnutím Svätého Otca,“ uviedol Brezáni.

    • 30. MAREC 2023

    Proces blahorečenia Jána Havlíka postúpil v Ríme do ďalšej fázy. Tridsiateho marca 2023 zasadala Komisia teológov, ktorá po preštudovaní dokumentu Positio super martyrio o Božom služobníkovi Jánovi Havlíkovi, seminaristovi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, a vyslovila jednomyseľné pozitívne votum. Toto rozhodnutie bolo významným krokom k tomu, aby bol Ján Havlík vyhlásený za blahoslaveného. Nasledovalo ešte preštudovanie spisu kardinálmi a biskupmi a napokon rozhodnutie Svätého Otca.

    • 5. DECEMBER 2023

    Zasadnutie komisie kardinálov.

    • 14. DECEMBER 2023

    Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Jána Havlíka.

    • 31. AUGUST 2024

    Slávnosť blahorečenia bude v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne.