SVIATOK BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

 

Liturgia_domácej cirkvi  vo sviatok Božieho milosrdenstva

 

Svätý Otec Ján Pavol Veľký počas návštevy Sanktuária v Krakove-Lagievnikách povedal veľmi významné slová:Nič človek tak nepotrebuje, ako Božie milosrdenstvo - tú láskavú lásku, spolucítiacu, pozdvihujúcu človeka ponad jeho slabosť k nekonečným výšinám svätosti Boha.” Pán Boh dokonale pozná situáciu dnešného človeka, a preto mu ponúka dar posolstva o Božom Milosrdenstve, ktoré odovzdal prostredníctvom svätej Sestry Faustíny z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Jedného dňa jej povedal: „V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom” (Den. 1588).

Svätá omša zo Smižian – 24. 4. 2022  Svätyňa Božieho milosrdenstva

Kardinál S. Dziwisz

Dôsledná teologická analýza zápiskov sv. Sestry Faustíny, zvlášť jej Denníčka, nás vedie k záveru, že jej poslanie, chápané ako apoštolská misia, zahŕňa tri zásadné úlohy:

- Pripomenúť, priblížiť a hlásať svetu pravdu viery o milosrdnej láske Boha ku každému človeku.

- Vyprosovať Božie milosrdenstvo pre svet, okrem iného praktizovaním nových foriem úcty k Božiemu Milosrdenstvu, ktorými sú: obraz s nápisom Ježišu dôverujem Ti, Sviatok Božieho Milosrdenstva, Korunka k Božiemu Milosrdenstvu a praktizovanie modlitby vo chvíli, v ktorej Pán Ježiš umiera na kríži (15.00), nazývanej Hodinou Milosrdenstva.

- Inšpirovať apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva, ktoré sa podujíma na vyššie spomenuté úlohy, snaží sa o kresťanskú dokonalosť cestou dôvery v Boha a milosrdenstva voči blížnym, ktorú nám ukázala sv. Sestra Faustína.

Udivujúca je súbežnosť myšlienok zahrnutých v poslaní sv. Sestry Faustíny a v encyklike Jána Pavla Veľkého Dives in misericordia. Tie isté úlohy, ktoré odovzdal Pán Ježiš prostredníctvom svojej „ sekretárky”, postavil pred celou Cirkvou i Ján Pavol Veľký hovorí, že patria k jej zásadným záväzkom a potvrdzujú autentickosť jej apoštolského poslania. Tak sa teda poslanie Sestry Faustíny hlboko zapisuje do života Cirkvi na každej a zvlášť na súčasnej etape jej dejín. 

„Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom Milosrdenstva" (Den. 49). Podľa priania Pána Ježiša sa má sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci, čo poukazuje na úzke spojenie medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia, a týmto sviatkom. Liturgia tohoto dňa sa sústreďuje predovšetkým na oslavu Boha v tajomstve jeho milosrdenstva. „Túžim, aby Sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát" (Den. 699). Sviatok Milosrdenstva má byť nielen dňom všeobecného uctievania Boha v tomto tajomstve, ale aj dňom milosti pre všetkých ľudí, a zvlášť pre hriešnikov. Lebo Pán Ježiš spojil s týmto sviatkom veľké prisľúbenia. Najväčšie z nich spojil so svätým prijímaním, prijatým v tento deň - je to prisľúbenie „úplného odpustenia vín a trestov”, čiže taká milosť, akú dostávame len vo sviatosti svätého krstu. Veľkosť tohto sviatku je aj v tom, že všetci, dokonca tí, ktorí sa iba v tento deň obrátili, si môžu vyprosiť každú milosť, ak je zhodná s Božou vôľou. „Sviatok môjho milosrdenstva vytryskol z [môjho] vnútra pre potešenie celého sveta” (Den. 1517) „a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania" (Den. 420). Prípravou na tento sviatok má byť novéna, pri ktorej sa modlíme Korunku k Božiemu Milosrdenstvu (novéna trvá 9 dní, začína sa od Veľkého piatku).

KORUNKA K BOŽIEMU MILOSRDENSTVU

Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš Sestre Faustíne vo Vilniuse v roku 1935. V nasledujúcich zjaveniach jej ukázal hodnotu a účinnosť tejto modlitby a odovzdal prisľúbenia, ktoré sú s ňou spojené. V tejto modlitbe obetujeme Bohu Otcu telo a krv, dušu i božstvo Ježiša Krista, spájame sa s jeho obetou na kríži za vykúpenie sveta. Keď obetujeme Bohu jeho najmilšieho Syna, odvolávame sa na najmocnejší argument, pre ktorý môžeme byť vyslyšaní. Prosíme o milosrdenstvo s nami i celým svetom. Slovo nami označuje toho, kto sa modlí korunku, ale aj tých, za ktorých sa túžime, alebo máme modliť. Výraz: celý svet – to sú všetci ľudia žijúci na zemi, aj duše trpiace v očistci. Ked' sa modlíme slovami tejto korunky, konáme skutok lásky k blížnemu, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme obdržali milosti.

„Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť” (Den. 1541) a dodal: „Ak to... bude v zhode s mojou vôľou" (Den. 1731). Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu si ju vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami. „Kňazi," – povedal Ježiš, – „ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdilejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva" (Den. 687). Aspoň raz, ale v postoji zhodnom s obsahom modlitby, a predovšetkým s vierou, dôverou a v pokore, s úprimnou a hlbokou ľútosťou za hriechy.

 

Korunka k Božiemu Milosrdenstvu

(má 5 desiatkov)

Na začiatku: Otče náš..., Zdravas’ Mária..., Verím v Boha...

Na veľkých zrnkách: Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta (1-krát).

Na malých zrnkách: Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom (10-krát).

Na zakončenie: Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom (3-krát).

HODINA MILOSRDENSTVA

„Vždy keď budeš počuť, ako hodiny odbíjajú tretiu, ponáraj sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho; vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tej chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu" (Den. 1572). „Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet" (Den. 1320). Pán Ježiš túži, aby sa každý deň uctievala hodina jeho smrti na kríži (3. hodina popoludní), „v ktorej," – ako povedal, – „sa dostalo milosti celému svetu..." (Den. 1572). Kristus chce, aby sme v Hodine Milosrdenstva rozjímali o jeho bolestnom umučení, zvelebovali a oslavovali Božie milosrdenstvo, lebo v tejto hodine sa najvýraznejšie prejavila Božia láska k ľud'om. Pre zásluhy Kristovho umučenia máme prosiť o potrebné milosti pre seba, pre celý svet, a zvlášť pre hriešnikov. „Dcéra moja," - poúčal Pán Ježiš Sestru Faustínu, - „snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak aspoň na chvíl'u vojdi do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš prísť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu" (Den. 1572). „V tejto hodine," – prisľúbil Pán Ježiš, – „vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých" (Den. 1572). „V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie..." (Den. 1320). Modlitba v Hodine Milosrdenstva je úzko spojená s treťou hodinou popoludní. Máme sa obrátiť na Pána Ježiša a v prosbách sa odvolávať na cenu a zásluhy jeho bolestného umučenia.

porovnaj: Milosrdenstvo.sk