Rudinská, sviatok svätého Štefana 2024. Tradične na sviatok svätého Štefana koledovali naši koledníci najskôr v kostole, dostali požehnanie aj od svojho kňaza a vybrali sa v krásnom počasí rozniesť Dobrú Novinu Narodenia Pána do celej dediny. Ďakujeme Marianke a všetkým, ktorí k tomu prispeli. Ďakujeme aj Vám, ktorí ste koledníkov prijali... viac foto na FB farnosti...
Dostal som list od Ježiška, čo s tým?
Rudinská, Vianoce 2024. Niektorým ľuďom prišiel na začiatku adventu list. Netušíme prečo len niektorým, zvlástne bolo znenie tohto listu... zaujímavý príbeh pána doktora Sagu, pani učiteľky Káji a podnikateľa Mojmíra Pavlíka.... Ďakujeme Marcelke a Jožkovi a všetkým zainteresovaným.... viac foto na FB farnosti.
Krst Krista Pána - 12. 1. 2025
Svätá brána - Jedine Ježiš Kristus je cesta k Otcovi!
Kým počas Roka milosrdenstva (2016) bolo možné sväté brány otvárať aj v ďalších kostoloch, o čom rozhodovali diecézni biskupi, v roku 2025 budú sväté brány iba v Ríme. Pred Jubileom 2025 pápež František vo svojej bule nazvanej Spes non confundit (Nádej nezahanbuje) stanovuje Sväté brány. Dôležitým prostriedkom je uskutočniť púť, prejsť cez Svätú bránu, ktorá symbolizuje Ježiša, ktorý o sebe hovorí, že je pre nás bránou k Otcovi. Z toho vyplýva význam mesta Rím. Na rozdiel od posledných jubileí sa tentoraz Sväté brány otvoria len vo Večnom meste, v štyroch pápežských bazilikách: v Bazilike sv. Petra, v Lateránskej bazilike, v Bazilike Santa Maria Maggiore, v Bazilike sv. Pavla za hradbami a vo väznici Rebibbia. Zo symbolického hľadiska nadobúda osobitný význam svätá brána: je najcharakteristickejším znakom jubilejného putovania, pretože jeho cieľom je prejsť ňou. Pôvodne existovala len jedna brána, a to v Bazilike sv. Jána Lateránskeho, ktorá je katedrálou rímskeho biskupa. Aby to však bolo umožnené veľkému množstvu pútnikov, ponúkajú možnosť prejsť svätou bránou aj ostatné rímske baziliky. Pri prekročení prahu svätej brány si pútnik pripomína text z 10. kapitoly Evanjelia podľa Jána: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu“. Pán Ježiš nám hovorí, že nikto nemôže prísť k Otcovi, iba cez neho. Toto gesto vyjadruje rozhodnutie nasledovať Ježiša, ktorý je Dobrým pastierom, a nechať sa ním viesť. Koniec koncov, brána je vchodom do vnútra kostola. Je to miesto stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja. Svätá brána symbolizuje Krista a jeho milosrdenstvo. Kristus sám je bránou k Otcovi. Zvlášť symbolická je skutočnosť, že Svätou bránou možno do baziliky iba vstúpiť, a nie vyjsť. Prejsť touto bránou vlastne znamená vyjadriť odhodlanie vstúpiť do Kristovho srdca a prijať milosrdnú Otcovu náruč. Prvý raz sa Svätá brána otvárala na Vianoce 1422. (pápež Martin V.) Od roku 1499 je manuál takmer nezmenený. Výnimka bola v roku 2000 - svätý pápež Ján Pavol Veľký uderil trikrát kladivkom, aké používajú murári, ale vyrobeným zo striebra a slonoviny. Kladivko symbolizuje silu modlitby a pokánia.
Drahí bratia a sestry,
počas svojho štúdia som mal možnosť niekoľkokrát zažiť atmosféru Vianoc v Betleheme vo Svätej zemi. Ide o jedinečnú a neopakovateľnú skúsenosť. Zároveň však viem, že rovnako pravdivo a hlboko je možné prežiť vianočné sviatky v každom kúte sveta, lebo tým pravým Betlehemom je ľudské srdce. Kristus svojím narodením prináša skutočné šťastie. Našou úlohou je vytvoriť mu teplo domova a prijatie v našom srdci a v našich vzťahoch. Keď si sadáme za štedrovečerný stôl, modlíme sa, lámeme oblátky a dávame medom krížik na čelo tým, ktorých máme radi, stávame sa súčasťou Ježišovho narodenia pred 2000 rokmi. Boh sa nerozhodol pre alternatívne riešenia. Nestal sa anjelom, ale človekom. Neposlal na tento svet namiesto seba anjela. On sám sa sklonil k nám, keď sa narodil do ľudskej rodiny.
Milí bratia a sestry, povedzme to znova tomuto svetu: Pravým zmyslom Vianoc je Ježiš!
