Roráty 2025 - dvadsiaty prvý deň: Konečne spolu!
Štvrtý adventný týždeň
Streda – Štedrý deň
24. december 2025
KONEČNE SPOLU!
Kňaz: Krásne vás vidieť znova, drahé deti! Ako sa dnes máte – v deň, keď sa končia naše Roráty?
Deti: (...)
Kňaz: Pamätáte si, prečo ja mám Roráty tak veľmi rád? Hovoril som o tom na prvej kázni!
Lev pribehne ku kňazovi.
Lev: Ja viem, ja viem! Lebo na tých prvých Rorátoch ste sa stretli so mnou!
Kňaz: Ach, Leo, zase myslíš len na seba. Ale poviem ti takto: veľmi som si ťa obľúbil a naozaj sa teším, že sme sa stretli. Mám rád Roráty, pretože sú veľmi slávnostné – tak som to povedal aj na prvej kázni. Na začiatku je v kostole tma, a potom sa postupne rozjasní. Spievajú sa krásne piesne. A tento rok sme mali mimoriadne peknú rorátnu pieseň! Deti, pripomeňte nášmu levovi, ako krásne viete spievať!
🎵 Pieseň „Môj Biely Lev“
Lev: Ja tú pieseň milujem! A aj to, ako deti volajú: „Leo, Leo!“
Kňaz: Aj ja to mám veľmi rád. Ale vieš, Leo, dnes nastal čas rozlúčky!
Lev: Ani náhodou! Nechcem sa s vami rozlúčiť!
Kňaz: Ako to? Veď si hovoril, že rád cestuješ! Že pochádzaš z Afriky a prišiel si na Slovensko, pretože tu je záhrada, v ktorej žijú biele levy! A že tvoja babička Leonia zistila, že v tejto slovenskej záhrade žije jej sesternica Leia, ktorá má tento rok okrúhle narodeniny. A že babičku často bolia labky a trpí morskou chorobou, tak ťa poprosila, aby si sem prišiel a odovzdal jej sesternici gratulácie a blahoželania!
Lev: Samozrejme, že si na to všetko pamätám. A chýba mi aj moja mama Leokádia, otec Leopold a starý otec Leonard, takže sa k nim chcem čo najskôr vrátiť. Ale rozlúčiť sa s vami nechcem, pretože som si vás veľmi obľúbil a ste moji priatelia. Budete stále v mojom srdci.
Kňaz: Ach, Leo, dojalo ma to. Naozaj veľmi. Teším sa, že naše deti z tohtoročných Rorátov zostanú v tvojom srdiečku. V levom srdci! – poviem to slávnostne. Veď sme tento rok veľa hovorili o levoch, však, deti?
Deti:
Áno.
Kňaz: A koho sme prirovnávali k levom?
Deti:
Pápežov, ktorí prijali meno Lev.
Kňaz: Výborne! A tušíte, prečo nás tento rok sprevádzal práve biely lev Leo?
Deti:
Lebo pápeži nosia biele reverendy.
Kňaz: Správne. A koľko pápežov prijalo meno Lev?
Deti:
Štrnásť, z toho piati sa stali svätými.
Kňaz: Úžasné. A ešte zopár pripomenutí – kto si pamätá meno svätého biskupa, ktorý bol duchovným otcom pápeža Leva?
Deti:
Svätý Augustín.
Kňaz: A ako sa volala mama svätého Augustína?
Deti:
Svätá Monika.
Kňaz: Ktoré slová svätého Augustína sú najznámejšie na svete?
Deti:
„Miluj a rob, čo chceš.“
Kňaz: Výborne. A ja vám dnes poviem ešte toto: ak niekedy uvidíte symbol srdca prebodnutého šípom, pamätajte, že to nie je len znak zamilovaných. Je to predovšetkým symbol augustiniánov – rehole, z ktorej pochádza pápež Lev. Znamená dotyk srdca Božou láskou, ktorá spôsobuje, že naše srdcia sa otvárajú pre druhých. Dnes je práve ten deň, keď sa naše srdcia majú otvoriť čo najširšie. Nemusí nám byť smutno, že sa končia Roráty. Pretože keď prichádzame k jasličkám a pozeráme na narodeného Ježiša, dotýka sa nás Božia láska. Sme spolu – konečne spolu s Ním, s Pánom Ježišom. A to ma veľmi teší, poviem vám úprimne! Pozrite sa na posledný obrázok na našej rorátnej výzdobe aj na svojich plagátoch! Zobrazuje tých, na ktorých sme čakali – Pannu Máriu, svätého Jozefa a malého Ježiša. S Levom sme sa ich dočkali! A čo viac – viete, že na výzdobe je aj náš priateľ lev Leo, ktorý nám pripomína, že biely lev drieme v každom z nás. Niekedy, ako on, by sme najradšej poskákali a trochu vyvádzali, niekedy nevieme odpovedať na ťažké otázky, ale máme dobrú vôľu a veľmi sa chceme zlepšovať! Pamätáte si, kto taký bol?
Deti:
Robert Prevost, keď chodil do školy. Tak o ňom hovorila jeho učiteľka.
Deti:
Áno, taký bol Robert – neskôr biskup v Peru a napokon pápež celej Cirkvi. Zapamätajte si to! Dnes sme pred Evanjeliom spievali poslednú z adventných antifón, o ktorých som vám hovoril, že sa môžu zdať ťažké: „Hviezda, čo vychádza, jas večného svetla a slnko spravodlivosti; príď a osvieť tých, čo sedia v temnotách a v tieni smrti.“ O Slnku a svetle sme počuli aj v čítaniach. Napríklad Zachariáš „bol naplnený Duchom Svätým a prorokoval, že nás navštívi „Slnko vychádzajúce z výsosti“. Hovoril o Pánovi Ježišovi. Preto na našich obrázkoch, aj keď sa zdá, že všetko spí a je zahalené tmou – ako kedysi v Betleheme – tam, kde leží Pán Ježiš, je plno svetla. V živote je to podobné, drahé deti. Dnes sa vás už na nič nepýtam, pretože Roráty sa skončili. Ale dnes večer si sadnite so svojimi blízkymi okolo jasličiek ozdobených našimi obrázkami – aj s levom Leom, ktorý do nich zvedavo nazrie. Zaspievajte si koledy. A spomeňte si, že tento rok ste čakali na Pána Ježiša spolu s pápežom Levom XIV.
Obrázok:
Mária a Jozef s Dieťaťom Ježišom v jasličkách