Bratia a sestry, doslova už len hodiny nás delia od okamihu, keď Svätý Otec František 24. decembra 2024 otvorí Svätú bránu Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, čím sa v Katolíckej cirkvi začne sláviť Jubilejný rok. V nedeľu 29. decembra 2024 sa slávnostne otvorí Jubilejný rok vo všetkých diecézach sveta. V našej Spišskej diecéze budeme toto otvorenie sláviť v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade o 16:00 hod. Zvolávam a čo najsrdečnejšie pozývam do Popradu všetkých kňazov a Boží ľud diecézy na túto slávnostnú svätú omšu. Mottom Jubilejného roka je „Pútnici nádeje“. Drahí bratia a sestry, chceme oznámiť celému svetu, že touto pravou nádejou je Boží Syn Ježiš Kristus. Všetci túžime po šťastí. Cirkev neponúka chvíľkové, pominuteľné šťastie, po ktorom cítime prázdnotu. Kristus ponúka nádej a lásku, ktorá nás napĺňa, aby sme mohli už teraz povedať: „Som milovaný, preto existujem a budem existovať v Láske, ktorá nesklame, a je ňou Ježiš Kristus.“
Bratia a sestry, vyzývam Vás všetkých, aby sme prežili Jubilejný rok v jeho pôvodnom biblickom význame. V židovskom národe sa každý 50. rok slávil ako jubilejný rok, keď sa reálne prepustili otroci na slobodu, skutočne sa odpustili dlžoby a vyplatili sa podlžnosti. Aj v našej diecéze máme v našich rodinných, susedských a občianskych vzťahoch nevyrovnané a neodpustené podlžnosti. Máme otrokov, ktorí zostali uväznení v našom vnútri. Ak sa brat s bratom, alebo sused so susedom nerozpráva 20 rokov kvôli veciam z detstva, dedičskému konaniu či iným krivdám, nemôže sa to „vyriešiť“ dvoma Otčenášmi po spovedi či milodarom na kostol. Neraz počujem slová: „Ja sa na môjho brata či suseda nehnevám, odpustil som mu, ale sa s ním nerozprávam a nikdy sa s ním nestretnem.“ Toto nie je pravé odpustenie, ktoré robí ľudské srdce skutočne slobodným. Ježiš Kristus nám to jasne pripomína: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“ (Mt 5, 23 – 24)
Ako váš biskup vás prosím, zmierte sa súrodenci, manželia, spoluobčania. Vyplaťte podlžnosti, vráťte, čo možno ešte vaši rodičia alebo starí rodičia nespravodlivo vzali, odpusťte staré krivdy, objímte sa a podajte ruky na zmierenie.
Odpustenie nezmení minulosť, nemôže zmeniť to, čo sa už stalo, ale môže zmeniť budúcnosť a umožniť žiť bez nevraživosti, urazenosti a pomsty.
Prepusťte na slobodu otroka neodpustenia a zranenia, ktorý je stále uväznený vo Vašom srdci. Urobíte to iba vtedy, keď skutočne vyplatíte podlžnosti, vrátite cudzie veci a zo srdca odpustíte. Vtedy zažijete Božie milosrdenstvo a skutočnú úľavu a radosť.
Bratia a sestry, vyprosujem vám všetkým požehnané sviatky narodenia Božieho Syna. Teším sa na osobné stretnutie s vami v Poprade. Prosím Pannu Máriu, Matku milosrdenstva a Matku nádeje o jej príhovor a orodovanie pre našu Spišskú diecézu. Zároveň prosím, pamätajte na mňa vo svojich modlitbách. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými.
Váš biskup František
Tento list sa číta na 4.adventnú nedeľu 22. 12. 2024.
Začali sme krásnou mariánskou piesňou, ktorú nám zaspievali sestry z Púchova: Nelka a Veronika. Dnes je krásny sviatok Panny Márie Guadalupskej. Pán dekan povedal základnú charakteristiku a venoval sa téme: 4. prosba z modlitby Otče náš. Táto téma krásne zapadla do témy Rorátov o sv. Vincentovi. Jeho rehoľa robí dobro, kŕmi hladných, pocestných, chudobných...
Pán dekan opäť vychádzal zo Svätého Písma. Ak chceme pochopiť 4. prosbu, musíme ísť do Starého Zákona, do knihy Exodus - 16. kapitola. Zaujímavo sa k tejto záležitosti vyjadrujú pápež Benedikt XVI, otec biskup František Trstenský, Romano Guardini, Enzo Bianchi, či kardinál bl. Stefan Wyszyński.
Drahí bratia a sestry!
Už o niekoľko týždňov otvorí Svätý Otec František svätú bránu Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, čím sa začne riadne jubileum. Budeme sláviť svätý rok. Podľa dávnej tradície sa uskutočňuje slávenie jubilejného roka každých dvadsaťpäť rokov. Programovým heslom nastávajúceho jubilejného roka sú slová „Pútnici nádeje“. Pritom nemôžeme zabudnúť ani na druhú, ešte väčšiu udalosť v dejinách našej spásy, ktorou je príchod Boha v ľudskom tele na túto zem, na ktorý sa pripravujeme v tomto predvianočnom období.
Obe tieto veľké slávenia sú spojené s putovaním. Máme pred očami putovanie Panny Márie z Nazareta do hornatého kraja k príbuznej Alžbete alebo cestu pastierov a mudrcov do Betlehema, ako aj púť prvého jubilejného roku, ktorý vyhlásil pápež Bonifác VIII.
Jubileum i Vianoce sú pre nás výzvou, aby sme sa vydali na cestu, aby sme putovali; aby sme opustili starý spôsob života a rozdávali lásku, ktorú nám ponúka Boh. Sme teda pozvaní na cestu obrátenia, pretože putovanie je napĺňaním pozvania k svätosti. Avšak svätosť nikdy nie je individualistická, je vždy zameraná na Boha aj na celé spoločenstvo veriacich. Druhý vatikánsky koncil to vyjadril slovami: „Bohu sa zapáčilo posväcovať a spasiť ľudí nie každého osve, bez akéhokoľvek vzájomného spojenia, ale vytvoriť z nich ľud, ktorý by ho pravdivo poznal a sväto mu slúžil.“ (Lumen gentium 9)
Čítať ďalej: Pastiersky list katolíckych biskupov Slovenska k Jubilejnému roku 2025; Praha; Krakow
